Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61Cpr-5-2019.pdf
PDF · 94.71 KB
Case nature
Subarea
61Cpr/5/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: prof. O.. B. B., Ph.D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX M. K., Y. republika, právne zastúpený: K. LEGAL, s.r.o., IČO: 36 860 581, so sídlom Landererova 8, Bratislava, proti žalovanému: Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, so sídlom Odbojárov 10, Bratislava, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 19.03.2019 sa žalobca domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. V priebehu písomného štádia konania bola vznesená námietka týkajúca sa procesnej subjektivity žalovaného právnym zástupcom splnomocneným v tomto civilnom sporovom konaní Univerzitou Komenského v Bratislave, IČO: 00 397 865 v zastúpení na základe splnomocnenia dekanom Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského.
2. Súd z verejne dostupnej evidencie registra organizácií zistil, že žalobcom označený žalovaný "Farmaceutická fakulta UK, so sídlom Odbojárov 10, Bratislava" ako rozpočtová organizácia vznikla dňa 05.06.1982 a zanikla dňa 27.03.2002. Univerzita Komenského v Bratislave, IČO: 00 397 865, so sídlom Šafárikovo nám. 6, Bratislava je verejnoprávnou inštitúciou.
3. Z pracovnej zmluvy zo dňa 25.04.2016 pripojenej k žalobe vyplýva, že žalobca uzatvoril pracovný pomer so zamestnávateľom označeným ako "Univerzita Komenského v Bratislave, Odbojárov 10, 832 32 Bratislava" s miestom výkonu práce: Univerzita Komenského v Bratislave, Farmaceutická fakulta.
4. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 06.02.2019 vyplýva, že bolo dané žalobcovi ako zamestnancovi zamestnávateľom Univerzitou Komenského v Bratislave, Farmaceutickou fakultou.
5. Oznámenie žalobcu o trvaní na ďalšom zamestnávaní žalobca adresoval zamestnávateľovi: Univerzite Komenského v Bratislave, Farmaceutickej fakulte.
6. Podľa Čl. 12 ods. 1 písm. d) Vnútorného predpisu č. 9/2015, úplné znenie vnútorného predpisu č. 10/2018 Štatútu Univerzity Komenského v Bratislave v znení dodatkov č. 1 až 4 (ďalej aj "Štatút UK") v súlade so zákonom (§ 23 ods. 1 zákona o vysokých školách) majú orgány akademickej samosprávy fakulty právo rozhodovať a konať v mene UK v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti UK: uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov zaradených na fakulte, ktorá je v postavení zamestnávateľa, v súlade s počtom a štruktúrou pracovných miest navrhnutých
dekanom fakulty a schválených senátom fakulty, určených v súlade s dlhodobým zámerom rozvoja fakulty a v rozsahu disponibilných finančných prostriedkov fakulty.
7. Podľa Čl. 41 ods. 1 Štatútu UK (pôsobnosť v oblasti pracovno-právnych vzťahov a rozvoja ľudských zdrojov) v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vystupuje Univerzita Komenského v Bratislave ako právnická osoba.
8. Podľa Čl. 10 ods. 1 písm. d) Štatútu Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej aj "Štatút FaF UK") v súlade so zákonom (§ 23 ods. 1 zákona o vysokých školách) majú orgány akademickej samosprávy fakulty právo rozhodovať a konať v mene UK v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti UK: uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov zaradených na fakulte, ktorá je v postavení zamestnávateľa, v súlade s počtom a štruktúrou pracovných miest navrhnutých dekanom fakulty a schválených senátom fakulty, určených v súlade s dlhodobým zámerom rozvoja fakulty a v rozsahu disponibilných finančných prostriedkov fakulty.
9. Podľa Čl. 1 ods. 2 Vnútorného predpisu č. 5/2013, úplné znenie vnútorného predpisu č. 11/2008 Pracovného poriadku Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len "Pracovný poriadok UK") v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vystupuje Univerzita Komenského v Bratislave, ktorá je verejnou vysokou školou a právnickou osobou.
10. Podľa Čl. 1 ods. 6 Pracovného poriadku UK ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu UK, nemôže ním byť súčasne fakulta, rektorát alebo samostatne hospodáriaca súčasť a naopak (§ 7 ods. 2 Zákonníka práce).
11. Podľa Čl. 3 ods. 3 Pracovného poriadku UK právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva v mene zamestnávateľa rektor a dekani fakúlt; ak rektor deleguje právo konať v pracovnoprávnych vzťahoch podľa Čl. 1 ods. 4 aj kvestor a riaditelia samostatne hospodáriacich súčastí.
12. Podľa článku 7 ods. 1 Organizačného poriadku Farmaceutickej fakulty UK dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Vo veciach podľa § 23 ods. 1 zákona o vysokých školách koná v mene vysokej školy.
13. Vo veci bola dňa 18.04.2019 podaná vzájomná žaloba v zmysle § 79 Zákonníka práce.
14. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
15. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
16. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
17. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
18. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 185 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
20. Podľa § 316 ods. 1 CSP individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.
21. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj "Občiansky zákonník" alebo "OZ") spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
22. Podľa § 18 ods. 2 OZ právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
23. Podľa § 19 ods. 2 OZ právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
24. Podľa § 19a ods. 1 OZ spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom.
25. Podľa § 19a ods. 2 OZ právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 20 ods. 1 OZ právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
27. Podľa § 20 ods. 2 OZ za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
28. Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
29. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách zrušeného 01.01.2005 zákonom č. 523/2004 Z.z. rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozpočtové organizácie sú právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov s prostriedkami, ktoré im určí ústredný orgán, obec alebo vyšší územný celok v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtovými organizáciami podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou organizácií podľa § 34 ods. 3.
30. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej aj "Zákonník práce" alebo "ZP") ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
31. Podľa § 7 ods. 1 ZP zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.
32. Podľa § 7 ods. 2 ZP zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.
33. Podľa § 9 ods. 1 ZP v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.
34. Podľa § 9 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.
35. Podľa § 9 ods. 3 ZP vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 131/2002 Z.z.") vysoké školy sú právnické osoby.
37. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 131/2002 Z.z. vysoké školy sú verejné vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky.
38. Podľa § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 131/2002 Z.z. do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry pracovných miest na vysokej škole.
39. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 131/2002 Z.z. verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy: štatút verejnej vysokej školy.
40. Podľa § 15 ods. 2 písm. l) zákona č. 131/2002 Z.z. štatút verejnej vysokej školy obsahuje najmä základné zásady pracovnoprávnych vzťahov na vysokej škole a jej fakultách a postup pri rozhodovaní v týchto otázkach.
41. Podľa § 15 ods. 2 písm. n) zákona č. 131/2002 Z.z. štatút verejnej vysokej školy obsahuje najmä pravidlá výkonu pôsobnosti fakúlt vo veciach, v ktorých konajú v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1).
42. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. (1) Verejná vysoká škola sa môže členiť na tieto súčasti: a) fakulty, b) iné pedagogické, výskumné, vývojové, umelecké, hospodársko-správne a informačné pracoviská, c) účelové zariadenia.
43. Podľa § 23 ods. 1 písm. d) zákona č. 131/2002 Z.z. orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6): uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. l)].
44. Podľa prílohy 1 k zákonu č. 131/2002 Z. z. Univerzita Komenského v Bratislave je zaradená do zoznamu verejných vysokých škôl.
45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil. Súd poukazuje na to, že žalobcom označený žalovaný nemá procesnú subjektivitu. Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského je súčasťou verejnej vysokej školy. Ako rozpočtová organizácia (právnická osoba) zanikla už v marci roku 2002 dňa 27.03.2002. Keďže však predmetom tohto sporu je individuálny pracovnoprávny spor bolo potrebné žalovaného ako stranu sporu a jej subjektivitu posudzovať aj s ohľadom na špecifickosť pracovnoprávnych vzťahov, keďže zamestnávateľom podľa Zákonníka práce môže byť aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Žalovaným mal byť podľa žalobcu jeho zamestnávateľ, ktorého označil ako "Farmaceutická fakulta UK" a na tomto označení trval. Bolo teda sporné, či žalovaný vzhľadom na osobitosť pracovnoprávnych vzťahov je oprávnený v tomto spore konať vo vlastnom mene ako zamestnávateľ žalobcu. Podľa žaloby sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a nároku na náhradu mzdy.
46. Súd vychádzajúc z listín tvoriacich obsah súdneho spisu a vzhľadom na to, že právny zástupca žalobcu zotrval na tom, že žalobca žaluje Farmaceutickú fakultu ako jeho zamestnávateľa,
rozhodol o zastavení konania z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania. Z listín predložených stranami v konaní jednoznačne vyplýva, z vnútorných predpisov, na ktoré sám žalobca poukázal, že zamestnávateľom, a teda právnickou osobou s právnou subjektivitou, a to aj v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom, je Univerzita Komenského v Bratislave, nie samostatne Farmaceutická fakulta. Vychádzajúc z pracovnoprávnych dokumentov tvoriacich súčasť spisu, aj zo samotnej pracovnej zmluvy respektíve dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy, zo samotného okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale napokon najmä z vnútorných predpisov Univerzity Komenského v Bratislave, ale aj zo samotného štatútu Farmaceutickej fakulty UK, súd poukazuje na to, že fakulta ako súčasť verejnej vysokej školy má právo rozhodovať a konať v mene UK, teda v mene vysokej školy ako zamestnávateľa robiť aj právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch. Súd poukazuje na to, že síce orgány akademickej samosprávy fakulty v súlade so zákonom o vysokých školách (§ 23 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z.) konajú aj v pracovnoprávnych vzťahoch, avšak v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy a v mene verejnej vysokej školy, teda v tomto prípade v mene Univerzity Komenského v Bratislave, nie vo vlastnom mene. Napokon zo samotných štatútov vyplýva, že žalovaný konal v mene Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá je označená aj na všetkých súvisiacich pracovnoprávnych dokumentoch ako zamestnávateľ, a ktorá mala byť podľa názoru súdu žalovaným v tomto spore a nie jej samotná fakulta. Vychádzajúc z vnútorných predpisov Univerzity Komenského v Bratislave je zrejmé, že dekan fakulty je síce oprávnený vykonávať právne úkony aj v pracovnoprávnych vzťahoch respektíve, že rektor môže delegovať právo konať v pracovnoprávnych vzťahoch aj na iné osoby (určené v predpisoch), čo však neznamená automatické prenesenie pracovnoprávnej subjektivity na fakultu ako súčasť Univerzity Komenského v Bratislave.
47. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že konanie zastavil pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania z dôvodu, že žalovaný nemá procesnú subjektivitu, a to ani s ohľadom na ustanovenie § 7 ods. 2 ZP, ktorá vylučuje aby boli zamestnávateľom súčasne právnická osoba (Univerzita Komenského v Bratislave) a zároveň jej súčasť (Farmaceutická fakulta UK) ako organizačná jednotka zamestnávateľa. Keďže v danom prípade žalovaného ide o subjekt bez právnej subjektivity, ide o nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť. Žalovaný označený v žalobe nebol označený vadne ani neúplne a žalobca trval na tom, že žaluje Farmaceutickú fakultu a nie Univerzitu Komenského v Bratislave. Fakulta je pritom len súčasťou verejnej vysokej školy. Podľa súdnej judikatúry súd zastaví konanie pre nedostatok podmienky konania, ak označil žalobca za stranu sporu toho, kto nikdy nemal spôsobilosť byť stranou, ale aj v prípade, ak žalobca označil za stranu sporu organizačnú jednotku právnickej osoby, ktorá nemá právnu subjektivitu, nemôže vystupovať v súdnom konaní ako strana sporu a pokiaľ ide o pracovnoprávny spor, ak ide o organizačnú jednotku, ktorá nevystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene ako zamestnávateľ.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
50. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
51. Podľa Čl. 4 CSP (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
52. Podľa Čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
53. Súd zároveň rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Dôvodom zastavenia konania bolo, že žalobcom označený žalovaný nemá právnu subjektivitu, pričom súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že v spore bola tiež podaná vzájomná žaloba podľa § 79 ZP, o ktorej by súd rozhodoval až v merite veci. Vzhľadom na uvedené, súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov a hospodárnosť konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III písomne v potrebnom počte rovnopisov /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 357 písm. a) a m) CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.