Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-94-2020.pdf
PDF · 146.16 KB
No categories available
4P/94/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľa H. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. V. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou J & J Partners, s.r.o., Palackého 2, Košice proti manželke Y. P., rod. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. V. XXX, právne zástupená JUDr. Vladimírom Dlugolinským, advokátom, Levočská l, Stará Ľubovňa, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. dieťaťu C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. V. XXX, t.č. bytom X. V. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania H. P., nar. XX.X.XXXX a Y. P., rod. F., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nová Ľubovňa, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX r o z v á d z a .
II. Maloletého C. P., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky Y. P., nar. X.X.XXXX, ktorá bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec mal. dieťaťa H. P., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C. P. sumou 180,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky mal. dieťaťa Y. P., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. synom C. každý párny týždeň kalendárneho roka v pondelok a stredu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a sobotu v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod., a každý nepárny týždeň kalendárneho roka v utorok a štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.
V. Matka je p o v i n n á mal. C. na styk s otcom riadne pripraviť a v čase začatia styku ho odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska. Po skončení styku je otec povinný mal. C. odovzdať matke v mieste jej bydliska.
VI.. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde prostredníctvom právneho zástupcu dňa 4.8.2020 domáhal, aby súd jeho manželstvo uzavreté s manželkou dňa XX.X.XXXX rozviedol a upravil výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. synovi C. tak, že dieťa zverí do osobnej starostlivosti matke a výživné z jeho strany - otca dieťaťa žiadal určiť sumou 100,- mesačne od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal upraviť styk otca s mal. dieťaťom.
2. Svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že manželstvo uzatvoril s odporkyňou dňa XX.X.XXXX, z manželstva sa narodil syn C. P., dňa XX.XX.XXXX. Dňa 23.11.2019 manželka po incidente v jeho rodinnom dome zobrala dieťa a odišla. Postupne žiada o vydanie veci pre maloletého, ktoré jej nezadržiava. Byt môže navštíviť kedykoľvek za prítomnosti niekoho z jeho rodiny, bez prítomnosti jej rodiny, s ktorými vzťahy sú narušené. Konflikty medzi nimi zapríčinili pravdepodobne jeho narušené vzťahy s mojim svokrom a s bratom manželky, ktoré vznikli pri pracovnej činnosti. Od času kedy prestal oboch jej príbuzných zamestnávať, sa vzťah medzi ním a manželkou začal postupne zhoršovať, čo vyvrcholilo konfliktom dňa 23.11.2019, kedy manželka odišla zo spoločnej domácnosti aj s mal. dieťaťom. Manželka mu odmieta dať dieťa do starostlivosti napriek tomu, že v jeho dome má úplne pripravené podmienky pre výchovu mal. dieťaťa. Poukázal na nízky vek dieťaťa, ktoré nevyhnutne ešte potrebuje starostlivosť matky, no v žiadnom prípade nie je ochotný vzdať sa možnosti stretávať sa s dieťaťom a udržiavať otcovský vzťah. Snaží sa každý deň telefonicky informovať o dieťati a vždy keď sa vráti zo zamestnania zo zahraničia, tak príde k matke a žiada ju o možnosť s dieťaťom navštíviť starých rodičov, ktorí by sa veľmi radi so svojim vnukom potešili. Odporkyňa však styku s maloletým bráni, a aj keď do veci zapojil políciu, odmieta mu možnosť stretávať sa s maloletým synom. Dňa 30.7.2020 sa taktiež vrátil z práce, no mohol sa s odporkyňou rozprávať iba cez plot a keď požiadal o pomoc políciu, táto odmietla akúkoľvek pomoc a spoluprácu pri možnosti stretnúť sa so synom, odmietli spísať o tom aj zápis a jemu dali pokutu za zlé parkovanie, čím vyvolali smiech a nepríjemné poznámky členov rodiny odporkyne. Títo ho obvinili aj z neplatenia výživného, pričom riadne zasielam na dieťa mesačne sumu 100,- eur. Pracuje momentálne v zahraničí a príjem má cca 420,- eur mesačne, pričom je nútený ešte aj prispievať na bývanie u svojich rodičov. Podľa jeho vedomosti odporkyňa poberá rodičovský príspevok, no výšku mu neuviedla. Ich vzťah je od novembra 2019 úplne rozvrátený, stratil svoj vzťah k odporkyni a jej konanie ho neustále presvedčuje o tom, že aj jej vzťah k nemu úplne ochladol. Nežijeme spolu, ani intímne, vzájomne si nepomáhame, nevychovávame spolu dieťa. On trpím psychicky aj fyzicky a nechce a ani nemôžem ďalej takýto vzťah udržiavať.
3. Uznesením č.k. 4P/94/2020-20 zo dňa 10.9.2020 súd ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnej práce a rodiny Stará Ľubovňa.
4. Súd doručil účastníkom konania poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, manželke a kolíznemu opatrovníkovi spolu s rovnopisom návrhu na začatie konania na vyjadrenie a vo veci nariadil pojednávanie.
5. Manželka sa podaním zo dňa 9.10.2020 vyjadrila k návrhu a uviedla, že s návrhom na rozvod súhlasí, pretože došlo k takému vážnemu narušeniu a rozvratu v ich vzťahu, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zo začiatku si myslela, že problémy sú riešiteľné a nechcela so rozvádzať. Rozvod je v rozpore s jej hodnotami, chcela vychovávať syna v úplnej rodine, a preto správanie a postoj manžela k vzniknutým problémom je pre ňu sklamaním. Správanie manžela k nej je každým dňom horšie. S dôvodmi rozvratu manželstva, ktoré uvádza manžel nesúhlasí. Problémom bolo v podstate súžitie s jeho rodičmi, pretože jeho matka chcela mať vždy o všetkom prehľad a v podstate so svokrou možno povedať, že bol veľmi vypätý vzťah. Situácia vygradovala, keď malo dieťa pol roka a svokra prišla hore za ňou s jedálenskou stoličkou pre dieťa, bola síce situácia, že dieťa už prikrmovala, sama som si na internete vyberala nejakú jedálenskú stoličku, avšak nakoniec ju kúpiť nemohla, pretože dopredu ju zabezpečili oni. Stoličku preto vrátila dole do chodby svokrovcom, následne na to povedala svoj názor, a tak manželov otec povedal, že si má zobrať svojich päť vecí a má odísť k svojej mamičke, čo následne prišla zdôrazniť aj manželova matka. V tomto čase manžel bol v práci v zahraničí, avšak telefonicky reagoval tak, že mala rodičov poslúchnuť . V nočných hodinách 30. apríla 2020 preto aj s malým dieťaťom odišla od nich preč do domácnosti svojich rodičov. Mal. syna žiada zveriť do jej osobnej starostlivosti. Otcovi nebráni v stretávaní sa s mal. dieťaťom a návrh otca na úpravu styku v ním navrhovaných intervaloch nie je reálny, vzhľadom na nízky vek dieťaťa. Navrhla, aby tieto stretnutia boli v jej prítomnosti. Ďalej poukázala na svoj nízky príjem, ktorý pozostáva len z rodičovského príspevku a rodinného prídavku, a preto navrhla výživné zo strany otca určiť sumou minimálne 200,- eur mesačne.
6. Dňa 29.9.2020 bola súdu doručená správa kolízneho opatrovníka o rodinných, sociálnych a bytových pomerov na strane mal. dieťaťa. Kolízny opatrovník v správe uviedol, že dieťa je v starostlivosti matky, má vytvorené vhodné podmienky pre svoj rast a vývoj. Zároveň navrhol pre prípad rozvodu manželstva, dieťa zveriť do starostlivosti matke, otca zaviazať vyživovacou povinnosťou a zároveň upraviť styk otca s mal. dieťaťom. V ďalších vyjadreniach uviedol, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu mal. dieťaťa. Vzhľadom na protichodné návrhy rodičov k úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti, na nekonštruktívnu komunikáciu medzi rodičmi, navrhol nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru detskej klinickej psychológie. Rodičia sú v pretrvávajúcom konflikte, nedokážu konštruktívne komunikovať, dochádza k vzájomnému obviňovaniu a nerešpektovaniu. Konflikty medzi rodičmi a tiež medzi príbuznými prerástli do priestupkov vyšetrovaním orgánmi činnými v trestnom konaní. Z uvedených dôvodov bol podaná návrh na uloženie výchovného opatrenia - povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v rozsahu min. 10-tich stretnutí s rodičmi.
7. Dňa 30.10.2020 bolo súdu doručená úprava návrhu, ktorou už navrhovateľ žiadal, aby mal. dieťa bolo na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a to v 2-týždňových intervaloch a zároveň, aby bol aj upravený styk rodičov s mal. dieťaťom. Taktiež vzniesol námietku zaujatosti súdu a súdnej tajomníčky. Ďalším podaním prostredníctvom práv. zást. zo dňa 3.6.2021 navrhol dieťa zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov a to v jednodňových intervaloch a výživné neurčovať.
8. Na základe uvedeného KS v Prešove Uznesením č.k. 5NcC/8/2020 zo dňa 22.12.2020 rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci. Uznesením č.k. 4P/94/2020-164 zo dňa 3.12.2020 tunajší súd rozhodol, že súdna tajomníčka Mgr. Monika Kaletová je vylúčená z vykonávania úkonov v predmetnej veci.
9. Dňa 16.10.2020 aj matka mal. dieťaťa návrhom podaným na tunajšom súde prostredníctvom právneho zástupcu žiadala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. synovi C. na čas do rozvodu tak, že dieťa zveri do jej osobnej starostlivosti, výživné zo strany otca dieťaťa žiadala určiť sumou 200,- eur mesačne a zároveň uhradiť dlžné výživné.
10. Dňa 29.1.2021 otec mal. dieťaťa podal námietku zaujatosti všetkých sudcov tunajšieho súdu a návrh na odňatie a prikázanie veci inému súdu. Uznesením č.k. 22NcC/1/2021-224 zo dňa 11.2.2021 KS v Prešove rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Stará Ľubovňa nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na OS Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P/125/2020. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k.5Ndc/ 2/2021 zo dňa 22.4.2021 rozhodol tak, že návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.zn. 4P 94/2020 Okresnému súdu Košice I nevyhovuje.
11. Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva. Manželstvo uzatváral z lásky, a to dňa XX.X.XXXX. Už pred uzavretím manželstva spolu žili cca po dobu štyroch rokov na poschodí u jeho rodičov, kde mali samostatnú bytovú jednotku. V podstate manželke všetko zabezpečoval, platil jej vysokú školu, umožnil jej teda naďalej študovať. Manželka ešte pred uzavretím manželstva prišla bývať do jeho domácnosti z toho dôvodu, že ako tvrdila doma nemala primerané podmienky. Od začiatku manželstva u nich boli problémy, pretože manželka po uzavretí manželstva sa výrazne osobnostne zmenila. Začala ho vydierať, začala sa mi vyhrážať ako napr. tým, že pôjde na potrat. Nevie, čo bolo príčinou tejto zmeny, bolo mu vravené, že to môže ísť aj o popôrodnú depresiu. Následne sa situácia vygradovala v tom zmysle, že v čase keď on bol v práci v zahraničí manželka aj s mal. synom odišla z ich spoločnej domácnosti, ktorú mali u jeho rodičov, naspäť domov k svojim rodičom. Čo bolo presnou príčinou toho on nevie, pretože v tom čase ako uvádza nebol doma, bol v práci v zahraničí. Pred pôrodom bol doma jeden mesiac, tešil sa na dieťa, avšak následne nastali problémy, ktoré sú uvádzané aj v návrhu. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinnosti k mal. dieťaťu navrhol striedavú starostlivosť v zmysle posledného návrhu, a to v takých intervaloch, že jeden deň dieťa bude v starostlivosti otca a jeden deň bude v starostlivosti matky nakoľko nechce byť iba víkendovým rodičom, chce sa podieľať na výchove a starostlivosti o mal. dieťa. V priebehu konania navrhoval neskôr výživné určiť sumou 80,- eur mesačne
pri nariadenej striedavej starostlivosti. Stretávať sa s dieťaťom v domácnosti manželkiných rodičov odmietol. Na poslednom pojednávaní pokiaľ ide o úpravu práv a povinnosti k mal. dieťaťu, trval na striedavej starostlivosti v intervaloch jedného týždňa . V tejto súvislosti poukazuje na to, že prebehla riadne adaptačná doba, pokiaľ ide o upravený styk s mal. dieťaťom. Dieťa na neho dobre reagovalo, čiže vzťahy s C. sa upevnili. Túto skutočnosť komunikoval aj s Ústredím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde mu bolo oznámené, že táto požiadavka je legitímna. Vzhľadom na toto a na tú skutočnosť, že toho času je práceneschopný, nemá výživné z čoho platiť, preto výživné navrhol neupravovať. Ďalej uviedol, že v Nemecku pracoval do polovice augusta 2020. Pokiaľ ide o príjmové pomery, v Nemecku v zmysle daňového priznania mesačný príjem mal cca 400-500,- eur mesačne. Dôvodom ukončenia prác v Nemecku bola situácia Covidu, ako aj situácia týkajúca sa rodinných problémov. Vo veci určenia manželského výživného však uvádzal príjem cca. 2.500,- eur. T.č. je naďalej práceneschopný od 13.9.2021, nakoľko ho zrazil autom otec matky mal. dieťaťa.
12. Práv. zást. navrhovateľa uviedol, že na podanom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených trvajú a navrhujú, aby súd návrhu vyhovel, v časti úpravy práv a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu je otec skalopevne presvedčený, že do úvahy prichádza striedavá starostlivosť o mal. dieťa aj vzhľadom na toho času realizovaný styk otca s mal. dieťaťom, a v časti týkajúcej sa výživného vzhľadom na tú skutočnosť, že príjmy otca súd oveľa nižšie, ako jeho výdaje, teda výdaje presahujú príjmy, žiadame výživné neupravovať. Poukázal na uvádzané výdaje matkou mal. dieťaťa a ich nekonzistentnosť, pretože tieto sú rozdielne, konkrétne s vyjadrením, ktoré matka uviedla 9.10.2020, t.č. uviedla výdaje na stravu 130,- eur, ošatenie 60,- eur, hygienické potreby 70,- eur, avšak vo vyjadrení z 9.10.2020 uvádzala oveľa nižšie sumy, a to napr. strava 40,- eur, ošatenie 30,- eur , a pod.
13. Manželka na pojednávaní trvala na obsahu písomného vyjadrenia a uviedla, že pokiaľ ide o podaný návrh na rozvod manželstva s týmto návrhom súhlasí. Nesúhlasí však so striedavou starostlivosťou, pretože dieťa je ešte malé, kojí ho. Je toho názoru, že vzťahy medzi manželmi sú natoľko rozvrátené, že nie je cesta späť. Nie sú pravdou tvrdenia, že žila v jeho domácnosti pred uzavretím manželstva po dobu štyroch rokov, pretože po takú dlhú dobu spolu ani nechodili. Žila v ich domácnosti po dobu jedného a pol roka. Tiež nie je pravdou, že mali samostatný vchod, mali tam samostatné podlažie so spoločným vchodom s jeho rodičmi. Od začiatku po uzavretí manželstva pretrvávali zásahy jeho rodičov do ich manželského spolužitia. V jej neprítomnosti manželova matka kontrolovala, či má poriadok, chodila im po skrini s argumentáciou, že je to jej dom a že ona tam je iba posledným klincom. Aj po uzavretia manželstva chodila na svokrin mobil vždy SMS z manželovho účtu, ak niečo kupovali a čokoľvek platili, čiže svokra mala prehľad o tom, čo kupovali, kde boli, teda mala o všetkom prehľad a kontrolu. Manžel všetky záležitosti manželského spolužitia vždy riešil so svojimi rodičmi, keď sa napr. pohádali, vždy to išiel hlásiť rodičom, vždy sa ich pýtal čo má robiť. S matkou si posielali jej horoskopy, teda čo je aktuálne v jej znamení horoskopu, vždy bola pod kamerami, pretože na dome, na garáži všade sú kamery. Manžel keď odišiel do práce, tak matka mu vždy hlásila, či je doma, resp. kde je, čo robila a čo robí. Problémy boli aj s krstinami, kedy chcela, aby za krstného dieťaťu išiel jej brat, keďže manžel nemá súrodencov, s čím manžel nesúhlasil s argumentáciou, že dieťa je P., že on ho porodil, pretože on bol pri pôrode a v podstate vtedy od toho ustúpila. Problémom bolo v podstate súžitie s jeho rodičmi, pretože jeho matka chcela mať vždy o všetkom prehľad a v podstate so svokrou možno povedať, že bol veľmi vypätý vzťah. Ďalej na poslednom pojednávaní uviedla, že nebráni otcovi stretávaniu sa s mal. dieťaťom, toto aj aktuálne riadne prebieha. Navrhla napr. aj tento čas aj rozšíriť o jednu hodinu naviac v zmysle toho čo už povedal aj právny zástupca. Pokiaľ ide o terajšie stretávanie sa otca s dieťaťom, ktoré už prebiehajú v jeho domácnosti, tak prvé dve stretnutia dieťa išlo s otcom bez problémov, bez problémov dieťa s otcom odišlo, potom však dieťa nechcelo ísť k otcovi, nechcelo sa ani obliekať, plakalo. Snaží sa ho v tomto motivovať, a teda aj na základe toho tento kontakt riadne prebieha. Naďalej poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky v sume 275,- eur a 25,- eur rodinné prídavky. Pokiaľ ide o výhrady právneho zástupcu otca k výdajom na mal. dieťa, ktoré vyplývajú z písomného stanoviská zo dňa 7.3.2022 a to v súvislosti s výrazným nárastom výdajov na mal. dieťa oproti stanovisku z roku 2020, konkrétne na stravu, hygienu, ošatenie a pod., matka uviedla, že v roku 2020 bolo dieťa primárne kojené, a teda výdaje na zabezpečovanie stravy neboli také, aké sú teraz, keď dieťaťu treba zakupovať pestrú stravu a pod. Pokiaľ ide o výdaje na lieky, sú tam uvádzané výdaje súvisiace s
vitamínmi, so zakupovaním probiotík, dieťaťu bol aj zakupovaný sirup na zjemnenie stolice, maste na ekzém a pod.
14. Práv. zástupca manželky navrhol manželstvo rozviesť, čo sa týka zverenia dieťaťa do starostlivosti, trval na tom, aby dieťa bolo zverené do jej starostlivosti, súhlasil so stretávaním otca s dieťaťom tak, ako rozhodol KS neodkladným opatrením s tým, aby sa to stretávanie rozšírilo o jednu hodinu naviac, podľa rozhodnutia Krajského súdu. V zásade nesúhlasí matka mal. C., aby bola striedavá starostlivosť, a to vzhľadom na vek ako aj na schopnosti otca túto striedavú starostlivosť zabezpečovať a vlastne aj na komunikáciu s mal. C.. Matka maloletého sa pravidelne zúčastňovala sedení u psychologičky, keďže otec sa zúčastnil len tri-krát. Čo sa týka výživného navrhol toto určiť sumu 220,- eur. Má za to, že je v schopnostiach otca, aby toto výživné platil na mal. C.. Poukázal na to, že otec mal. dieťaťa je živnostník, úmyselne sa vzdal, zbavil svojich príjmov, ktoré mal z titulu vykonávania práce v Nemecku, tiež sa zbavil vlastníctva obchodnej spoločnosti, keď svoj podiel kde bol vedený spoločníkom, previedol na svojich rodičov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie okresného súdu 2Pc/25/2020 o určenie manželského výživného v sume 100,- eur mesačne.
15. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že po rozsiahlom dokazovaní a s poukazom aj na správu doručenú súdu k tomuto konaniu o prebiehajúcich kontaktoch otca so synom ako aj na realizovanie neodkladného opatrenia o uložení výchovného opatrenia navrhol, aby súd v prípade rozvodu manželstva zveril mal. C. P. do osobnej starostlivosti matky, určil výživné v zmysle preukázaných výdajov na mal. dieťa a styk navrhol upraviť v zmysle aktuálneho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. Má za to, že v tomto zmysle sa javí ako efektívne v tomto veku mal. C. nastavenie kontaktu otca s dieťaťom viackrát v týždni, optimálnejšie v kratších časových intervaloch.
16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, práv. zástupcu, manželky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s prílohami, listinnými dôkazmi doloženými do spisu, obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
17. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX, z manželstva sa narodilo jedno dieťa, a to dňa XX.XX. XXXX mal. C. P.. Od uzavretia manželstva do 30.4.2020 účastníci viedli spoločnú domácnosť, spoločne bývali pri rodičoch navrhovateľa. Pre konflikty medzi rodičmi mal. dieťaťa , ako aj medzi matkou mal. dieťaťa a rodičmi manžela, s ktorými žije v jednom dome, sa matka spolu s maloletým dieťaťom odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojím rodičom v tej istej obci. Od tejto doby manželia nevedú spoločnú domácnosť, o obnovenie manželského spolužitia sa ani nepokúšali, otec mal. dieťaťa už dňa 4.8.2020 podal návrh na rozvod manželstva. Vzájomné vzťahy účastníkov konania sa vyhrocovali, prestali spolu komunikovať, nevedia sa dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinnosti k mal. C.. O tom, že vzťahy sú medzi nimi veľmi napäté svedčí skutočnosť, že stretnutia otca s mal. dieťaťom sa aktuálne realizovali v priestoroch na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa na základe neodkladného opatrenia sp. zn. 4P/92/2021 zo dňa 11.10.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/159/2021 zo dňa 15.12.2021. Vo veci zverenia mal. dieťaťa do rozvodu súd rozhodol rozsudkom č.k, 4P 125/2020 tiež dňa 8.3.2022 tak, že : I. Súd z v e r u j e mal. C. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky Y. P., nar. X.X.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. II. Otec maloletého dieťaťa H. P., nar. XX.X.XXXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C. P., nar. XX.XX.XXXX sumou 180,- eur mesačne, počnúc dňom 1.10.2020, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa Y. P., a to do právoplatnosti rozsudku. III. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 1.10.2020 do 28.2.2022 vo výške 1.660,- eur je otec mal. dieťaťa H. P. p o v i n n ý uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky. IV. Otec je oprávnený stýkať sa s mal. synom C. každý párny týždeň kalendárneho roka, pondelok a stredu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., a v sobotu v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod. a každý nepárny týždeň kalendárneho roka v utorok a štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.
V. Matka je povinná mal. C. na styk s otcom riadne pripraviť a v čase začatia styku ho odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska. Po skončení styku je otec povinný maloletého C. odovzdať matke v mieste jej bydliska. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
Rozsudok nie je ešte právoplatný.
18. Neodkladným opatrením tunajšieho súdu sp. zn. 2P/148/2020 zo dňa 7.12.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoP/4/2021 zo dňa 28.1.2021 bol mal. C. zverený do osobnej starostlivosti matky do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Neodkladným opatrením sp. zn. 4P/92/2021 zo dňa 11.10.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/159/2021 zo dňa 15.12.2021, bol naposledy upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Tento styk sa takto aj reálne realizuje.
19. Matka mal. dieťaťa je od októbra 2019 poberateľkou rodičovského príspevku, ktorý aktuálne poberá v sume 275,90 eur mesačne, okrem toho poberá prídavok na dieťa v sume 25,50 eur mesačne. /č.l. 309/ Iný príjem nemá. Od mája 2020 býva pri svojich rodičoch, ktorým na bývanie prispieva sumou 25,- eur. Má bežné výdaje na dieťa a na seba - stravu 130,- eur, ošatenie 60,- eur, hygienické potreby 70,- eur, sporenie 20,- eur, palivové drevo 75,- eur, lieky 30 eur.
20. Otec mal. dieťaťa je od 5.1.2014 držiteľom živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania /1. Diagnostika a oprav cestných motorových vozidiel, 2. Výroba jednoduchých výrobkov z kovu, 3. Opracovanie kovu jednoduchým spôsobom, 4. Prípravné práce k realizácii stavby, 5. Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. V období od 22.4.2017 do 23.9.2020 bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti METMETAL s.r.o.. Obchodný podiel previedol bezodplatne na svoju matku Y. P.. /č.l. 488/ Podľa čestného vyhlásenia, C. P. - otca manžela navrhovateľky, syn v tejto spoločnosti nemal žiaden príjem./č.l.490/ Podľa daňového priznania za rok 2019 /č.l. 42/ dosiahol príjem 31.474,75 eur a výdaje 26.462,30 eur. Podľa daňového priznania za rok 2020 (čl. 305spisu) za rok 2020 dosiahol celkový príjem 22.125,95 eur a výdaje 1.937,97 eur. Podľa peňažného denníka za rok 2020 vo výdajoch mal účtované cestovné náhrady v celkovej sume cca 8.820 eur, čo na mesiac predstavuje cca 735,- eur. Otec mal. dieťaťa tento výdaj vysvetlil na pojednávaní tým, že pod cestovnými náhradami ma zaúčtované aj stravné, aj ubytovanie aj cestovné, pretože v Nemecku musel aj niekde bývať. Toto tvrdenia navrhovateľa súd vyhodnotil ako účelové a zavádzajúce, nakoľko je potrebné diferencovať čo je náklad na cestovné, čo na stravu a ubytovanie.
21. V období od uzavretia manželstva do septembra 2020 pracoval v Nemecku, kde ako sám uviedol dosahoval príjem 400 - až 500,- eur mesačne. Prácu ukončil z dôvodu epidémie Covidu a rodinných problémov. Zo spisu tunajšieho súdu vo veci 2Pc/27/2020 však vyplýva, že samotný otec uviedol, že v Nemecku dosahoval príjem asi 2.500,- eur mesačne. V predmetnej veci 2Pc/27/2020 súd rozhodol rozsudkom o povinnosti otca mal. dieťaťa prispievať na výživu manželke sumou 100,- eur mesačne, počnúc dňom 28.10.2020 a zároveň ho zaviazal k úhrade dlžného výživného v celkovej sume 1.410,- eur. Rozsudok ešte nie je právoplatný. Otec mal. dieťaťa mal s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni uzatvorenú Dohodu o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ od štátu /čl. 477 a nasl./na základe ktorej mu bola za 1/2021 vyplatená suma 810,- eur, za 2/2021 suma 870,- eur, za 3/2021 suma 870,- eur, za 4/2021 suma 870,- eur, za 5/2021 suma 870,- eur, za 6/2021 suma 870,- eur. Od 7/2021 mal príjem len z podnikateľskej činností, ako uviedol , asi v priemere 150,- eur mesačne, pričom poukázal na predložené faktúry./č.l. 303, 473- 476/ Od 13.9.2021 je práceneschopný /č.l.461/, poberá nemocenskú dávku v sume 397,- eur . Podľa lustrácie Sociálnej poisťovne uhrádza odvody z vymeriavacieho základu v období 7/2020 do 7/2021 v sume 583,69 eur mesačne a od 7/2021 z vymeriavacieho základu 578,67 eur mesačne. Býva pri rodičoch. Svoje výdaje špecifikoval ako úhrady životnej poistky, havarijnej poistky, PZP, opravu vozidla. Taktiež doložil súdu zmluvu o pôžičke na základe ktorej si od svojej matky mesačne požičiava sumu 300 eur z ktorej sumy bude 145,- eur použité na úhradu inkasa a zvyšok mu bude vyplatené .Ďalej má bežné výdaje na stravu, ošatenie, hygienu. Od kedy je práceneschopný mesačne na lieky minie cca 20 eur. S
úhradou nákladov, ako uviedol na pojednávaní, mu pomáhajú rodičia. Otec je vlastníkom štvorročné osobné motorového vozidla G. a garáže, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve. Na výživu dieťaťa do konca augusta 2021 prispieval sumou 100,- eur od septembra 2021 sumou 50,- eur mesačne.
22. Mal. C. má vek 2,5 roka, je v osobnej starostlivosti matky, ktorá mu zabezpečuje celodennú starostlivosť. Neodkladným opatrením tunajšieho súdu sp. zn. 2P/148/2020 zo dňa 7.12.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoP/4/2021 zo dňa 28.1.2021 bol mal. C. zverený do osobnej starostlivosti matke. Dieťa je zdravé.
23. Z vykonaného dokazovania a zo stanovísk oboch rodičov bolo preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nežijú spolu tak, ako je horeuvedené. Matka opustila spoločnú domácnosť v apríli 2020 pre nezhody so svokrovcami. Otec dieťaťa v konaní 4P 125/2020 súhlasil s tým, aby mal. C. bol zverený do osobnej starostlivosti matke, na čas do rozvodu manželstva. Taktiež súhlasil s matkou navrhovanou úpravou styku a to v zmysle neodkladného opatrenia /NO/ - uznesenia KS v Prešove č.k.21CoP/159/2021-144 zo dňa 15.12.2021 s tým, aby tento styk bol časovo navýšený o jednu hodinu naviac oproti tomuto rozhodnutiu. Na tejto úprave styku otca s mal. dieťaťom bola medzi rodičmi v uvedenom konaní zhoda.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára.
24. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
25. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
26. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
27. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
28. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
29. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
32. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
33. V č.l. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za a výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
34. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
35. PL.ÚS 26/05: a/ kontakt rodičov s ich mal. deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich mal. deťmi, považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Zákonodarca zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, ide najmä o prípad rozvodu manželov s mal. deťmi.
Právne posúdenie:
Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. dieťaťu.
36. Ustanovenie § 23 upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zákon o rodine sa neuspokojuje s akýmkoľvek narušením a rozvratom vzťahov, ale vyžaduje ich určitý kvalifikovaný stupeň. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie a jeho dĺžku. Intenzitu narušenia a rozvratu treba skúmať aj z hľadiska, či manželstvo môže plniť svoj účel.
37. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, ich manželstvo neplní svoj účel a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Takéto vzťahy nevytvárajú ani zdravé rodinné prostredie pre mal. dieťa. Každý z manželov súdu prezentoval svoj dôvod odlúčenia podmienený konaním druhého z nich. Je potrebné však poznamenať, že tu absentovala aj ochota manžela riešiť situáciu odsťahovaním sa mimo
bydliska oboch starých rodičov, keďže ich konflikty prerástli až do podávania trestných oznámení a aj do konfliktov medzi príbuznými /svokrovcami/. Za hlavnú príčinu rozpadu vzťahov medzi manželmi považuje súd rozdielne povahové vlastnosti účastníkov konania, nedostatočnú komunikáciu medzi manželmi, vzájomné obviňovanie namiesto hľadania kompromisov a racionálneho riešenia, ako aj to, že nemali samostatné bývanie mimo bydliska svojich rodičov. Veď vstupom do manželstva, na základe citovej náklonnosti, ma byť partner na prvom mieste v ich životoch aj keď úcta k rodičovi ostáva. V dôsledku vypätých vzťahov si prestali vzájomne pomáhať, ctiť si jeden druhého, byť si životnou oporou a vychovávať svoje dieťa v kľudovej atmosfére. Stupeň narušenia manželských vzťahov medzi manželmi považoval súd za vážny dôvod na to, aby manželstvo, ktoré je v súčasnej dobe nefunkčné a je len formálnym zväzkom, rozviedol.
38. Súd zároveň v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami rozhodol ohľadne zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, úpravy výšky výživného a úpravy styku s maloletými deťmi tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.
39. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Je teda vždy potrebné dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na ich citové väzby k tomu - ktorému rodičovi. V prípade rozhodnutia súdu o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov zákon výslovne určuje, že súd v tomto smere dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na pravidelné informovanie sa o mal. dieťati, ktoré mu má poskytnúť rodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti.
40. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu bol najlepší záujem mal. dieťaťa, jeho citové väzby a vývinové potreby, ako aj stabilita budúceho výchovného prostredia. Súd konštatuje, že vzhľadom na vek dieťaťa 2,5 roka, striedavá starostlivosť v danom prípade nie je vhodná, a to nielen s poukazom na vek dieťaťa ale aj na vypäté vzťahy medzi rodičmi a to, že rodičia nedokážu spolu racionálne komunikovať. Otec v priebehu konania niekoľkokrát menil svoje názory, na začiatku navrhoval zveriť mal. dieťa do starostlivosti matke, neskôr navrhoval striedavú starostlivosť v 2-týždňových intervaloch, neskôr v 1-dňových intervaloch a potom 1- týždňových intervaloch. Zohľadniac najlepší záujem mal. dieťaťa súd mal. C. zveril aj na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke, ktorá mu zabezpečuje riadnu starostlivosť. Matka mu dokáže zabezpečiť v plnom rozsahu jeho vývinové potreby, ako aj stabilitu výchovného prostredia. Matka sa o mal. dieťa riadne stará od narodenia a v jej doterajšej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, starostlivosť nezanedbáva a je o dieťa riadne postarané. Záujem mal. dieťaťa má prednosť pred záujmom rodiča. Taktiež je súd toho názoru, že je potrebné a aj vhodné naďalej pokračovať v realizovaní styku otca s mal. dieťaťom v zmysle neodkladného opatrenia /NO/ - uznesenia KS v Prešove č.k.21CoP/159/2021-144 zo dňa 15.12.2021 s tým, aby tento styk bol časovo navýšený o jednu hodinu naviac oproti tomuto rozhodnutiu v NO tak, ako to navrhla matka mal. dieta, a preto v zmysle uvedeného uznesenia styk upravil aj na čas po rozvode. S uvedeným súhlasil otec v konaní 4P125/2020 ale v konaní o rozvod už bol iného názoru.
41. Čo sa týka určenia výživného na mal. dieťa, toto určenie závisí od výšky pravidelných ako aj nepravidelných mesačných platieb na dieťa, ako aj od posúdenia zárobkových schopností a možností otca , tak subjektívnych ako aj objektívnych, tiež majetkových pomerov, životnej úrovne, ako aj od iných vecných plnení nad rámec výživného určeného súdom. Z toho vyplýva, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná aj životná úroveň každého z rodičov, nakoľko platí, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. V § 62 ods. 2 Zákona o rodine je stanovený základný princíp na určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Určenie výšky vyživovacej povinností sa odvodzuje od možností, schopností a majetkových pomerov povinného subjektu, ktorým je v tomto prípade otec dieťaťa.
42. Súd po vykonanom dokazovaní určil vyživovaciu povinnosť na dieťa na čas po rozvode manželstva sumou 180,- eur mesačne.
Zohľadnil pritom stav opodstatnených a odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol aj na možnosti, schopnosti a tiež majetkové pomery na strane oboch rodičov ako aj na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa, ktorá spočíva v tom, že dieťa je vo veku 2,5 roka, kedy si vyžaduje sústavnú opateru a starostlivosť, dieťaťu treba navariť, aj oprať, okúpať, nakŕmiť, prebaliť ho , ktoré činnosti vykonáva doposiaľ matka. Ako je už horeuvedené medzi kritéria, ktoré posudzuje pri určení výživného patria schopnosti a možnosti. Matka od času kedy rodičia nevedú spoločnú domácnosť sama zabezpečuje osobnú celodennú starostlivosť mal. synovi C., aktuálne na základe neodkladného opatrenia vydaného tunajším súdom sp. zn. 2P/148/2020 zo dňa 7.12.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoP/4/2021 zo dňa 28.1.2021. Je na rodičovskej dovolenke, jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku v sume 275,90 eur. Naproti tomu súd je toho názoru, že otcovi mal. dieťaťa objektívne nič nebránilo riadne realizovať podnikateľskú činnosť, v zmysle živnostenského oprávnenia a ktorú do času kým viedli spoločnú domácnosť aj realizoval a mal z nej značný príjem. Po odrátaní výdajov od príjmov, ktoré priznal v daňovom priznaní za rok 2020 činí rozdiel 6.188,95 eur, čo mesačne činí 515,- eur, k tomu treba prirátať aj časť „cestovných náhrad“, kde podľa vyjadrenia otca ma zarátané aj výdaje na ubytovanie, stravovanie . Zdôrazniť však treba to, že príjem otca mal. dieťaťa bol neporovnateľne vyšší ako príjem matky aj v čase, keď mu bola vyplácaná „prvá pomoc“ od štátu počas pandémie, v sume 870,- eur mesačne .
43. Pokiaľ ide o práceneschopnosť otca, ktorá trvá od 13.9.2021, nemocenská dávka vyplácaná otcovi, je tiež podstatne vyššia ako matke vyplácaný rodičovský príspevok. Ďalej vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obaja manželia žijú pri svojich rodičoch, a teda majú porovnateľné výdaje súvisiace s bývaním, taktiež obaja majú bežné náklady na živobytie (strava, ošatenie, obuv, hygiena). Otec mal. dieťaťa je naviac výlučným vlastníkom nehnuteľností - garáže a osobného motorového vozidla.
44. Súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že otec mal. dieťaťa v období od 22.4.2017 do 23.9.2020 bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti METMETAL s.r.o.. a obchodný podiel previedol bezodplatne svojej matke, Y. P., čím sa pripravil o príjem. Čiže tvrdenia otca o jeho nízkych príjmoch možno vzhľadom na uvedené vyhodnotiť ako účelové, nakoľko sa sám dobrovoľne vzdal obchodného podielu bez akejkoľvek náhrady.
45. Súd poukazuje na to, že každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu mal. dieťaťa. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa názoru súdu je navrhovateľ- otec mal. dieťaťa schopný poskytovať takéto výživné na maloleté dieťa bez ujmy na svojej vlastnej výžive.
46. Vzhľadom na horeuvedené vykonané dokazovanie súd vo veci rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
47. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Stará Ľubovňa, písomne, trojmo. (§ 59 ods. 1 CMP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. [(§ 127 a § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)]
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 ZR).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.