Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-94-2018.pdf
PDF · 113.85 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/94/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: KOLLDENT s.r.o., so sídlom Čapajevova 23, 080 01 Prešov, IČO: 44 432 313, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, so sídlom D. XX, XXX XX Q., proti žalovanému: MEDVE LM, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 4010, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 050 038, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom, so sídlom Ul. X. X. XX, XXX XX H. X., v spore o zaplatenie 2.109,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/196/2015-201 zo dňa 05.02.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/196/2015-201 zo dňa 5.2.2018 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu 100%, o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, doručenú okresnému súdu dňa 24.06.2018, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2.109,04 Eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom tvrdení, že žalovaný na základe Zmluvy o nájme pozemku č. LM 3/2013 uzavretej dňa 1.10.2013 so žalobcom ako prenajímateľom na dobu určitú od 1.10.2013 do 31.7.2018 užíva ako nájomca časť pozemku parcely č. CKN 332/8, zapísanú na LV č. XXXX v kat. ú. H. X., ktorej je prenajímateľ vlastníkom. Žalovaný sa zaviazal podľa zmluvy uhrádzať žalobcovi nájomné dohodnuté vo výške 1.432 Eur ročne, v mesačných splátkach vo výške 119,38 Eur a zálohové platby vo výške 384 Eur za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti, celkom spolu 527,26 Eur s DPH mesačne. Žalovaný uhrádzal nájomné s platbami za služby spojené s užívaním pozemku vo výške 527,26 Eur mesačne. Od marca 2015 žalovaný povinnosť zo zmluvy neplní a neuhradil nájomné a platby za služby spojené s užívaním pozemku za marec až jún 2015, 4x 527,26 Eur vo výške 2.109,04 Eur. Žalobca poukázal na to, že písomným podaním zo dňa 17.4.2015 poslal žalovanému výpoveď zo zmluvy o nájme č. LM 3/2013 z dôvodu neuhradenia nájomného a podaním zo dňa 16.7. výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov a súčasne ho vyzval na zaplatenie dlžného nájomného.
2. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania a za aplikácie § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, 9 Obchodného zákonníka v spojení s § 37 ods. 1, § 663 Občianskeho zákonníka a § 5, § 9, § 10 zákona č. 657/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2014, § 10 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení účinnom do 08.11.2016 a § 10 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v platnom znení konštatoval nedôvodnosť žaloby.
3. Okresný súd uviedol, že predmetom konania je zaplatenie nájomného a prevádzkových nákladov „zálohové platby“ (elektrickej energie, vodné a stočné a ostatných služieb) za marec, apríl, máj a jún 2015 v celkovej výške uplatnenej žalobcom s DPH 2109,04 Eur s príslušenstvom. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 1.10.2013 Zmluvu o nájme pozemku č. LM 3/2013 v znení jej Dodatku uzavretom dňa 1.1.2014. Podľa čl. I. bod 1 zmluvy žalobca v právnom postavení prenajímateľa je vlastníkom pozemku parc. č. KN-C 332/8 zapísanom na liste vlastníctva XX/XX, kat. T. H. X., vedeným Správou katastra Liptovský Mikuláš. Predmetom nájmu je časť pozemku o celkovej výmere 71,63 Eur (I. bod 2 zmluvy). Účelom nájmu je prevádzkovanie regulačnej stanice plynu. Zmluva o nájme bola uzavretá na dobu určitú od 1.10.2013 do 31.7.2013 s dohodnutým ročným nájomným vo výške 1.432,60 Eur bez DPH s tým, že nájomné je splatné mesačne vo výške 119,38 Eur zvýšené o 20% DPH 143,26 Eur a prevádzkové náklady vo výške 384 Eur už vrátane DPH. Žalobca vypovedal Zmluvu o nájme pozemku č. LM/3/2013 písomne a výpoveď bola žalovanému doručená dňa 20.4.2015 podľa čl. II. bod 3 Zmluvy o nájme s odkazom na čl. 2 ods. 2 písm. c) z dôvodu neplatenia nájomného. Podľa zmluvy je výpovedná lehota 2 mesiace a začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane, t.j. do 30.6.2015. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný nezaplatil nájomné vrátane prevádzkových nákladov za žalované obdobie.
4. Žalovaný sa bránil tým, že pozemok, na ktorom sa nachádza regulačná stanica plynu neužíva na základe záväzkového vzťahu, ktorým je Zmluva o nájme, ale na základe vecného bremena. Poukázal na nemožnosť súbehov nájomného vzťahu a vecného práva. Regulačná stanica plynu je súčasťou sústavy tepelného zariadenia. Medi stranami nebolo sporné, že dňa 17.12.2013 vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „URSO“) rozhodnutie, ktorým povolil žalovanému výrobu tepla a rozvod tepla. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti (pozemku) - parcely „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. 332/8 vo výmere 2.104 m2 zastavané plochy a nádvoria so spôsobom využitia ako pozemok, na ktorom je dvor, zapísané na LV č. XXXX okres Liptovský Mikuláš, Obec Liptovský Mikuláš, kat. úz. H. X., vedený Okresným úradom Liptovský Mikuláš, odborom katastrálnym.
5. Žalobca argumentoval odkazom na § 5 ods. 1 a 7 zákona č. 667/2004 Z.z., keď jednou z podmienok získania povolenia podnikať v tepelnej energetike je doloženie o vlastníckom vzťahu alebo o inom obdobnom právnom vzťahu k sústave tepelných zariadení, na ktorých chce podnikať a ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 657/2004 Z.z., ktoré upravuje možnosti URSO zrušiť povolenie podnikať v tepelnej energetike, ak podnikateľ nemá vlastnícky alebo iný právny vzťah k sústave tepelných zariadení, na ktorých podniká.
6. Medzi stranami nebolo sporné, že regulačná stanica plynu je súčasťou sústavy tepelných zariadení. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný podal návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností (na zápis vecného bremena spojeného s vlastníctvom pozemku parc. č. 332/2008 o výmere 2.104 m2), ktorý bol okresnému úradu Liptovský Mikuláš, katastrálnemu odboru doručený dňa 30.7.2014. Okresný súd poukázal na to, že podľa § 10 ods. 7 zákona č. 657/2004 Z.z. sa na účely aplikácie práv z vecného bremena považuje vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti za povinnú osobu voči držiteľovi povolenia. Zákon o tepelnej energetike pozná vecné bremeno v súvislosti so vstupom na cudzie pozemky a do cudzích zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti, t.j. prevádzky sústavy tepelného zariadenia, či vykonávanie na cudzích pozemkoch povolenej činnosti alebo činnosti povolenej podľa stavebných predpisov s odkazom na ustanovenie § 10 ods. 8 súčasnej právnej úpravy, pričom ide o činnosti, ktoré prevádzkovateľ tepelnej sústavy oznamuje vlastníkovi, resp. správcovi, či nájomcovi nehnuteľnosti. Za vlastníka pre účely tohto zákona sa považuje aj správca a nájomca nehnuteľnosti. Nie je vylúčené, aby držiteľ oprávnenia uzavrel platne Zmluvu o nájme nehnuteľnosti, pretože rozsah práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy je širší ako rozsah práv vyplývajúcich z vecného bremena. V tom prípade dôjde k zlúčeniu oprávneného a povinného v osobe držiteľa oprávnenia a nájomcu.
7. Okresný súd poukázal na to, že podmienkou platnosti právneho úkonu je, aby bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Žalovaný (nesprávne uvedené žalobca) poukázal na neplatnosť zmluvy o nájme pre neurčitosť vo vymedzení predmetu nájmu. Okresný súd uviedol, že určitosť právneho úkonu sa vzťahuje aj na predmet nájmu. Právny úkon sa považuje za neurčitý, ak jeho vyjadrenie vôle je po jazykovej stránke zrozumiteľné, ale nejednoznačné a tým sa stáva neurčitý jeho
vecný obsah. Neurčitý prejav je zrozumiteľný, ale jeho obsah je neurčitý. Neurčitosť obsahu nie je možné odstrániť ani výkladom (§ 266 Obchodného zákonníka), a to aj s prihliadnutím na vôľu zmluvných strán v čase uzavretia zmluvy. Výkladom nie je možné nahradiť ani doplniť vôľu, ktorú strany zmluvy v čase uzatvárania zmluvy nemali alebo mali, ale neprejavili. Ak aj po použití ustanovení výkladu prejavu vôle - interpretačných pravidiel je prejav vôle konajúcich osôb neurčitý, je právny úkon neplatný pre neurčitosť. Keďže zmluva bola uzavretá písomne, prejav vôle bol zachytený písomne (obsah zmluvy) a nemal by vzbudzovať pochybnosti ani u tretích osôb.
8. Okresný súd uzavrel, že žalobca prenajal žalovanému časť pozemku vo výmere 71,63 m2 (parc. č. 332/8, LV XXXX, k.ú H. X., vedený Správou katastra Liptovský Mikuláš) v celkovej výmere 2.104 m2 bez akéhokoľvek bližšieho určenia („za účelom prevádzkovania regulačnej stanice plynu“, čo je kovová skriňa s meračmi). Predmet zmluvy o nájme - časť pozemku, tak nie je dostatočne označený (individualizovaný). Nie je zrejmé, ktorá konkrétna plocha vo výmere 71,63 m2 bola prenajatá z celku 2.104 m2 - štvorec, obdĺžnik, kruh, iný a kde v priestore. Zjavne nešlo ani o chybu v písaní alebo počítaní (§ 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Právnym následkom neurčitosti je absolútna neplatnosť právneho úkonu s účinkami od počiatku - ex tunc. Z neplatného právneho úkonu nevznikajú stranám práva a ani povinnosti, najmä záväzok plniť zo zmluvy. Z uvedených dôvodov preto okresný súd žalobu zamietol. Ak je zmluva absolútne neplatný právny úkon, nemusel sa okresný súd zaoberať inými dôvodmi neplatnosti.
9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný ako úspešná strana, má 100%-ný nárok na náhradu trov konania od neúspešnej strany - žalobcu. Okresný súd nezistil žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov konania nepriznal.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalobca bol presvedčený, že nájomná zmluva uzavretá medzi ním ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, bola uzatvorená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne v súlade so všetkými právnymi normami. Podľa žalobcu právna argumentáciu okresného súdu o neurčitosti predmetu nájomnej zmluvy nie je správna, nakoľko predmetný pozemok bol dostatočne, určito a zrozumiteľne špecifikovaný v nájomnej zmluve, a to uvedením katastrálneho územia, listu vlastníctva, čísla parcely a výmery a tým, že v zmluve bolo jasne uvedené, že účelom nájmu je prevádzkovanie regulačnej stanice plynu, nachádzajúcej sa na tomto pozemku, ktorú mal žalovaný ako nájomca prenajatú od vlastníka Žilinského samosprávneho kraja. Pri uzatváraní nájomnej zmluvy bol žalovaný žalobcom oboznámený s tým, že predmetom nájmu je pozemok nachádzajúci sa pod regulačnou stanicou plynu. S právnym názorom okresného súdu, ktorý žalobu zamietol z dôvodu posúdenia uzavretej nájomnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu, žalobca absolútne nesúhlasil.
11. Žalobca ďalej uviedol, že ak by aj posúdenie nájomnej zmluvy č. LM 3/2013 uzavretej dňa 1.10.2013 ako absolútne neplatného právneho úkonu pripustil a považoval by tento názor konajúceho súdu za správny, tak v takom prípade mal okresný súd posúdiť nárok žalobcu voči žalovanému ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto ohľade okresný súd vec nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia je zakotvená v ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho na úkor koho k obohateniu došlo, požadovať vydanie, o čo sa povinný obohatil. Ak teda okresný súd posúdil nájomnú zmluvu ako neplatnú, tak potom jednoznačne užíval žalovaný nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, t.j. pozemok č. KNC 332/8 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. H. X. bez právneho dôvodu, t.j. bez platnej nájomnej zmluvy. Žalobca poukázal na to, že svojho nároku sa domáhal prostredníctvom žaloby na plnenie v zmysle § 80 písm. b) O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, keďže takou je tak žaloba o zaplatenie nájomného na základe nájomnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, ako aj žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia. Podstatnou náležitosťou žaloby, okrem identifikačných údajov súdu, opisu skutočností významných pre rozhodnutie vo veci a označenia dôkazov, je najmä vymedzenie povinnosti, splnenia ktorej sa žalobca domáha. Toto žalobca urobil, keďže v žalobe uviedol zaplatenia akej sumy sa na žalovanom domáha. Žalobca nemusel uviesť vo svojom návrhu právnu kvalifikáciu, keďže zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť právne kvalifikovať nárok. Z obsahovej stránky žaloby je podstatné, aký druh plnenia, v prípade v akom rozsahu žalobca požaduje. Súd je viazaný navrhovaným petitom, nie posúdením nároku
v žalobe stranou sporu. Ak okresný súd dospel k skutkovým zisteniam, že nájomná zmluva je neplatným právnym úkonom, pričom nebolo sporné to, že by žalovaný nebol býval užíval predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcu, keď sám potvrdil, že tento užíva a mohol užívať na základe vecného bremena, bol okresný súd povinný posúdiť predmetný nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný nehnuteľnosť užíval bez právneho titulu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. Ak okresný súd dospel k názoru, že nájomná zmluva je neplatná, tak je nesporné, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu užíval bez právneho titulu, a teda sa bezdôvodne obohatil, keď žalobcovi neposkytoval za užívanie nehnuteľnosti v mesiaci marec 2015 až jún 2015 žiadnu náhradu. Podľa žalobcu nie je možné prehliadnuť to, že pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia je rozhodujúce dané miesto, čas a porovnateľné užívanie veci. Bezdôvodným obohatením nie je akýkoľvek prospech, ale len ten, o ktorý sa na úkor vlastníka iný subjekt užívaním veci obohatil. Súd musí vždy prihliadnuť ako ten, kto sa týmto spôsobom obohatil, vec skutočne užíval a aké nájomné by za takéto užívanie bol nútený za normálnych okolností platiť. Touto skutočnosťou sa opomenul konajúci súd zaoberať a len žalobu žalobcu zamietol bez hodnotenia a právneho posúdenia ďalších súvislostí vyplývajúcich z vykonaného dokazovania.
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.3.2018 uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a zákonný.
13. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 16.4.2018, bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy písomne vyjadriť, pričom žalobca, napriek doručeniu predmetnej výzvy podľa doručenky na č.l. 226 spisu dňa 30.4.2018, v lehote stanovenej okresným súdom ani k momentu rozhodovania krajského súdu túto možnosť nevyužil.
14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu za aplikácie ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/94/2018-231 zo dňa 25.10.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.11.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP.
16. Krajský súd vo vzťahu k svojmu postupu a konaniu uvádza, že vychádzal z ust. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorý zákon podľa ustanovenia § 474 CSP nadobudol účinnosť dňa 01.01.2016 v spojení s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17. Podľa § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
18. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení posudzoval krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní, doručenom okresného súdu dňa 26.02.2018 za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa § 383 CSP.
19. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom krajský súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
20. K námietke nesprávneho právneho posúdenia absolútnej neplatnosti Zmluvy o nájme pozemku č. LM/3/2013 zo dňa 01.10.2013 z dôvodu neurčitosti krajský súd poukazuje primárne na úpravu v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V predmetnom zákonnom ustanovení sú stanovené niektoré základné náležitosti, ktoré musí vykazovať vôľa a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa tohto ustanovenia musí byť právny úkon urobený: a/ slobodne, b/ vážne, c/ určite, d/ zrozumiteľne. Pokiaľ to tak nie je a právny úkon niektoré z týchto zákonných náležitostí nespĺňa, právny úkon síce vznikol a existuje, avšak je neplatný. Vo všetkých týchto prípadoch ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že je zároveň stanovená vo verejnom záujme priamo zo zákona, a to od počiatku (ex tunc), ako aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Preto právne účinky, t.j. subjektívne práva a povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona.
21. Odvolací súd v ďalšom uvádza, že právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu, nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 266 Obchodného zákonníka v spojení s § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. V prípade právneho úkonu, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma, musí byť určitosť i zrozumiteľnosť prejavu vôle daná obsahom listiny, a teda musí byť poznateľná z jej textu. Určitosť i zrozumiteľnosť písomného prejavu je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti ani medzi účastníkmi právneho vzťahu ani u osôb nezúčastnených na tom - ktorom zmluvnom vzťahu.
22. Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd, že nájomná zmluva je zmluvným typom upraveným v O. z. a predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorým prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu (§ 663 Občianskeho zákonníka.). Podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy je presne špecifikovaný predmet nájomnej zmluvy, výška nájomného a dĺžka trvania nájmu. Presná špecifikácia predmetu nájmu, ktorá musí byť obsiahnutá v nájomnej zmluve, má obsahovať, ak ide o pozemok, označenie parcelného čísla evidovaného v katastri nehnuteľností (parcela, kultúra, výmera, katastrálne územie a list vlastníctva), prípadne inej evidencie nehnuteľností alebo údaje individualizujúce jej konkrétne hranice (oddeľujúce pozemok o dohodnutej výmere od susedných častí tohto pozemku v katastrálnom území).
23. V danom prípade, ako je z obsahu spisu zrejmé, strany sporu uzavreli dňa 01.10.2013 Zmluvu o nájme pozemku č. LM 3/2013, v ktorej v čl. I. bolo vymedzené, že prenajímateľ je výlučným vlastníkom pozemku parc. KN-C č. 332/8, zapísanej na LV XXXX, k.ú. H. X., vedenom Správou katastra v Liptovskom Mikuláši. V čl. I. bod 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ prenajíma nájomcovi za podmienok ustanovených touto zmluvou časť pozemku o celkovej výmere 71,63 m2. Z čl. I. bod 3 zmluvy vyplýval účel nájmu, a to prenájom predmetu nájmu uvedeného v čl. I. bod 2 za účelom prevádzkovania regulačnej stanice plynu. Z čl. I. bod 2 i v spojení s čl. I. bod 3 zmluvy o nájme pozemku uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. V posudzovanej veci podľa názoru odvolacieho súdu vymedzenie predmetu nájmu spôsobom, a to ,, časť pozemku o celkovej výmere 71,63 m2“ nemožno považovať za dostatočne určité, keďže je len údajom o rozlohe a bez bližšej špecifikácie ho nie je možné stotožniť s konkrétnou častou pozemku. Predmet zmluvy o nájme nebolo možné vyvodiť, tak ako správne uzavrel okresný súd, ani interpretačným pravidlom, t.j. v ktorej časti z pozemku zapísaného na LV XXXX parcela č. 332/8 k.ú. H. X. v celkovej výmere 2.104 m2 sa predmet nájmu opísaný výmerou týka. Krajský súd je názoru, že predmet nájmu - časť pozemku nebol individualizovaný takým spôsobom, aby nemohlo dôjsť k jeho zámene s inou časťou, a tak nájomná zmluva v časti predmetu nájmu nie je dostatočne určitá aj vo vzťahu k tretím osobám. Predmetná zmluva o nájme tak trpí vadou neurčitosti, a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná, hoci jej zmluvným stranám bolo zrejmé, ktorá časť pozemku je predmetom nájmu; v takýchto prípadoch totiž prevažuje verejný záujem na určitosti týchto vzťahov nad individuálnym záujmom účastníkov zmluvy. Odvolací súd len zvýrazňuje, že absolútnu neplatnosť musí súd skúmať z úradnej povinnosti (ex offo), bez toho, aby takúto neplatnosť strana konania namietala.
24. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalobcu, že ak okresný súd posúdil Zmluvu o nájme pozemku č. LM 3/2013 zo dňa 1.10.2013 ako absolútne neplatný právny úkon, bol povinný posúdiť uplatnený nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže sa svojho nároku domáhal žalobou na plnenie a takou je tak žaloba o zaplatenie nájomného na základe nájomnej zmluvy ako aj žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, tak k tomuto odvolaciemu dôvodu, krajský súd považuje za potrebné poukázať na nižšie uvedenú zákonnú úpravu, ktorú považoval za potrebné zacitovať.
25. Podľa Čl.7 ods.1 CSP súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.
26. Podľa Čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
27. Podľa ust. § 132 ods.1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
28. Krajský súd s odkazom na vyššie citovanú právnu úpravu uvádza, že súd prvej inštancie bol viazaný žalovaným druhom nároku tak, ako ho žalobca vymedzil nielen v žalobnom petite vyjadrením peňažnej sumy a príslušenstva, ale tiež v spojení s tými skutkovými a právnymi tvrdeniami, ktoré uviedol v odôvodnení žaloby a ktoré sa viazali výslovne len k uplatnenému nároku na zaplatenie neuhradeného nájomného a služieb spojených s užívaním pozemku žalovaným za mesiace marec, apríl, máj a jún 2015, t.j. 4x 527,26 Eur = 2.109,04 Eur podľa uzavretej Zmluvy o nájme pozemku č. LM 3/2013 zo dňa 01.10.2013, teda z titulu zmluvného plnenia. Okresný súd nemohol posudzovať iný, než žalobou vymedzený a uplatnený nárok. V danej veci nešlo len o právnu kvalifikáciu uplatneného nároku na základe rovnakých skutkových okolností, keďže kvalitatívne odlišné skutkové tvrdenia vedú k uplatňovaniu a posudzovaniu nároku z titulu zmluvného plnenia a kvalitatívne odlišné z titulu bezdôvodného obohatenia. Ide tiež o vymedzenie a vedenie dokazovania v spore, keďže iné dôkazy je potrebné vykonávať k uplatňovaniu zmluvného nároku k jeho základu a výške a iné k atribútom bezdôvodného obohatenia. Pri opačnom ponímaní posudzovania nároku uplatneného žalobou by existovala právna neistota, o čom sa vedie spor, a teda akým spôsobom a akými dôkaznými prostriedkami sa má vykonávať dokazovanie vo veci a čoho sa má týkať obrana žalovaného, v ktorej rovine ide o zabezpečenie možnosti strany sporu konať pred súdom v rámci ústavného práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Z uvedeného sa krajský súd nestotožnil s názorom odvolateľa, že okresný súd porušil zásadu iura novit curia, ak na nezmenenú žalobu v skutkovej i právnej rovine neaplikoval iný, než žalobou vymedzený skutkový a právny titul zmluvného plnenia, a to bezdôvodné obohatenie cez ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného nedošlo k vade konania pred súdom prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
29. Odvolací súd uvádza, že nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by sa mal odchýliť od záverov a zhodnotení vykonaných okresným súdom, ktorým predchádzala racionálna úvaha, a preto ak neboli zistené okolnosti pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu, ani pre zmenu rozsudku, došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu ako vecne správnemu rozhodnutiu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP, za konštatovania dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý tvoril spoľahlivý základ pre posúdenie veci a jeho právne zhodnotenie.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.