Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/136/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. W. F. bytom O., I. XX, proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. R. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Petronela Kavecká, AK so sídlom Bratislava, Kolísková 1, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14. decembra 2017, č.k. 14C/120/2003-379 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu škody na zdraví titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.779,31 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšnej časti zamietnutie žaloby p o t v r d z u j e .

III. Vo vzťahu žalobcu, žalovaného a intervenienta na strane žalovaného žiadna zo strán sa n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 191,41 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo výrokovej vete II. súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5.556,94 eur zastavil, vo výrokovej vete III. súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokovou vetou IV. rozhodol o náhrade trov konania tak, že vo vzťahu žalobcu, žalovaného a intervenienta na strane žalovaného žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 470 ods. 1 a 2, veta prvá CSP, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 OZ, § 444 OZ, § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 2, § 7 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., § 144, § 145 ods. 1, 2, § 124 ods. 1, § 251, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že pokiaľ ide o bolestné, nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali postup súdu v zmysle citovaného ustanovenia zákona, nakoľko charakter zranení a proces liečby žalobcu neboli také závažné, ktoré nepochybne spôsobovali žalobcovi bolesť presahujúcu hranicu bežne znášanej bolesti pri obdobných zraneniach.

Táto úvaha súdu vyplýva zo Znaleckého posudku MUDr. Mariána Nosáľa č. 21/2008, z ktorého bolo preukázané, že operácia zlomeniny pravého predkolenia, pri ktorej bola vykonaná stabilizácia tibiálnym klincom, ako aj pooperačný priebeh bol bez komplikácii, operačná rana aj tržné rany sa hojili dobre. Žalobca sa ďalšej operácie podrobil v spinálnej anestézii, z čoho možno usudzovať, že vo svojej podstate nešlo o závažnú, prípadne zdĺhavú operáciu, inak by bola zrejme vykonaná v úplnej anestézii. I keď po prvej operácii bol stav žalobcu stabilizovaný, po druhej sa vyskytli komplikácie, a to v podobe zápalu so sekréciou. V oboch prípadoch však stav pacienta bol preliečovaný antibiotikami a podávaním liekov proti bolesti. Následne aj po druhej operácii bol v stabilizovanom stave prepustený do domáceho liečenia. V ďalšom období už bolo konštatované pri kontrolách na traumatologickej ambulancii zlepšenie klinického stavu žalobcu s tým, že aj infekcia v rane sa hojila, bez nutnosti ďalšej operácie. Z takéhoto opisu priebehu liečenia zranení žalobcu možno konštatovať bežne bolestivý priebeh liečenia ako pri iných zraneniach obdobného typu ktoré je potrebné riešiť operačne, s výnimkou komplikácie zanesením infekcie do rany a nasadenia sadrovej dlahy na dlhšie obdobie. Tu však je potrebné poukázať na to, že už samotný znalec zvýšil práve z týchto dôvodov bodové hodnotenie bolestného o polovicu a súd nevidel dôvod na jeho ďalšie mimoriadne zvýšenie. Žalobca sa z dôvodu poranenia predkolenia v podstate podrobil len nevyhnutnému počtu operácií (raz zavedenie fibiálneho klinu a druhýkrát jeho odstránenie), bez nutnosti vykonania urgentných operačných zákrokov, bez potreby podrobiť sa náročných prípadne početných vyšetrení, jeho zranenia a liečba si nevyžadovali napríklad držanie ho v umelom spánku, napojenie na riadené dýchanie, zavedenie tracheostomickej kanyly do krku, napojenie na centrálny žilový prístup, katetrizáciu močového mechúra, opakované podávanie transfúzie krvi a pod., čo by nepochybne bolo možné posúdiť ako prekonávanie mučivých a bolestivých stavov pri liečbe zranení, odôvodňujúcich mimoriadne zvýšenie bolestného. Aj z výpočtu zranení, utrpených žalobcom pri dopravnej nehode je zrejmé, že sa nejedná o zranenia z medicínskeho hľadiska závažné, priamo ohrozujúce život, a to ani pri jednom z jeho zranení. Liečba zranení bola aj podľa záverov znalca bez komplikácii ( s jednou výnimkou, ktorú zohľadnil pri bodovom ohodnotení ), nebola veľmi náročná a bolestivá, i keď možno zdĺhavá. Žalobca poukazoval aj na bolestivé chirurgické ošetrenie zlomených zubov, i keď aj v tomto prípade sa bolestivosť liečby podľa vyjadrenia znalca nevymykala z bežného priemeru, liečba teda nespôsobovala žalobcovi takú bolesť, ktorá nie je porovnateľná s bežnou znesiteľnou bolesťou, keď ohodnotenie jej bolestivosti zvlášť nenavýšil. Vo veci je ďalej nutné skonštatovať, že komplexná liečba zranení žalobcu bola ukončená a žalobca sa už ďalšej liečbe ani ďalším zákrokom nebude musieť podrobiť. Zdravotný stav žalobcu je v súčasnej dobe stabilizovaný, netrpí mučivými bolesťami a neužíva pravidelne lieky na tlmenie bolesti. Podľa názoru súdu, takýto záver, ku ktorému dospel na základe znaleckého dokazovania, neodôvodňuje postup súdu, ktorým by došlo k mimoriadnemu zvýšeniu bolestného.

4. Z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia je nesporné, že žalobca pred zranením podnikal v nákladnej doprave a vykonával profesiu vodiča, rekreačne hral futbal, chodil na turistiku, na huby, čo vyplýva aj zo svedeckej výpovede jeho manželky. V dôsledku zranenia je žalobca čiastočne invalidný a vzhľadom na následky zranení má obmedzenú možnosť zamestnať sa, keď z dôvodu obmedzenia pohyblivosti v pravom kolennom a členkovom kĺbe, nie je schopný vykonávať pôvodné povolanie vodiča a prácu pri ktorej je potrebná fyzická námaha, dlhé státie a chôdza. Žalobca má do určitej miery aj obmedzenia v bežnom živote, spočívajúce v obmedzenej hybnosti pravého predkolenia a v potrebe používania francúzskej barle v období po nehode, v súčasnej dobe používa palicu pre nestabilnú chôdzu. K mimoriadnemu sťaženiu zdravotnej pohody s obmedzením pohybu, napríklad v dôsledku odkázania na invalidný vozík, u žalobcu nedošlo, keď už bezprostredne po operácii sa pohyboval za pomoci francúzskych barlí bez zaťažovania pravej nohy. V spoločenskom, politickom a kultúrnom živote však žalobca podľa znalca nijak nie je obmedzený, môže v týchto oblastiach aktívne pôsobiť. Žalobca tvrdil existenciu aj ďalších trvalých následkov jeho zranení, a to konkrétne srdcovú arytmiu a hypertenziu, ktorá podľa jeho názoru vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Tu je potrebné konštatovať, že znalec MUDr. Nosáľ pri bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia ohodnotil počtom 500 bodov aj položku srdcové poruchy stredne ťažké, a to fibriláciu predsiení, keď vychádzal z nálezu kardiológa. K otázke hodnotenia príčinnej súvislosti vzniku srdcovej arytmie u žalobcu a dopravnej nehody sa však nevyjadril, keď k tomuto sa môže vyjadriť len súdny znalec z odvetvia vnútorné lekárstvo. Z toho dôvodu bol do konania pribratý znalec z tohto odvetvia, MUDr. Daniela Iliašová, ktorá v priebehu konania podala znalecký posudok a ďalšie dva doplňujúce posudky, pričom ani z jedného jej posudku nevyplýva jednoznačný záver o existencii príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou prekonanou žalobcom a vznikom tohto ochorenia. Ako vyplýva z posudkov, znalkyňa v jednotlivých posudkoch vyjadruje závery, ktoré si protirečia. Tak napríklad v posudku č. 06/2010 uvádza, že veľmi pravdepodobnou príčinnou súvislosťou srdcovej arytmie a hypertenzie u žalobcu je zranenie ľavej strany hrudníka pri dopravnej nehode, v posudku č. 05/2012 uvádza, že nie je možné jednoznačne určiť, že srdcová arytmia a arteriálna hypertenzia, ktorými žalobca trpí, vznikli v príčinnej súvislosti s jeho zraneniami utrpenými pri dopravnej nehode a toto je možné len predpokladať, pričom v tom istom odseku konštatuje aj to, že sa môže s určitosťou predpokladať, že fibrilácia vznikla na podklade kontúzie srdca pri dopravnej nehode. A napokon v posudku č. 09/2014 znalkyňa uvádza, že nie je pravdepodobné, že by srdcová arytmia vznikla spontánne mimo príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, zároveň však nie je možné jednoznačne preukázať vylúčenie arytmie srdca a arteriálnej hypertenzie z iného dôvodu ako z dopravnej nehody, pretože žalobca bol pred dopravnou nehodou zdravý. Z týchto záverov znalkyne nemal súd jednoznačne preukázaný vznik arytmie a arteriálnej hypertenzie žalobcu v dôsledku dopravnej nehody, toto tvrdenie je len v rovine predpokladu, najmä s poukazom na jej ďalšie vyjadrenia, že toto ochorenie môže vzniknúť aj z iných príčin ako je len tupý úder do oblasti hrudníka a srdca a že symptómy choroby sa nemusia prejaviť ihneď. U žalobcu bola arytmia zistená až pri predoperačnom vyšetrení pred druhou operáciou, viac ako 5 mesiacov po dopravnej nehode, pričom nie je možné jednoznačne určiť, či týmto ochorením netrpel už v predchádzajúcom období pred nehodou, keď v skoršom období sa na prejavy arytmie nesťažoval, čo vedie k úvahe, že pokiaľ by sa ďalšej operácie a v súvislosti s tým aj ďalšieho predoperačného vyšetrenia nemusel podrobiť, toto ochorenie ani nemuselo byť v blízkej dobe odhalené. Svedkyňa MUDr. A. Y., v kardiologickej ambulancii ktorej je žalobca v súčasnej dobe sledovaný uviedla, že poruchy rytmu u žalobcu môžu mať veľké množstvo príčin. Porucha rytmu sa môže vyvinúť z viacerých príčin, je ťažko v prípade žalobcu jednoznačne určiť príčinu, ktorá viedla k tomuto ochoreniu. Pokiaľ ide o možnú súvislosť dopravnej nehody žalobcu a jeho ochorenia, v časovej náväznosti podľa dokumentácie vznikla možnosť, že by vzhľadom na poranenie hrudníka mohli byť poruchy rytmu zapríčinené v tejto súvislosti, nie je vylúčená táto možnosť. U žalobcu sa poruchy rytmu prejavovali búšením srdca, pričom bolo ťažké určiť vzhľadom na jeho zranenie, do akej miery sa u žalobcu búšenie srdca prejavuje ako následok jeho zranení na dolnej končatine a do akej miery je limitovaný poruchou rytmu. V konaní teda nebolo jednoznačne preukázané, že arytmia srdca a hypertenzia zistená u žalobcu vznikla v súvislosti s nehodou, keď táto skutočnosť nevyplýva jednoznačne zo znaleckých posudkov a žalobca toto súdu nepreukázal ani žiadnym iným spôsobom, a napriek tomu, že v konaní bol riadne poučený v zmysle ustanovenia § 154 CSP, vykonanie žiadneho dôkazu na preukázanie svojich tvrdení ohľadom tejto skutočnosti súdu nenavrhol. Rovnako tak žalobca nepreukázal ani svoje psychické problémy ktoré ako tvrdil vznikli v súvislosti s nehodou, keď za účelom riešenia týchto problémov nevyhľadal odbornú pomoc a žiadne lieky neužíval na odstránenie týchto problémov. Žalobca nepreukázal ani existenciu ďalších následkov svojich zranení, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia pre trvalé následky po dopravnej nehode, keď podľa znalca MUDr. Nosáľa, žalobca v spoločenskom, politickom a kultúrnom živote nie je obmedzený, môže v týchto oblastiach aktívne pôsobiť. Žalobca ani netvrdil, že by jeho zaradenie do bežného života po dopravnej nehode bolo sprevádzané výnimočnými ťažkosťami, že by ho zranenia do veľkej miery obmedzovali pri akejkoľvek činnosti (s výnimkou pôvodného pracovného zaradenia, čo už konštatované znalcom bolo), že by bol odkázaný na pomoc inej osoby pri osobnej hygiene, pri chôdzi, pri jedle alebo pri bežných samoobslužných činnostiach, že by nemohol vyvíjať žiadnu fyzickú námahu, že by nemohol vôbec vychádzať do spoločnosti, za kultúrou, prípadne aj športovať, najmä keď sám žalobca uvádza, že chodí bicyklovať, na prechádzky po rovine a aj na huby, i keď futbal hrať nemôže. Žalobca nie je teda nesamostatný, pričom by nemohol vykonávať v podstate žiadne bežné aktivity ako zdravý jedinec. Všetky uvedené skutočnosti viedli súd k záveru, že jediným preukázaným trvalým následkom jeho zranení pri dopravnej nehode je obmedzenie pohyblivosti pravej nohy v kolennom a členkovom kĺbe, v dôsledku čoho nemôže vykonávať svoje pôvodné povolanie vodiča a prácu fyzicky namáhavú.

5. V danom prípade po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie bolestného, žalobcovi nevznikol nárok na jeho zvýšenie, nakoľko ako bolo uvedené vyššie, žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku, pričom zvýšenie bodového ohodnotenia bolestného zo strany znalca MUDr. Nosáľa v prepočte vo výške 1.152,40 eur, sa v danej veci súdu javí za postačujúce. Pokiaľ však ide o mimoriadne sťaženie spoločenského uplatnenia, tu súd dospel k záveru, že je namieste určité mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, i keď nie v požadovanom rozsahu. Súd vychádzal z toho, že i keď žalobca nepreukázal všetky ním tvrdené trvalé následky ktoré uvádzal ako dôvod pre toto zvýšenie, je potrebné prihliadnuť na preukázaný následok, a to je obmedzená hybnosť pravej nohy žalobcu a v dôsledku toho strata jeho pôvodného zamestnania. Súd bol však toho názoru, že z tohto dôvodu bude postačujúce 5-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vypracované znalcom MUDr.

Nosáľom v priebehu konania. Žalobca svojou žalobou žiadal náhradu škody titulom mimoriadneho 20 násobného zvýšenia základného bodového ohodnotenia bolestného a 40 násobného zvýšenia základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia pôvodne vo výške 81.691,89 eur (2.461.050,- Sk). V priebehu konania však žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 5.3.2012, upravil svoju žalobu v časti istiny, keď oproti pôvodne podanej žalobe, ktorou sa domáhal náhrady škody vo výške 81.691,89 eur, po vypracovaní znaleckého posudku v konaní žiadal priznať mu náhradu škody vo výške 76.134,95 eur. Súd predmetné podanie žalobcu posúdil v súlade s § 124 ods. 1 podľa jeho obsahu ako späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 5.556,94 eur a z toho dôvodu súd konanie v časti o zaplatenie uvedenej sumy v zmysle § 145 ods. 2 zastavil a ďalej konal o uplatnenom nároku žalobcu už len vo výške 76.134,95 eur.

6. Nakoľko v konaní nebol preukázaný vznik arytmie srdca a hypertenzie žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou, nebolo možné prihliadnuť ani na bodové ohodnotenie tohto ochorenia v znaleckom posudku MUDr. Nosáľa, ktorý pri hodnotení bolestného obodoval položku 79 - pomliaždenie srdca s následnou arytmiou počtom 150 bodov, a pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia obodoval položku 300.b

- srdcové poruchy stredne ťažké počtom 500 bodov. Bez týchto položiek, je potom potrebné vychádzať pri hodnotení bolestného z počtu bodov 428,625 a pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia z počtu bodov 200.

7. V konaní nebolo sporné, že doposiaľ bola žalobcovi vyplatená z titulu náhrady škody na zdraví suma 2.653,85 eur, z toho ako bolestné suma 1.093,41 eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia suma 1.560,44 eur. Podľa znaleckého posudku po odpočítaní bodov za nepreukázané položky, patrí žalobcovi z titulu bolestného suma 853,66 eur (počet bodov 428,625 x 60,- Sk za 1 bod, spolu 25.717,50 Sk) a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia suma 398,32 eur (počet bodov 200 x 60,- Sk za 1 bod, spolu 12.000,- Sk), celkom náhrada škody na zdraví v sume 1.251,98 eur. Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol o 5-násobnom mimoriadnom zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, preto prináleží žalobcovi z tohto titulu suma 1.991,60 eur (náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 398,32 eur x 5 ), a spolu s bolestným suma 2.845,26 eur. Ak potom už bola žalobcovi preukázateľne vyplatená sumu 2.653,85 eur, túto sumu je potrebné započítať na úhradu nároku žalobcu na vyplatenie odškodnenia, a tak súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť už len sumu 191,41 eur titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol (5-násobné mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.991,60 eur + bolestné 853,66 eur = 2.845,26 - už vyplatená suma 2.653,85 eur). Súd sa zaoberal aj návrhom žalovaného na primerané zníženie nároku na náhradu škody, vzhľadom na výšku priznanej náhrady však nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa na zníženie nároku.

8. O trovách konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému a intervenienta na strane žalovaného súd rozhodol tak, že nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku i keď v spore boli úspešnejší žalovaný, a to s ohľadom na charakter prejednávanej veci, keď súd je toho názoru, že by bolo neetické priznať tomu kto zodpovedá za škodu náhradu trov konania na úkor poškodeného, a tiež s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie o výške náhrady škody záviselo od úvahy súdu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to voči jeho výrokom I. až III. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP, keď považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny a žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi mimoriadne zvýšenie základného obodovania bolestného vo výške 20-násobku a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 40-násobku.

10. V odvolaní uviedol, že žalobou zo dňa 13.11.2003 sa domáhal postupu súdu podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 a žiadal, aby súd mimoriadne zvýšil priznanú sumu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na výšku 81.691,89 eur, pričom vychádzal z návrhu 20-násobku základného obodovania bolestného a 40-násobku základného obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia uznaného intervenientom v roku 2003. Výška pôvodného obodovania bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bola intervenientom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v roku 2003 vyplatená a teda uznaná za správne obodovanie v hodnote 547,5 bodov za bolestné a 785 bodov za sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne nesprávne posúdil aj právny stav, pretože nielenže nepriznal mimoriadne zvýšenie bolestného napriek vykonanému znaleckému dokazovaniu, ale v časti mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia návrh žalobcu znížil podľa odôvodnenia v bode 42 a to iba na 5-násobok základného obodovania v hodnote sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. 200 bodov v sume 398,32 eur, pričom súd neodôvodnil ako sa vysporiadal s počtom bodov 215 pôvodne uvedených v znaleckom posudku MUDr. Nosáľa, v prepočte uvedené znamenalo priznanie sumy 1.991,60 eur za sťaženia spoločenského uplatnenia (398,32x5). Avšak ani túto sumu súd žalobcovi v celej sume nepriznal, lebo nedôvodne odpočítal sumu už vyplatenej náhrady škody na zdraví z roku 2003. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že do sumy mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia započítava už vyplatenú sumu základného obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia z roku 2003 a následne ju teda nesprávne odpočítal podľa výroku I. v sume 2.653,85 eur. Táto suma pritom podľa výroku II. rozsudku už bola predmetom späťvzatia a nemala byť už z priznaného násobku odpočítaná. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie mal priznať vo výroku I. žalobcovi celú sumu 1.991,60 eur. V násobku mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nežiadal žalobca už priznať vyplatenú sumu, ale žiadal iba priznanie násobku sumy základného obodovania bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Takto aj svojim podaním zo dňa 27.02.2012 doručeným súdu 05.03.2012 upravil podanú žalobu znížením o sumu 5.556,94 eur, teda vrátane sumy 2.653,85 eur a súd prvej inštancie správne v tejto časti konanie podľa výroku II. zastavil. Z uvedeného dôvodu nebolo možné súdom prvej inštancie rozhodnúť o zastavení konania v časti podľa výroku II. a zároveň aj o odpočítaní tej istej sumy 2.653,85 eur podľa odôvodnenia výroku I. Sám súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 37 uvádza, že po úprave žaloby žalobcom doručenej súdu dňa 05.03.2018 konal len o náhrade škody titulom mimoriadneho zvýšenia základného obodovania bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. len o násobkoch a preto je jeho rozhodnutie vo výroku I. nesprávne. Ďalej súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď priznal iba mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške základného obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia za časť (bez arytmie srdca) pre počet bodov 200 v hodnote 398,32 eur a nepriznal mimoriadne zvýšenie za položku srdcové poruchy stredne ťažké v hodnote 500 bodov. Je toho názoru, že súd prvej inštancie náležite neodôvodnil, prečo priznal žalobcovi práve 5-násobok základného obodovania ako mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a z akých dôvodov nezohľadnil návrh na požadovaný 20-násobok. Súd prvej inštancie považoval za nepreukázanú príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou zo dňa 11.06.2001 a arytmiou srdca (srdcové poruchy stredne ťažké podľa položky 300.b posudku MUDr. Nosáľa), ktorá bola v pôvodnom základnom obodovaní MUDr. Š. V. a MUDr. S. zo dňa 22.05.2003 obodovaná ako kontúzia srdca SFA, t.j. ako trvalý následok po tejto dopravnej nehode v hodnote 700 bodov. Kontúzia srdca vzniká v dôsledku aplikácie mechanickej sily na hrudník, ktorá sa prenáša do srdca. Priamym následkom je aj arytmia srdca, ktorú má diagnostikovanú žalobca. Ako je uvedené v bode 3 rozsudku všetky lekárske kardiologické správy MUDr. Y., vrátane Znaleckého posudku č. 6/2010 a vyjadrenia MUDr. Daniely Iliašovej, arytmiu srdca u žalobcu spájajú práve s dopravnou nehodou dňa 11.06.2001 a pohmoždením stien hrudníka. Je toho názoru, že znalkyňa MUDr. Daniela Iliašová v závere svojho znaleckého posudku č. 6/2010 na strane 12 k otázke 4 jednoznačne potvrdzuje zníženie kvality života žalobcu v závislosti na prejavoch arytmie a dlhodobej antiagregačnej liečby bez možnosti zlepšenia zdravotného stavu. Konštatuje, že je veľmi pravdepodobnou príčinnou súvislosťou srdcovej arytmie zranenie, teda pohmoždenie ľavej strany hrudníka pri dopravnej nehode z 11.06.2001 (odpoveď na otázku č. 2 na strane 12 . Znalkyňa v posudku na základe lekárskej správy skonštatovala, že u navrhovateľa boli prejavy srdcového ochorenia bezprostredne po dopravnej nehode, EKG však za týmto účelom po dopravnej nehode nebolo urobené, teda nie je k dispozícii písomný nález o vzniku arytmie bezprostredne po dopravnej nehode, čo ako znalec musela uviesť. Napriek uvedenému je z oboch jej znaleckých posudkov evidentné, že príčinou arytmie u žalobcu môže byť len zranenie pri dopravnej nehode. Znalkyňa na viacerých miestach posudku, ako aj v doplnení posudku č. 5/2012 uvádza, že žalobca nemal iné ochorenia pred dopravnou nehodou, netrpel žiadnymi príznakmi srdcového ochorenia ani ochoreniami, ktoré by mohli arytmiu spôsobiť pred dopravnou nehodou, práve naopak. Znalkyňa ďalej uviedla iné príčiny vzniku arytmie na otázku č. 1, z ktorých však žiadna u žalobcu neexistovala pred dopravnou nehodou. Osobitne v doplnení uvádza, že jedna zo základných príčin srdcovej arytmie je kontúzia hrudníka, ktorá sa najčastejšie vyskytuje pri dopravných nehodách, všeobecne pri akomkoľvek tupom úraze, údere do oblasti srdca. V odpovedi na otázku č. 4 ďalej záverom uvádza, že sa môže s určitosťou predpokladať, že fibrilácia predsiení vznikla na podklade kontúzie srdca pri dopravnej nehode. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy pri rozhodovaní tieto zistenia znalkyne a náležite sa v odôvodnení rozsudku s nimi nevyporiadal.

Je toho názoru, že záver znaleckého posudku je potrebné posudzovať ako preukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom ochorenia u žalobcu a dopravnou nehodou z 11.06.2001 a žiaden dôkaz opaku nebol žalovaným ani intervenientom predložený a ich prednesy boli iba laické a nevychádzali z kardiologických a iných lekárskych posudkov žalobcu. Je toho názoru, že súd prvej inštancie nedôvodne považoval otázku príčinnej súvislosti za spornú a mohol pritom tak, ako bol žalobcom navrhnuté, žiadať vypočuť osobne znalkyňu MUDr. Iliašovú. Súd teda nevykonal dôkaz výsluchu MUDr. Iliašovej ako ním navrhnutý, pričom tento výsluch by ovplyvnil názor súdu na posúdenie príčinnej súvislosti vzniku arytmie s dopravnou nehodou dňa 11.06.2001. Takisto uviedol, že srdcové poruchy obodoval uvedený trvalý následok v rámci časti sťaženia spoločenského uplatnenia aj znalec MUDr. Nosáľ a rovnako uviedol túto diagnózu vo svojom posudku v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 11.06.2001. Pri základnom obodovaní bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia z roku 2003 intervenient kontúziu srdca uznal ako trvalý následok dopravnej nehody a vyplatil žalobcovi náhradu škody na zdraví aj za túto diagnózu a preto jeho námietka vznesená po cca 10 rokoch sa práve z tohto dôvodu javí účelovou a súd prvej inštancie na ňu nemal prihliadať. Do dnešného dňa je žalobca aj z dôvodu srdcovej arytmie uznaný za invalidného na 50%. Pri uvedených dôkazoch a predložených lekárskych správach súd prvej inštancie mal priznať aj mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia základného obodovania pre túto časť, t.j. arytmiu srdca, resp. podľa posudku MUDr. Nosáľa srdcové poruchy stredne ťažkého stupňa v hodnote 500 bodov. Napriek znaleckému posudku MUDr. Nosáľa o bolestivých útrapách žalobcu ako aj lekárskym správam a tvrdeniam žalobcu o jeho prípade hodného osobitného zreteľa súd prvej inštancie nepriznal žiadne mimoriadne zvýšenie základného obodovania bolestného. Súd sa nevysporiadal objektívne so zisteniami znaleckých posudkov svedčiacich v prospech posúdenia žalobcu ako prípadu hodného osobitného zreteľa. Žalobca aj v tejto časti a vo výroku III. považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne.

11. K odvolaniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie intervenient na strane žalovaného v ktorom uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, keď sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal dôvodnosť mimoriadneho zvýšenia bolestného a priznané 5-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia akceptovali. V nadväznosti na tieto skutočnosti žalobcovi dňa 19.12.2017 poukázal plnenie vo výške 191,41 eur v zmysle rozsudku. Je toho názoru, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom arytmie a hypertenzie žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou a súd prvej inštancie následne správne pri stanovení základného počtu bodov pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia neprihliadol na bodové ohodnotenie položky 79 - pomliaždenie srdca s následnou arytmiou s počtom bodov 150 a položkou 300b srdcové poruchy stredne ťažké s počtom bodov 500. Súd prvej inštancie taktiež správne pri výpočte náhrady škody na zdraví po mimoriadnom zvýšení odpočítal už poskytnuté plnenie intervenientom na strane žalovaného titulom bolestného a SSU.

12. K odvolaniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, v ktorom uviedol, že žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil. Vo vyjadrení poukázal na skutočnosť, že spor prebieha na súde prvého stupňa od 25.09.2003, t.j. už 14 rokov a na zistenie skutočného poškodenia zdravia žalobcu boli v konaní vypočutí žalobcom navrhnutí svedkovia, lekári a súdni znalci, ktorí podali znalecké posudky, keď výsluchom znalcov okrem MUDr. Daniely Iliašovej, ktorá podala písomne dva dodatky k svojmu znaleckému posudku mali sporové strany možnosť odstrániť rozpory v skutkovom stave. Napokon žiadna zo sporových strán doplnenie dokazovania nepožadovala tak, ako to aj konštatoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca nemá nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného ani sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu, že znalec nevyužil ani možnosť priznania dvojnásobku bodového ohodnotenia, ktoré mu vyhláška dovoľovala. Žalovaný namieta nepreukázanie príčinnej súvislosti vzniku srdcovej arytmie žalobcu s dopravnou nehodou, ktorá nebola preukázaná. Znalkyňa MUDr. Daniela Iliašová nemohla preukázať príčinnú súvislosť, sama uvádzala, že sa jedná iba o predpoklady a tento vážny nedostatok záverov jej posudku nebolo možné odstrániť v priebehu konania. Žalovaný taktiež poukázal na vyjadrenie MUDr. Nosáľa na pojednávaní dňa 06.05.2009 na ktorom uviedol, že nevie, či je kompetentný a že môže podať iba základné bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak poukázal na stabilizovaný stav žalobcu.

13. K vyjadreniam žalovaného a intervenienta na strane žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalobca a to podaním zo dňa 16.12.2018, v ktorom uviedol, že ani intervenient ani žalovaný vo svojich vyjadreniach neuvádzajú žiadne nové dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zamietnutie odvolania, jeho nemožnosť alebo nedôvodnosť a iba potvrdzujú ich doterajšie tvrdenia v súdnom spore s uvedením súhlasu s napadnutým rozsudkom, ktorý bol vydaný v prospech žalovaného, ktorý zavinil dopravnú nehodu zo dňa 11.06.2001 a zranenia žalobcu. Uviedol, že vo svojom odvolaní okrem iného napáda aj skutočnosť, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď de facto dvakrát odpočítal poskytnuté plnenie v sume 2.653,85 eur, avšak v oboch vyjadreniach sa nenachádza žiadna právna argumentácia, že takýto postup prvostupňového súdu bol správny a má za to, že touto právnou otázkou sa musí zaoberať odvolací súd. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie s priznaním iba mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5-násobku základného obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia za časť pre počet bodov 200 v hodnote 398,- eur a nepriznania mimoriadneho zvýšenia za položku srdcové poruchy stredne ťažké v hodnote 500 bodov. Je toho názoru, že záver znaleckého posudku bolo potrebné posudzovať ako preukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom ochorenia u žalobcu a dopravnou nehodou z 11.06.2001, pretože žiaden dôkaz opaku nebol žalovaným ani intervenientom predložený a ich prednesy nevychádzali z kardiologických alebo iných lekárskych posudkov žalobcu. Súd prvej inštancie nebral do úvahy skutočnosť, že žalovaný, resp. intervenient už raz príčinnú súvislosť kontúzie srdca a sťaženia spoločenského uplatnenia uznal a vyplatil za súvisiacu diagnózu odškodnenie v roku 2003 a preto dodatočné spochybňovanie tejto príčinnej súvislosti je iba účelové bez predloženia dôkazu, ktorý by vyvrátil tvrdenie žalobcu a ním predložené viaceré kardiologické správy a tvrdenia znalkyne MUDr. Iliašovej.

14. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 16.02.2018 zaslal písomné vyjadrenie intervenient na strane žalovaného podaním zo dňa 23.03.2018 v ktorom uviedol, že majú za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď nepriznal žalobcovi mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia aj za položku srdcové poruchy stredne ťažké v hodnote 500 bodov, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by srdcová porucha bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Znalec MUDr. Marián Nosáľ v znaleckom posudku č. 21/2008 sa vyjadril, že dôvodnosť obodovania položky č. 79 pri bolestnom a položky 300b pri hodnotení SSU a ich súvis s nehodou môže posúdiť len lekár z odvetvia vnútorné lekárstvo (str. 12 . V nadväznosti na to súd ustanovil do konania znalca MUDr. Danielu Iliašovú, ktorá v znaleckom posudku č. 5/2012 v odpovedi na otázku č. 4 sa vyjadrila, že nie je možné jednoznačne určiť, že srdcová arytmia a arteriálna hypertenzia, ktorými žalobca trpí, vznikli v príčinnej súvislosti so zraneniami žalobcu utrpenými pri dopravnej nehode dňa 11.06.2001. Taktiež uviedla, že v prípade žalobcu sa nevie, kedy fibrilácia predsiení vznikla, pretože pri dopravnej nehode z 11.06.2001 boli interné predoperačné vyšetrenia bez nálezu (strana 7 . V doplňujúcom posudku č. 9/2014 znalkyňa v odpovedi na otázku č. 1 uviedla, že jediným spoľahlivým spôsobom detekcie fibrilácie je EKG vyšetrenie. V odpovedi na otázku č. 2, či sa vykonalo EKG vyšetrenie v rámci predoperačného vyšetrenia tesne po nehode a aký bol jeho výsledok uviedla, že v závere prepúšťacej správy FNsP I. od 11.06.2001 do 25.06.2001 je uvedené, že akcia srdca bola pravidelná, bez šelestu, nebola počuteľná arytmia. Pri internom predoperačnom vyšetrení nebola zaznamenaná fibrilácia predsiení. Z výsluchu MUDr. A. Y. (kardiológ žalobcu) taktiež vyplynulo, že porucha rytmu srdca sa môže vyvinúť z viacerých príčin a je ťažko jednoznačne uviesť príčinu, ktorá u žalobcu viedla k tomuto ochoreniu. Na základe uvedených záverov dokazovania, je intervenient na strane žalovaného toho názoru, že v prejednávanej veci absentuje jednoznačný dôkaz o tom, že by srdcová fibrilácia vznikla v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalobcovi, ktorý ho neuniesol a preto súd prvej inštancie správne neprihliadol na bodové ohodnotenie položky č. 79 pri bolestnom a položky č. 3b pri sťažení spoločenského uplatnenia. V nadväznosti na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie intervenient akceptoval 5-násobné mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu a v zmysle rozsudku žalobcovi poskytol súdom priznanú náhradu škody na zdraví napriek tomu, že rozsah zranení žalobcu a ich následku nepatrí do kategórie závažných, že zo zisteného skutkového stavu nevyplynula vysoká a mimoriadna úroveň športových, kultúrnych a iných spoločenských aktivít žalobcu pred nehodou a napriek tomu, že nespadá ani pod prípady, že by bol na následky poškodenia zdravia takmer vyradený zo života, alebo že by jeho predpoklady na uplatnenie v spoločnosti boli takmer stratené.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné priznať čiastočný úspech, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. v zmysle ustanovenia § 388 čiastočne zmeniť a vo zvyšnej časti ohľadne výrokov I. a II. ako vecne správny v zmysle ust. § 387 potvrdiť.

16. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie vedeného pod sp. zn. 14C/120/2003 je žaloba, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovanému náhrady škody titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 81.691,89 eur, čo predstavuje 20-násobok základného bodového ohodnotenia bolestného (547,5 bodov) vo výške 21.808,40 eur a 40-násobok základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia (785 bodov) vo výške 62.537,34 eur. V priebehu konania žalobca písomným podaním zo dňa 27.02.2012 doručeným súdom dňa 05.03.2012 upravil svoju žalobu v časti istiny s poukazom na znalecký posudok MUDr. Mariána Nosáľa a žiadal priznať 20-násobok celkového počtu bodov za bolesť 578,625 čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 23.040,80 eur a 40-násobok celkového počtu 700 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia, čo predstavuje sumu 55.748,- eur, čo spolu predstavuje sumu 78.788,80 eur, od ktorej sumy odpočítal už vyplatenú sumu intervenientom vo výške 2.653,80 eur (ako bolestné suma 1.093,41 eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia suma 1.560,44 eur) a teda žiadal priznať celkovú náhradu škody vo výške 76.134,95 eur. Súd prvej inštancie tak vo výroku II. v zmysle uvedeného konanie v časti o zaplatenie sumy 5.556,94 eur zastavil (rozdiel medzi pôvodne žalovanou sumou 81.691,89 eur a sumou 76.134,95 eur).

17. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na argumentáciu a dôvody žalobcu je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 191,41 eur, výrok II., ktorým konanie o zaplatenie sumy 5.556,94 eur zastavil a výrok III., ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj závislý výrok o náhrade trov konania.

18. Žalobca vo svojom odvolaní namietal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom, že súd prvej inštancie mal vo výroku I. priznať žalobcovi celú sumu 1.991,60 eur, ktorá predstavuje 5- násobok mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia (počet bodov 200x60,- Sk za jeden bod, spolu 12.000,- Sk/398,32 Eur). Žalobca nesúhlasí s tým, že súd odpočítal už intervenientom vyplatenú sumu 2.653,85 eur na základe základného obodovania z roku 2003 a preto priznal len rozdiel 191,41 eur (1.991,60 eur/SSU + 853,66 eur/bolestné - 2.653,85 eur). Ďalej žalobca namietal nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v tom, že súd priznal iba mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5-násobku základného obodovania za (bez arytmie srdca) počet bodov 200 v hodnote 398,32 eur a nepriznal mimoriadne zvýšenie za položku srdcové poruchy stredne ťažké v hodnote 500 bodov. Je toho názoru, že súd prvej inštancie náležite neodôvodnil rozhodnutie, prečo práve 5-násobok základného obodovania ako mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a z akých dôvodov nezohľadnil návrh na požadovaný 20-násobok a taktiež nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nebola v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou zo dňa 11.06.2001 a arytmiou srdca, keď poukázal na znalecký posudok MUDr. Daniely Iliašovej, ktorá vo svojom znaleckom posudku na strane 12 uviedla, že veľmi pravdepodobnou príčinnou súvislosťou srdcovej arytmie je zranenie, teda pohmoždenie ľavej strany hrudníka pri dopravnej nehode z 11.06.2001. Odvolateľ taktiež namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom, že súd nepriznal žiadne mimoriadne zvýšenie základného obodovania bolestného, a to aj napriek znaleckému posudku MUDr. Nosáľa a bolestivých útrap žalobcu, ako aj lekárskym správam a tvrdeniam žalobcu o jeho prípade hodného osobitného zreteľa.

19. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, vec však čiastočne nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho na základe vykonaných dôkazov dospel aj k čiastočne nesprávnym skutkovým zisteniam.

20. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je len právne posúdenie otázky príčinnej súvislosti medzi vznikom srdcovej arytmie u žalobcu a dopravnou nehodou zo dňa 11.6.2001. Túto otázku posudzoval už súd prvej inštancie a obidve sporové strany sa k nej podrobne vyjadrili a preto odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 .

21. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie sa môže v odvolacom konaní zmeniť i v dôsledku odchylného hodnotenia dôkazov vykonaných už súdom prvej inštancie. Pritom je odvolací súd obmedzený zásadne v jedinom smere. Ak má totiž k zmene dôjsť v dôsledku odchylného hodnotenia dôkazov, v takom prípade musí - v závislosti na povahe dôkazov rozhodné dôkazy sám opakovať, prípadne konanie doplniť inými dôkazmi. Podstatná je povaha dôkazov, ktorá sama osebe určuje, či je alebo nie je možnosť poznania výsledkov dokazovania u oboch súdov rovnaká. Typický je tento rozdiel v možnostiach poznania daný u dôkazov výsluchom účastníkov konania či svedkov, iná je však situácia u listinných dôkazov (§ 129 ods. 1 O.s.p.). Pretože obsah listiny sa jej opätovným prečítaním na odvolacom pojednávaní nemení, môže odvolací súd bez toho, aby dôkaz listinou znovu vykonal na odvolacom pojednávaní spôsobom upraveným v § 129 ods. l O.s.p. (akt. § 204 , ktorý je v spojení s § 211 O.s.p. použiteľný rovnako v odvolacom konaní, tento dôkaz inak hodnotiť a dôjsť tak k iným skutkovým záverom než súd prvej inštancie (pozri Rozsudok NSSR sp. zn. 3 Cdo 31/2009 z 27. 05. 2010)

22. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, a to aj zo znaleckých posudkov MUDr. Nosáľa a MUDr. Illiášovej, na základe ktorých dospel k odlišnému právnemu záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi arytmiou srdca žalobcu a dopravnou nehodou zo dňa 11.6.2001. Odvolací súd bol teda oprávnený tieto dôkazy inak hodnotiť a dôjsť tak k iným skutkovým a na ich základe odlišným právnym záverom ako súd prvej inštancie a teda odlišne od súdu prvej inštancie posúdiť aj počet bodov základného obodovania bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu. So zreteľom na uvedené nemožno vyvodiť záver, že by skutkové zistenie, z ktorého napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza, nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní.

23. Žalobca v odvolaní nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci absentuje príčinná súvislosť medzi arytmiou srdca žalobcu a dopravnou nehodou zo dňa 11.06.2001.

24. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že na posúdenie tejto otázky bol do konania pribratý znalec z odvetvia vnútorné lekárstvo - MUDr. Daniela Iliašová, ktorá v priebehu konania podala znalecký posudok a ďalšie dva doplňujúce posudky, pričom ani z jedného jej posudku nevyplýva jednoznačný záver o existencii príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou prekonanou žalobcom a vznikom tohto ochorenia. Ako vyplýva z posudkov, znalkyňa v jednotlivých posudkoch vyjadruje závery, ktoré si protirečia. Tak napríklad v posudku č. 06/2010 uvádza, že veľmi pravdepodobnou príčinnou súvislosťou srdcovej arytmie a hypertenzie u žalobcu je zranenie ľavej strany hrudníka pri dopravnej nehode, v posudku č. 05/2012 uvádza, že nie je možné jednoznačne určiť, že srdcová arytmia a arteriálna hypertenzia, ktorými žalobca trpí, vznikli v príčinnej súvislosti s jeho zraneniami utrpenými pri dopravnej nehode a toto je možné len predpokladať, pričom v tom istom odseku konštatuje aj to, že sa môže s určitosťou predpokladať, že fibrilácia vznikla na podklade kontúzie srdca pri dopravnej nehode. A napokon v posudku č. 09/2014 znalkyňa uvádza, že nie je pravdepodobné, že by srdcová arytmia vznikla spontánne mimo príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, zároveň však nie je možné jednoznačne preukázať vylúčenie arytmie srdca a arteriálnej hypertenzie z iného dôvodu ako z dopravnej nehody, pretože žalobca bol pred dopravnou nehodou zdravý. Z týchto záverov znalkyne nemal súd jednoznačne preukázaný vznik arytmie srdca u žalobcu a to v dôsledku dopravnej nehody, keď toto tvrdenie je len v rovine predpokladu, najmä s poukazom na jej ďalšie vyjadrenia, že toto ochorenie môže vzniknúť aj z iných príčin ako je len tupý úder do oblasti hrudníka a srdca a že symptómy choroby sa nemusia prejaviť ihneď.

25. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala.

26. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Treba tiež rozlíšiť, či v konkrétnom prípade viac skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého škodlivého následku (konkurenčná kauzalita) alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú, prípadne či novou skutočnosťou došlo k prerušeniu pôvodného dejového sledu.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pri riešení otázky existencie príčinnej súvislosti medzi vznikom choroby - srdcová arytmia u žalobcu a dopravnou nehodou zo dňa 11.6.2001, ktorej sporové strany boli účastníkmi, dospel k nesprávnenmu posúdeniu neexistencie tejto príčinnej súvislosti a tým aj k skutkovému záveru o nevzniknutí následku a to ujmy - srdcové poruchy stredne ťažké, pri ktorej súd nepriznal žiadne obodovanie.

28. Zo znaleckého posudku č. 6/2010 MUDr. Daniely Iliašovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie interná medicína, kardiológia zo dňa 10.10.2010 vyplýva, že arytmia srdca a hypertenzia bola zistená na EKG pri internom predoperačnom vyšetrení dňa 27.11.2001, keď pri úraze dňa 11.06.2001 mal žalobca pohmoždenie hrudníka zaznamenané objektívne, subjektívne občasné búšenie srdca s tým, že bola nasadená liečba a žalobca je invalidný aj na arytmiu srdca. Ďalej znalkyňa konštatovala, že veľmi pravdepodobnou príčinnou súvislosťou srdcovej arytmie u žalobcu je zranenie, teda pohmoždenie ľavej strany hrudníka pri dopravnej nehode dňa 11.06.2001. Zistená arytmia a hypertenzia srdca u žalobcu po úraze dňa 11.06.2001 znižuje kvalitu jeho života, nie je schopný vykonávať fyzickú a psychickú prácu, prácu na zmeny, v rodinnom, spoločenskom, politickom a kultúrnom živote, prípadne v ďalšom vzdelávaní nie je obmedzený výraznejším spôsobom, je pod stálou kontrolou kardiológa, ktorý včas zaznamená zhoršenie stavu, eventuálne komplikácie a určí ďalšie riešenie. Žalobca nemôže vykonávať povolanie profesionálneho vodiča nákladných motorových vozidiel, takisto nie je vhodná práca s fyzickým a psychickým zaťažením, môže vykonávať iba ľahšie práce, napr. terajšiu prácu, ako je obsluha kotlov. V súčasnosti je zdravotný stav žalobcu stabilizovaný, cíti sa vcelku dobre, obtiaže pri danej liečbe ani pri terajšom pracovnom zaradení v podstate nemá.

29. Zo znaleckého posudku č. 05/2012 MUDr. Daniely Iliašovej zo dňa 27.05.2012 vyplýva, že ide o doplňujúci znalecký posudok, v ktorom sa uvádza, že jedna z idiopatických príčin môže byť aj otras srdca po kontúzii hrudníka, ktorá sa najčastejšie vyskytuje pri dopravných nehodách všeobecne, pri akomkoľvek tupom úraze, údere do oblasti srdca. Ak vznikne v zraňujúcej fáze srdcového cyklu, môže vyvolať arytmiu, ktorá je detekovateľná iba na EKG a nemusí byť spočiatku sprevádzaná žiadnymi subjektívnymi ťažkosťami pacienta, ktorý môže popisovať iba búšenie srdca, alebo nemusí mať žiadne ťažkosti. Podľa medicínskej praxe a teórie je možné, aby bolo pomliaždenie srdca jedinou príčinou srdcovej arytmie a arteriálnej hyprtenzie. Žalobca pred dopravnou nehodou netrpel na žiadne kardiovaskulárne ochorenie, čo bolo uvedené v znaleckom posudku č. 06/2010 zo dňa 10.10.2010. Nie je možné jednoznačne určiť, že srdcová arytmia a artérialna hypertenzia, ktorými žalobca trpí, vznikli v príčinnej súvislosti so zraneniami žalobcu utrpenými pri dopravnej nehode dňa 11.06.2001. Je to možné iba predpokladať, pretože predtým netrpel na žiadne kardiovaskulárne ochorenie a nevie sa, kedy fibrilácia predsiení vznikla, pretože pri dopravnej nehode 11.06.2001 bolo interné predoperačné vyšetrenie bez nálezu, odvtedy sa EKG nekontrolovalo, iba na ňom sa dokáže fibrilácia predsiení ale bola popísaná objektívne diskrétna citlivosť v oblasti ľavého hemitoraxu bez zjavného krepitu, fibrilácia bola zistená počas hospitalizácie, pri predoperačnom internom vyšetrení dňa 27.11.2001. Od úrazu pri kardiologickom vyšetrení udáva, že má občas pocit búšenia srdca, takže jednoznačne by sa to dalo určiť vtedy, ak by bolo opakované EKG počas hospitalizácie do piatich dní od úrazu, kedy trvá akútny stav, počas hospitalizácie na traumatologickom oddelení v I. sa sústredila pozornosť na traumatologické diagnózy, preto sa môže s určitosťou predpokladať, že fibrilácia predsiení vznikla na podklade kontúzie srdca pri dopravnej nehode, pretože iný mechanizmus vzniku nebol známy a keďže bol bez subjektívnych ťažkostí, sa týmto problémom nezaoberalo.

30. Zo znaleckého posudku č. 09/2014 MUDr. Daniely Iliašovej zo dňa 01.09.2014 vypracovaného ako doplňujúci znalecký posudok vyplýva, že jediným objektívnym spoľahlivým spôsobom detekcie fibrilácie je EKG vyšetrenie. EKG vyšetrenie je súčasťou interného predoperačného vyšetrenia a v závere prepúšťacej správy počas hospitalizácie žalobcu na traumatologickom oddelení FNsP I. od 11.06.2001 do 25.06.2001 je uvedené, že operačné riešenie bolo zrealizované po internom predoperačnom vyšetrení, ktoré nemalo žiadnu kontraindikáciu k celkovej anestéze, počas auskultácie srdca akcia srdca bola pravidelná, bez šelestu, nebola počuteľná arytmia. Pri internom predoperačnom vyšetrení nebola zaznamenaná fibrilácia predsiení. Ďalej bolo konštatované, že ak je všeobecne príčinou fibrilácie predsiení kontúzia hrudníka, nemusia sa symptómy fibrilácie vyskytnúť ihneď a ani ich priebeh nemusí byť dramatický. V čase diagnostikovania fibrilácie srdca neexistovali u žalobcu problémy s vysokým krvným tlakom, neliečil sa na poruchy metabolizmu, v osobnej anamnéze pri prijatí dňa 11.06.2001 je uvedené, že je zdravý. Taktiež bolo skonštatované, že nie je možné, že by žalobca mal srdcovú arytmiu a arteriálnu hypertenziu pred nehodou, lebo pri prijatí bol TK: 140/90 a arytmia nebola zaznamenaná a ak by bola, musel by mať predoperačnú prípravu, čo nie je zaznamenané. Arteriálna hypertenzia vznikla postupne po nehode a nie je pravdepodobné, že by srdcová arytmia vznikla spontánne, mimo príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou z 11.06.2001. Všetky kardiologické závery ju spájajú s nehodou. Ďalej znalkyňa v znaleckom posudku uvádza, že v prípade ak sa v medicíne uvádza slovné spojenie „nemožno jednoznačne určiť“, tak v medicíne sa jednoznačne určí hneď pri priamom dôkaze a ak sa uvádza „môže sa s určitosťou predpokladať“, tak v danom prípade to znamená, že sa môže predpokladať na základe vývoja a príznakov ochorenia, teda dedukcie pri medicínskych odborných poznatkoch.

31. Odvolací súd je toho názoru, že pri zisťovaní príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. V danom prípade ide o posúdenie, či vznik ujmy - srdcová arytmia bol zapríčinený dopravnou nehodou zo dňa 11.06.2001 A v danom prípade so všetkých znaleckých posudkov MUDr. Daniely Iliašovej vyplýva, že veľmi pravdepodobnou príčinnou súvislosťou srdcovej arytmie u žalobcu je zranenie, teda pohmoždenie ľavej strany hrudníka pri dopravnej nehode dňa 11.06.2001. Odvolací súd tak nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že znalkyňa v jednotlivých posudkoch vyjadruje závery, ktoré si protirečia, keď je toho názoru, že znalkyňa jasne uviedla, že jednoznačne by sa dala príčinná súvislosť určiť vtedy, ak by bolo opakované EKG počas hospitalizácie žalobcu do piatich dní od úrazu, avšak počas hospitalizácie na traumatologickom oddelení v Trnave sa sústredila pozornosť na traumatologické diagnózy a preto sa môže s určitosťou predpokladať, že fibrilácia predsiení vznikla na podklade kontúzie srdca pri dopravnej nehode, pretože iný mechanizmus vzniku nebol známy. Z uvedeného tak vyplýva, že zo strany znalkyne nebola určená žiadna iná príčina vzniku srdcovej arytmie u žalobcu a to, že znalkyňa nemohla uviesť, že jednoznačnou príčinou srdcovej arytmie je pohmoždenie ľavej strany hrudníka pri dopravnej nehode dňa 11.06.2001 a mohla uviesť, že to možno s určitosťou predpokladať, je len v dôsledku toho, že nebolo opakované EKG počas hospitalizácie žalobcu do piatich dní od úrazu. Avšak tento nedostatok lekárskeho vyšetrenia počas hospitalizácie na traumatologickom oddelení v I. z dôvodu sústredenia sa na traumatologické diagnózy, nemožno pričítať na ujmu žalobcu ako poškodeného, nakoľko žalobca pred dopravnou nehodou netrpel na žiadne kardiovaskulárne ochorenie, čo bolo uvedené v znaleckom posudku č. 06/2010 zo dňa 10.10.2010 a v konaní pred súdom prvej inštancie nebola zistená žiadna iná príčina vzniku tejto choroby. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že zo znaleckého posudku č. 09/2014 MUDr. Daniely Iliašovej zo dňa 01.09.2014 vyplýva, že nie je pravdepodobné, že by srdcová arytmia vznikla spontánne, mimo príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou z 11.06.2001. Všetky kardiologické závery ju spájajú s nehodou. Ďalej znalkyňa v znaleckom posudku uvádza, že v prípade ak sa v medicíne uvádza slovné spojenie „nemožno jednoznačne určiť“, tak v medicíne sa jednoznačne určí hneď pri priamom dôkaze a ak sa uvádza „môže sa s určitosťou predpokladať“, tak v danom prípade to znamená, že sa môže predpokladať na základe vývoja a príznakov ochorenia, teda dedukcie pri medicínskych odborných poznatkoch. V danom prípade je taktiež dôvodná námietka žalobcu, že žalovaný, resp. intervenient už raz v roku 2003 príčinnú súvislosť kontúzie srdca a sťaženia spoločenského uplatnenia uznal a žalobcovi vyplatil za túto diagnózu odškodnenie a v súčasnosti bez zmeny skutkových okolností túto príčinnú súvislosť namieta a popiera.

32. Čo sa týka námietky žalobcu, že zo strany súdu nebol vykonaný ním navrhnutý dôkaz a to výsluch MUDr. Illiašovej, táto nie je dôvodná, nakoľko žalobca od vykonania toho dôkazu sám ustúpil, čo vyplýva z písomného podania žalobcu zo dňa 30.10.2015 (strana 332 v spise) v ktorom sa uvádza: ,,Že vzhľadom na to, že ide o niekoľkoročný spor a MUDr. Iliašová sa nemohla dostaviť na pojednávanie, navrhuje, aby súd od výsluchu znalkyne upustil a ďalej pojednával vo veci v čo najskoršom termíne. Žalobca má za to, že doplnenie znaleckého posudku vyčerpávajúco zodpovedalo na všetky dodatočne položené otázky účastníkov konania a ďalšie doplnenie nie je potrebné.“

33. Na základe uvedeného, tak odvolací súd pri základnom obodovaní vychádzal zo Znaleckého posudku č. 21/2008 MUDr. Mariána Nosáľa, znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ortopédia zo dňa 04.10.2008, v ktorom znalec pri bodovom ohodnotení bolestného, priznal maximálnu výšku bodov len pri položke 198.d zlomenina oboch kostí pravého predkolenia liečená operáciou v počte 180 bodov, ktorú zvýšil o polovicu podľa ods.6 vyhl.č. 32/1965 Zb. za bolestivejší spôsob liečby pre predĺžené hojenie zlomeniny, infúzie, injekcie v počte bodov 90, t.j. spolu 270 bodov a pri ostatných položkách č. 2, 3, 62b, 76, 79, 160e 162, 239 priznal 3 z celkového počtu bodov 411,5 bodov, t.j. 308,625 bodov. Znalec tak priznal bolestné vo výške 578,625 bodov.

34. Čo sa týka bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, znalec priznal aj položku 300.b - srdcové poruchy stredne ťažké, ktorú uznal v celkovom maximálnom počte bodov 500 a pri ostatných položkách 288, 394.b, 408.b, 410.b, priznal 1 zo 430 bodov, t.j. 210 bodov, čo spolu predstavuje 715 bodov. Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 06.05.2009 opravil svoj znalecký posudok ohľadne položky 408.b, pri ktorej je plný počet bodov 120 a nie 150 a tak polovica bodov predstavuje 60 bodov a teda celkový počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia nemá byť 715 bodov ale 700 bodov.

35. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie náležite neodôvodnil rozhodnutie, prečo práve 5-násobok základného obodovania ako mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a z akých dôvodov nezohľadnil návrh na požadovaný 20-násobok a taktiež namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom, že súd nepriznal žiadne mimoriadne zvýšenie základného obodovania bolestného, a to aj napriek znaleckému posudku MUDr. Nosáľa a bolestivých útrap žalobcu, ako aj lekárskym správam a tvrdeniam žalobcu o jeho prípade hodného osobitného zreteľa.

36. Ohľadne posúdenia tejto právnej otázky a zistenia skutkového stavu, odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

37. Zo znaleckého posudku č. 21/2008 MUDr. Mariána Nosáľa, znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ortopédia zo dňa 04.10.2008 vyplýva, že žalobca dňa 11.6.2001 utrpel pri dopravnej nehode dislokovanú zlomeninu pravého predkolenia, pomliaždenie hrudnej steny vpravo, rezné rany na tvári a zlomeninu zubov. Operačne mu bola zlomenina pravého predkolenia stabilizovaná tibiálnym klincom, pooperačný priebeh bol bez komplikácii, operačná rana aj tržné rany sa hojili a bol krytý dvojkombináciou antibiotík. Po dvoch týždňoch v stabilizovanom stave bol prepustený do domáceho liečenia. Dňa 28.11.2001 sa podrobil operácii v spinálnej anestézii z dôvodu extrakcie tibiálneho klinca. Hojenie operačnej rany bolo komplikované zápalom so sekréciou, preliečený bol antibiotikami, mal založenú sadrovú dlahu na nohu a v stabilizovanom stave bol prepustený do domáceho liečenia. Pri ďalších kontrolách na traumatologickej ambulancii v dňoch 20.12.2001, 17.1.2002, 28.2.2002, 30.5.2002, bolo rtg zistené správne postavenie a zlepšenie klinického stavu s tým, že rana sa pomaly prehojuje, bez nutnosti ďalšej operácie. V decembri 2001 bola žalobcovi odporučená liečba internistom pre fibriláciu predsiení, v októbri 2001 sa podrobil stomatochirurgického ošetrenia 4 zlomených rezákov. Znalec konštatoval, že liečba zranení bola komplikovaná predĺženým hojením zlomeniny pravého predkolenia so sadrovou fixáciou a chôdzou pomocou bariel s odľahčovaním pravej dolnej končatiny do 28.2.2002. Druhá operácia bola komplikovaná infekciou v operačnej rane s nutnou antibiotickou liečbou a početnými preväzmi, teda liečba bola spojená s komplikáciami, ktoré pri obdobných zraneniach nie sú bežné. Zranenie zanechalo trvalé následky spočívajúce v obmedzení pohyblivosti v pravom kolennom a členkovom kĺbe. Príčinu fibrilácie predsiení srdca vidí kardiológ v možnom poranení srdcového svalu pri pomliaždení hrudníka pri nehode. Zdravotný stav žalobcu je v súčasnosti stabilizovaný po všetkých stránkach, vrátane psychickej pohody a znášania obmedzení daných trvalými následkami. V popredí zdravotných ťažkostí je oslabená funkcia pravej dolnej končatiny a porucha srdcového rytmu. Žalobca v súčasnosti netrpí mučivými bolesťami, neužíva pravidelné lieky na tlmenie bolesti, nemá výraznejšie psychické poruchy. Žiadna intenzívna liečba nemôže zlepšiť jeho terajší zdravotný stav. Žalobca je v súčasnosti v starostlivosti praktického lekára, každý polrok je kontrolovaný na kardiologickej ambulancii, užíva pravidelne lieky odporúčané kardiológom, pri zhoršení bolesti pravej dolnej končatiny navštevuje ortopedickú ambulanciu. Následky zranenia žalobcu pri úraze zo dňa 11.06.2001 majú preukázateľne trvalé a nepriaznivé dôsledky na životné úkony žalobcu, obmedzujú ho v športe a pracovnom zaradení. Nie je schopný vykonávať pôvodné povolanie, fyzickú práci, pri chôdzi používa jednu francúzsku barlu. Nie je výraznejším spôsobom obmedzený v spoločenskom, politickom a kultúrnom živote. Aj pre samotné trvalé následky na pravej dolnej končatine (bez srdcovej arytmie) nie je vhodné pre žalobcu vykonávať profesiu vodiča nákladného motorového vozidla. Arytmia a hypertenzia srdca bola zistená u žalobcu v novembri 2001 pri internom predoperačnom vyšetrení (5 mesiacov od úrazu). Žalobca je invalidný aj na arytmiu srdca.

38. Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 06.05.2009 uviedol, že žalobca nie je výraznejším spôsobom obmedzený v spoločenskom, politickom a kultúrnom živote, pretože sa môže zúčastňovať akýchkoľvek spoločenských, politických a kultúrnych podujatí a sám môže aktívne v tejto oblasti pracovať. Jediné obmedzenie je telesné a to že má slabšiu dolnú končatinu. Za výraznejším spôsobom obmedzeného považuje pacienta s paraplegiou na invalidnom vozíku. Čo sa týka hodnotenia položky a to arytmia srdcovej poruchy stredne ťažkej, tieto hodnotil na základe lekárskej správy kardiologickej ambulancie MUDr. Y. A. zo dňa 08.04.2002, kde sa v závere píše, že sa jedná o poruchu rytmu predsiení, pravdepodobne na podklade prekonaného úrazu s pomliaždením hrudníka - mikroúrazy srdcového svalu možné. Znalec ďalej uviedol, že pri hodnotení bolestného zvyšuje základné bodové ohodnotenie o polovicu alebo na dvojnásobok len tie poranenia, pri liečbe došlo k určitej komplikácii a tá bola pri položke č. 239. Znalec taktiež uviedol, že ostatné poranenia boli v podstate nezávažné a ich priebeh liečby bol bez komplikácií.

39. Aj vzhľadom na závery znaleckého posudku MUDr. Mariána Nosáľa ohľadne bodového ohodnotenia bolestného, odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že aj z výpočtu zranení, utrpených žalobcom pri dopravnej nehode je zrejmé, že sa nejedná o zranenia z medicínskeho hľadiska závažné, priamo ohrozujúce život, a to ani pri jednom z jeho zranení. Liečba zranení bola aj podľa záverov znalca bez komplikácii ( s jednou výnimkou, ktorú zohľadnil pri bodovom ohodnotení ), nebola veľmi náročná a bolestivá, i keď možno zdĺhavá. Žalobca poukazoval aj na bolestivé chirurgické ošetrenie zlomených zubov, avšak aj v tomto prípade sa bolestivosť liečby podľa vyjadrenia znalca nevymykala z bežného priemeru, liečba teda nespôsobovala žalobcovi takú bolesť, ktorá nie je porovnateľná s bežnou znesiteľnou bolesťou, keď ohodnotenie jej bolestivosti zvlášť nenavýšil. Ďalej súd prvej inšancie správne konštatoval, že komplexná liečba zranení žalobcu bola ukončená a žalobca sa už ďalšej liečbe ani ďalším zákrokom nebude musieť podrobiť. Zdravotný stav žalobcu je v súčasnej dobe stabilizovaný, netrpí mučivými bolesťami a neužíva pravidelne lieky na tlmenie bolesti. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na záver znaleckého posudku MUDr. Mariána Nosáľa ako aj jeho výpoveď na pojednávaní dňa 06.05.2009, neodôvodňuje postup súdu, ktorým by malo dôjsť k mimoriadnemu zvýšeniu bolestného u žalobcu.

40. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že prečo práve 5-násobok základného obodovania ako mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a z akých dôvodov nezohľadnil návrh na požadovaný 20-násobok sa odvolací súd taktiež stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal tvrdené psychické problémy, ktoré údajne vznikli v súvislosti s nehodou, keď za účelom riešenia týchto problémov nevyhľadal odbornú pomoc a ani neužíval žiadne lieky na odstránenie týchto problémov. Žalobca nepreukázal ani existenciu ďalších následkov svojich zranení, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia pre trvalé následky po dopravnej nehode, keď podľa znalca MUDr. Nosáľa, žalobca v spoločenskom, politickom a kultúrnom živote nie je obmedzený, môže v týchto oblastiach aktívne pôsobiť. Žalobca ani netvrdil, že by jeho zaradenie do bežného života po dopravnej nehode bolo sprevádzané výnimočnými ťažkosťami, že by ho zranenia do veľkej miery obmedzovali pri akejkoľvek činnosti (okrem pôvodného pracovného zaradenia), že by bol odkázaný na pomoc inej osoby pri osobnej hygiene, pri chôdzi, pri jedle alebo pri bežných samoobslužných činnostiach, že by nemohol vyvíjať žiadnu fyzickú námahu, že by nemohol vôbec vychádzať do spoločnosti, za kultúrou, prípadne aj športovať, najmä keď sám žalobca uvádza, že chodí bicyklovať, na prechádzky po rovine a aj na huby, i keď futbal hrať nemôže. Žalobca nie je teda nesamostatný, pričom by nemohol vykonávať v podstate žiadne bežné aktivity ako zdravý jedinec. Všetky uvedené skutočnosti správne viedli súd prvej inštancie k záveru, že jediným preukázaným trvalým následkom jeho zranení pri dopravnej nehode je obmedzenie pohyblivosti pravej nohy v kolennom a členkovom kĺbe, v dôsledku čoho nemôže vykonávať svoje pôvodné povolanie vodiča a prácu fyzicky namáhavú a odvolací súd ešte dopĺňa aj arytmiu srdca u ktorej však MUDr. A. Y. (ošetrujúca lekárka žalobcu) vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie uviedla, že žalobca sa nesťažoval, že by trpel nejakými mučivými bolesťami v súvislosti s touto chorobou a zo znaleckého posudku MUDr. Nosáľa vyplýva, že v popredí zdravotných ťažkostí je oslabená funkcia pravej dolnej končatiny a porucha srdcového rytmu, avšak žalobca v súčasnosti netrpí mučivými bolesťami, neužíva pravidelné lieky na tlmenie bolesti, nemá výraznejšie psychické poruchy.

41. Vzhľadom na uvedený rozsah obmedzenia žalobcu v jeho terajšom spôsobe života oproti tomu, ktorý viedol pred dopravnou nehodou v roku 2001 a závery znaleckého posudku znalca MUDr. Nosáľa a jeho výpoveď na pojednávaní dňa 06.05.2009, že následky zranenia žalobcu pri úraze zo dňa 11.06.2001 majú preukázateľne trvalé a nepriaznivé dôsledky na životné úkony žalobcu, obmedzujú ho v športe a pracovnom zaradení, keď v spoločenskom, politickom a kultúrnom živote nie je obmedzený a môže v týchto oblastiach aktívne pôsobiť, dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o dôvodnosti 5-násobného zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vypracovaného znalcom MUDr. Nosáľom.

42. S poukazom na vyššie uvedené, tak odvolací súd uzatvoril, že nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/ 1965 Zb. nie je daný, nakoľko v tomto prípade nejde o prípad hodný osobitného zreteľa a nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/ 1965 Zb. je daný len čiastočne v rozsahu 5- násobku základného bodového ohodnotenia v zmysle Znaleckého posudku MUDr. Mariána Nosáľa č. 21/2008.

43. Podľa znaleckého posudku patrí žalobcovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia suma 1.394,14 eur (počet bodov 700 x 60,- Sk za 1 bod, spolu 42.000 Sk/1.394,14 eur). Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol o 5-násobnom mimoriadnom zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, preto prináleží žalobcovi z tohto titulu suma 6.970,72 eur (náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.394,14 eur x 5 ).

44. Súd prvej inštancie síce priznal žalobcovi 5-násobné mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak pri jeho samotnom výpočte pochybil, ak odpočítal pri takto uznanom nároku v zmysle § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/ 1965 Zb. sumu 2.653,85 eur ( bolestné v sume 1.093,41 eur a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.560,44 eur ), ktorá suma predstavovala odškodnenia žalobcu v zmysle § 7 ods. 1 cit. vyhlášky a bola intervenientom už vyplatená (vyjadrenie intervenienta na pojednávaní dňa 14.11.2017),nakoľko ide o rozdielne nároky a predmetom tohto konania bol nárok v zmysle § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/ 1965 Zb. Taktiež odvolací súd súhlasí s odvolacou námietkou žalobcu, že zo strany súdu došlo k dvojnásobnému zápočtu sumy 2.653,85 eur a to prvýkrát pri zastavení konania, kde súčasťou späťvzatia návrhu bolo aj zohľadnenie tejto sumy a druhýkrát pri konečnom výpočte priznanej sumy, kde súd znova odpočítal sumu 2.653,85 eur, nakoľko už bola intervenientom vyplatená.

45. Vzhľadom na nedôvodnosť zápočtu sumy 2.653,85 eur, odvolací súd priznal žalobcovi náhradu škody - mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v rozsahu jeho 5-násobku a to v zmysle § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/ 1965 Zb. a priznal tak žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 6.970,72 eur od ktorej však odpočítal sumu 191,41 eur, ktorú už súd prvej inštancie vo svojom výroku I. priznal a podľa tvrdenia intervenienta v odvolaní bola už aj žalobcovi zaplatená a tak zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi rozdiel vo výške 6.779,32 eur.

46. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

47. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II., ktorými súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 191,41 eur a zastavil konania o zaplatenie sumy 5.556,94 eur ako vecne správne v zmysle § 387 potvrdil a výrok III. ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol v zmysle § 388 zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.779,29 eur a vo zvyšnej časti zamietnutie návrhu v zmysle § 387 potvrdil.

48. Ďalej sa odvolací súd zaoberal závislým výrokom o náhrade trov konania a dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je v rozpore s ustanovením § 255 CSP, ak súd uplatňujúci zásadu úspechu aj na konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od znaleckého posudku, resp. od úvahy súdu, ako tomu bolo nesporne i v danej právnej veci, bude vychádzať z toho, nemožno strany zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade treba rozlíšiť čo je základné a čo je sprevádzajúce. Za základné v tejto veci považuje súd nepriznanie nároku na mimoriadne odškodnenie bolestného a priznanie nároku na mimoriadne odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Výška náhrady týchto nárokov je potom druhotná a nadväzujúca. Žalobcu je potom potrebné považovať za plne procesne úspešného ohľadne uplatneného nároku na mimoriadne odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia nakoľko mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a žalovaný bol plne procesne úspešný ohľadne nároku na mimoriadne odškodnenie bolestného, ktorý nárok nebol žalobcovi čo do základu priznaný.

49. Vzhľadom na uvedené, keďže úspešnosť sporových strán bola na polovicu, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 387 ako vecne správny potvrdil.

50. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

51. Odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, nakoľko bol v odvolacom konaní posúdený pomer úspechu sporových strán a to podľa rovnakého kritéria ako uviedol odvolací súd v predchádzajúcom odseku 48 a keďže každá zo sporových strán bola aj v odvolacom konaní úspešná na polovicu, odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

52. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .