Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/33/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu S. X. DIAMAR, s miestom podnikania Hviezdoslavova 183, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 17705649, zastúpeného Z.. Z. E., Ul. Z. H. XX, XXX XX I., proti žalovanému F.. Z. K., bytom M. XX, XXX XX G. G., zastúpenému spoločnosťou Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, o zaplatenie sumy 3.908,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/101/2008-384 zo dňa 27. októbra 2017, takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalobcu proti I. výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/101/2008-384 zo dňa 27. októbra 2017 o d m i e t a .

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/101/2008-384 zo dňa 27. októbra 2017 v napadnutej časti II., III. a IV. výrokovej vety p o t v r d z u j e .

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystria rozsudkom pre zmeškanie žalobcu č.k. 64Cb/101/2008-384 zo dňa 27. októbra 2017 žalobu zamietol, žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, štátu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania štátu v rozsahu 100 % a znalcovi F.. F. P., Y. XX, XXX XX G. G. priznal proti žalobcovi náhradu výdavkov spojených s vykonaním znaleckého úkonu č. 100/2016 v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v predmetnom konaní si žalobca žalobou uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 117.732,50 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 02.01.2007 do zaplatenia titulom neuhradenej faktúry na základe Zmluvy o dielo č. 03/2006 uzatvorenej podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Uviedol, že v predmetnej veci určil termín pojednávania na deň 27.10.2017. Vzhľadom na to, že zástupca žalobcu Z.. Z. E., ktorý pôvodne žalobcu zastupoval v konaní ako advokát súdu oznámil, že od 01.07.2011 zastupuje žalobcu ako fyzická osoba - občan, nakoľko dňom 30.06.2011 ukončil advokátsku činnosť a zastupuje ho v rozsahu plnej moci zo dňa 15.11.2007, ktorú skutočnosť potvrdil svojim podpisom aj žalobca, súd prvej inštancie predvolanie na termín pojednávania určený na deň 27.10.2017 doručoval zástupcovi žalobcu. Zásielka, ktorou bolo zástupcovi žalobcu doručované predvolanie na tento termín pojednávania bola dňa 13.07.2017 súdu vrátená s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. V predvolaní na pojednávanie boli strany sporu poučené, že ak sa strana nedostaví na pojednávanie vo veci a neospravedlní svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, rozhodne súd o žalobe na návrh protistrany rozsudkom pre zmeškanie a s odkazom na ust. § 278 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca bol poučený, že na pojednávaní rozhodne súd o žalobe na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a žalobca bol tiež poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

3. Vzhľadom na to, že žalobca sa nedostavil na vyššie uvedené pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, keďže predvolanie mu bolo doručené viac ako 5 dní pred dňom jeho konania, v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, súd prvej inštancie na návrh žalovaného na pojednávaní konanom dňa 27.10.2017 rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 278 CSP, ktorým žalobu zamietol.

4. Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že pri doručovaní zásielok fyzickej osobe v civilnom sporovom konaní, zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku, s výnimkou doručovania žaloby fyzickej osobe (§ 116 ods. 1 , nevyplýva povinnosť súdu zisťovať skutočný pobyt adresáta, ani povinnosť opakovane doručovať zásielku, ktorá sa vráti ako neprevzatá v odbernej lehote. Rovnako zákon nerozlišuje účinky doručenia ani podľa procesné postavenia, ani podľa toho či ide o doručovanie strane sporu, jej zástupcovi alebo inej osobe zúčastnenej na konaní. Ak totiž v civilnom sporovom konaní adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky (§ 160 ods. 1 písm. a) a ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106 CSP, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (§ 111 ods. 3 . Súd prvej inštancie zástupcovi žalobcu doručoval predvolanie na adresu, ktorú on sám v konaní opakovane uvádzal a na ktorej adrese naposledy prevzal zásielku súdu v tomto konaní ešte aj dňa 28. 12. 2016. Keďže súd nedisponuje dátumom narodenia, resp. rodným číslom zástupcu žalobcu, a teda bez týchto údajov nemohol vykonať lustráciu v registri obyvateľov Slovenskej republiky a preveriť skutočnosť, či zástupcom žalobcu uvádzaná adresa je súčasne aj jeho adresou evidovanou v registri obyvateľov Slovenskej republiky, z dôvodu procesnej istoty, bolo súdom dňa 04.08.2017 na obecnom úrade I. telefonicky zisťované, či Z.. Z. E. má naďalej trvalé bydlisko na adrese Z. H. XX, XXX XX I., na základe čoho bolo súdu potvrdené, že má stále evidovaný pobyt v tejto obci. Nakoniec poukázal aj na skutočnosť, že aj pre prípad, že by neboli splnené procesné podmienky na rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, aj v kontexte zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, bol by žalobu zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a podľa pomeru úspechu vo veci a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. Podľa pomeru úspechu vo veci s poukazom na článok 3 a 4 súd prvej inštancie priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu výdavkov aj znalcovi.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že predvolanie na pojednávanie na deň 27.10.2017 mu nebolo doručené a nepoznal jeho obsah. Keďže súd prvej inštancie neuviedol, kedy predvolanie odoslal na jeho adresu, kedy poštový doručovateľ začal s doručovaním zásielky kedy skončila odberná lehota, nemal možnosť sa vyjadriť k tomu, prečo nemohol doručovanú zásielku v odbernej lehote prevziať. Predvolanie na pojednávanie mu bolo pravdepodobne doručované v čase, keď bol na liečení v N. v Y. H. a v N.W.. O doručovaní predvolania sa dozvedel až z napadnutého rozsudku. Nesúhlasil s tým, že bol riadne a včas na pojednávanie predvolaný. Súd prvej inštancie si mohol zistiť adresu jeho trvalého bydliska nielen telefonickým zisťovaním na obecnom úrade, ale aj na jeho telefónnom čísle, ktoré uvádza na každom liste zasielanom súdu. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, či žalovaný svojim konaním pred začatím konania, aj počas súdneho konania nezvyšoval náklady konania. Súd prvej inštancie mal o nároku na náhradu trov rozhodnúť podľa ust. § 257 CSP. Taktiež vyslovil názor, že súd prvej inštancie aj o trovách spojených s vypracovaním znaleckého posudku mal rozhodnúť pomerne. Vzhľadom na to, že z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, navrhol, aby súd napadnutý rozsudok zrušil a nariadil nové pojednávanie.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení vyjadril svoje súhlasné stanovisko s napadnutým rozsudkom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti I. výrokovej vete, ktorou žalobu zamietol smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a preto podľa § 386 písm. c) odmietol odvolanie žalobcu. V časti II. výrokovej vety, ktorou žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, v časti III. výrokovej vety, ktorou štátu priznal nárok na náhradu trov konania štátu a v časti IV. výrokovej vety, ktorou znalcovi priznal náhradu výdavkov spojených s vykonaním znaleckého úkonu podľa ust. § 387 ods. 1 CS ako vecne správny potvrdil.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zisti, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, štátu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania štátu v rozsahu 100 % a znalcovi F.. F.F., Y. XX, G. G. priznal proti žalobcovi náhradu výdavkov spojených s vykonaním znaleckého úkonu č. 100/2016 v rozsahu 100 %. O nároku žalobcu rozhodol súd rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 278 s odôvodnením, že žalobca sa nedostavil na pojednávanie určené na deň 27.10.2017, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, keďže predvolanie mu bolo doručené viac ako 5 dní pred dňom jeho konania, v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a žalovaný na pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 278 CSP. Keďže súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky na rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 278 CSP, žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

10. Podľa ust. § 278 na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak

a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a

b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

11. Podľa ust. § 355 ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

12. Podľa ust. § 356 písm. b) odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

13. Podľa § 386 písm. c) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Rozsudok pre zmeškanie žalobcu tzv. kontumačný rozsudok predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalobcu v spore. Súd v zmysle ust. § 278 „môže rozhodnúť“ rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, v prípade, že ide o žalobu podľa § 137 písm. a) CSP, žalobca sa nedostavil na pojednávanie vo veci aj napriek tomu, že bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalobca neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami a bol podaný návrh žalovaného na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. V prípade splnenia podmienok uvedených v ust. § 278 súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorým žalobu zamietne.

15. Pri rozhodovaní kontumačným rozsudkom po nariadení pojednávania súd za splnenia v zákone stanovených podmienok obligatórne rozhodne rozsudkom pre zmeškanie. Rozsudok pre zmeškanie po nariadení pojednávania tak predstavuje sankciu za nedostavenie sa na už nariadené pojednávanie, a súd za splnenia podmienok upravených v zákone takýto rozsudok vyhlási bez ohľadu na predchádzajúcu aktivitu žalobcu v spore. Práve z dôvodu, že na strane žalobcu mohli nastať také skutočnosti, ktoré by boli ospravedlniteľným dôvodom pre jeho neúčasť na pojednávaní, pričom v čase pojednávania o nich súd nemal a ani nemohol mať vedomosť, pripúšťa úprava v § 281 možnosť zrušenia rozsudku pre zmeškanie, a to na návrh žalobcu, ktorý musí byť podaný do 15 dní od kedy sa žalovaný o rozsudku pre zmeškanie dozvedel. Pokiaľ teda žalobca pojednávanie vo veci zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, pričom na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, môže podať návrh na zrušenie rozsudku a v návrhu uvedie dôvody zmeškania. O návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhodne súd prvej inštancie uznesením, a ak návrhu vyhovie, zruší rozsudok pre zmeškanie, začne vo veci opäť konať a pokiaľ ide o rozsudok vyhlásený na pojednávaní, nariadi nové pojednávanie. Ak súd nevyhovie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, uznesením ho zamietne, proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie.

16. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že na vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené podmienky stanovené v § 278 CSP, môže podať proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie (§ 356 . Pri rozhodovaní o odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie odvolací súd hodnotí, či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre takéto rozhodnutie.

17. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd pri prejednaní odvolania žalovaného skúmal, či boli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Osobitné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalocu z dôvodu, že sa nedostavil na pojednávanie, sú zakotvené v ustanoveniach § 278 a § 280. V zmysle nich sa vyžaduje, aby bola podaná žaloba na plnenie (§ 137 písm. a) , bol žalobca riadne a včas predvolaný na pojednávanie, žalobca bol v predvolaní na pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, žalovaný, prítomný na pojednávaní, podal návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Všetky osobitné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovbcu z dôvodu nedostavenia sa na pojednávanie musia byť splnené práve na tom pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vydaný. Ak by súd vydal rozsudok pre zmeškanie napriek tomu, že by nebola splnená niektorá (ktorákoľvek) z týchto podmienok, existoval by zákonný dôvod na podanie odvolania. Ak sú splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu z dôvodu, že sa nedostavil na pojednávanie, musí súd takýto rozsudok vydať.

18. Preskúmaním veci prišiel odvolací súd k záveru, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky podmienky zakotvené v § 278 CSP. Predvolanie na pojednávanie súd prvej inštancii doručoval na adresu trvalého pobytu zástupcu žalobcu Z. H. XX, I.. Zástupca mal predvolanie na pojednávanie konané dňa 27.10.2011 doručené dňom vrátenia zásielky súdu prvej inštancii, t.j. dňa 13.07.2017 v súlade s ust. § 111 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.V predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Tvrdenie zástupcu žalobcu v odvolaní, že predvolanie na pojednávanie mu nebolo doručené a nepoznal obsah predvolnia z dôvodu, že v čase jeho doručovania sa nachádzal na liečení, odvolací súd nepovažoval za také tvrenie, z ktorého by bolo zrejmé, že boli porušené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie vyplývajúce z ust. § 278 CSP. Zástupca žalobcu zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v čase doručovania predvolania na pojednávanie sa nachádzal mimo adresy svojho trvalého pobytu. V prípade, ak zástupca žalobcu chel predísť neúspšnému doručovaniu predvolania, mal možnosť splnomocniť tretiu osobu na preberanie zásielok, prípadne možnosť svoju dlhodobejšiu neprítomnosť v mieste jeho pobytu oznámiť súdu.

19. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s ním uvádzanou skutočnosťou, že súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal otázkou, či žaloba bola podaná dôvodne. Uvedenú skutočnosť považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa pre rozhodnutie podľa ust. § 257 CSP.

20. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa ust. § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v predmetnej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikácia ust. § 257 neprichádza do úvahy a dôvody, ktoré žalobca považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, nie je možné považovať za také, ktoré by odôvodňovali výnimočné použitie tohto ustanovenia. Pri aplikácii ust. § 257 sú rozhodujúce dve oblasti, a to pomery strán a okolnosti prípadu. V danom prípade skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní, a to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nebol riadne odôvodnený nie je možné považovať za okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie ust. § 257 pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, ktorý zastavenie predmetného konania procesne nezavinil. Z tých istých dôvodov neexistuje okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie ust. § 257 pre nepriznanie nároku na náhradu trov štátu.

23. Pokiaľ žalobca namietal, že súd mal rozhodnúť o trovách spojených s vypracovaním znalecký posudkov pomerne, odvolací súd uvádza, že v danom prípade žalobca v konaní nebol úspešný, preto súd prvej inštancie správne podľa pomeru strán v konaní priznal znalcovi nárok na náhradu výdavkov spojených s vykonaním znaleckého úkonu proti žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď na pojednávaní na návrh žalovaného rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Odvolací súd mal za to, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky podmienky zakotvené v ust. § 278 CSP, preto odvolanie žalobcu proti I. výrokovej vete, ktorou žalobu zamietol rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 386 písm. c) odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v II., III. a IV. výrokovej vete podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

25. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396, § 262 ods. 1 a § 255 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 súd prvej inštancie.

26. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .