Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-51-2018.pdf
PDF · 111.27 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/51/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. Q., nar.XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., dieťa rodičov : matky J. Q., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom K. P., V. W. XX/X a otca Q.. Q. D., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom R., W. XXX, t.č. bytom G., X. Z. XX, o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného s a z a s t a v u j e .
Z n i ž u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletej K. Q., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 120,-Eur mesačne na sumu 90,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.03.2018, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu I. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa X.X.XXXX sa otec maloletej domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletej K. z doterajšej sumy 120,-Eur mesačne na sumu 27,13 Eur mesačne. Keďže ním navrhovaná suma zníženého výživného bola pod hranicou minimálneho zákonného výživného, na pojednávaní navrhol znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej na sumu minimálneho zákonného výživného, t.j. na sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Najprv žiadal znížiť výživné od právoplatnosti rozsudku, potom na pojednávaní žiadal znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej aj spätne pred podaním návrhu, už od januára 2017. S návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil a žiadal jej návrh zamietnuť. Trval na svojom návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti, pričom poukazoval na zmenu pomerov na jeho strane spočívajúcu v zhoršení jeho zdravotného stavu a znížení jeho príjmových pomerov. V závere pojednávania uviedol, že by bol ochotný sa dohodnúť na znížení výživného na sumu 50,-Eur mesačne, ale obáva sa, že ani také výživné nezvládne. Otec uviedol, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP/XXX/XXXX-XX mu bola zvýšená jeho vyživovacia povinnosť k maloletej zo sumy 80,-Eur mesačne na sumu 120,-Eur mesačne, ktorú si riadne plnil a prispieval aj nad rámec. V dôsledku vážnych zdravotných problémov však došlo k zníženiu jeho príjmových pomerov. Prišiel o dve zamestnania a musel absolvovať aj hospitalizáciu v K. V.. Od 6.1.2017 je evidovaný na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a jeho jediným príjmom bol invalidný dôchodok a podpora v nezamestnanosti, ktorú poberal 6 mesiacov. Kvôli zdravotnému stavu musel nastúpiť na PN a absolvovať liečenie ako aj prehodnotenie jeho zdravotného stavu posudkovou komisiou Sociálnej poisťovne, ktorá uznala zhoršenie jeho zdravotného stavu o 10 % v novom posudku, čím mu zvýšila mieru invalidity a odkázanosti. Doplnil, že stále je práceneschopný a jeho jediným príjmom je čiastočný invalidný dôchodok, z ktorého nemá šancu vyžiť. Upresnil, že jeho invalidný dôchodok je vo výške 264,-Eur a má uznanú 60 %-nú mieru poklesu pracovnej schopnosti. Poukázal na to, že s dcérou sa stretáva aj nad rámec určeného styku, čím tiež pomáha matke dieťaťa, pričom to, že vyživoval dieťa aj nad rámec určeného styku, považoval za prejav dobrej vôle a nikdy matku nežiadal, aby mu to odrátala z výživného. Tiež pre dieťa dochádza pravidelne autom, aby ju čo najmenej zaťažoval cestovaním, preto si kúpil bezpečné auto. Na kúpu auta zn. Y. Q., r. v. XXXX, si zobral úver a platí tak nielen splácanie auta, ale aj pohonné hmoty. Takto vyčíslil, že spláca úver na auto po 150,-Eur mesačne a náklady na PHM auta vyčíslil cca 100,-Eur mesačne, keďže kvôli jednému styku s dcérou najazdí 400 km (ZA/R.
- TN pre dcéru, I.- R./ZA s dcérou k nemu, R./G. - TN zaviesť dcéru domov a TN/ZA- jeho návrat k nemu domov). Má za to, že aj tieto finančné náklady by sa mali zohľadniť pri posudzovaní výživného, pretože nezvláda platiť výživné a snaží sa to vykompenzovať aspoň tým, že si dcéru bráva častejšie. Na otázku súdu otec priznal, že v lete tohto roku bol s priateľkou na dovolenke v I., ktorú dovolenku platila jeho priateľka, teraz jej to spláca a zatiaľ jej splatil 50,-Eur. Otec uviedol, že býva striedavo u jeho rodičov, ktorým na domácnosť prispieva nepravidelne podľa aktuálnej situácie a u priateľky v jej mestskom nájomnom 2-izbovom byte, ktorej na náklady bývania finančne neprispieva. Nevedel sa vyjadriť k príjmovým pomerom jeho priateľky, tá pracuje ako K. pre K. E.. Otec priznal, že po podaní tohto návrhu spočiatku posielal na výživu dcéry len 30,-Eur mesačne a teraz posiela po 50,-Eur mesačne.
2. Matka maloletej nesúhlasila s návrhom otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletej a žiadala jeho návrh v celom rozsahu zamietnuť. Ona sa svojim návrhom zo dňa 27.8.2018 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej z doterajšej sumy 120,-Eur mesačne na sumu 160,- Eur mesačne. Matka uviedla, že výživné v sume 120,-Eur mesačne bolo otcovi dieťaťa určené ešte v čase, keď maloletá navštevovala len predškolské zariadenie. Odvtedy však došlo k zmene pomerov, maloletá je staršia a je už žiačkou 3. ročníka ZŠ. Tiež sa jej zvýšili náklady bývania, pretože v čase poslednej úpravy výživného žila v spoločnej domácnosti aj s jej matkou a náklady bývania si delili na polovicu a teraz sama znáša náklady bývania. Poukázala na to, že aj na jej strane došlo k zmene pomerov v tom, že sa zhoršil jej zdravotný stav a musela nastúpiť na invalidný dôchodok, ktorý poberá vo výške 193,10 Eur mesačne a má uznaný 55 %-ný pokles pracovnej schopnosti. Otec maloletej jej od 02/2018 začal posielať výživné na dcéru len 30,-Eur mesačne a pre neúnosnú finančnú situáciu vzala aj podradnú prácu triedenia odpadu na skrátený úväzok na zbernom dvore, kde zarába 300,-Eur mesačne netto plus stravenky. Poukázala na zvýšené výdavky maloletej, kde stravné v školskej jedálni predstavuje 22,50 Eur mesačne, družina 10,-Eur mesačne, že maloletá navštevuje 4 záujmové krúžky, čo stojí spolu 80,-Eur polročne. Okrem toho má ďalšie nepravidelné výdavky napr. na ZRPŠ, školské výlety a pod. V lete boli s dcérou na dovolenke v I., čo ju stálo celkovo 600,-Eur. Matka uviedla, že otec sa s dcérou stretáva každý druhý víkend, niekedy ju aj zoberie nad rámec, ale vždy k starým rodičom a do jeho domácnosti s priateľkou dcéru nebráva. Aj počas letných prázdnin ju nechal u babky a on odišiel za priateľkou do G.. Matka poukázala na to, že od začatia konania otec začal na dcéru posielať znížené výživné, potom niečo doplatil, ale stále dlží na doterajšom určenom výživnom 680,-Eur. Matka uviedla, že hoci je otec maloletej práceneschopný, napriek tomu si privyrába. Podľa vyjadrenia maloletej si mal otec kúpiť profesionálnu kameru v hodnote 2.000,-Eur, k čomu upresnila, že jeho priateľka pracuje pre K. E. a občas pre I a matky si myslí, že tú kameru si mohol kúpiť, aby mohol točiť reportáže, v ktorých sa občas v televízii aj objavil. Poukázala na to, že otec bol v lete s priateľkou v U., platia s priateľkou prenájom bytu, on spláca úver na auto, čo by mu určite len z invalidného dôchodku nevychádzalo, pričom otec s jeho priateľkou majú dve autá. Matka uznala, že sa ťažko dokazuje, že otec pracuje, keď to nemá nikde evidované, ale je presvedčená, že prácu má a aj v lete dcére povedal, že ide do práce. Poukázala na to, že už počas vysokoškolského štúdia si dokázal privyrobiť tvorbou webových stránok aj 330,-Eur za 4 až 5 dní, čo tiež nemal nikde evidované a tiež sa zjavuje v televíznych reportážach. V závere pojednávania matka uviedla, že by netrvala na svojom návrhu na zvýšenie výživného, ale trvá na zachovaní doterajšej výšky výživného a svoj návrh podala najmä preto, aby sa výživné neznižovalo. Potom svoj návrh na zvýšenie výživného zobrala späť.
3. Kolízny opatrovník súhlasil so späťvzatím návrhu matky na zvýšenie výživného, ale nesúhlasil so znížením vyživovacej povinnosti otca k maloletej a odporučil návrh otca zamietnuť. Kolízny opatrovník uznal, že otec dieťaťa má zdravotné problémy, ale súdu nepreukázal aké práce by mohol alebo nemohol vykonávať, pričom poukázal na to, že súd doplnil dokazovanie aj existujúcimi voľnými pracovnými miestami pre osoby so zdravotným postihnutím.
4. Podľa § 29 ods.1 až 3 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
5. Keďže matka dieťaťa v závere pojednávania zobrala späť svoj návrh na zvýšenie výživného a ostatní účastníci súhlasili s jej späťvzatím, súd konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného zastavil v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Predmetom konania potom zostal len návrh otca na zníženie výživného.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh otca z čl. 1, rozsudok XXP/XXX/XXXX, potvrdenie o evidencií otca, potvrdenie o dočasnej PN, lekárske správy, prepúšťaciu správu z XX.XX.XXXX, algeziologický chorobopis, lustrácie v SP, návrh matky z čl. 34, oznámenie SP a potvrdenia o ID, správu z T., oznámenie SP, oznámenie ÚPSVaR z čl. 49 a 52, mzdový list matky u bývalého zamestnávateľa, potvrdenie o evidencií otca, dohodu o skončení pracovného pomeru, rozhodnutie, výplatnú pásku matky, poštové poukazy, doklad SIPO, rozpis výdavkov, obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXXX a XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
7. Maloletá K. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí nežijú spolu. Y. R. súdu I. zo dňa X.X.XXXX č.k. XXP/XXX/XXXX-XX, právoplatným dňa XX.XX.XXX, bola maloletá K. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 80,-Eur mesačne. V tom čase bola maloletá v dojčenskom veku, mala len X mesiacov, matka s ňou bola na materskej dovolenke a otec dieťaťa bol nezamestnaný, bez nároku na dávky v nezamestnanosti, tvrdil, že nemal žiaden príjem a finančne mu pomáhali jeho rodičia. Matka vtedy poukazovala na jeho práce na čierno, čím porušoval pracovnú disciplínu, keď na čierno robil pre zákazníkov webové stránky, prečo s ním aj bol ukončený pracovný pomer dohodou, ktoré tvrdenia otec maloletej odmietal. Potom rozsudkom Okresného súdu I. zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXP/XXX/XXXX-XX, právoplatným dňa 23.3.2015, bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletej zo sumy 80,-Eur na sumu 120,-Eur mesačne. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mala maloletá K. necelých X rokov, navštevovala materskú školu s mesačnými nákladmi 48,-Eur, navštevovala tanečný krúžok s ročným poplatkom 26 Eur a krúžok anglického jazyka s ročným poplatkom 30,-Eur. Bývala častejšie chorá a užívala lieky na podporu imunity. Matka spolu s dcérou vtedy bývala v spoločnej domácnosti aj s jej matkou a náklady bývania si delili na polovicu, matka tak prispieval 140,-Eur mesačne. Matka bola v čase poslednej úpravy výživného práceneschopná a poberala nemocenské dávky 228,80 Eur mesačne a prídavky na dieťa 23,52 Eur mesačne. Otec maloletej v čase poslednej úpravy výživného býval striedavo počas pracovných dní v podnájme, za ktorý platil 200,-Eur mesačne a cez víkendy u rodičov, ktorým prispieval 100,-Eur mesačne. Bol zamestnaný ako F. s priemernou čistou mesačnou mzdou 834,18 Eur (vrátane odmien) a mal zvýšené výdavky so svojim zdravotným stavom za lieky a rehabilitačné cvičenia spolu cca 130,-Eur mesačne. Okrem maloletej K. nemal iné vyživovacie povinnosti. Vlastnil auto zn. Y. Q. r. v. XXXX.
8. Medzičasom boli tunajším súdom vedené viaceré konania vo veci starostlivosti o maloletú vo veci styku otca s maloletou, aj konanie o úpravu styku, aj konanie o zákaz styku. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v I. zo dňa X.XX.XXXX č.k.XCoP/XX/XXXX-XXX bolo rozhodnuté, že styk otca s maloletou sa nezakazuje a bol upravený styk otca s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti jedného z rodičov otca dieťaťa. Potom bola úprava styku otca s maloletou zmenená a výrokovou časťou rozsudku Okresného súdu I. zo dňa XX.X.XXXX bola dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletou v každom párnom týždni v piatok od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin prvé dva júlové a posledné dva augustové týždne a úprava styku počas Veľkonočných a B. sviatkov.
9. Maloletá býva s matkou, s otcom sa stretáva každý druhý víkend a cez prázdniny a sviatky, kedy väčšinu času počas styku trávi aj so starými rodičmi zo strany otca. Od podania návrhu otec prestal platiť riadne výživné na maloletú a začal posielať len 30,-Eur mesačne, potom po 50,-Eur mesačne, niečo doplatil, ale matka eviduje jeho dlh na doterajšom určenom výživnom 680,-Eur.
10. V súčasnosti má maloletá K. X a 1 rokov a je žiačkou X.. ročníka ZŠ. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje 22,- Eur mesačne, poplatok za školský klub 10,-Eur mesačne. Maloletá navštevuje štyri záujmové krúžky : mažoretky, výtvarný, gymnastiku a zumbu, čo spolu stojí 80,-Eur polročne a máva ďalšie nepravidelné výdavky, napr. za ZRPŠ, školské výlety a pod. Maloletá je zdravá, má ďalšie bežné výdavky primerané jej veku.
11. Matka maloletej je slobodná, býva v spoločnej domácnosti len s maloletou dcérou. Bývajú v 2- izbovom byte, ktorého je matka titulom dedenia podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/3. Ich náklady bývania predstavujú 192,-Eur mesačne. Matka maloletej má tiež zdravotné problémy. Má uznanú 55 %- mieru poklesu pracovnej schopnosti a poberá invalidný dôchodok vo výške 193,80 Eur mesačne. Aby ich uživila, musela si napriek zdravotným problémom hľadať prácu a je zamestnaná na skrátený pracovný úväzok na mestskom zbernom dvore, kde dosahuje čistú mesačnú mzdu podľa výplatnej pásky vo výške 322,47 Eur. Okrem maloletej K. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Je podielovou spoluvlastníčkou s podielom X/X vyššie uvedeného 2-izbového bytu, v ktorom býva, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.
12. Otec maloletej je slobodný. Býva striedavo u jeho rodičov v ich rodinnom dome a u svojej priateľky v jej 2-izbovom mestskom nájomnom byte. Rodičom na bývanie otec prispieva nepravidelne podľa jeho aktuálnej situácie a priateľke na náklady bývania neprispieva. Otec maloletej má tiež zdravotné problémy a od 1.11.2014 poberá invalidný dôchodok. Naposledy bol otec od 5.12.2016 do 5.1.2017 zamestnaný u zamestnávateľa P. s.r.o. so sídlom v G. a dohodou o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe bol ukončený jeho pracovný pomer u uvedeného zamestnávateľa ku dňu 5.1.2017 z dôvodu : po vzájomnej dohode. Otec uviedol, že tam pracoval ako grafik a pracovný pomer s ním bol ukončený pre jeho choroby. Predtým bol tiež zamestnaný ako grafik a tiež ho prepustili v skúšobnej dobe. Od 06.01.2017 doposiaľ je otec maloletej evidovaný na ÚPSVaR E. ako uchádzač o zamestnanie, ale má vedenú dlhodobú práceneschopnosť. Od 6.1.2017 do 5.7.2017 otec poberal popri invalidnom dôchodku vo výške 206,60 Eur mesačne aj dávky v nezamestnanosti v priemernej výške 536,90 Eur mesačne. Od 07/2017 poberá len invalidný dôchodok. Do 11/2017 ho poberal vo výške 206,60 Eur mesačne a od 12/2017 mu bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu 266,40 Eur mesačne, pretože rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 12.2.2018 bola prehodnotená miera poklesu jeho pracovnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne je pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % a jeho invalidný dôchodok bol zvýšený s účinnosťou od 5.12.2017 na vyššie uvedenú sumu. Okrem maloletej K. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Je vlastníkom auta zn. Y. Q. r. v. XXXX. K výdavkovým pomerom uviedol, že spláca úver na auto po 150,-Eur mesačne, má náklady na PHM cca 100,-Eur mesačne, platí si telefón 25,-Eur mesačne, kupuje si lieky v hodnote 20,- až 30,-Eur mesačne. V lete bol s priateľkou na dovolenke v I., ktorú podľa jeho udania platila priateľka a on jej to teraz spláca a zatiaľ jej splatil 50,-Eur. Jeho priateľka pracuje ako K., k výške jej zárobkových pomerov sa nevedel vyjadriť. Otec popieral tvrdenie matky, že by si privyrábal, či už ako F. alebo prácami pri reportážach a k tomu, že bol videný v TV uviedol, že len pomáhal priateľke bez nároku na finančnú odmenu a uviedol, že kameru si kúpila jeho priateľka a nie on. Uvádzal, že vzhľadom na jeho príjmy a výdavky mu s niektorými výdavkami pomáha priateľka.
13. Zo správy ÚPSVaR E. (č.l.42) vyplynulo, že úrad práce v mieste trvalého bydliska otca eviduje voľné pracovné miesta aj pre uchádzačov so zdravotným postihnutím, napr. na pozíciu všeobecný administratívny pracovník s ponúkanou mzdou XXX,-Eur, alebo obchodný zástupca s ponúkanou mzdou XXX,-Eur alebo predavač v obchodnej prevádzke s ponúkanou mzdou 480,-Eur.
14. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. V danej veci matka dieťaťa ani kolízny opatrovník nesúhlasili so žiadnym znížením vyživovacej povinnosti otca k maloletej, ale súd mal za to, že návrh otca na zníženie výživného je čiastočne dôvodný. Bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného pred 3,5 rokmi došlo k takej zmene pomerov na strane otca maloletej, ktoré pomery mu už neumožňujú prispievať na výživu maloletej doterajšou sumou určeného výživného a odôvodňujú zníženie výživného, pretože v čase poslednej úpravy výživného dosahoval otec priemerný čistý mesačný príjem 834,-Eur a jeho súčasný príjem predstavuje invalidný dôchodok vo výške 266,40 Eur mesačne. Na druhej strane však došlo k zmene pomerov aj na strane maloletej, ktorá je vekovo staršia a medzičasom sa stala žiačkou základnej školy. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného mala maloletá len necelých X rokov a navštevovala materskú školu, v súčasnosti má už X,X rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ, čo by vo všeobecnosti bez iných okolností odôvodňovalo skôr zvýšenie výživného. Na strane matky došlo tiež k zmene pomerov, pretože v čase poslednej úpravy výživného bola práceneschopná s nárokom na nemocenské dávky v sume 228,-Eur mesačne a odvtedy sa tiež zhoršil jej zdravotný stav, keďže bola uznaná invalidnou a bol jej priznaný invalidný dôchodok aktuálne vo výške 193,80 Eur mesačne. Aby ich vôbec uživila, musela sa zamestnať aspoň na nejaký skrátený úväzok a aktuálne takto zarába 322,-Eur mesačne netto. S prihliadnutím na zistený skutkový stav rozhodol súd o čiastočnom znížení vyživovacej povinnosti otca k maloletej z doterajšej sumy 120,-Eur mesačne na sumu 90,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu zistenej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania a schopností a možností oboch rodičov prispievať na výživu odôvodnených potrieb ich dieťaťa. V zmysle Zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a je zrejmé, že životná úroveň otca sa od posledného pojednávania v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu znížila, preto zníženie výživného je dôvodné napriek tomu, že dieťa je vekovo staršie, ale aj ono sa musí prispôsobiť životnej úrovni povinného rodiča. Na druhej strane však súd poukazuje na to, že aj na strane matky sa zhoršil jej zdravotný stav, rovnako aj jej bol priznaný invalidný dôchodok, dokonca v nižšej sume ako u otca, teda aj jej schopnosti a možnosti vyživovať dieťaťa sú tiež znížené, ale tá napriek uvedenému musela zobrať aspoň nejakú prácu na skrátený úväzok, aby seba a dcéru uživila. Preto nebolo možné vyhovieť návrhu otca v celom rozsahu a znížiť výživné na ním navrhovanú sumu minimálneho zákonného výživného, ktorá aktuálne predstavuje 28,08 Eur mesačne, čo predstavuje len 0,936 Eur na deň, pretože by nebolo spravodlivé ponechať podstatnú časť výživy maloletej na matke dieťaťa, ktorej schopnosti a možnosti sú zo zdravotných dôvodov tiež obmedzené. Preto súd znížil otcovi výživné tak, aby mohli byť primerane uhrádzané aspoň najnevyhnutnejšie odôvodnené výdavky dieťaťa zodpovedajúce jeho veku a odôvodneným potrebám. Okrem toho súd poukazuje na to, že výživné na maloleté dieťa má vždy prednosť pred inými ako nevyhnutnými výdavkami rodiča, a keďže je otec dieťaťa schopný splácať úver na jeho auto po 150,- Eur mesačne, ako on uviedol, že spláca, a splácať priateľke náklady dovolenky, musí byť schopný primerane prispievať na výživu svojho dieťaťa. Nebolo by správne, keby on splácal tieto jeho výdavky na auto, dovolenku a pod. a na svoje dieťa by prispieval len ním navrhovanou sumou 0,936 Eur /deň. K námietke otca, že do výživného by sa malo prihliadať aj na jeho finančný náklad na cesty pre dcéru v rámci úpravy styku súd uvádza, že je síce pekné od otca, že má záujem sa s dcérou stretávať, čo je pozitívne pre rozvoj psychickej a emocionálnej stránky dieťaťa, ale uvedené jeho výdavky nezlepšia životnú úroveň dieťaťa, pretože dieťa sa potrebuje stravovať, šatiť, bývať, hradiť rôzne poplatky či už v škole alebo mimo školy a pod., na ktoré je určené výživné a jeho výdavky na PHM auta a len navrhované minimálne výživné dieťaťu tieto nevyhnutné fyzické potreby nezabezpečia. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a znížil výživné na sumu 90,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu na úhradu najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa. Zohľadnil jednak zmenu pomerov na strane otca, teda zhoršenie jeho zdravotného stavu a zníženie jeho schopností vyživovať dieťa, ale aj nevyhnutné odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré je staršie oproti poslednej úprave výživného a tiež obmedzené možnosti matky dieťaťa.
19. Otec žiadal znížiť výživné spätne pred podaním návrhu od januára 2017, kedy bol zaevidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, ale súd má za to, že navrhované spätné zníženie výživného nie je dôvodné. V zmysle § 77 Zákona o rodine sa výživné v zásade určuje od začatia konania, preto súd analogicky rozhodol aj o znížení vyživovacej povinnosti od začatia súdneho konania. Okrem toho súd poukazuje na to, že hoci zostal otec maloletej od 01/2017 nezamestnaný, potom pol roka poberal popri invalidnom dôchodku vo výške 206,60 Eur mesačne aj dávky v nezamestnanosti v priemernej výške 536,90 Eur mesačne, teda jeho celkový mesačný príjem bol 743,50 Eur. Teda spätné zníženie výživného od ním navrhovaného 01/2017 by aj tak ani nebolo dôvodné.
20. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).