Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/42/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej vo veci starostlivosti súdu starostlivosti o maloleté deti: 1. X. W., nar. XX.XX.XXXX, 2. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, deti rodičov: matka Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, XXX XX X., zastúpená: Mgr. Jozef Danczi, advokát so sídlom Župná 1147, 945 01 Komárno, otec X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. U. zastúpený splnomocnenými zástupcami: 1. Y. W., bytom T. U. XXX/XX, XXX XX X., 2. Mgr. Q. X. K. - iV. n.o., H. XX/XX, XXX XX X., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 12. júla 2018 č.k. 16P/12/2017-250, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výšky príspevku otca na výživu maloletých detí, jeho počiatku a zročného výživného m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého X. W., nar. XX.XX.XXXX, výživným v sume 65 eur mesačne a na výživu maloletého Q. W., nar. XX.XX.XXXX, výživným v sume 65 eur mesačne počnúc od 01.07.2018.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.1. V predmetnej veci sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom X. a Q., na každého zo sumy 50 eur a na sumu 100 eur. Otec žiadal upraviť styk s maloletými deťmi, ale svoj návrh vzal späť. 1.2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi zastavil. Zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého X. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a na maloletého Q. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktorú otcovi uložil platiť vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 12P/297/2013-22 zo dňa 17.10.2013 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloletého X. a maloletého Q. 1.3. Na odvolanie otca odvolací súd uznesením zo dňa 22. novembra 2017 č.k. 2Co/38/2017-146 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil obnovením spolužitia rodičov, v dôsledku čoho sa predchádzajúce rozhodnutie upravujúce práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom stalo neúčinným. Uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude po vykonanom dokazovaní opätovne rozhodnúť tak, že nanovo upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom X.

2.1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom zveril maloleté deti X. a Q. W. do osobnej starostlivosti matky. Rozhodol, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého X. sumou 85 eur mesačne a na výživu maloletého Q. sumou 85 eur mesačne, všetko vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí počnúc od 25.01.2017. Vo zvyšku návrh matky maloletých detí zamietol. Nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 1.015,64 eura za obdobie od 25.01.2017 do 30.06.2018 povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých detí počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Styk otca s maloletými deťmi neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 25 ods. 2, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 od. 1 Zákona o rodine. 2.2. V časti uloženia povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí preskúmal pomery na strane účastníkov konania, odôvodnené potreby detí a schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Vykonaným dokazovaním zistil, že matka maloletých detí je zamestnaná s čistým mesačným príjmom cca 400 eur. Otec je zamestnaný v Rodinnom centre Y. n.o. s čistým mesačným príjmom cca. 380 eur. V priebehu súdneho konania otec dvakrát pracoval aj u zamestnávateľa P. T., jeho pracovný pomer v oboch prípadoch skončil dohodou bez uvedenia dôvodu. Otec si príležitostne privyrába rôznymi prácami v obci, podľa vlastného vyjadrenia je schopný takto si privyrobiť za 2 - 3 týždne sumu 50 - 60 eur. Otec nepopieral, že má problémy s alkoholom, ktoré sú podľa jeho zástupkyne dôvodom, pre ktorý nemôže pracovať u iného zamestnávateľa, pretože musí byť pod kontrolou, ktorú v Rodinnom centre Y., n.o. má. Otec platil od podania návrhu na začatie konania (t.j. od 25.01.2017) na dve maloleté deti výživné spolu vo výške 100 eur, v mesiacoch marec, apríl a máj 2018 zaplatil na výživné 130 eur a v mesiaci jún 2018 uhradil na výživné sumu 200 eur. Výdavky na deti boli matkou vyčíslené na stravu v škôlke 42 eur mesačne, autobus na cestu detí do škôlky spolu 80 eur mesačne, oblečenie a obuv spolu okolo 50

- 60 eur mesačne, strava spolu okolo 100 -150 eur mesačne. 2.3. Vychádzal z príjmu otca zo zamestnania v Rodinnom centre Y. n.o. vo výške cca 380 eur v čistom mesačne a z príležitostnej práce v obci cca. 50-60 eur za 2-3 týždne. Konštatoval, že popri práci v rodinnom centre je v schopnostiach a možnostiach otca vykonávať aj inú zárobkovú činnosť, keďže v priebehu konania otec dvakrát bol zamestnaný u zamestnávateľa P. T.. V oboch prípadoch bol tento pracovný pomer ukončený dohodou bez uvedenia dôvodu. Otec tvrdil, že pre požívanie alkoholu počas pracovnej doby, v druhom prípade ako dôvod ukončenia pracovného pomeru uviedol najskôr skutočnosť, že ho pri zváraní bolia oči a neskôr tvrdil, že nebola práca. Konštatoval, že dôvody ukončenia pracovného pomeru neboli preukázané a ukončenie pracovných pomerov dohodou vyhodnotil tak, že otec sa tým bez závažného dôvodu vzdal zamestnania a majetkového prospechu. Preto pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z potencionality príjmov na strane otca a vyslovil názor, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať príjem cca 650 eur (380 eur z pracovného pomeru v rodinnom centre, 220 eur u iného zamestnávateľa napr. u P. T. a 50 - 60 eur príležitostnými prácami v obci). Otcove možnosti a schopnosti nepovažoval za znížené ani z dôvodu jeho údajných problémov s alkoholom, vzhľadom na jeho vyjadrenie, že teraz toľko nepije a preto, že požívanie alkoholu nemôže byť posudzované ako okolnosť odôvodňujúca nižšiu výšku výživného na maloleté deti. Neprihliadal ani na údajné problémy otca so zrakom, ktoré mu bránia vykonávať prácu zvárača, keďže neboli preukázané a otec napriek tomuto tvrdeniu neskôr uviedol, že by opäť nastúpil do zamestnania k P. T., keby bola práca. 2.4. Pri určení výživného zohľadnil skutočnosť, že matka sa o maloleté deti riadne stará a potreby maloletých detí na výživu, oblečenie, vzdelávanie a trávenie voľného času sa zvýšili, pretože podrástli. Prihliadal na to, že zákonná vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť na každé z maloletých detí výživné vo výške 85 eur mesačne. Takto určené výživné vzhľadom na zistené príjmové pomery otca, aj s ohľadom na splácanie otcových dlhov na zdravotnom a sociálnom poistení, neohrozí jeho vlastnú výživu. Matka svoju vyživovaciu povinnosť k deťom čiastočne vyvažuje aj svojou osobnou starostlivosťou a výživa maloletých detí je sčasti krytá aj prídavkami na dieťa. 2.5. Rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca spätne odo dňa podania návrhu, (od 25.01.2017). Zistil, že otec v priebehu konania platil na dve maloleté deti výživné vo výške 100 eur mesačne, v mesiacoch marec, apríl a máj 2018 zaplatil na výživné 130 eur a v mesiaci jún 2018 uhradil na výživné sumu 200 eur, spolu sumu 1.990 eur. Mal zaplatiť sumu 3.005,64 eura (za január 2017 sumu 115,64 eura, od februára 2017 až do júna 2018 každý mesiac 170 eur). Ustálil, že otcovi mu vznikol dlh na zročnom výživnom za obdobie od 25.01.2017 do 30.06.2018 v sume 1.015,64 eura. Vzhľadom na finančné a sociálne pomery otca povolil otcovi zaplatiť dlh na zročnom výživnom v pravidelných mesačných splátkach pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky riadne a včas. 2.6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie voči výroku o výživnom a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti prehodnotil. Tvrdil, že svoju povinnosť voči deťom uznáva, je si vedomý ich potrieb. Poukázal na svoj príjem a výdavky na domácnosť, telefón, internet, televíziu a platenie dlhov voči sociálnej a zdravotnej poisťovni. Tvrdil, že z príjmu nemôže platiť vyššie výživné ako 65 eur na každé dieťa, ktoré aj platí. Platenie vyššieho výživného by ohrozilo jeho vlastné výdavky a stal by sa bezdomovcom. Tvrdil, že potreby detí uvádzané matkou sú nadsadené v časti cestovného do škôlky, ktoré deťom predškolského veku prepláca mesto X. na základe žiadosti. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého má možnosť zamestnať sa ako zvárač. Tvrdil, že nie je vyučený zvárač, nie je to jeho povolanie, ani profesia. Mal ukončený základný kurz zvárania a osvedčenie o platnosti zváračského preukazu vzišlo z platnosti v marci 2017. Na preskúšanie nešiel z finančných dôvodov. Prácu stratil z dôvodov, na ktoré nie je hrdý, ale našiel si prácu ako údržbár a má čistý príjem 405 eur.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca odporučil napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav vec aj správne právne posúdil. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že pracuje na trvalý pracovný pomer a nemieni to meniť. Chodil vypomáhať, aby zaplatil dlhy. Zváračský preukaz nemá, a pokiaľ aj zváral bolo to len 2 hodiny denne, viac mu zdravotný stav nedovoľoval. Je práceneschopný v ústavnom liečení, ktoré má trvať asi 2 mesiace, ďalšie liečenie bude ambulantné. Poberá nemocenské dávky, z ktorých nepokryje ani základné potreby.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 , neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 , vec prejednal vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 385 ods. 1, § 219 ods. 3 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 . Dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti určenia výšky príspevku otca na výživu maloletých detí, vrátane jeho počiatku a zročného výživného podľa § 388 zmeniť.

8. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. V predmetnej veci sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom X. a Q., na každého zo sumy 50 eur a na sumu 100 eur. Súd prvej inštancie po zistení, že od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom v roku 2013, rodičia obnovili spolužitie a žili spolu do roku 2016, rozhodol rozsudkom, ktorým nanovo upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom X. Otec napadol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním, v ktorom namietal určené výživné, preto bola táto časť rozsudku predmetom skúmania odvolacím súdom.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16.1. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. X. na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, a odôvodnené potreby dieťaťa, pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú dané jednak jeho vekom a stupňom vzdelávania, ale aj zdravotným stavom. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopností rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej povinnej osoby, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. 16.2. Z ustanovenia § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine vyplýva, že súd určuje rozsah vyživovacej povinnosti v prípade, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. V prípade, že rodičia spolu žijú, určuje vyživovaciu povinnosť ak jeden z rodičov túto povinnosť neplní dobrovoľne. V každom prípade však musí prihliadať na to, či si povinný rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť a v akom rozsahu. Rozsah splnenej vyživovacej povinnosti súd porovná s odôvodnenými potrebami dieťaťa a možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča.

17.1. Odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutej časti určenia výšky príspevku otca na výživu detí a dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie na zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil zistený skutočný stav, ale vyvodil z neho nesprávny právny záver. Z hľadiska zisteného skutočného stavu mal súd prvej inštancie preukázané, že obe maloleté deti mali v čase návrhu 3 a 4 roky, v čase rozhodnutia súd prvej inštancie boli vo veku blízkom 5 a 6 rokov, v súčasnosti sú obe vo veku 5 a 6 rokov. Deti navštevujú materskú školu a majú vzhľadom na svoj vek potreby bežného charakteru spočívajúce v nákladoch na stravu, ošatenie a návštevu predškolského zariadenia. Matka je zamestnaná s priemerným mesačným čistým príjmom asi 400 eur. Otec je zamestnaný s priemerným čistým príjmom 380 eur a príležitostným príjmom 50 až 60 eur za 2 až 3 týždňový interval. V čase podania návrhu otec dobrovoľne plnil svoju vyživovaciu povinnosť a platil na obe maloleté deti výživné vo výške 50 eur na každé dieťa. Rovnakej výške platil otec výživné aj v priebehu konania, od apríla 2018 otec platil výživné vo výške 65 eur na každé dieťa. 17.2. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec z hľadiska citovaných ustanovení Zákona o rodine a zisteného skutočného stavu dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou 85 eur mesačne na každé dieťa počnúc 25.01.2017, dôvodiac odôvodnenými potrebami detí, bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení. Ak totiž zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že maloleté deti sú v predškolskom veku a nemajú žiadne mimoriadne potreby odôvodnené napríklad zdravotným stavom, alebo inými osobitnými okolnosťami, potom príspevok na výživu vo výške určenej súdom prvej inštancie nezodpovedá ich odôvodneným potrebám. A to ani pri zohľadnení iných, ako bežných potrieb, prospešných pre všestranný vývoj dieťaťa. Určené výživné však nezodpovedá ani schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ktorý priznal problémy s alkoholom, napriek tomu pracoval a pracuje, a to i príležitostne, a z príjmu dobrovoľne plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Odvolací súd nespochybňuje potrebu úpravy práv a povinností rodičov v danej veci, keďže rodičia spolu nežijú. Podľa názoru odvolacieho súdu však vzhľadom na dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti otcom v priebehu konania nebolo potrebné určovať výživné spätne od podania návrhu. 17.3. Uvedené pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd bez potreby zopakovať dokazovanie odstránil tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výšky príspevku otca na výživu maloletých detí, jeho počiatku a zročného výživného podľa § 388 zmenil a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého X. výživným v sume 65 eur mesačne a na výživu maloletého Q. výživným v sume 65 eur mesačne počnúc od 01.07.2018, nakoľko do uvedeného termínu si otec svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne plnil v rovnakej výške. Takto určené výživné spolu s príspevkom matky, a to aj pri zohľadnení osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, a spolu s prídavkami na deti, zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých a aj možnostiam a schopnostiam otca. Zároveň už nebolo potrebné rozhodovať o zročnom výživnom.

18. Podľa § 57 o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Úspešný otec v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní nežiadal priznať náhradu trov konania podľa § 55 CMP. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie a o trovách odvolacieho konania podľa § 52 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vo veci ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom žiadne ustanovenie upravujúce nárok na náhradu trov konania podľa na danú vec nedopadá.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .