Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25Co-193-2018.pdf
PDF · 98.34 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/193/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: I. N., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom J. X., H. trvale bytom K. o zaplatenie 8 754,31 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. marca 2018 pod č.k. 14Csp/158/2017-95 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúceho výroku o žalobcom uplatňovanom zmluvnom úroku vo výške 11,90 % ročne zo sumy 8 754,31 eura za obdobie od 17.06.2014 do zaplatenia p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie svojim rozsudkom v napadnutej časti zamietol žalobu žalobcu v tej časti, ktorou si uplatňoval zmluvný úrok vo výške 11,90 % ročne zo sumy 8.754,31 eura za obdobie od 17.06.2014 do zaplatenia, čiže za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Vo zvyšnej časti žalobe vyhovel. 1.2 Svoje rozhodnutie v napadnutej časti právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, obzvlášť na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015 sp. zn. 6Co/190/2014. 1.3 Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 24.06.2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 10 000,- eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach po 144,- eur v období odo dňa 25.07.2011. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 11,90 % ročne, pričom ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve ustálená vo výške 13,45 % pri priemernej RPMN vo výške 12,52 %. Celková výška nákladov spotrebiteľa bol ustálená na sumu 7 463,57 eura. Dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na dňa 25.06.2021. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné odo dňa 01.11.2010, ako aj obchodné podmienky účinné odo dňa 03.01.2011. Žalovaný si zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy riadne neplnil, preto žalobca využil svoje právo v zmysle zmluvy o úvere a obchodných podmienok a ku dňu 16.06.2014 vyhlásil svoju pohľadávku titulom úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy za splatnú. Ku dňu predčasného zosplatnenia právny predchodca žalobcu vyčíslil svoju pohľadávku nasledovne: dlžná istina 8 754,31 eura, dlžný úrok 933,76 eura a dlžné poplatky 49,24 eura.
Ako vyplynulo z výpisu z účtu zo dňa 15.05.2017, právny predchodca žalobcu k tomuto dňu vyčíslil svoju pohľadávku tak, že dlžnú sumu vyčíslenú k 16.06.2014 navýšil o sumu zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčíslených z dlžnej istiny k 15.05.2017 vo výške 4 314,84 eura. 1.4 Vo vzťahu k nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 11,90 % ročne zo sumy 8 754,31 eura za obdobie od 17.06.2014 do zaplatenia, čiže za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa jeho názoru platia dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. S poukazom na uvedené žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru (odo dňa 17.06.2014) do zaplatenia zamietol. 1.5 O trovách rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), keď vyčíslil pomer úspechu a neúspechu strán sporu vyčísliac hodnotu predmetu sporu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Žalobca mal úspech v konaní v rozsahu 76,69 % a neúspech v rozsahu 21,31 %. Na základe toho mu súd titulom náhrady trov konania priznal nárok na náhradu v rozsahu 57,38 % účelne vynaložených trov konania. O výške trov konania mal po právoplatnosti rozsudku rozhodnúť vyšší súdny úradník tamojšieho súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie v zákonnej lehote. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Mal za to, že napadnutý rozsudok bol nepreskúmateľný a arbitrárny. Nebolo zrejmé, z akého právneho predpisu vychádzal súd prvej inštancie, keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Bolo zrejmé, že súd a akýkoľvek štátny orgán v Slovenskej republike má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru súdu bez podpory právnym predpisom zjavne naplnené nebolo. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí. Úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splatením dlhu. Obidva úroky môže veriteľ požadovať popri sebe, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah. Zosplatnením úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza k zmene obsahu záväzku. Ďalej uviedol, že na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahoval zákaz retroaktivity. Nebolo teda možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015. V opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Spotrebiteľ by nemal byť zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Mal za to, že v tomto prípade išlo pod zámienkou narovnávania prirodzených nerovností medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov o narušenie princípu rovnosti strán konania. Na podporu svojich tvrdení poukázal v odvolaní na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky a na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Českej republiky.
3.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok v tejto časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 23.06.2017, ktorou sa (resp. jeho právny predchodca Poštová banka, a.s.) domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8 754,31 eura, úroky vo výške 933,76 eura, úroky vo výške 4 314,84 eura, úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 8 754,31 eura, vo výške 11,9 % p. a. zo sumy 8 754,31 eura, od 16.05.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 8 754,31 eura od 16.05.2017 do zaplatenia a poplatky vo výške 49,24 eura. Zároveň žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 525 eur a z trov právneho zastúpenia, tak, ako budú vyčíslené v zákonnej lehote, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Spolu so žalobou predložil okrem iného zmluvu o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX uzavretú medzí ním a žalovaným, obchodné podmienky účinné odo dňa 03.01.2011, všeobecné obchodné podmienky účinné odo dňa 01.11.2010 a výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.06.2014 spolu s doručenkou, v zmysle ktorej mal žalovaný uhradiť svoj dlh najneskôr do 10 dní odo dňa prevzatia výzvy. Podľa doručenky si výzvu prevzal dňa 24.06.2014. Upozornil žalovaného, že pokiaľ nebude dlh v danej lehote uhradený, pristúpi k jeho súdnemu vymáhaniu. Dňa 20.11.2017 doručil pôvodný žalobca súdu prvej inštancie návrhu na zmenu žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. IV/2017 zo dňa 10.10.2017. Súčasťou návrhu bol súhlas spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s. (postupníka) so vstupom do konania na strane žalobcu. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.11.2017 č.k. 14Csp/158/2017-72 uvedenú zmenu na strane žalobcu pripustil. Dňa 20.03.2018 doručil nový žalobca súdu prvej inštancie vyjadrenie k žalobe, v ktorom zopakoval uplatňovaný nárok s tým, že úroky a úroky z omeškania ku dňu 30.04.2017 vyčíslil vo výške 5 248,60 eura. Následne súd prvej inštancie na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 21.03.2018, rozhodol napadnutým rozsudkom.
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase zosplatnenia celého dlhu žalovaného žalobcom, (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
8. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
9. Predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, vo svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie veriteľa nemôže byť podporované a požívať právnu ochranu. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva o úvere, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd vyslovuje právny názor, že po spoplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver, ale iba úroky z omeškania.
10. Odvolací súd sa po oboznámení s napadnutým rozsudkom, najmä jeho napadnutou časťou a predloženým súdnym spisom, v plnej miere stotožnil s výrokom rozsudku a jeho odôvodnením týkajúcim sa zamietnutia žaloby v časti žalobcom uplatneného zmluvného úroku vo výške 11,90 % ročne zo sumy 8 754,31 eura za obdobie od 17.06.2014 do zaplatenia, čiže za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie odôvodnil a správne ho podložil rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov Slovenskej republiky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015). Odvolací súd nevzhliadol v napadnutom rozsudku vady nepreskúmateľnosti alebo arbitrárnosti. Práve naopak, súd prvej inštancie veľmi podrobne a zrozumiteľne vysvetlil stranám sporu dôvod, pre ktorý žalobu v danej časti zamietol. Napokon, odvolací súd poukazuje na bod 9. odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorom veľmi podobne, ako predtým súd prvej inštancie, opisuje dôvody, pre ktoré žalobca nemá nárok na zmluvné úroky počas obdobia po zosplatnení úveru. Daný právny názor odvolacieho súdu pritom vychádza z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.07.2000 sp.zn. 4 Obo 143/1998, ktorý dodnes nebol rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov prekonaný. Nebolo možné stotožniť sa s odvolacím dôvodom žalobcu spočívajúcom vo vytýkanom nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Žalobca nesprávne interpretoval ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka, keď tvrdil, že na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Odvolací súd považoval za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky (istinu). Pri doslovnom výklade tohto ustanovenia nemožno prísť k inému záveru, že splatnosť zmluvných úrokov nastáva okamihom, keď prišlo k zosplatneniu dlhu (istiny) žalovaného žalobcom. Rozhodne preto nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti. Ďalej považoval odvolací súd za potrebné zdôrazniť právny názor rešpektovaných právnických kapacít na túto otázku, v zmysle ktorého „Ustanovenie § 565 OZ a osobitná norma v podobe komentovaného odseku 9 vyvolávajú aj v poradí ďalšie výkladovo a aplikačne sporné otázky, a to v súvislosti s nárokmi, ktoré si môže dodávateľ proti spotrebiteľovi uplatniť. V aplikačnej praxi nie je zriedkavé, že dodávateľ využije právo zosplatnenia úveru a okamihom zosplatnenia si naďalej účtuje proti spotrebiteľovi odplatné úroky, aj keď mu využitím práva podľa § 565 OZ vzniká právo požadovať jednorazové vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. V súvislosti s touto situáciou existuje v praxi aj druhý prístup, podľa ktorého okamihom jednorazového predčasného zosplatnenia záväzku má dodávateľ nárok len na úroky z omeškania spojené so zosplatnenou a neuhradenou časťou pohľadávky. Na riešenie uvedenej situácie neexistuje v Občianskom zákonníku výslovná úprava a aj keď mali predkladatelia v súvislosti s tzv. protiúžerníckym balíkom zákonov schváleným a publikovaným pod č. 106/2014 Z. z. snahu túto úpravu zaviesť, zástupcovia bánk a orgány relevantné na finančnom trhu sa s potrebou úpravy nestotožňovali. Napriek absencii výslovnej právnej úpravy sme však presvedčení, že akákoľvek dohoda, ktorá bude mimo rámec výhody splátok požadovať od spotrebiteľa odplatné úroky, bude podľa § 54 ods. 1 OZ, resp. podľa § 53 ods. 1 v spojení s odsekom 5 OZ neplatná.“ [BUDJAČ, M., komentár k ust. § 53 Občianskeho zákonníka. In: I., M., O., A., G., J., P., M., N., F., Y., M. a kolektív, Občiansky zákonník I., II. § 1 ? 880. Komentár. Praha, vydavateľstvo C. H. Beck, 2015].
11. Pokiaľ ide o údajnú retroaktívnosť ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že nie každá retroaktivita je nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. Je však potrebné rozlišovať medzi tzv. pravou a nepravou retroaktivitou právnych predpisov. Kým pravá retroaktivita je v zásade nezlučiteľná s obsahom právneho štátu štátu, nepravá retroaktivita je akceptovateľná ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených významných cieľov verejnej moci. Pokiaľ nová právna úprava, uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu, zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým zo skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah, ide z pohľadu právneho štátu o prípustnú modifikáciu. V konečnom dôsledku preto nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, ale rieši ho až v čase účinnosti novej právnej úpravy (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2010 sp. zn. 4Cdo 98/2010).
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúceho výroku o žalobcom uplatňovanom zmluvnom úroku vo výške 11,90 % ročne zo sumy 8 754,31 eura za obdobie
od 17.06.2014 do zaplatenia, čiže za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny a riadne odôvodnený potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania, ako aj o výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie v tejto časti končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).