Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/461/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu G.. Y. S., A.. XX.X.XXXX, W.I. Q. O., F. Č.. X, zastúpeného JUDr. Marekom Hroudom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova č. 16, proti žalovanému J.F.INVEST, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná č. 24, IČO: 36 189 294, zastúpenému JUDr. Jaroslavom Čollákom, so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 19, o odporovanie právneho úkonu dlžníka, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27. septembra 2017 č.k. 38C/51/2011 - 723 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že voči žalobcovi je právne neúčinný právny úkon žalovaného a dlžníka, t.j. kúpna zmluva zo dňa 22.5.2008 (vklad vlastníctva bol povolený pod Q.- XXXX/XX) uzavretá medzi spoločnosťou METROPOLITAIN, s.r.o. (predtým LALIA s.r.o.) a žalovaným, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX Q. O. Ú. Q. O., X. O. O.- P., E.: O. G.., E.: O.- X. P., O. Ú.: X. P. Y. W. Č.. XX A. X. A. X. F. W. T. - X.. Č.. XXX A. F.. I. O. Č.. XXX/X E. Q. XXXmX, T.: N. F. Y. A. A. J. F. Č.. X, X. F. A. X. Č. Y. N. T. Q. Q. XX/XXXXX, X. F. A. F. F. I. Č.. XXX/X E. Q. XXX P., T.: N. F. Y. A.. Zároveň súd rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Jaroslava Čolláka do 3 dní od doručenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na argumentáciu žalobcu, že v čase realizácie odporovaného právneho úkonu bol dlžník právnickou osobou a odporovaný právny úkon bol urobený s právnickou osobou (žalovaným), ktorej majoritný spoločník (P.F. CONSULTING, s.r.o.) bol rovnako spoločníkom dlžníka a mal majetkovú účasť aspoň 10 % (u žalovaného) v čase uskutočňovania právneho úkonu, pričom prevedený byt bol jednou z viacerých nehnuteľností žalovaného zapísaných na tomto liste vlastníctva a z veľkosti spoluvlastníckeho podielu je zrejmé, že jeho hodnota je nižšia ako hodnota ostatných nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného a približuje sa hodnote vymáhanej pohľadávky žalobcu vo výške 9.852,72 EUR s príslušenstvom voči dlžníkovi, ktorej je žalobca jediným veriteľom (voči spoločnosti METROPOLITAIN, IČO: 36 573 744), na základe rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.10.2010 č.k. 16C/106/2005-438 a tiež na tvrdenie žalobcu, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, na ktorú bol viacerými zmluvami prevedený takmer všetok pôvodný majetok dlžníka v snahe vyhnúť sa plneniu jeho finančných záväzkov a uhradeniu uložených pokút zo správnych a

priestupkových konaní, v dôsledku čoho sa pohľadávka žalobcu stala nevymožiteľnou, lebo majetok, resp. posledný pozemok, ktorý dlžníkovi ostal, je zaťažený viacerými exekučnými konaniami a nebude stačiť na úhradu všetkých záväzkov dlžníka.

3. Súd prvej inštancie poukázal i na obranu žalovaného, že zákonný dôvod v zmysle § 42 ods. 4 Občianskeho zákonníka nie je splnený, pretože od spoločnosti METROPOLITAIN, s.r.o. (v danom čase s obchodným menom „LALIA, s.r.o.“) nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2008, byt č. 20, nachádzajúci sa na X. F., W. T. X.. Č.. XXX A. F. J. Č.. X Q. O., za ktorý žalovaný spoločnosti LALIA, s.r.o. uhradil dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1. 000.000,- Sk, plus DPH s tým, že kúpu predmetného bytu, ako aj ostatných nehnuteľností v bytovom dome na F. J. Č.. X, financoval čerpaním bankového úveru, žalobca nebol označeným právnym úkonom nijako ukrátený, lebo majetok dlžníka sa nezmenšil, resp. sa nezmenšil do takej miery, ktorá by ohrozila uspokojenie žalobcovho nároku a žalovaný nezodpovedá za ďalší osud spoločnosťou LALIA, s.r.o., túto spoločnosť ani nikdy väčšinovo nekontroloval (spoločnosť kontroloval taliansky investor s 90 % účasťou).

4. Po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 42a ods. 1, 2 a 4, § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.10.2008) , ako i podľa § 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalovaný je v spore pasívne legitimovaný, lebo s dlžníkom dojednal označený právny úkon - kúpnu zmluvu z 30.4.2008, na základe ktorej bol vklad vlastníctva povolený dňa 22.5.2008 (pod V-5082/08) medzi predávajúcim LALIA s.r.o. (METROPOLITAIN, s.r.o.) a kupujúcim J.F.INVEST s.r.o. (žalovaným v tomto spore) a keďže napadnutý právny úkon dlžníka (v zmysle povolenia vkladu vlastníctva) bol urobený dňa 22.5.2008 a žalobca žalobu podal na súd dňa 17.3.2011, urobil tak v zákonnej lehote podľa §42a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

5. Zo zistenia, že v čase realizácie označeného právneho úkonu bol dlžník (s obchodným názvom LALIA s.r.o. od 16.10.2003, následne od 25.7.2009 s obchodným názvom METROPOLITAIN, s.r.o.) právnickou osobou, že odporovaný právny úkon bol urobený medzi dlžníkom (LALIA s.r.o.) a žalovaným (J.F.INVEST s.r.o.), v ktorej mala spoločnosť P.F.CONSULTING, s.r.o. (ako spoločník v zmysle § 42a ods. 4, písm. a/ Občianskeho zákonníka) majetkovú účasť minimálne 10 %, prvoinštančný súd usúdil, že sú preukázané vzájomné vzťahy medzi dotknutými právnickými osobami nielen ich majetkovou účasťou, ale aj cez konateľa spoločnosti prostredníctvom osoby T.. C. F., ktorý bol v čase urobenia odporovaného právneho úkonu (30.4.2008) nielen konateľom u žalovaného (t.j. osoby, s ktorou bol právny úkon urobený), ale na základe generálnej plnej moci zo dňa 18.9.2007 od vtedajšieho konateľa X. H. F., Y. zástupcom spoločnosti dlžníka (LALIA s.r.o., resp. neskôr s názvom METROPOLITAIN, s.r.o.)., čo za určitých podmienok možno považovať za blízke osoby a poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo/2192/2001) dospel k záveru, že v tomto prípade sú splnené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 42a ods.4, písm. a) a c) Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo zistenia, že v súdnom konaní žalobe žalobcu podanej na súd dňa 2.6.2005 vedenom na Okresnom súde Košice I sp. zn. 16C/106/2005, rozsudkom zo dňa 13.10.2010 č.k. 16C/106/2005-438 (právoplatným dňom 1.2.2011) v spojení s opravným uznesením zo dňa 10.1.2011 č.k. 16C/106/2005-466 súd zaviazal spoločnosť METROPOLITAIN, s.r.o. (s pôvodným obchodným názvom LALIA s.r.o.) zaplatiť žalobcovi (G.. Y. S.) sumu 9.852,72 EUR s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 5.242,08 EUR od 21.5.2005 do 2.5.2006, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 8.060,25 EUR od 7.6.2006 do 17.10.2006 a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.852,72 EUR od 21.11.2009 do zaplatenia, a že na základe tohto vykonateľného exekučného titulu následne dňa 21.2.2011 súdna exekútorka JUDr. Mária Hlavňová v konaní pod sp. zn. EX 66/11 začala exekúciu na vymoženie pohľadávky vo výške 9.852,72 EUR s príslušenstvom prikázaním pohľadávky z účtu povinného METROPOLITAIN s.r.o., pričom zistila, že pohľadávku nie je možné vymôcť z dôvodu, že na účte povinného nebol dostatok finančných prostriedkov, súd prvej inštancie uzavrel, že pohľadávka žalobcu sa stala vymáhateľnou ešte dňa 1.2.2011, t.j. pred podaním žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu dňa 17.3.2011, tak žalobca ako veriteľ preukázal, že jeho pohľadávka voči povinnému METROPOLITAIN s.r.o., je pre uplatnenie nároku touto žalobou vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle §42a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

6. Ďalej súd posudzoval, či napadnutý právny úkon dlžníka (kúpna zmluva zo dňa 30.4.2008) ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vychádzal pritom zo zistenia, že: 1/ dlžník žalobcu METROPOLITAIN s.r.o. (predtým LALIA s.r.o.) kúpnou zmluvou zo dňa 30.4.2008 (vklad vlastníctva bol povolený pod Q.-XXXX/XX dňa 22.5.2008) previedol na spoločnosť J.F.INVEST, s.r.o. vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX Q. O. Ú.: X. P., E.: O.- X. P., E.: O.

G. Y. S. O. X-G. W. Č.. XX X. F., A. X. A. X. A. W.É. T. X. Č. XXX A. F. J. Č..X Q. O., Q. X, E. I. Q. XX,XX P., Q. I. (X/X), ďalej aj k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu X..Č..XXX F. A. F. Č..XXX/X Q. Q.O. XX/XXXXX-G. Y. S. X. F. A. F. F.. Č.. XXX/X, N. F. Y. A. E. Q. XXXmX Q. Q. XX/XXXXX-G., a to všetko za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1.000.0000,- Sk, plus 19 % DPH v sume 190.000,- Sk, teda spolu vo výške 1.190.000,- Sk (čl. VII., bod 1. zmluvy), čo je pri prepočte konverzným kurzom predstavuje sumu 39.500,76 EUR, ktorá mala byť podľa dohody zmluvných strán zaplatená v hotovosti alebo prevodom finančných prostriedkov na účet predávajúceho najneskôr do 30 dní od podpísania tejto zmluvy (čl. VII., bod 2. zmluvy), t.j. do 30.5.2008, 2/ podľa príjmového pokladničného dokladu Č..XXHPXXX vyhotoveného dňa 5.5.2008 firma LALIA, s.r.o. (neskôr METROPOLITAIN, s.r.o.) prijala od žalovaného sumu 3.570.000,- Sk (t.j. 118.502,29 EUR) titulom „prijatá záloha“, 3/ podľa výdavkového pokladničného dokladu Č.. XXHVXXX zo dňa 30.5.2008 žalovaný vyplatil sumu 3.570.000,- Sk (t.j. 118.502,29 EUR) v prospech LALIA, s.r.o. (neskôr METROPOLITAIN, s.r.o.) titulom „zálohy“, bližšie nešpecifikovanej v tomto doklade, t.j. žalovaný podľa dokladov vyplatil v rámci lehoty splatnosti do 30.5.2008 firme LALIA, s.r.o. (neskôr METROPOLITAIN, s.r.o.) sumu 118.502,29 EUR, spolu 237.004,58 EUR, 4/ žalovaný dňa 5.5.2008 vykonal výber peňazí vo výške 171.000 EUR (výpis z podnikateľského účtu v Tatra banka a.s.), 5/ dňa 5.5.2008 bol na účet G. X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vykonaný vklad hotovosti vo výške 3.570.000,00 SKK (118.502,29 EUR) vkladateľom U. F. (Q. S. W. Y..X..), X/ C. Č.. XXXXX zo dňa 5.6.2008 spoločnosť LALIA s.r.o. vyfakturovala pre žalovaného sumu 570.000,- Sk (t.j. 18.920,53 EUR) ako prijatú platbu zo dňa 5.5.2008 v sume 3.570.000,- Sk a 7/ faktúrou č. 08188, vyhotovenou dňa 5.9.2008, spoločnosť LALIA s.r.o. pre žalovaného sumu 0,- Sk za predaj bytu č. 10, 20, 13, po prijatí zálohy v sume 3.000.000,- Sk. Pri rozhodovaní súd vychádzal i zo záverov znaleckého posudku G.. Y. O., znalkyne z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľnosti, že v kúpnej zmluve zo dňa 30.4.2008 bola dohodnutá cena označeného bytu č. XX A. X. F. W. T. X. Č. XXX Y. F. T. A. F. J. Č.. X Q. O. a pozemku, primeraná v porovnaní s kúpnymi cenami ostatných odpredaných bytov v dotknutom bytovom dome v roku 2008, ba dokonca vyššia oproti kúpnym cenám ostatných bytov. Súd prvej inštancie vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku G.. Q. T., znalkyne z odboru ekonómie a manažment, že kúpna cena vo výške 1.190.000,- Sk bola prijatá do majetku predávajúceho (s obchodným názvom LALIA s.r.o. od 16.10.2003, následne od 25.7.2009 s obchodným názvom METROPOLITAIN s.r.o.) od kupujúceho žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2008, ako to vyplýva z výdavkového pokladničného dokladu Č.. XXHVXXX vyhotoveného dňa 30.5.2008 na sumu 3.570.000,- Sk (t.j. 118.502,29 EUR) vo výške 39.500,76 EUR, pretože podľa uvedených dokladov bola riadne zaúčtovaná dňa 5.5.2008 na účte XXXXXX, ktorá reálnosť prijatia platby vyvodila v účtovníctve z prevodu sumy 3.570.000,- Sk dňa 5.5.2008 z pokladne na bankový účet TATRA BANKA XXXXXXXXXX (podľa zostavy Pohyb na účtoch dokladovo od 1.1.2008 - 31.12.2008 účtu XXXXXX X. XX - F. Č.. XX), ktorá skutočnosť bola potvrdená aj stanoviskom Tatra banky a.s.. Súd vyšiel i zo záverov znalkyne G.. Q. T. v znaleckom posudku, že predajom 1-izbového bytu č. XX s príslušenstvom (sporná kúpna zmluva) došlo k zmene dlhodobého hmotného majetku v účtovníctve spoločnosti LALIA s.r.o. (neskôr METROPOLITAIN, s.r.o.) až 2.6.2008, kedy boli predané byty v roku 2008 v účtovníctve zaúčtované v účtovnej obstarávacej cene o 36.170.140,54 Sk, respektíve v účtovnej zostatkovej cene o 27.994.732,32 Sk, že celková hodnota predaného majetku v roku 2006 (vrátane bytov 20, 10, 13 predaných dňa 5.9.2008) bola vo výške predajnej ceny t.j. 45.204.123,96 Sk bez dane z pridanej hodnoty podľa faktúr účtovaných na účte XXXXXX - tržby z predaja nehmotného a hmotného investičného majetku a že spoločnosť LALIA (METROPOLITAN, s.r.o.) mala ku dňu 22.5.2008 podľa účtovnej evidencie okrem dlhodobého hmotného majetku (časť bytov na Pribinovej), ktorý vyradila dňa 2.6.2008, ešte ďalší majetok, a to: dlhodobý hmotný majetok brutto vo výške 35.256.639,57 Sk, t.j. 1.170.306,03 EUR, ktorý tvorili budova na Pribinovej (zostatok bytov), garáže, inventár a pozemky, ďalej aj peniaze a bankové účty v hodnote 26 603 158,96 Sk, t.j. 883.063,10 EUR, v hodnote spolu 61.859.798,53 Sk, t.j. 2.053.369,13 EUR, ktorý majetok by postačoval na úhradu pohľadávky vo výške 9.852,72 EUR (296 823,04 Sk) s príslušenstvom.

7. Poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/2791/99, sp. zn. 21Cdo/549/2001, sp. zn. 30Cdo/2435/2006, dospel potom súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný, pretože kúpnou zmluvou z 30.4.2008 nedošlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, ako veriteľa, nakoľko išlo o tzv. ekvivalentný právny úkon, pri ktorom sa hodnota prevádzanej nehnuteľnosti dostala do majetku predávajúceho METROPOLITAIN, s.r.o. (LALIA s.r.o.) vo forme vyplatenej kúpnej ceny a teda, nedošlo v dôsledku napadnutého právneho úkonu k zmenšeniu majetku dlžníka METROPOLITAIN, s.r.o. (LALIA s.r.o.), nakoľko aj napriek tvrdeniu žalobcu o tom, že dlžník mal záujem ukrátiť svojho veriteľa týmto právnym úkonom, zo žiadnych dôkazov vykonaných v konaní

sa nepreukázalo, že dlžníkov právny úkon - kúpna zmluva z 30.4.2008, mal za následok zmenšenie majetku dlžníka METROPOLITAIN, s.r.o. (LALIA s.r.o.), nakoľko za prevedenú nehnuteľnosť dlžník získal do svojho majetku obvyklú, primeranú kúpnu cenu a teda, na základe odporovaného právneho úkonu mu bola poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada za tento majetok. Dodal, že v konaní sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu o tom, že pri kúpnej zmluve z 30.4.2008 mal dlžník úmysel ukrátiť žalobcu, ako svojho veriteľa, v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom právne úkony dlžníka tomu nasledujúce, už nie sú predmetom posúdenia súdom. Napokon súd doplnil, že návrh žalobcu doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania iba znaleckým ústavom - Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, na zistenie objektívnej hodnoty bytov, na pojednávaní dňa 27.9.2017 zamietol v zmysle § 207 ods. 1 a 3 z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie, lebo sa v tomto prípade nejednalo o obzvlášť závažný prípad, ktorý by si vyžadoval vedecké posúdenie, ani závery znalcov v znaleckých posudkoch vyhotovených v tomto spore neboli v zrejmom rozpore, resp. neboli v žiadnom rozpore, pretože v spore bol vyhotovený jediný znalecký posudok na zistenie hodnoty nehnuteľností, a to posudok Ing. Aleny Kmeťovej, pričom za znalecký posudok nemožno považovať stanovisko žalobcom osloveného znalca Ing. Dušana Šoltýsa.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 odsek l písm. a), b), d), e), f), a h) s návrhom zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie alebo zmeniť rozsudok, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, vrátane odvolacieho konania. Žalobca súhlasil s právnymi závermi súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom v zmysle ustanovenia § 42b Občianskeho zákonníka (body 60 a 6l odôvodnenia rozhodnutia), že žalobca podal žalobu v zákonnej trojročnej lehote (bod 66 odôvodnenia rozhodnutia), že v spore sú splnené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu (bod 69 odôvodnenia rozhodnutia), že pohľadávka žalobcu ako veriteľa na základe rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 16C/106/2005-438, je vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. l Občianskeho zákonníka (bod 73 odôvodnenia rozhodnutia). Zopakoval, že už vo svojom vyjadrení zo dňa 7.9.20l5 k znaleckému posudku Ing. Viery Dušinskej č. 35/2015 uviedol, že vykonanie daného znaleckého dokazovania (ohľadom prijatia kúpnej ceny za byt č. 20, do majetku dlžníka, či k dňu 22.5.2008 v dôsledku predaja tohto bytu došlo k zmenšeniu, alebo zväčšeniu majetku dlžníka a k zisteniu, aký iný majetok vlastnil dlžník ku dňu 22.5.2008), nemalo žiaden relevantný význam pre prijatie rozhodnutia v spore a žalobca a ani žalovaný, vykonanie tohto dôkazného prostriedku v spore nenavrhovali. Zdôraznil, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca ako veriteľ pohľadávky si mohol svoju existujúcu pohľadávku voči dlžníkovi METROPOLITAIN, s.r.o. vymáhať prostredníctvom exekučného konania najskôr až na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (rozsudku zo dňa l3.10.2010 č.k. l6C/l06/2005-438, ktorý nadobudol právoplatnosť a sa stal vykonateľným dňa 1.2.2011, v spojitosti s opravným uznesením č.k. 16C/106/2005-466, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.2.2011), pričom už v priebehu sporu sp. zn. 16C/106/2005 na Okresnom súde Košice l poukazoval na účelové a systematické zmenšovanie majetku dlžníka, a preto podal aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, avšak návrhu žalobcu súd nevyhovel, následne hneď 14.2.2011 žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, v rámci exekučného konania vedeného pod sp.zn. Ex 66/2001 poverená súdna exekútorka JUDr. Mária Hlavňová v priebehu vykonávaných lustrácií majetku povinného zistila, že povinný - spoločnosť METROPOLITAIN, s.r.o., nedisponuje žiadnym postihnuteľným majetkom, na základe čoho žalobca inicioval podanie žaloby spore. Pripomenul, že v priebehu vedenia tohto sporu opakovane upriamoval pozornosť súdu prvej inštancie aj na skutočnosť, že tento spor je len posledným so série sporov, ktoré viedol žalobca, že nie je reálne možné, ani odôvodnené očakávať od neho, ako veriteľa existujúcej pohľadávky, objektívne zistenie majetkovej situácie dlžníka v takom rozsahu, aby zistil ktorým jeho konkrétnym posledným úkonom dôjde k zmareniu reálnej nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa, a z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo je založené na nesprávnom výklade zákona. Podľa názoru žalobcu (s prihliadnutím na skutočnosť kedy sa až stala pohľadávka žalobcu ako veriteľa vymáhateľnou voči dlžníkovi), zisťovanie majetku žalovaného k 22.5.2008 nie je opodstatnené a nemalo ani žiaden význam pre rozhodnutie v danom spore, nakoľko to, že dlžník mal ku dňu 22.5.2008 nejaký majetok, neznamená, že dlhodobo nerobil úkony smerujúce k ukráteniu svojich veriteľov. V tomto smere poľa názoru žalobcu, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca súdu vytkol i to, že sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia nevyporiadal a dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie v tom smere, že ak bola pohľadávka žalobcu vymáhateľná, čo aj sám konštatoval a stalo sa tak najskôr až 1.2.2011, resp. 10.2.2011 (nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti opravného uznesenia), prečo považoval za potrebné a zjavne rozhodujúce v danom spore vykonávať dokazovanie smerom zisťovania majetkovej situácie dlžníka v roku 2008. Respektíve nie je vôbec zrejmé, čo žalobca iné mohol reálne urobiť v záujme ochrany svojich práv, ako podať žalobu o odporovanie právneho úkonu dlžníka, samozrejme až potom, keď sa jeho pohľadávka stala vymáhateľnou. Rozhodnutie označil za nedostatočné a nepresvedčivé v jeho závere, že dlžníkovi po odporovanom právnom úkone zostal majetok, ktorý by postačoval na úhradu pohľadávky žalobcu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ako i v jeho úsudku v bode 79 odôvodnenia rozhodnutia, že mal za preukázané zo záverov znaleckého posudku Ing. Viery Dušinskej (č. 35/2015), že majetok dlžníka k 22.5.2008 (ku dňu povolenia vkladu) by postačoval na úhradu pohľadávky žalobcu vo výške 9.852,72 € S príslušenstvom, na druhej strane v bode 86 konštatuje, že vlastne ani nie je dôležité aký veľký majetok mal dlžník v rozhodnej dobe, ale to či bol tento majetok odporovaným právnym úkonom zmenšený, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie sa v konaní táto skutočnosť nepreukázala, pretože predávajúci mal obdržať do svojho majetku ekvivalentnú hodnotu za majetok, ktorý previedol zo svojho vlastníctva. S uvedeným tvrdením súdu prvej inštancie žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením, že v priebehu sporu ekvivalentnosť poskytnutého plnenia namietal a namietal i metodickú správnosť a objektivitu vypracovaného znaleckého posudku ustanovenej súdnej znalkyne G.. Y. O.Ť. Č.. XX/XXXX, ktorá zvolila ako spôsob stanovenia trhovej ceny nehnuteľnosti porovnávaciu metódu, pričom pristúpila k porovnaniu kúpnych zmlúv medzi tými istými subjektmi - iba ohľadom iných bytov, a v nadväznosti na uvedené žalobca žiadal, aby súdna znalkyňa Ing. Alena Kmeťová zodpovedala na doplňujúce otázky k vypracovanému znaleckému posudku, avšak z obsahu vyjadrenia znalkyne je podľa žalobcu evidentné, že znalkyňa odpovedala iba všeobecne a žiadnym spôsobom nevyvrátila dôkazy žalobcu o nepresných údajoch v jej znaleckom posudku, čím sa súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov vôbec nezaoberal, iba jednoducho jeho závery prijal za správne a neprihliadol na vyjadrenie G.. T. Š.Ý., ktoré žalobca predložil ako prílohu k vyjadreniu žalobcu zo dňa 26.6.2017, že znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty bytu, spätne k termínu roka 2008 nie je možné vypracovať, znalecký posudok vypracovaný G.. O. je vypracovaný metodicky nesprávne. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa pri hodnotení dôkazov s vyjadrením znalca nevyporiadal a nesúhlasil ani s odôvodnením súdu v bodoch 46 až 50 napadnutého rozhodnutia, prečo nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz dokazovaním znaleckým ústavom. Týmto nesprávnym procesným postupom súd podľa žalobcu znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a následne dospel súd na základe vykonaných dôkazov aj k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca vo svojom odvolaní namietol i záver prvoinštančného súdu v bode 88 napadnutého rozhodnutia tvrdiac, že opakovane poukazoval na skutočnosť, že dlžník sa účelovo a postupne usiloval zbaviť svojho majetku, pretože predvídal výsledok týchto súdnych sporov, a za tým účelom sa aj usiloval predlžovať priebeh týchto konaní. Poukazom na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 243/07-25, na bod 69 a 90 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobca opätovne podčiarkol, že mu nie je zrejmé, ako inak mohol v danom spore žalobca preukazovať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ako cez zrejmú personálnu a majetkovú prepojenosť dlžníka a žalovaného, ako aj cez jeho konanie vo všetkých sporoch predchádzajúcich tomuto sporu a namietol, že v tomto smere rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je aj nedostatočne odôvodnené, nie je presvedčivé a s prihliadnutím na uvedené sa žalobca nestotožnil ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 8.11.2017 k odvolaniu žalobcu označiac napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný, navrhol ho potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že žalobca síce svoje odvolanie oprel o odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP, avšak v dôvodoch odvolania nijakým spôsobom neodôvodňuje relevantnosť uplatnenia odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a) a d) CSP, lebo z obsahu odvolania vôbec nevyplýva, aké procesné podmienky neboli v konaní splnené, ako ani to, aká iná vada mala byť v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ostatné odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) boli síce žalobcom v obsahu odvolania uvedené, avšak ich reálnu existenciu žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Podľa žalovaného závery znaleckého posudku č. 35/2015 sú nevyhnutné na posúdenie základných predpokladov odporovateľnosti daného právneho úkonu. Nesúhlasil preto s tvrdením žalobcu, že vykonanie znaleckého posudku Č.. XX/XXXX G.. Q. T.j nemalo žiaden relevantný význam

pre prijatie rozhodnutia v spore, nakoľko predmetným znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že dlžník prijal do svojho majetku sumu zodpovedajúcu kúpnej cene za predmetný byt nachádzajúci sa na ul. Pribinovej v Košiciach, ako i že dlžník v rozhodnom čase disponoval majetkom, ktorý by postačoval na úhradu pohľadávky vo výške 9852,72 EUR. Argumentáciu žalobcu ohľadne účelového a systematického zmenšovania majetku dlžníka žalovaný označil za právne irelevantnú a zopakoval, že predmetom tohto konania neboli iné právne úkony dlžníka. Podčiarkol, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že právnym úkonom, ktorému žalobca odporoval, nedošlo k ukráteniu dlžníkovho majetku, a to aj znaleckým dokazovaním ohľadne primeranosti ceny predmetného bytu, ktorú žalovaný reálne zaplatil, keď zo záverov znaleckého posudku G.. Y. O. Č.. XX/XXXX bolo jednoznačne preukázané, že cena za predmetný byt bola primeraná, dokonca vyššia oproti kúpnym cenám ostatných bytov, a teda že kúpnou zmluvou nedošlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Žalovaný vyjadril nesúhlas i s argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie sa pri hodnotení dôkazov nevysporiadal s jeho námietkami ku znaleckému posudku č. 79/2015. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie sa nielen že zaoberal všetkými námietkami žalobcu, ale navyše v konaní nechal žalobcovi absolútny priestor na preukázanie opodstatnenosti jeho námietok, rešpektoval rozhodnutie žalobcu na vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Podčiarkol, že ak žalobca v podanom odvolaní uviedol, že: „Z dôvodu objektívnej nemožnosti vyhotovenia znaleckého posudku súkromným znalcom G.. T. Š.X., navrhol, aby súd prvej inštancie prizval do sporu znalecký ústav za účelom odstránenia rozporov v záveroch znalcov“, žalovaný sa ku navrhovanému doplneniu dokazovania zo strany žalobcu vyjadril písomne podaním zo dňa 17.7.2017 a súhlasí s odôvodnením napadnutého rozsudku v bodoch 46 až 50, majúc za to, že súd prvej inštancie v tejto časti odôvodnenia rozsudku dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie nevykonať takto navrhovaný dôkaz a zdôraznil, že žalobca si objektívnu nemožnosť vypracovania súkromného znaleckého posudku odôvodňuje jedine tým, že ním zvolený znalec nebol schopný predmetný znalecký posudok vyhotoviť, pričom žalobca iba zo subjektívne hodnotených skutočností vo vyjadrení znalca G.. T. Š., E. Y.: „. F. X, O. - stanovisko k znaleckému dokazovaniu“, vyvodzuje jednoznačný záver o nesprávnosti vyhotoveného znaleckého posudku, ktorý vyhotovil a znalkyňa G.. O. a tieto považuje za rozpory so závermi znaleckého posudku G.. O., hoci písomné vyjadrenie súkromného znalca G.. Š., naviac adresované žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, nemožno ani pri veľmi extenzívnom výklade § 207 ods. 3 považovať za znalecké závery, navyše žalobcom predložené otázky neboli relevantné, pretože ani znalec, ani znalecký ústav nie sú oprávnení posudzovať právne otázky, lebo znalec je oprávnený zodpovedať a vyjadrovať sa jedine ku skutkovým otázkam, v žiadnom prípade nie ku otázkam právnym. V tejto súvislosti žalovaný upozornil, že žalobca navrhoval, aby znalecký ústav najprv zhodnotil, či je znalecký posudok G.. O. správny, aby sa potom vyjadril k tomu, či je v tejto veci vôbec možné vyhotoviť znalecký posudok a ak zistí, že znalecký posudok G.. O. nie je prijateľný pre rozhodnutie v súdnom spore, a zároveň je možné vyhotoviť v tejto veci posudok, tak navrhol, aby bolo znaleckému ústavu uložené takýto znalecký posudok vypracovať a tvrdil, že nie len samotný návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu v zmysle pribratia znaleckého ústavu, ale aj navrhovaný postup žalobcu v rámci doplnenia dokazovania je nedôvodný.

11. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu zdôraznil, že vo svojom odvolaní podrobne uviedol, z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a nezákonné, v čom vidí pochybenie súdu prvej inštancie a z akých dôvodov považuje napadnutý rozsudok za nekonzistentný a nepresvedčivý. Zopakoval v podstate svoju argumentáciu v priebehu sporu i v odvolaní. Zotrval na svojom názore, že vypracovanie znaleckého posudku znalkyňou G.. Q. T. ohľadom prijatia kúpnej ceny za byt č. XX, do majetku dlžníka, či k dňu 22.5.2008 v dôsledku predaja tohto bytu došlo k zmenšeniu alebo zväčšeniu majetku dlžníka a k zisteniu, aký iný majetok vlastnil dlžník ku dňu 22.5.2008, nemalo žiaden relevantný význam pre prijatie rozhodnutia v spore. Tvrdenia žalovaného v písomnom vyjadrení označil za nepravdivé a zavádzajúce. Opäť pripomenul, že znalecký posudok č. XX/XXXX považoval za metodicky nesprávne vyhotovený a neobjektívny, čo potvrdil aj znalec G.. T. Š. vo svojom vyjadrení, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Mal za nepochybné, že daný znalecký posudok a jeho záver nemôže byť relevantným dôkazom, na základe ktorého súd žalobu žalobcu zamietol.

12. Žalovaný v duplike na vyjadrenie žalobcu skutočnosť, ako došlo ku nariadeniu znaleckého dokazovania označil za irelevantnú, pretože podstatným je obsah a závery vykonaných znaleckých posudkov, pričom plne zotrval na svojich vyjadreniach tak vo vzťahu ku znaleckému posudku č. XX/

XXXX, ako i k znaleckému posudku č. XX/XXXX vyhotovenému znalkyňou G.. Y. O., na ozrejmenie jeho vyjadrenia ohľadne „veľkorysosti“ súdu prvej inštancie poukázal na svoje písomné vyjadrenia, ktorých obsahom bol jeho právny názor na aplikáciu ustanovení o súkromnom znaleckom posudku i písomné vyjadrenie zo dňa 17.7.2017 k návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania, majúc naďalej za to, že návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania prostredníctvom znaleckého ústavu, naviac v dvoch fázach, tak ako to žiadal žalobca aby ústav zhodnotil, či sa v danej veci vôbec dá vypracovať znalecký posudok, aby určil, či znalecký posudok č. XX/XXXX je v súlade s platnou právnou úpravou a v prípade, ak by ústav dospel ku záveru, že sa predmetný znalecký posudok dá vypracovať, aby ho vypracoval, považuje žalovaná za nedôvodný. Žalovaný vyjadril nesúhlas so subjektívnym hodnotením znaleckého posudku č. XX/XXXX a s tvrdením žalobcu vo vyjadrení, „že na to, aby bol presvedčený o nesprávnosti znaleckého posudku č. XX/XXXX nemusí byť ani odborníkom z odboru stavebníctva, resp. odhadovania hodnoty nehnuteľností“, čo by podľa žalovaného znamenalo znehodnotenie vzdelania, ktoré musia znalci podstúpiť a na základe ktorého im je dané právo vyhotovovať znalecké posudky. Upozornil, že na doplňujúce otázky žalobcu znalkyňa G.. Y. O. reagovala v písomnom podaní zo dňa 1.7.2016, v ktorom relevantne odpovedala na námietky a výhrady žalobcu a riadne odôvodnila správnosť záverov jej znaleckého posudku.

13. Krajský súd v Košiciach (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 a z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené. Neboli zistené ani iné vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore, ku ktorým odvolací súd je povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

14. Žalobca vo svojom odvolaní v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v priebehu konania na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní v danom spore a jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku o zamietnutí žaloby. K zmene skutkového stavu ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo. Odvolací súd preto poukazuje na skutkové zistenia a právny normy, ktoré použil súd prvej inštancie, ako i na vecne správne a zákonu zodpovedajúce dôvody rozsudku vo veci samej, s ktorými sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 , a preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

15. Odvolací súd ako nedôvodnú hodnotí odvolaciu námietku žalobcu nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, ktorej dôvodnosť by z podstaty veci bránila prieskumu napadnutého rozsudku z hľadiska ostatných relevantných odvolacích námietok žalobcu vo vzťahu k zamietavému výroku rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie v tejto jeho napadnutej časti totiž zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil, súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že napadnutému rozsudku nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, ak súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že voči žalobcovi je právne neúčinný označený právny úkon žalovaného a dlžníka, t.j. kúpna zmluva zo dňa 22.5.2008, uzavretá medzi spoločnosťou METROPOLITAIN, s.r.o. (predtým LALIA s.r.o.) a žalovaným, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste

vlastníctva č. 11339 vedenom Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice- mesto, okres: O. G.., E.: O.- X. P., O. Ú.: X. P. Y. W. Č.. XX A. X. A. X. F. W.M. T. - X.. Č.. XXX A. F.. I. O. Č.. XXX/X E. Q. XXXmX, T.: N. F. Y. A. A. J. F. Č.. X, X. F. A. X. Č. Y. N. T. Q. Q. XX/XXXXX, X.Í. F. A. F. F. I. Č.. XXX/X E. Q. XXX P., T.: N. F. Y. A.. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v jeho závere, že kúpnou zmluvou z 30.4.2008 nedošlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu za stavu, ak sa nepochybne hodnota prevádzanej nehnuteľnosti dostala do majetku predávajúceho METROPOLITAIN, s.r.o. (LALIA s.r.o.) vo forme vyplatenej primeranej kúpnej ceny.

17. Odvolací súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných ustanovení neodchýlil od ich znenia, nepoprel ich účel a význam, ak svoj záver o zamietnutí žaloby a vyhodnotenie prostriedkov procesného útoku žalobcov ako neopodstatnenej, založil na úsudku, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie o tom, že dlžník žalobcu označeným právnym úkonom ukrátil žalobcu v uspokojení vymáhateľnej pohľadávky žalobcu.

18. Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalobca sa s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia (por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 188/06). Do práva na spravodlivý súdny proces totiž nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, s navrhovaním a hodnotením dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04), ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (por. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 3/97 a sp. zn. II. ÚS 251/03).

19. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, tento odvolací dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre súdne rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP.

20. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne plynie, že súd prvej inštancie vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo. Jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo svedeckých výpovedí, alebo ktoré vyšli najavo inak, ak súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca na svoje tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno. Či je tento záver správny, je otázkou posúdenia správnosti právneho posúdenia.

21. Ak žalobca vo svojom odvolaní tvrdí, že právne posúdenie súdu prvej inštancie bolo nesprávne, pretože je výsledkom nesprávneho zhodnotenia vykonaného dokazovania a v nadväznosti na to, aj neúplného zistenia skutkového stavu veci, zapríčineného nevyhodnotením skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, túto námietku nemožno považovať za dôvodnú. Ako opodstatnené nemožno vyhodnotiť námietky žalobcu smerujúce k nesprávnemu hodnoteniu listinných dôkazov, a predovšetkým znaleckého dokazovania vo vzťahu k skutkovým zisteniam a záverom súdu prvej inštancie.

22. Z obsahu odvolania žalobcu zároveň plynie, že žalobca spochybňuje i hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie a predkladá vlastné hodnotenie listinných dôkazov, i ostatných vykonaných dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania, na súde prvej inštancie.

23. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa hodnotenia dôkazu výpoveďami strán, znaleckými posudkami, i ostatnými listinnými dôkazmi, najmä stanoviskom G.. T. Š. X.údom prvej inštancie odvolací súd pripomína, že podľa čl. 15 základných princípov dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 , pričom vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods. 2 . Judikatúra definuje hodnotenie dôkazov ako činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie (s poukazom na ustanovenie § 187 ods. 1 je súd povinný tiež posúdiť zákonnosť spôsobu získania dôkazu). Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov a výsledkom celkového hodnotenia je potom úsudok o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať svoje skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre tú sporovú stranu, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

24. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak v tomto smere nemožno vytknúť súdu žiadne pochybenia, potom nie je možné ani polemizovať so skutkovými závermi, resp. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, alebo že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, alebo že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a podobne (por. napr. m.m. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 18.2.2004 sp. zn. 29Odo/936/2003). Podľa čl. 15 Základných princípov dôkazy a tvrdenia strán sporu totiž hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 .

25. Z obsahu spisu a napadnutého rozsudku plynie, že v tomto smere súdu prvej inštancie žiadne pochybenie (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo) vytknúť nemožno. Súdu prvej inštancie nemožno vytýkať, že by vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo že by naopak opomenul pre rozhodnutie podstatné skutočnosti v spore preukázané.

26. Žalobcovi sa nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani námietkou, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to ak nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým ústavom a návrh na vykonanie kontrolného znaleckého posudku zamietol.

27. Vo vzťahu k námietke nevykonania všetkých dôkazov navrhnutých žalobcom v spore odvolací súd pripomína, že význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03). Je totiž v právomoci súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. Z uvedeného rezultuje, že súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, pretože posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu (§ 132 ods. 1, § 185 ods. 1 až 3 , a nie sporových strán. Súd teda nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy

stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán.

28. Vady skutkovej, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal, sa týka žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

29. Ani tento žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený. Z obsahu spisu totiž plynie, že poukazom na medzi stranami sporu sporné skutočnosti, a to či žalovaný sporný byt predal za primeranú cenu, či za tento predaj prijal do svojho majetku peňažnú sumu a či krátil svojho veriteľa (žalobcu) tým, že prijatú sumu nepoužil na vyplatenie dlhu voči žalobcovi, súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo na určenie trhovej ceny sporného jednoizbového bytu č. XX s prísl. ku dňu 22.5.2008, ako aj znalcom z odboru ekonómia a manažment na zistenie, či kúpna cena za tento byt bola reálne prijatá do majetku predávajúceho v rozhodnej dobe k 22.5.2008, resp. či došlo k zmenšeniu alebo k zväčšeniu majetku, a aký iný majetok pre potreby výkonu rozhodnutia exekúciou vlastnila spoločnosť s obchodným názvom LALIA k rozhodnému dátumu k 22.5.2008, ako i že: 1/ k znaleckému posudku č. XX/XXXX vyhotovenému znalkyňou z odboru stavebníctvo, pozemné stavby odbor odhad hodnoty nehnuteľnosti G.. Y. O., sa žalobca vyjadril a vyjadril sa i k znaleckému posudku č. XX/XXXX G.. Q. T., znalkyne z odboru ekonómie a manažment odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, odvetvie kontroling (vyjadrenie žalobcu z 7.9.2015, bod 38 odôvodnenia rozsudku), 2/ znalkyňa G.. Y. O. dňa 6.7.2016 odpovedala na doplňujúce otázky žalobcu, ktorý namietal závery jej posudku a použitie porovnávacej metódy (bod 41 odôvodnenia rozsudku), 3/ žalobca vo vyjadrení k stanovisku G.. Y. O. dňa 14.9.2016 uviedol, že „sa absolútne nestotožňuje ani s týmito vyjadreniami a so závermi znalkyne G.. Y. O., nakoľko závery jej predmetného znaleckého posúdenia nezodpovedajú realite a výsledky sa nezhodujú s bežnými hodnotami ani s cenami bytov, čo je zrejmé aj laickým posúdením. Ceny posudzovaných bytov sa približne zhodujú s cenami, za ktoré boli byty prevádzané v rámci spriaznených osôb a tie nemôžu tvoriť základ objektívneho výpočtu hodnoty bytu“(bod 43 odôvodnenia rozsudku).

30. Za tohto stavu a so zreteľom na to, že súd nie je viazaný dôkaznými návrhmi sporových strán a iba súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 , za dôvodnú nemožno považovať námietku žalobcu, že prvoinštančný súd pochybil s následkom porušenia práva na spravodlivý proces, ak odmietol vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz kontrolným znaleckým dokazovaním. Ak totižto boli z pohľadu uvedeného právneho posúdenia nároku žalobcu všetky rozhodné skutočnosti dôkazne ozrejmené a kontrolné znalecké dokazovanie ako dôkazný prostriedok podľa úsudku súdu prvej inštancie nemohlo nijako zvrátiť záver v skutkových zisteniach nosných pre právne posúdenie sporu, nemožno samotnú okolnosť, že prvoinštančný súd nepristúpil k vykonaniu tohto žalobcom navrhovaného dôkazu, považovať za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) a ani za naplnenie odvolacieho dôvodu, ktorým by súd založil takú vadu konania, ktorá mala za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca vo svojom odvolaní naviac ani neuviedol žiadne také právne významné skutočnosti, ktoré hoci tvrdil, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné. Pokiaľ žalobca za takú skutočnosť považoval svoje tvrdenia, pre ktoré spochybňoval závery znaleckých posudkov, súd prvej inštancie sa neopomenul s argumentáciou žalobcu v tomto smere v spore i v odôvodnení rozsudku zaoberať a tieto vyhodnotiť ako bez významu pre rozhodnutie v spore.

31. Odvolanie žalobcu nemožno hodnotiť ako dôvodné, ani v časti, ktorou žalobca namieta i to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

32. Právnym posúdením veci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

33. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

34. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať (§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka).

35. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117).

36. Zmyslom žaloby podľa ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom učinený právny úkon. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, predstavuje podklad k tomu, aby sa veriteľ mohol na základe titulu spôsobilého na výkon rozhodnutia (exekučného titulu), vydaného proti dlžníkovi, domáhať nariadenia výkonu rozhodnutia (exekúcie) postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v ktorej prospech bol právny úkon učinený.

37. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci prvoinštančným súdom treba považovať za správne. Súd prvej inštancie v danom prípade otázku odporovateľnosti označeného právneho úkonu posúdil za použitia správneho právneho predpisu, ktorý vyložil správne a na daný skutkový stav ho i správne a v súlade s ustálenou súdnou praxou aplikoval, správne pritom uzavrúc, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že označeným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zo žiadneho z vykonaných dôkazov, jednotlivo a ani v ich vzájomnej súvislosti, nemožno učiniť iný záver ako ho učinil súd prvej inštancie za stavu, ak nepochybne na základe kúpnej zmluvy z 30.4.2008 dlžník získal do svojho majetku primeranú (rovnocennú) náhradu za tento majetok, a to primeranú kúpnu cenu, ktorá mu bola poskytnutá základe odporovaného právneho úkonu.

38. V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne posudzoval podmienky (predpoklady) odporovateľnosti právneho úkonu, ktorými sú: a/ veriteľova pohľadávka, b/ vymáhateľnosť pohľadávky, c/ ukrátenie veriteľa, ktoré predstavuje objektívnu stránku odporovateľnosti, d/ úmysel autora právneho úkonu ukrátiť veriteľa (animus fraudandi), čo je subjektívna stránka odporovateľnosti. Záver, že označený právny úkon nemožno považovať za odporovateľný, súd prvej inštancie učinil v súlade s ustálenou judikatúrou súdov, od ktorej odvolací súd nemá dôvod odkloniť sa ani v prejednávanom prípade. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje m.m. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/137/2006, v ktorom najvyšší súd (o.i.), že jednou zo zákonných podmienok, ktoré musí súd skúmať skôr, než dospeje k záveru, že právny úkon je odporovateľný, je posúdenie výšky pohľadávky žalobcu a hodnoty majetku, ktorý po spornom právnom úkone dlžníkovi zostal. Súdna prax je ustálená i v závere, že k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu vlastní taký majetok, ktorý sám osebe stačí na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. V prípade, ak právny úkon dlžníka nemal za následok zmenšenie jeho majetku, pretože za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty získal ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, takisto nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie

ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí, práv a lebo iných majetkových hodnôt je jeho účinnosť; pri nehnuteľnostiach zapisovaných do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností (por. m.m. rozsudok Najvyššieho súdu českej republiky sp.zn. 30Cdo/3775/2010, rozsudok sp. zn. 21Cdo/1005/2011, zaoberajúci sa o.i. aj otázkou zmeny podoby aktív dlžníka

39. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, a preto odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 386 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .