Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5Co-26-2018.pdf
PDF · 118.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti žalovanej: U. X., nar. XX.X.XXXX, bytom B. U., T. Z. XXX, o zaplatenie sumy 343,82 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. októbra 2017, č. k. 12Csp/206/2016 - 63, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi voči žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 23. októbra 2017, č. k. 12Csp/206/2016 - 63 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 343,82 eura, úrok vo výške 429,14 eura, úrok z omeškania vo výške 5,25%-ta ročne zo sumy 343,82 eura od 9.11.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo.
2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca - pôvodne Poštová banka, a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2016 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 343,82 eura, úroku vo výške 429,14 eura, bankových poplatkov vo výške 64,18 eura, úroku vo výške 29,50 % ročne zo sumy 343,82 eura od 8.11.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 343,82 eura od 8.11.2016 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou dňa 2.1.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol úver vo výške podľa zmluvy, žalovaná plnila svoj záväzok len čiastočne, žalobca vyhlásil ver za predčasne splatný.
3. Pred začatím pojednávania bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu - spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.2.2017. Uznesením č. k. 12Csp/206/2016-57 zo dňa 29.3.2017 súd vyhovel návrhu na zmenu žalobcu, a namiesto pôvodného žalobcu: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava do konania vstúpila spoločnosť: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava.
4. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 2.1.2013 uzavretá Zmluva o úvere Dostupná pôžička, na základe uvedenej zmluvy poskytol žalovanej
úver vo výške 400 eur, ktorý bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 29,50 % ročne, žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v 12 - tich splátkach po 40 eur mesačne, RPMN bola dojednaná vo výške 33,82 %, priemerná RPMN vo výške 40,60 %. Celková výška nákladov bola 66,57 eura. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Žalovaná úver čerpala, čo vyplýva z výpisu zo stavu úveru, uhradila len prvé dve splátky úveru 2 x 40 eur 7.2.2013 a 7.3.2013, ďalšie splátky už nezaplatila, teda nesplácala poskytnutý úver riadne a včas v zmysle dojednaného splátkového kalendára, výzvou zo dňa 2.12.2013 bola vyzvaná k zaplateniu dlžnej sumy, pôvodný žalobca žalovanej oznámil, že pohľadávka sa stala predčasne splatnou v celom rozsahu ku dňu 2.12.2013,výzva bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 5.12.2013, ako vyplýva z predloženej doručenky, vo výzve jej bola poskytnutá lehota na plnenie desať kalendárnych dní od doručenia výzvy. Pohľadávka voči žalovanej bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.2.2017 postúpená na žalobcu. Žalovaná suma 343,82 eura, čo je dlžná istiny, úrok vo výške 429,14 eura vyčíslený ku dňu 8.11.2016, bankové poplatky vo výške 64,18 eura za zaslané upomienky žalovanej (9,96 eura + 24,90 eura + 24,90 eura + 1,10 eura + 3,32 eura uvedené v aktuálnom stave úveru ku dňu 31.8.2015).
5.1. Prvoinštančný súd poukázal na to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver, úverovú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl. O spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 Z. z. účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000.
5.2. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008).
5.3. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010).
6.1. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná z časti dôvodne, pretože došlo k riadnemu a platnému uzatvoreniu
zmluvy o úvere, pre nesplácanie úveru v dohodnutých splátkach, právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú predčasné splatenie úveru v celom rozsahu. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 400 eur, prestala dohodnuté splátky úveru uhrádzať a dlžná istina ku dňu predčasného zosplatnenia úveru predstavovala nesplatenú časť úveru 343,82 eura, úrokov vo výške 429,14 eura. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 343,82 eura + 429,14 a priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania s poukazom na § 517 OZ vo výške 5,25 % ročne z dlžnej istiny 343,82 eura od 9.11.2016 do zaplatenia, odkedy si žalobca uplatnil úrok z omeškania a v tomto čase bola žalovaná s plnením už v omeškaní, s poukazom na lehotu 10 dní poskytnutú na plnenie vo výzve zo dňa 2.12.2013, výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.
6.2. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úrok vo výške 29,50 % ročne zo sumy 343,82 eura od 9.11.2016 do zaplatenia a v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď si žalobca uplatňoval zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
7. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Preto súd dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98. Zosplatnením úveru, ako už zo samotného pomenovania danej právnej skutočnosti vyplýva, nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Na tento účinok/následok zosplatnenia nemá žiadny vplyv odvolateľom hypoteticky prezentovaný záver o zvýhodnení dlžníka (z dôvodu, že nemusí platiť úrok), odhliadnuc od okolnosti, že dlžníka zaťažuje povinnosť platiť úrok z omeškania. Ústavný súdu SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV.ÚS 476/2012 odmietol sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných súdov, v zmysle ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba "do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania (pozri tiež R 59/1998, z právnej vety ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania).
8.1. Súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 64,18 eura uplatňovanej titulom poplatkov za upomienky, nakoľko čo sa týka uvedených poplatkov sa jedná o neplatné zmluvné dojednania, pretože uvedený poplatok bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov, na ujmu spotrebiteľovi, zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Uvedenému poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu medzi žalovanou a žalobcom. Poplatok tak slúži len žalobcovi na úhradu jeho administratívy, pokiaľ je takáto administratíva vôbec vykonávaná, pretože do spisu bola doložené len jedna upomienka doručovaná žalovanej, iné výzvy doložené neboli. Za uvedený poplatok nie je žalovanej poskytovaná žiadna služba. Dojednanie takéhoto poplatku je tak neplatným podľa ustanovení § 53 ods. 1 OZ. V zmysle ustanovení § 37 OZ je tak dojednanie o uvedenom poplatku neplatné. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu je s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, rovnako konaním priečiacim sa dobrým mravom, a teda dojednanie daného poplatku je neplatné podľa ustanovenia § 39 OZ a účtovanie takéhoto poplatku je v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovení § 3 OZ.
8.2. Súd zamietol žalobu v časti uplatnenej sumy 64,18 eura titulom poplatkov za upomienky, pretože, čo sa týka uvedených poplatkov sa jedná o neplatné zmluvné dojednania. K rovnakému záveru prišiel vo svojom rozhodnutí zo dňa 7. 6 2011 aj Spolkový súdny dvor (Bundesgerichtshof) vo svojom rozsudku sp.
zn. XI ZR 388/10, ktorého právne závery sú vzhľadom na mieru zhodnosti slovenskej a nemeckej právnej úpravy, keď obe vychádzajú zo smernice Rady 93/13/EHS, plne aplikovateľné aj podľa slovenského práva. Rovnako poplatky za upomienky, je neprijateľné, aby žalovaná platila poplatky za upomienky 9,96 eura + 24,90 eura + 24,90 eura + 1,10 eura + 3,32 eura, jednak žalobca nepreukázal zaslanie piatich upomienok žalovanej, jednak je otázne, či je potrebné a účelné toľkokrát opakovane zasielať upomienky, ide o formulárovú zmluvu bez toho, aby mohol dlžník výšku týchto poplatkov ovplyvniť, žalovaná nemohla ovplyvniť výšku poplatkov účtovaných žalobcom za rôzne druhy upomienok a ani existenciu svojej povinnosti platiť ich (záleží od svojvôle žalobcu, či a kedy pristúpi k napomenutiu dlžníka), najmä keď žiaden z týchto nárokov nepredstavuje nevyhnutné vecné náklady, ktoré pri uplatnení týchto finančných nástrojov žalobcovi vznikli.
9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný. Ustanovenie § 255 ods. 2 CSP súd aplikoval vo veci s poukazom na potrebné posúdenie veci podľa miery úspechu strán sporu. Žalobca bol v konaní úspešný, keď súd prvého stupňa vyhovel jeho žalobe v časti o zaplatenie žalovanej sumy s úrokom z omeškania, neúspešný bol v časti úroku a v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu súd náhradu trov konania pomerne nerozdelil, ale vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Samotná skutočnosť, že neúspech sa dotýka len príslušenstva uplatnenej pohľadávky je právne irelevantná. V takýchto prípadoch je vždy potrebné posúdiť pomer úspechu strán sporu, pričom uplatnené nároky na zaplatenie príslušenstva (úroky, alebo úroky z omeškania) je potrebné zohľadniť vyčíslené ku dňu rozhodovania súdu.
10. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 5 § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ), nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z..
11. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu alebo zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a žalovaného zaviazal zaplatiť náhradu trov konania.
12. Uviedol, že predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Je zrejmé, že súd a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru súdu bez podpory právnym predpisom zjavné naplnené nebolo.
13. S poukazom na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Cdo/3830/2014 konštatoval, že úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku Žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa. Keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného.
14. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu.
15. K zamietnutiu poplatkov vo výške 64,18 eura uviedol, že poplatky boli účtované v súlade so Sadzobníkom poplatkov Úvery pre obyvateľstvo; Dostupná pôžička. Uvedené poplatky boli žalovanému účtované za upomienky pri omeškaní splátky, pričom účelnosť týchto poplatkov je daná najmä predchádzaním vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.
16. Na ustanovenie S 52 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015. V opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle aplikovať toto ustanovenie na právne vzťahy, ktoré boli založené pred 1.4.2015, nič mu nebránilo výslovne to uviesť v intertemporálnej norme § 879p, v ktorej sú explicitne uvedené ustanovenia, na ktoré sa nepravá retroaktivita vzťahuje. Argumentum a contrario je možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu je ten, že § 52 odsek 2 v novelizovanom znení sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené po 1.4.2015.
17. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až súčinnosťou 1.4.2015 určil výnimku, že úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Toto tvrdenie nachádza oporu aj v Uznesení Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. Zn. 6MCdo/4/2012, kde NSSR skonštatoval, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom rovnako aj akcesorické záväzky spravujú týmto režimom. V závere poukázal na odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu SR.
18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výrokoch vecne správne potvrdil.
19.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 CSP).
20. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.
21. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy ako aj judikatúru a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšku žaloby, uvedenými v jeho odôvodnení.
22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
23. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že zmluvný úrok je plnenie, ktoré má akcesorickú povahu a je spojený s istinou úveru, od ktorej závisí aj samotný zmluvný úrok. Zmluvný úrok je vlastne odmena veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi. Ak teda veriteľ poskytne dlžníkovi úver, má nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru ako aj právo na zmluvné úroky, ak sa tak s dlžníkom dohodli, a to v dohodnutej výške. Úrok z omeškania je však
odlišným právnym inštitútom oproti úroku z úveru a je definovaný v ustanovení § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého "Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis".
24. V preskúmavanej veci predmetom odvolania bol úrok z úveru vo výške 29,5% ročne zo sumy 343,82 eura od 8.11.2016 do zaplatenia (k zosplatneniu došlo výzvou zo dňa 2.12.2013 bola vyzvaná k zaplateniu dlžnej sumy, pôvodný žalobca žalovanej oznámil, že pohľadávka sa stala predčasne splatnou v celom rozsahu ku dňu 2.12.2013,výzva bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 5.12.2013 a vo výzve jej bola poskytnutá lehota na plnenie desať kalendárnych dní od doručenia výzvy), čo vyplýva z vykonaného dokazovania prvoinštančného súdu, teda bolo potrebné posúdiť, či žalobca ako veriteľ, ktorý zosplatnil úver, má naďalej po zosplatnení od žiadaného obdobia 8.11.2016 nárok aj na zmluvné úroky.
25. Splatením úveru sa rozumie vrátenie úveru veriteľovi aj s úrokmi z úveru, ak boli dohodnuté medzi veriteľom a dlžníkom, pričom úroky z úveru treba chápať ako odplatu za poskytnutý úver. Zosplatnením úveru je však treba rozumieť určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach. Pri zosplatnení úveru s dohodnutými úrokmi z úveru teda dochádza k zrušeniu povinnosti splácať dlh v splátkach, v ktorých boli zakomponované úroky z úveru a veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie istiny úveru, vrátane úrokov z úveru, ktoré boli kapitalizované ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ má tak právo získať hneď späť požičanú peňažnú sumu a dlžník, v danom prípade spotrebiteľ, už nemá žiaden právny titul na to, aby mal naďalej veriteľom poskytnuté finančné prostriedky a veriteľ už nemá právo, aby si voči dlžníkovi uplatňoval nárok na úroky z úveru, ktoré by mu patrili, keby ich naďalej mal u seba dlžník, v danom prípade spotrebiteľ. Odvolací súd zastáva právny názor, že po zosplatnení úveru už veriteľ nemá nárok na úroky zo splátok úveru po zosplatnení, keďže od zosplatnenia úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.
26. Ak teda spotrebiteľ už po zosplatnení úveru nemá právny titul mať u seba peňažné prostriedky z úveru, potom už ani nie je dôvod na to, aby dodávateľ (veriteľ) inkasoval úroky z úveru, ktoré by mu patrili len vtedy, ak by ich oprávnene mal a užíval ich dlžník (spotrebiteľ). V opačnom prípade by došlo k ústavne nekonformnému a nezákonnému stavu, kedy by sa de facto popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny v obsahu záväzku (zosplatnenie úveru) a veriteľ by mal právo na úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo, avšak spotrebiteľ by nemal garantované žiadne práva, ktoré by mu vyplývali zo zmluvy pred takouto zmenou.
27. Jednorazovým zosplatnením úveru zo strany dodávateľa vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť celú sumu poskytnutého úveru, navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia a ak sa potom (po zosplatnení) spotrebiteľ omešká s plnením, má dodávateľ (veriteľ) nárok len na z omeškania zo sumy uvedenej v zosplatnení.
28. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že ak by došlo k dohode medzi dodávateľom (veriteľom) a spotrebiteľom (dlžníkom) o tom, že spotrebiteľ má popri úrokoch z omeškania platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky z úveru od zosplatnenia až do splatenia úveru, takáto dohoda by spôsobovala značnú nerovnováhu na škodu spotrebiteľa, ktorého postavenie by výrazne zhoršovala a tak by vyvolávala hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany, ktorou spotrebiteľ nesporne je. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. Na tomto výklade sa ustálila aj súdna prax nič nemení ani citované ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, o ktoré opiera svoje odvolanie žalobca, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Tento výklad považuje za ústavne akceptovateľný aj Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri uznesenie IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18. septembra 2012).
29. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietavej časti výroku rozsudku zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
30. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že žalobca má nárok na odplatu v podobe riadnych úrokov dohodnutých v zmluve v zmysle Obchodného zákonníka odvolací súd poznamenáva, že toto právo mu nebolo upreté, pokiaľ ide o dohodnuté úroky do zosplatnenia istiny, avšak iná je situácia pokiaľ ide o nárok na úroky z úveru po zosplatnení úveru, na ktoré už nárok nemá, keďže úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma na dohodnutú dobu, a teda ak dôjde k zosplatneniu úveru, dochádza tým aj k zmene v obsahu tohto záväzkového vzťahu ohľadne dohodnutej doby, a práve preto už nemôže veriteľ požadovať úroky z úveru po zosplatnení, ale má nárok len na úroky z úveru do zosplatnenia úveru, keďže na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa mali použiť normy obchodného práva, v danom prípade Obchodného zákonníka.
31. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014 "Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou."
32. Odvolací súd sa stotožnil tiež s argumentáciou prvoinštančného súdu, ohľadne zamietnutej časti poplatkov v celkovej výške 64,18 eura, pričom na zdôraznenie správnosti poukazuje na skutočnosť, že také nároky je okrem potreby ich preukázania musia mať aj oporu v ich nárokovateľnosti. Odvolací súd poukazuje na samotnú žalobu v tejto veci zo dňa 8.11.2016, v ktorej žalobca (jeho právny predchodca) poukazuje na poplatky vo výške 64,18 eura, pričom na účel preukázania tvrdeného nároku poukázal na listinu „aktuálny stav úveru“ zo dňa 31.8.2015, ktorý má nárok na uvedené preukázať. Na jednej strane bolo možné prihliadnuť na tvrdený stav predčasnej splatnosti, ktorá bola realizovaná prostredníctvom výzvy a ktorou sa zosplatnil úver, na druhej strane je potrebné uviesť, že ak sú uplatňované nároky voči spotrebiteľovi a tieto spočívajú v odoslaní upomienok spotrebiteľovi, je ich treba preukázať. Keďže žalobca preukazoval doručovanie upomienok výlučne s poukazom na vyššie uvedenú (internú) listinu nepreukázal vznik týchto nárokov. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, v zhode so závermi prvoinštančného súdu, je treba povedať, že cena (poplatok) za upomienky tak ako bola nastavená nie je v súlade s dobrými mravmi, ide teda o zmluvné dojednania, ktoré sú neplatné (v rozpore s § 39 OZ v spojení s § 41 OZ).
33. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
34. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trov nevznikli.
35. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).