Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-188-2018.pdf
PDF · 102.84 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/188/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: T. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., Z. X/XX, o zaplatenie 2.601,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 27. novembra 2017, č. k. 10Csp/248/2017-79, v spojení s opravným uznesením z 29. júna 2018, č.k. 10Csp/248/2017-132, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.247,74 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb dňa 19. 04. 2005, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu - osobný účet č. XXXXXXXXXX, Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty Maestro a Zmluvy o poskytovaní elektronického bankovníctva. Súd uvedenú zmluvu považoval za platnú, keďže mala všetky náležitosti zmluvy upravenej v § 708 Obchodného zákonníka. Žalovaný nesporne tento účet nepovolene prečerpal, a preto má žalobca nárok na vrátenie peňažných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia. Nepovolene prečerpal sumu vo výške 1.247,74 eura (1.412,74 eura prečerpal, z tejto sumy vrátil iba 165 eur). Tieto skutočnosti vyplývajú z výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 01.09.2015 do 18.07.2015, z ktorých je zrejmé, že žalovaný mal k 31.08.2015 zostatok na účet 33,48 eura, od 01.09.2015 do 30.09.2015 prečerpal sumu 1.412,74 eura a od 01.10.2015 do 30.10.2015 vložil na účet 165 eur. Žalobca na účte žalovaného započítal poplatky za upomienku za povolené prečerpanie účtu vo výške 30 eur (15 x 2), za výzvu za prečerpanie účtu vo výške 30 eur, poplatky za vedenie účtu postihnutého exekúciou vo výške 105 eur (5 x 21) a poplatky za vedenie účtu vo výške 81,90 eura (3,90 x 21). Z toho je zrejmé, že za obdobie od 01.10.2015 do 18.07.2017 započítal žalobca na účte žalovaného poplatky, ktoré požaduje, avšak, že má na ne nárok nepreukázal. Všeobecné obchodné podmienky platné ku dňu uzavretia zmluvy a výšku poplatkov podľa Sadzobníka nepredložil. Predložený sadzobník žalobcom je účinný od 01.07.2017. Uvedené Všeobecné obchodné podmienky sú okrem toho vyhotovené tak, že žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ich podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože obsah s ním žalobca, ako dodávateľ, osobitne nevyjednal. Mal ako spotrebiteľ možnosť ich iba prijať, a podrobiť sa ich nanúteným dojednaniam, alebo zmluvu ako celok odmietnuť. Preto nebolo možné mať tieto poplatky za individuálne dojednané. Žalobca nepreukázal ani to, či žalovaný bol s nimi oboznámený pred uzavretím zmluvy, pretože neboli podpísané.
Takto dohodnuté ustanovenia o poplatkoch spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Uvedené neplatne dojednané poplatky úročil úrokom, ktorého výšku v spornom období taktiež rovnako nepreukázal, preto žalobu aj v časti ročného úroku vo výške 28% od 19.07.2017 zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a úspešnejšiemu žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, a to v jeho zamietajúcej časti, ktorý považoval za nesprávny a svoje odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a vyhovel jeho žalobe v plnom rozsahu a priznal mu náhradu trov celého konania. Ďalej uviedol, že ani zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. To znamená, že náležitosti zmluvy nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Obchodné podmienky a sadzobník sú súčasťou zmluvy a pre klienta sú záväzné. Uvedený rozsudok sa analogicky týka aj iných spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Nebol daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného. V zmysle bodu 3.4 Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko a.s. účinných od 20.05.2014 vedie bežné účty výlučne na základe zmluvy o bežnom účte. Má za to, že pokiaľ prvoinštančný súd považoval návrh za neúplný, tak ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Súd žalobcu na doplnenie žaloby nevyzval a keďže rozhodol o nezrozumiteľnom návrhu, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu, hoci súd bol k takejto činnosti povinný, odňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov prvoinštančného konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobcovi vyhovené, pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.
5. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
7. Predmetom konania bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 2.601,31 eura s 28% ročným úrokom od 19. 07. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca dôvodil, že so žalovaným uzavrel dňa 19. 04. 2005 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej zriadil a viedol pre žalovaného
osobný účet č. XXXXXXXXX, pričom žalovaný zmluvu porušil tak, že sa dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny. Debetný zostatok žalovaného dňa 18. 07. 2017 previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet a účet žalovaného zatvoril. V súlade s VOP, v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky - nepovolené prečerpanie - úročená úrokom vo výške 28% ročne. K žalobe doložil Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 19. 04. 2005, výpisy z účtov za obdobie od 30. 09. 2015 do 18. 07. 2017, Všeobecné obchodné podmienky Dexia banky Slovensko a.s. platné od 01. 03. 2005, Všeobecné obchodné podmienky Prima Banky Slovensko, a.s. účinné od 01. 08. 2017, úrokové sadzby produktov účinné od 01. 08. 2017 a Sadzobník poplatkov účinný od 01. 08. 2017. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe sčasti vyhovel a sčasti žalobu zamietol (týkajúcu sa poplatkov) a v časti 28 % ročného úroku zo sumy 2.601,31 eura od 19. 07. 2017 do zaplatenia taktiež zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Žalobca odvolaním napadol zamietajúci výrok rozsudku. Až v odvolacom konaní predložil žalobca Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko a.s. účinné od 20.05.2014, zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, úrokové sadzby produktov a sadzobník poplatok účinných v čase uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb.
8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posúdenie právneho vzťahu medzi stranami sporu ako vzťahu podliehajúceho spotrebiteľskej právnej úprave odôvodnil vecne správne, objektívne, presvedčivo a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR.
9. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalobcu, konkrétne k ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Strany sporu sú povinné uplatniť dôkazné prostriedky na preukázanie svojho práva, najmä skutkové tvrdenia už v čase podania žaloby. Ak tak žalobca neurobil a nemal návrhy na doplnenie dokazovania, nemožno tvrdiť, že mu bolo znemožnené uplatniť procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca namietal i vadu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.
10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
12. Odvolací súd po prejednaní veci v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny v napadnutej časti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne
skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu v časti zamietol.
13. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
14. Posudzujúc povinnosť dôkazného bremena žalobcu v sporovom konaní, ktoré je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada, so zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol po vykonaní pojednávania na ktorom vykonal dokazovanie navrhnuté stranami, ktoré po poučení nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací súd plne sa stotožňujúc so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie na zvýraznenie správnosti jeho zamietajúceho rozhodnutia dodáva, že súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle cit. ust. § 139, § 140 ods. 2 a § 294 CSP. Je nutné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca si uplatnil žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18. 08. 2017 nárok na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 2.601,31 eura s príslušenstvom titulom nepovoleného debetu vychádzajúc zo Zmluvy z 18. 04. 2005, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu - osobný účet, Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a Zmluvy o poskytovaní elektronického bankovníctva. Po skutkovej stránke žalobca v žalobe vymedzil predmet konania. Žalobca až v prílohe svojho odvolania z 10. 01. 2018 doručil súdu Zmluvu o Povolenom prečerpaní, bez podpisu žalovaným, Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní a Všeobecné podmienky Prima Banky Slovensko, a.s. účinné od 20. 05. 2014, teda svoj nárok na zaplatenie poplatkov a žalovaného príslušenstva vo svojej žalobe nepreukázal.
15. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z. z. O spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
19. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
20. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdov Slovenskej republiky pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami v dobrej viere, alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto Všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, v prípade, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, musí k nemu pristúpiť oboznámenie sa s ich obsahom, ktoré samotné oboznámenie však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s podmienkami oboznámený. Odvolací súd preto skúmal či žalovaný úrok bol so žalovaným riadne dohodnutý. V danom prípade Zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená stranami sporu v bode VII. 3 odkazuje, že práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovných spôsobom upravené v zmluve/príslušnej zmluve, sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnom znení. Ak niektoré použité pojmy, resp. otázky nemožno riešiť podľa Zmluvy/príslušnej zmluvy, ani podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu, spravujú sa Všeobecnými obchodnými podmienkami banky v platnom znení a príslušnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania jeho nároku na uplatnené príslušenstvo. Odvolací súd preto dospel k záveru, že medzi stranami sporu neboli platne dohodnuté poplatky ani výška úroku v prípade nepovoleného prečerpania, keďže táto nebola jasným a nezameniteľným spôsobom dohodnutá medzi stranami sporu. Keďže žalobca nepreukázal platné dohodnutie úrokov so žalovaným, ako spotrebiteľom, vo výške 28% z nepovoleného prečerpania, či už priamo v spotrebiteľskej zmluve alebo nepochybným spôsobom, že k týmto ďalším dojednaniam aj v samostatných obchodných podmienkach žalovaný ako spotrebiteľ pristúpil, bolo potrebné dospieť k záveru, že so žalovaným neboli platne dojednané poplatky prípadne iné príslušenstvo pohľadávky ani úroky v prípade nepovoleného prečerpania účtu.
21. Pre úplnosť k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva, že žalobca nepredložil Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., ktoré cituje v podanom odvolaní (str. 81), vzťahujúce sa na daný prípad. I keď tak urobil až v odvolacom konaní, vzhľadom na zásadu koncentrácie nebolo možné uvedené listinné dôkazy akceptovať. Preto ním predložené Všeobecné obchodné podmienky nemôžu žalovaného zaväzovať. Taktiež až v odvolacom konaní predložil nepodpísanú Zmluvu povolenom prečerpaní na účte. Odkaz na sadzobník zverejnený v priestoroch pobočiek banky alebo na webovejstránke nie je dostatočnou informáciou pre spotrebiteľa a nepreukazuje, že žalovaný bol riadnym spôsobom oboznámený o týchto podmienkach. Takéto zásadné informácie má totiž obsahovať priamo zmluva, ktorú žalovaný podpísal. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s poplatkami a debetnými úrokmi, vrátane ich výšky, ktoré si bude voči nemu uplatňovať podľa zmluvy žalobca.
22. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie pri posudzovaní úspechu a neúspechu strán sporu vychádzal zo žalobcom uplatnenej istiny a jej príslušenstva.
23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).