Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-107-2018.pdf
PDF · 129.27 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/107/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu J. H. H., Y. XXX, XXX XX Y., IČO: 41 281 993, zastúpeného advokátkou Mgr. Gabrielou Novákovou, so sídlom H. X. XXX, XXX XX Y., proti žalovanému J. Y., Y. V. XXX/XX, XXX XX Y. F., IČO: 45 967 903, zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Chomým, so sídlom ul. R. č. XX, XXX XX Y. F., o zaplatenie 8.000,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 7Cb/43/2017-199 zo dňa 6. apríla 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 7Cb/43/2017-199 z dňa 6. apríla 2018 potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca žalobou žiadal uložiť žalovanému zaplatiť sumu 8.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 1.10.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania na tom skutkovom základe, že na základe ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená nepomenovaná zmluva s predmetom činnosti poradenstvo pri príprave otvorenia prevádzky G. F., pričom sa jednalo o poradenstvo pri otvorení prevádzky G. F. v Nitre. Na základe tejto dohody bola žalovaným vystavená faktúra na sumu 9.600,-Eur s DPH, ktorú dňa 13.11.2014 žalobca zaplatil. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný vlastní viacero prevádzok G. F. a rovnako sa pričinil v rámci poradenskej činnosti k otvoreniu viacerých prevádzok s rovnakým názvom v rámci Slovenskej republiky, pričom z uvedených dôvodov sa žalobca v plnej miere spoliehal na poradenstvo žalovaného pri otváraní prevádzky v X.. Žalobca tiež uviedol, že so žalovaným sa dohodli, že žalovaný vykoná pre žalobcu nasledovné činnosti, a to jednak výber vhodného miesta na podnikanie v Meste X., výber nepočujúceho pracovníka pre prevádzku s tým, že žalobcovi dodá všetku potrebnú dokumentáciu potrebnú pre zamestnanie osoby s telesným postihnutím, ďalej vybaví štatút chránenej dielne, ako aj poskytnutie príspevku na činnosť asistenta, poskytne vypracovanú dokumentáciu HAACCP potrebnú pre otvorenie prevádzky z hygienického hľadiska a zabezpečí výber vhodnej reklamy a bude sa spolupodieľať na jej úhrade. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný pri vykonávaní poradenskej činnosti urobil viacero pochybení, ktoré mali za následok vznik škody, a to jednak čo sa týkalo vhodného výberu miesta na podnikanie v Nitre, pretože ak by žalovaný konal s odbornou starostlivosťou zistil by, že autobusová stanica v X., kde bol vybraný pre prevádzku nebytový priestor sa bude rekonštruovať. Táto rekonštrukcia bude trvať minimálne dva roky a bude dochádzať aj k stavebnej činnosti a úprave celého priestoru trhoviska. Žalobca nemal o tejto skutočnosti vedomosť a krátko po otvorení prevádzky v júli 2015 sa začali uzatvárať priľahlé ulice a začalo sa s výstavbou, ktorá mala za následok zvýšený hluk a prach a tým aj súvisiaci rapídny pokles kupujúcich. Bola odklonená premávka, výstupištia autobusov boli odklonené do mesta pred OC H., začali sa vykonávať búračské práce, ktoré súviseli s výstavbou bytového projektu X. J.. V dôsledku tohto vznikla žalobcovi škoda vo výške 5.460,28,-Eur, ktorú tvorí odmena sprostredkovateľa nájmu vo výške 1.000,-Eur, ďalej nájomné za priestor za 8 mesiacov vo výške 4.000,-Eur a spotreba elektrickej energie vyfakturovaná a faktúrou a zaplatená vo výške 460,28 Eur. Žalobca taktiež v žalobe uviedol, že s výberom nevhodného miesto súvisí aj pokles tržieb a následné uzatvorenie prevádzky. Žalobca ďalej tvrdil, že mu vznikla ďalšia škoda v dôsledku výberu pracovníka R. J., kde sa žalovaný zaviazal vybrať vhodného pracovníka do prevádzky, ako aj dodať príslušnú dokumentáciu, pričom žalovaný zabezpečil pracovníka, o ktorom sa samotný žalovaný vyjadril, že to nebol dobrý výber, pričom problémy nastali s dodanou dokumentáciou, a to pracovnou zmluvou. U tohto zamestnanca boli zistené nedostatky v pracovnej zmluve, ktoré bolo potrebné odstrániť, v dôsledku čoho musela byť absolvovaná cesta do L. L., čím vznikla žalobcovi škoda vo výške minimálne 300,- Eur ako cestovné náhrady a náhrady za stratu času. Žalobca taktiež uviedol, že bola dodaná neúplná dokumentácia a bolo potrebné viac ráz cestovať do X. z tohto dôvodu. Zároveň bol žalobca nútený si zabezpečiť služby iného poradcu. Za ďalšiu skutočnosť, na základe ktorej mala žalobcovi vzniknúť škoda bolo to, že bol vybraný nevhodný zamestnanec, kedy v septembri došlo k skončeniu pracovného pomeru s ním. Žalovaný nespolupracoval so žalobcom pri výbere ďalšieho zamestnanca a v dôsledku toho došlo k vzniku škody vo výške 500,-Eur, ako cestovné náhrady a strata času a mzda zamestnanca vo výške 679,06 Eur. Žalovaný sa tiež zaviazal poskytnúť poradenstvo pri otvorení prevádzky, ktoré sa týkalo aj splnenia podmienok pre Úrad verejného zdravotníctva a zabezpečiť potrebnú dokumentáciu, pričom však žalovaný neposkytol potrebné informácie, poskytol ich len čiastočne, a preto zo strany Regionálneho úradu verejného zdravotníctva bolo vydané rozhodnutie na uvedenie priestorov do prevádzky s časovým sklzom, čím vznikla žalobcovi strata vo výške minimálne 800,-Eur. Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaný zaviazal zabezpečiť do novootvorenej prevádzky aj vhodnú reklamu a túto potom čiastočne zaplatiť. Náklady na reklamu mali znášať vo výške 50 % každý. Žalobca uviedol, že za reklamu bolo zaplatených 762,90 Eur a žalovaný nezaplatil podiel na reklame vo výške 50 %, a preto uvedená čiastka tvorí nárok na náhradu škody. Ďalšími dôvodmi, pre ktoré si uplatňuje nárok na náhradu škody boli výdavky, ktoré vznikli v súvislosti so mzdou R. H. vo výške 636,10 Eur, pánovi F. vo výške 39,53 Eur a mzda pre pána L. vo výške 49,06 Eur a výdavky týkajúce sa odvodov pre zamestnancov do poisťovne v úhrnnej výške 757,91 Eur, ako aj nákup zariadenia prevádzky vo výške 10.000,-Eur. Žalobca tiež uviedol, že si uplatňuje náhradu škody vo výške 8.000,- Eur z dôvodu, že sa strany na tejto sume dohodli, že bude vrátený zaplatený poplatok za poradenskú činnosť.
3. Žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznal a tvrdil, že žalobca dôvodnosť svojho nároku nepreukázal a tiež poukazoval na to, že sám žalobca uznal, že služby, ktoré v zmysle dohody boli dohodnuté mu boli poskytnuté, pričom skutočnosť, že žalobca plánoval zarobiť viac, ako v skutočnosti zarábal, nie je možné klásť za vinu žalovanému, keďže tento si všetky svoje povinnosti riadne a včas splnil.
4. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca si uplatňuje svoj nárok na náhradu škody zo zmluvy uzatvorenej medzi stranami, ktorej predmetom mala byť poradenská činnosť pri príprave otvorenia prevádzky G. F. v X., na základe ktorej si zmluvné strany dohodli odmenu vo výške 9.600,-Eur s DPH, pričom žalobca vyplatil žalovanému dohodnutú odmenu na základe faktúry č. 2014122 vyfakturovanej 11.11.2014, splatnej dňa 13.11.2014. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný spolu so svojím bratom H.. K. Y. poskytovali žalobcovi poradenskú činnosť, ktorá sa týkala najmä zabezpečenia priestoru pre otvorenie samotnej prevádzky F., ďalej poradenské služby pri reklame otvorenia a samotného fungovania uvedenej prevádzky. Zároveň súd mal preukázané, že žalovaný spolu s bratom poskytli žalobcovi aj informácie o osobách, ktoré by boli vhodné ako zamestnanci v uvedenej prevádzke a tiež, že žalovaný pri realizácii samotnej prevádzky poskytoval žalobcovi poradenskú činnosť aj pri zriadení priestorov, ako chránenej dielne. Súd tiež z informácii na internete na stránke podnikajte.sk zistil, že G. F. je ako projekt konceptom predaja rýchleho občerstvenia, pričom sa nejedná len o obyčajnú predajňu F., táto je pripravovaná nepočujúcim personálom. Uvedený koncept funguje ako sieť chránených dielní, kde priamo v obsluhe pracujú ľudia so R. J., autormi originálnej myšlienky sú jednak žalovaný J. Y. a jeho brat K., pričom z internetovej informácie súd zistil, že samotný projekt G. F. vznikol v roku 2012. Súd uviedol, že z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že pri poskytovaní poradenských služieb týkajúcich sa samotnej prevádzky F. spolupracuje so svojím bratom K., kedy aj zo samotného vyjadrenia žalobcu, ale aj svedkyne K.. H. táto skutočnosť, že vec prejednávali aj s pánom K. Y. bola nesporná. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil, že dňa 1.4.2015 uzavrel zmluvu o nájme nebytových priestorov žalobca, ako nájomca s prenajímateľom V. G. na prenájom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. X., Mesto X. a účel nájmu bol dojednaný ako užívanie nebytových priestorov iba za účelom vykonávania činnosti v súlade so zabezpečovaním predmetu činnosti podľa príslušných oprávnení. Nájom bol dojednaný na dobu neurčitú od 1.4. 2015. Taktiež mal súd preukázané z dohody o sprostredkovaní prenájmu nehnuteľností, že žalobca ako záujemca uzavrel so sprostredkovateľom Don Reality s.r.o. túto zmluvu a zaviazal sa, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť s treťou osobou, prenajímateľom nájomnú zmluvu na nehnuteľnosť - prevádzku rýchleho občerstvenia, obchod s oblečením alebo akúkoľvek inú zmluvu predmetom ktorej bude odplatné užívanie nehnuteľností. Podľa článku 6 bodu 3 tejto zmluvy dohoda zaniká splnením jej predmetu, prípadne zánikom sprostredkovateľa bez právneho nástupcu. Súd taktiež so žalobcom predložených listinných dôkazov zistil, že žalobca sa žiadosťou zo dňa 14.4.2015 domáhal vydania rozhodnutia na uvedenie priestorov jeho prevádzky G. F. na M. ulici č. X v X., pričom z dôvodu potreby došetrenia bola lehota predĺžená na 60 dní. Z rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v X. zo dňa 5.6.2015 súd zistil, že uvedený úrad vydal rozhodnutie o udelení súhlasu s uvedením priestorov rýchleho občerstvenia G. F. na M. ulici X v X., ako chránenej dielne a schválil prevádzkový poriadok rýchleho občerstvenia. Z predmetného rozhodnutia súd zistil, že posudzované priestory rýchleho občerstvenia na ulici M. X v X. vyhovujú požiadavkám ustanoveným zákonom č. 355/2007 Z.z., vyhláškou MZ SR č. 533/2007 Z.z. Súd mal taktiež za preukázané z predložených faktúr, že žalobcovi boli fakturované sumy súvisiace s reklamou. Z vyjadrenia sporových strán súd zistil, že na základe vzájomnej dohody zmluvné strany ukončili zmluvu. K tvrdeniu žalobcu, že si zmluvné strany dohodli v prípade ukončenia zmluvy z akýchkoľvek dôvodov, že bude vrátená žalobcovi suma 8.000,-Eur, súd túto skutočnosť nemal preukázanú. Tiež súd nemal preukázané tvrdenie žalobcu, že by si so žalovaným dohodol aj iné dojednania okrem tých, ako to uviedol žalovaný, čo v podstate znamená poskytnutie poradenstva. Z e-mailovej komunikácie mal súd preukázané, že brat žalovaného K. Y. prostredníctvom e-mailovej komunikácie zisťoval situáciu na trhu s nehnuteľnosťami, ktoré by boli vhodné na zriadenie prevádzky na predaj F.. Taktiež z jeho komunikácie súd zistil, že na zabezpečenie reklamy pre otvorenie prevádzky predajne F. bola prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov sprostredkovaná informácia o otvorení tejto prevádzky v meste X. a tiež z e-mailovej komunikácie K. Y. bolo zistené, že bola zabezpečená potreba získania vhodných zamestnancov (nepočujúcich) pre prevádzku F. žalobcu, ako aj ďalšie informácie súvisiace s prevádzkou tejto predajne. Súd prvej inštancie zároveň z výsluchu žalobcu a žalovaného zistil, že pri realizácii zabezpečenia otvorenia prevádzky F. v X. sa podieľal jednak žalovaný, ako aj jeho brat K. Y. a zároveň sa na realizácii zúčastňovala na základe splnomocnenia aj manželka žalobcu, a to pri zabezpečovaní vhodných priestorov na prevádzku predajne F. z hľadiska hygienických potrieb. Z výsluchu strán mal tiež súd za preukázané, že v meste X. bola daná do prevádzky predajňa F. pod značkou G. F., a to podľa konceptu bratov Y., teda žalovaného a jeho brata K., kedy do pracovného pomeru bol zabezpečený a žalobcom následne s uzatvorenou pracovnou zmluvou prijatý aj X. pracovník.
5. Súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 269 ods. 2 a § 373 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu o existencii záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným sa vykonaným dokazovaním nepreukázalo, a preto jeho nárok na náhradu škody v zmysle citovaného ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, ktorý sa rovnal hodnote jeho nákladov vynaložených na zabezpečenie celého chodu prevádzky predajne Kebabu, ktorá predstavovala podľa vyjadrenia žalobcu čiastku, ktorú si mali dohodnúť so žalovaným v prípade ukončenia spolupráce, a to vo výške 8.000,-Eur, jeho nárok je teda nedôvodný. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii zmluvy o „zriadenie prevádzky na kľúč", resp. poskytnutia know-how, ktoré v podstate podľa tvrdenia žalobcu predstavovali dojednania so žalovaným o odovzdaní kompletného priestoru na prevádzke predajne F., so zabezpečením všetkých služieb, a to jednak vhodného miesta na prevádzku z pohľadu výnosov, z pohľadu hygienického zabezpečenia, z pohľadu zabezpečenia vhodného pracovníka pre predaj v tejto prevádzke, ako aj zabezpečenia vhodnej reklamy. Súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o podstatných náležitostiach zmluvy o poradenstve, ani inej dohody, z ktorej by pre žalovaného plynuli povinnosti tak, ako sa ich plnenia domáha vo svojej žalobe žalobca. Súd taktiež konštatoval, že nie je možné žalovanú sumu priznať žalobcovi ani titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu je nesporné, že žalovaný poskytol pre žalobcu služby a poradenstvo smerujúce k otvoreniu prevádzky a realizácii projektu predajne G. F., pričom samotná predajňa bola otvorená, za ktoré činnosti má nesporne nárok na zaplatenie, čo vylučuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu a žalobca ani nepreukázal samotnú výšku bezdôvodného obohatenia. Zároveň z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca rokoval o zriadení prevádzky predajne Kebabu aj s bratom žalovaného H.. K. Y., pričom z dostupných materiálov o projekte G. F. bolo zistené, že uvedený projekt založili bratia Y., projekt funguje ako sieť chránených dielní, pričom autormi tohto originálneho projektu sú práve žalovaný a jeho brat. Podľa názoru súdu v tomto spore nie je pasívne vecne legitimovaný len žalovaný, keďže žalobca rokoval o uzatvorení zmluvy okrem žalovaného aj s jeho bratom H.. K. Y. a uvedená zmluva mala smerovať zrejme k zriadeniu franchisingovej predajni G. F. v meste X., kedy podstatným atribútom franchisingu býva aj špecifická zložka duševného vlastníctva frachisora - a to ochranná známka, patent know-how a podobne. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.
6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi.
7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na § 388 CSP zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, prípadne rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
8. Žalobca v odvolaní uviedol, že výsluchom sporových strán a svedkov bol dostatočne preukázaný obsah zmluvy, a to napriek absencii písomnej formy. Uvedené vyplýva z rokovania o zmluve, ako aj z následných logických udalostí, ktoré sú podchytené v e-mailovej komunikácii, ktorú žalovaný nepoprel. Žalobca sa opieral o ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka o právnych úkonoch, pričom základným interpretačným pravidlom je zásada ochrany dobrej viery ( dobromyseľnosti ). S tým súvisí aj potreba vychádzať apriori z predpokladu, že právne úkony sú platné. Okrem toho v ods. 3 uvedeného ustanovenia je zakotvené osobitné interpretačné pravidlo, ktoré treba použiť pri výklade vôle. Ide tu o snahu prihliadať pri výklade vôle na také skutočnosti, ktoré môžu čo najpresnejšie rozširovať úmysel strán. Zákon preto prikazuje brať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a na správanie účastníkov právneho úkonu. Súd prvej inštancie však pristupoval k veci jednostranne, a to v prospech žalovaného. V tejto súvislosti žalobca spomenul vzťah subjektívneho a objektívneho kritéria interpretácie prejavu vôle, na základe ktorého, ak úmysel nemožno zistiť, zmluva sa vykladá podľa významu, ktorý by jej za tých istých okolností prikladali rozumné osoby v tom istom postavení ako zúčastnené strany. Žalobca poukázal na predložené listinné dôkazy a tvrdil, že konanie žalovaného vyplývajúce z týchto listín smeruje k potvrdeniu obsahu zmluvy tak, ako to bolo prednesené žalobcom. Žalovaný od realitnej kancelárie požadoval miestnosť vyhovujúcu prevádzke Kebabu a v zmysle dohody odprezentoval podmienky, ktoré boli medzi sporovými stranami dohodnuté. Na druhej strane bolo zo strany žalovaného opomenuté konanie s odbornou starostlivosťou a to tým, že žalovaný si neoveril, že prenajaté priestory sa nachádzajú v lokalite, kde bude dochádzať k búracím a rekonštrukčným prácam, čo nie je v súlade s dohodnutými obchodnými podmienkami a o ponuke rozhodoval len na základe návrhu realitného agenta. Odvolateľ ďalej poukázal na komunikáciu pána K. Y. s G. Y. z TV X., z ktorej vyplýva, že oslovil televíziu za účelom reklamy. Ďalším dôkazom ohľadne obsahu zmluvy je aj komunikácia pána Y. a pána C. Y. ohľadom reklamy, kde sa do reklamy vsúva aj foto z webu Y. a z facebookovej stránky. Zo samotného textu, ktorý bol zaslaný pánovi Y. na schválenie vyplýva, že celý text je v podstate reklama na G. F., t.j. na propagáciu značky. Žalovaný sa zaviazal na dodanie potrebnej dokumentácie pre zamestnávanie osoby s telesným postihnutím a svedčí o tom dôkaz, z ktorého vyplýva, že pán K. Y. odovzdal žalovanému prostredníctvom jeho manželky popis práce zamestnanca, popis práce pracovného asistenta a zdôvodnenie žiadosti o pracovného asistenta. Žalobca tvrdí, že pán K. Y. komunikoval, so zamestnancom nad rámec jeho kompetencií, z čoho neskôr vznikali problémy, nakoľko pán J. mal zo strany žalovaného bez súhlasu žalobcu prisľúbené také práva, ktoré mu neprináležali.
9. Žalobca v odvolaní ďalej tvrdí, že žalovaný mu odovzdal know-how, čo potvrdil žalovaný na pojednávaní a dokazuje to nahrávka z pojednávania 7.2.2018, časť nahrávky 58:52. Z právneho hľadiska je know-how nehmotným majetkom, pričom ho tvoria poznatky, informácie, skúsenosti a vedomosti v oblasti výroby, obchodu a služieb. Je to presne to, na čom sa pri rokovaní zmluvy dohodli žalobca a žalovaný. Žalovaný mal vedomosti, kde je najvhodnejšie otvoriť prevádzku, keďže má skúsenosti, a preto bol zaviazaný zmluvou na vyhľadanie vhodných priestorov, rovnako má skúsenosti s nepočujúcimi zamestnancami, keďže ide o režim chránených dielní a on mal skúsenosti aký typ reklamy je vhodný. Týmto konaním sám žalovaný potvrdil časť obsahu zmluvy. Žalobca sa opiera o § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, na základe ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach výkladu na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Až na zásah súdu pri výsluchu začal žalovaný formulovať iným spôsobom svoj prednes, ktorý však už bol v rozpore s tým, čo povedal na začiatku výpovede k danej veci.
10. Žalobca v podanom odvolaní tiež uviedol, že podnikatelia môžu výkonom určitej činnosti poveriť aj iné osoby, než len svojich zamestnancov, pričom takéto konanie ich nezbavuje žiadnej povinnosti ani zodpovednosti. Takouto osobou môže byť aj rodinný príslušník, prípadne osoba poverená výkonom takejto činnosti zo strany podnikateľa. V každom prípade však nesie zodpovednosť za vykonanú prácu podnikateľ, ktorý sa zaviazal takúto činnosť vykonať. Žalobca má za to, že žalovaný delegoval výkon prác na ktoré sa zaviazal svojím rodinným príslušníkom. Z uvedeného dôvodu nie sú tieto osoby pasívne legitimované, nakoľko vykonávali svoju činnosť na základe poverenia zo strany žalovaného, s ktorým bola uzatvorená riadna zmluva.
11. Žalobca vzhľadom na uvedené skutočnosti v podanom odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tým sú dané dôvody na podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca má tiež za to, že rozhodnutie nie je dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené a súd vo svojom rozhodnutí dostatočne neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov pri vydávaní svojho rozhodnutia vychádzal a akými úvahami sa pri právnom posúdení veci riadil. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie sa pri právnom posúdení veci dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, správne ho neinterpretoval a zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
12. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.7.2018. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca nedokázal dostatočne preukázať opodstatnenosť svojho nároku a sám priznal, že služby mu v zmysle dohody žalovaným boli poskytnuté. Skutočnosť, že žalobca plánoval zarobiť viac, ako v skutočnosti zarábal, nemožno klásť za vinu žalovanému, pretože tento si všetky svoje povinnosti, resp. záväzky riadne a včas splnil. Žalovaný je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby a pokiaľ sa jedná o najvážnejšiu okolnosť, ktorú namietal žalobca, žalovaný poukázal na možnosť žalobcu vybrať si z deviatich lokalít. Žalovaný poukázal na predmet zmluvy a dohodu, ktorá vznikla medzi žalobcom a žalovaným a jednalo sa o poradenstvo pri príprave otvorenia, kedy z uvedeného musí byť zrejmé, že nešlo o takú podmienku, ktorú by si kládol žalovaný, že v prípade, že by nebolo prijaté jeho riešenie, spolupráca v podstate odpadá. S uvedenou skutočnosťou súvisí aj údajná škoda z titulu nájomného a žalovaný poukázal na to, že samotnú výšku nájomného a samotné nájomné si dohodol sám žalobca, ktorý uzavrel nájomnú zmluvu, teda pravdepodobne súhlasil s tým, že bude v týchto priestoroch podnikať. Žalovaný teda nevidí žiadnu príčinnú súvislosť medzi vznikom škody, ktorou by mala byť úhrada nájomného a samotným protiprávnym konaním žalovaného, preto v tejto časti nie je žalovaný pasívne legitimovaný. K spotrebe elektrickej energie uviedol, že nevidí dôvod na uplatnenie takejto náhrady škody, keďže prevádzka fungovala a elektrická energia sa spotrebovávala, teda žalovaný nevidí žiadnu príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a touto skutočnosťou. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný neposkytol riadne a svedomito služby, žalovaný poukazuje na to, že samotný žalobca uvádza, že žalovaný do tohto konania zapojil celú svoju rodinu, a to sú v podstate dôkazy žalobcu, ktoré preukazujú snahu žalovaného na nájdenie vhodného priestoru, pričom aj tento dôkaz podľa názoru žalovaného svedčí naopak v prospech žalovaného.
13. K výberu nepočujúceho pracovníka žalovaný poukázal na to, že doklad je o tom, že sa vyberali ľudia a zabezpečovali prostredníctvom Úradu práce, aby táto prevádzka mohla fungovať, pričom dôkazy predložil sám žalobca. K samotnému správaniu zamestnanca žalovaný uviedol, že išlo o vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom a zároveň k výške škody, ktorá by mala predstavovať aj zabezpečenie ubytovania zamestnanca žalovaný nevidí žiadne zavinenie žalovaného a už vôbec nie príčinnú súvislosť medzi tým, že žalobca musel zaplatiť nájom za niekoho koho zamestnáva, ktorý v podstate mu vytvára v podnikaní zisk. K ďalším náhradám, a to poplatku za schválenie prevádzky, posedenie na terase, žalovaný má za to, že z jeho pohľadu neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Žalovaný uviedol, že žalobca musel vyplácať mzdy a odvody a jednalo sa o jeho povinnosť, keďže preňho vytvárali zisk títo zamestnanci a pracovali v jeho prevádzke, teda ani v tomto prípade neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavinením, resp. konaním žalovaného.
14. K štatútu chránenej dielne, jej vybavenia žalovaný tvrdí, že pokiaľ by samotný žalovaný neposkytol súčinnosť v tejto oblasti, prevádzka by nebola otvorená. Čo sa týka poradenstva a vypracovania podkladov pre hygienu, sám žalobca potvrdil, že mu bol predložený nejaký vzor na základe ktorého si potom mal vypracovať vlastné náležitosti. Nie je teda možné konštatovať, že by existovalo nejaké zavinenie žalovaného. Aj napriek tomu si žalobca uplatňuje náhradu škody za vypracovanie hygienického auditu. Žalovaný tvrdí, že ide o súčasť podnikania a potreba pre začatie samotného podnikania, teda pokiaľ žalobca namieta, že sa jednalo o márne vynaložené finančné prostriedky, žalovaný poukázal na to, že žalobca nemusel tieto prostriedky vynaložiť, pokiaľ sa domnieval, že nebudú účelne vynaložené.
15. K námietke odvolateľa, že sa prerába tržnica, autobusová stanica žalovaný uviedol, že sám žalobca videl, že sa toto prerábanie deje, keďže sa jedná o obdobie viac ako štyri mesiace. Samotný oznam o prerábaní autobusovej stanice bol uverejnený už pol roka pred tým, ako začal žalobca podnikať. Žalovaný tiež nevidí dôvod, prečo by mal niesť zodpovednosť za náklady za vynaloženú reklamu, keďže odovzdal žalobcovi samotné know-how pričom značku G. F. mal žalobca ako bonus k tomu, aby sa mu podnikanie čo najúspešnejšie rozbehlo. Požiadavky žalobcu na náhradu škody nemajú nič spoločné s know-how a tieto výdavky sú reálnymi, ktoré by musel žalobca vynaložiť, či by už bola nejaká zmluva medzi stranami, ale nie. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca si vyčíslil škodu na 9.386,- Eur a uplatňuje si len 8.000,-Eur, teda je ochotný znášať adekvátnu čiastku nákladov, čo by nepokrylo ani mzdy zamestnancov a všetky dôkazy podľa názoru žalovaného svedčia v prospech samotného žalovaného.
16. Žalovaný má za to, že okresný súd po dôkladnom zhodnotení vec posúdil správne s prihliadnutím na dôkladné zhodnotenie predložených dôkazov a tvrdí, že nárok žalobcu je neopodstatnený, a preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a aby priznal žalovanému vzniknuté trovy konania.
17. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 28.8.2018, v ktorom uviedol, že žalobca v rámci celého konania poukazuje na príčinnú súvislosť medzi nevhodne navrhnutým a na základe toho vybratým obchodným priestorom a nutnosťou ukončiť nájomný vzťah, pričom všetky investované finančné prostriedky na rozbehnutie prevádzky boli v tomto prípade zbytočne vynaložené. Uvedené vo svojom vyjadrení uviedol žalovaný, nakoľko z jeho vyjadrenia vyplýva, že mal vedomosť o prerábaní autobusovej stanice polroka predtým, ako začal žalobca podnikať. Tvrdenie, že mal žalobca na výber z deviatich ponúknutých priestorov, z ktorých si vybral práve predmetnú nevyhovujúcu, sa nemôže pripísať na vrub žalobcu, keďže on zaplatil 8.000,-Eur + DPH žalovanému, aby mu medzi iným našiel vhodný priestor, čo je alfou a omegou podnikania. Žalobca nebol v regióne znalý, a preto delegoval okrem iného výber vhodného výberu na žalovaného, ktorému za tento úkon aj riadne zaplatil. Žalobca poukázal na písomné komunikácie doložené do súdneho spisu a mal za to, že keďže žalovaný mal vedomosť o prácach na autobusovej stanici, čo potvrdzuje obsah jeho vyjadrenia k odvolaniu, nemal vôbec ponúknuť uvedený priestor žalobcovi. Tiež poukázal na komunikáciu s pánom J., záujemcom o prevádzku v X. B.. Žalobca ďalej opakovane poukázal na dôkazy založené v spise a tvrdí, že nimi vyvrátil tvrdenia žalovaného na pojednávaní dňa 7.2.2018, a žalovaný napriek poučeniu o povinnosti hovoriť pravdu, hovoril len polopravdy a nepravdy. Žalobca má za to, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalovaný svojím konaním zapríčinil vznik škody, keďže jeho laksný prístup k plneniu zmluvy mal za následok predčasné ukončenie podnikania žalobcu. Nútené zatvorenie predajného miesta z dôvodu rekonštrukcie okolia od obchodného priestoru, je v priamej príčinnej súvislosti s ukončením podnikania a vznikom škody ( neúčelne vynaloženými finančnými prostriedkami ). Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, prípadne aby rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Tiež si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP" ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ustanovenie § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Podľa ustanovenia § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
23. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je tvrdenie, že so žalovaným mal ústne platne uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej mal žalovaný okrem iného sprostredkovať prenájom priestorov pre žalobcu, avšak žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď vybral priestory nachádzajúce sa v lokalite, kde bude dochádzať k búracím a rekonštrukčným prácam, čo pre žalobcu malo za následok uzatvorenie prevádzky G. F.. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
24. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
25. Odvolací súd uvádza, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. V danom prípade, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, žalobca vierohodne nepreukázal, že medzi stranami konania bola platne uzatvorená zmluva - záväzkovo právny vzťah. Z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu, tak ako správne uviedol aj súd prvej inštancie totiž vyplýva, že nájomnú zmluvu, pracovnú zmluvu, a pod. podpisoval priamo sám žalobca, a preto nemôže niesť žalovaný zodpovednosť za žalobcom uplatňovanú škodu spočívajúcu v márnom vynaložení finančných nákladov na podnikateľskú činnosť žalobcu, keďže jeho podnikateľský plán nevyšiel.
26. Odvolací súd poukazuje na to, že zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je porušenie povinností zo záväzkov, alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka sa vyžaduje porušenie povinností z obchodného záväzkového vzťahu. Odvolací súd uvádza, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že mu vznikla škoda porušením záväzkového vzťahu zo strany žalovaného, a teda nie je v danom prípade preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností.
27. Odvolací súd dopĺňa, že je nesporné, že žalovaný poskytoval pre žalobcu poradenskú činnosť, poskytol mu know - how ohľadne rýchleho občerstvenia G. F., za čo mu žalobca zaplatil 8.000,-Eur bez DPH. Je nesporné, že žalovaný poskytol žalobcovi súčinnosť pri zriadení prevádzky, avšak nie je možné žalobcom vynaložené náklady na zriadenie prevádzky, reklamnú činnosť, mzdy, odvody zamestnancov preniesť titulom škody na žalovaného, keďže v konaní nebolo preukázané, že bol medzi stranami konania uzatvorený záväzkovo právny vzťah, ktorý by žalovaný porušil.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.
29. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 a § 262 ods. 1 a § 255 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
30. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).