Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-82-2018.pdf
PDF · 114.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1Pr/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miriam PENJAKOVEJ a prísediacich Vlasty VOLFOVEJ a Ing. Moniky NOGOVEJ v trestnej veci proti obžalovaným M. I., nar. XX.XX.XXXX a spol., stíhaných pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.11.2018 v Ružomberku, takto
rozhodol:
Obžalovaní
M. I., nar. XX.XX.XXXX v L. M., trvale bytom L. XXX, okres P., slobodný, nezamestnaný, na slobode,
B. M., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom T. XXX, okres P., slobodný, živnostník, na slobode,
P. A., nar. XX.XX.XXXX v L. M., trvale bytom L. M. XX, okres P., slobodný, živnostník, na slobode,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e
dňa 24.05.2018 v čase okolo 02.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli na osobnom motorovom vozidle zn. Citroen AX, ev.č. LM511AJ, ktoré viedol P. A., do obce L. v okrese P., M. I. s B.om M. z motorového vozidla vystúpili, prešli po poľnej ceste za neúplne oplotený pozemok patriaci k rodinnému domu súpisné číslo XXX, kde B. M. zostal dávať pozor, M. I. prešiel cez záhradu k oploteniu dvora rodinného domu, otvoril si neuzamknutú bráničku, vošiel do dvora, kde za pomoci multifunkčného vreckového nožíka otvoril uzamknutý zámok odsúvacích dvier vedúcich do úložného skriňového priestoru nákladného motorového vozidla zn. Fiat Ducat, ev.č. RK897AD, červenej farby, ktoré tam bolo zaparkované a z úložného priestoru odcudzil tri používané profesionálne benzínové motorové píly s lištami a reťazami zn. STIHL MS 362, výrobné číslo 182344463, zn. STIHL MS 362, výrobné číslo 180496147 a zn. STIHL MS 441, výrobné číslo 180303263, ktoré spoločne s B.om M. odniesol na dohodnuté miesto v obci L., kde ich potom vyzdvihol na motorovom vozidle P. A., odcudzené píly previezli a ukryli v obci T. v budove na pozemku patriacom k rodinnému domu súpisné číslo XXX, čím spôsobili poškodenému L. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, okres P. odcudzením dvoch motorových píl škodu vo výške 1.500,-Eur a poškodenému M.ovi I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., P. XXX, okres V. C. odcudzením jednej motorovej píly škodu 800,-Eur,
t e d a
obžalovaní M. I. a B. M.
- spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu, pričom čin spáchali závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
- spoločným konaním vnikli do obydlia iného,
obžalovaný P. A.
- úmyselne poskytol inému pomoc pri prisvojení si cudzej veci jej zmocnením sa spoločným konaním pri spôsobením malej škody a spáchaní činu závažnejším spôsobom konania - vlámaním
- úmyselne poskytol inému pomoc pri vniknutí do obydlia iného spoločným konaním,
č í m s p á c h a l i
obžalovaní M. I. a B. M.
- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
obžalovaný P. A.
- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona spáchaný formou účastníctva ako pomocník podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou účastníctva ako pomocník podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú
Obžalovaný M. I.
podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, výkon ktorého súd podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odkladá a zároveň ukladá porobačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu probačného dohľadu na 4 (štyri) roky.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie.
Obžalovaný B. M.
podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Trestného zákona, § 36 písm. k), písm. l), písm. n), Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci : 1 ks kovový multifunkčný nožík striebornej farby s nápisom „elta“, dĺžky 105 mm.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie.
Obžalovaný P. A.
podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, výkon ktorého súd podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odkladá a zároveň ukladá porobačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu probačného dohľadu na 3 (tri) roky.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá povinnosť obžalovanému M.ovi I. a P.ovi A.ovi, aby spoločne a nerozdielne nahradili škodu poškodenému L. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XXX, okres P. vo výške 1.040,-Eur.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného M.a I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., P. XXX, okres V. C. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bola dňa 05.10.2018 doručená obžaloba Okresnej prokuratúry v Ružomberku pod sp.zn. Pv 302/18/5008-9 zo dňa 04.10.2018 na obžalovaného M. I., nar. XX.XX.XXXX, B. M., nar. XX.XX.XXXX a P. A., nar. XX.XX.XXXX pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti predmetnej obžaloby.
Obžalovaný M. I. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku. Následne súd prečítal obžalovanému M. I. otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, pričom na všetky otázky obžalovaný Martin Hazucha odpovedal zhodne „áno“. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Ružomberku, poškodený navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného, a keďže boli splnené všetky procesné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného a jeho vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi, súd prijal vyhlásenie obžalovaného M. I., že je vinný zo spáchania skutku a dokazovanie o skutku v rozsahu v akom sa priznal súd nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Obžalovaný B. M. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku. Následne súd prečítal obžalovanému B.ovi M.ovi otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, pričom na všetky otázky obžalovaný B. M. odpovedal zhodne „áno“. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Ružomberku a poškodený navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného B. M.. Keďže boli splnené všetky procesné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného a jeho vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi, súd prijal vyhlásenie obžalovaného B. M., že je vinný zo spáchania skutku a dokazovanie o skutkoch v rozsahu v akom sa priznal k spáchaniu skutku súd nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Obžalovaný P. A. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku. Následne súd prečítal obžalovanému P.ovi A.ovi otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, pričom na všetky otázky obžalovaný odpovedal zhodne „áno“. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Ružomberku a poškodený navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného P. A.. Keďže boli splnené všetky procesné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného a jeho vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi, súd prijal vyhlásenie obžalovaného P. A., že je vinný zo spáchania skutku a dokazovanie o skutku v rozsahu v akom sa priznal k spáchaniu skutku súd nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu MUDr. Ruženu Mojžišovú, ktorá vypracovala znalecké posudky z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria na obžalovaného M. I., B. M. a P. A.. Znalkyňa uviedla, že pokiaľ ide o obžalovaného M. I., ten trpí na závislosť od pervitínu a marihuany, je to psychická závislosť, jedná sa o tretie vývojové štádium závislosti od drogy pervitín a marihuana. Obžalovaný nemá kontrolu nad užívaním pervitínu a marihuany a nezistila prejavy intoxikácie drogami, nemá odvykacie prejavy, pervitín a marihuanu podľa jeho udania užíva už 7 rokov. Znalkyňa ďalej uviedla, že vyjadrenia obžalovaného, pred skutkom užil pervitín a marihuanu, v danom prípade išlo o ľahký až stredne ťažký stupeň ovplyvnenia omamnými látkami. Usudzuje to podľa toho, že obžalovaný sa pohyboval samostatne, bol orientovaný a nejednalo sa o ťažkú intoxikáciu. Obžalovanému M. I. navrhla uložiť ochrannú ústavnú protitoxikomanickú liečbu. Zároveň znalkyňa navrhla u obžalovaného M. I. uložiť aj zákaz požívania alkoholu, keďže má nezdržanlivú povahu a zistila u neho, že má konzumentské pitie alkoholu, a keďže požíva pervitín a marihuanu, môže sa dať aj na požívanie alkoholu. Pokiaľ ide o obžalovaného B. M., tak u neho zistila, že má psychickú závislosť od užívania pervitínu a marihuany. Zistila u neho poruchy psychiky a správania, ktoré boli zapríčinená užívaním pervitínu a marihuany. Prítomné u obžalovaného je aj konzumovanie alkoholu. Intelektové schopnosti klinickým posúdením boli na dolnej hranici priemeru, osobnosť je introverntná, nezdržanlivá, submisívna, dá sa viacej ovplyvniť druhými ľuďmi. Prítomná je výrazná psychická závislosť od drogy pervitín a marihuana, jedná sa o tretie vývojové štádium. Obžalovaný B. M. nemá kontrolu nad užívaním pervitínu a marihuany. Nezistila u obžalovaného prejavy intoxikácie drogami a prejavy toxickej psychózy. Odvykacie prejavy doposiaľ obžalovaný neprekonal, pervitín a marihuanu užíva asi 7 rokov. V čase spáchania trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu, konal v stave ovplyvnenom užitím omamných a psychotropných látok, išlo sa o ľahký až stredný stupeň ovplyvnenia omamnými a psychotropnými látkami. Mohol byť v ľahkom až strednom stupni intoxikácie drogami, pohyboval sa samostatne, bol orientovaný, nezistila prejavy ťažkej intoxikácie drogami. U obžalovaného B. M. navrhla uložiť ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie. U obžalovaného P. A. znalkyňa zistila, že užíval pervitín a marihuanu pred 4 rokmi, mával aj stavy predávkovania drogami. Ako sa stal skutok, pred skutkom nemal požitý ani alkohol ani marihuanu podľa jeho vyjadrenia. Potvrdil, že si dokáže udržať kontrolu nad užívaním pervitínu a marihuany. U obžalovaného zistila syndróm závislosti od pervitínu a marihuany v treťom vývojovom štádiu, vtedy nemá kontrolu nad požívaním pervitínu a marihuany, prejavy intoxikácie drogami a toxickej psychózy nezistila. Zároveň znalkyňa navrhla obžalovanému uložiť ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie. U obžalovaného zistila konzumentské pitie alkoholu, preto navrhla uložiť zákaz požívania alkoholických nápojov vrátane piva.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, a to výpismi o hodnote motorových píl, z ktorých mal súd za preukázané, že hodnota píly STIHL MS 362 je v sume 699,-Eur, STIHL MS 441 je v hodnote 849,-Eur. Svedok poškodený L. O. na hlavnom pojednávaní si uplatnil škodu vo výške 1.040,-Eur, nakoľko mu bola vrátená obžalovaným B.om M.om suma 520,-Eur, uplatňuje si škodu vo výške zvyšku 2/3 za odcudzené píly. Súd sa oboznámil aj s uplatneným nárokom na náhradu škody poškodeného M. I., ktorý si uplatnil škodu vo výške 800,-Eur. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s odpismi z registra trestov, z ktorých mal súd za preukázané, že obžalovaný M. I. bol doposiaľ jedenkrát súdom trestaný v roku 2009, odsúdenie má zahladené. V roku 2013 a 2016 boli trestné konania vedené proti jeho osobe ukončené zmierom. Obžalovaný B. M. bol doposiaľ jedenkrát súdom trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 1T/32/2017 zo dňa 10.05.2017, právoplatný 10.05.2017 pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnou dobou probačného dohľadu v trvaní 3 rokov do 11.05.2020. Obžalovaný P. A. nebol doposiaľ súdom trestaný, jeho trestné stíhanie v roku 2013 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona bolo na Okresnej prokuratúre v Liptovskom Mikuláši ukončené zmierom. Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov MV SR mal súd za preukázané, že obžalovaný M. I. bol doposiaľ jedenkrát priestupkovo riešený v roku 2017 vo výške 30,-
Eur, obžalovaný B. M. bol priestupkovo riešený od roku 2014 do roku 2018 dvanásťkrát, pričom mu boli uložené blokové pokuty, obžalovaný P. A. bol priestupkovo riešený od roku 2014 do roku 2018 päťkrát, pričom mu boli uložené blokové pokuty. V mieste trvalého bydliska obžalovaní nie sú bližšie hodnotení.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s obsahom pripojeného spisu, a to spisom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 1T/32/2017, z ktorého mal za preukázané, že obžalovaný B. M. bol rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn, 1T/32/2017 zo dňa 10.05.2017, právoplatným 10.05.2017 uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnou dobou probačného dohľadu v trvaní 3 rokov, pričom v rámci skúšobnej doby probačného dohľadu mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok.
Súd na základe prijatého vyhlásenia obžalovaných M. I., B. M., P. A. podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, keďže ich vyhláseniam korešpondovali aj usvedčujúce dôkazy z prípravného konania, ako aj výpoveď svedka poškodeného a svedkov, ako aj výpovede znalkyne a so zabezpečenými listinnými dôkazmi, ktoré boli zaistené v prípravnom konaní, uznal súd obžalovaného M. I. a B. M. vinných zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, obžalovaného P. A. uznal vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona spáchaný formou účastníctva ako pomocník podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou účastníctva ako pomocník podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestných činov, súd konanie obžalovaných M. I., B. M. a P. A. posúdil v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, ako trestné činy spáchané úmyselne, keďže obžalovaní spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušili záujem chránený týmto zákonom, a to záujem spoločnosti na ochrane vlastníckeho práva a ochrane domovej slobody.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osoby páchateľov, ich pomery ako aj možnosť ich nápravy.
Súd u obžalovaného M. I. zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l), n) Trestného zákona, a to že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov. Berúc do úvahy pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, súd zistil, že u obžalovaného M. I. prevažuje pomer poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona a zároveň súd zistil, že u obžalovaného prichádza do úvahy uloženie úhrnného trestu odňatia slobody v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona. Základná trestná sadzba pri zločine krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona je v rozpätí od troch rokov až desať rokov, pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona sa horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby znižuje o 1/3 a trest súd ukladal v takto určenej trestnej sadzbe pri aplikácii ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona, pričom trestná sadzba bola v rozpätí od troch rokov až siedmich rokov a ôsmich mesiacov. Na základe vyššie uvedených skutočností, vychádzajúc z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, § 31 ods. 2 Trestného zákona súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného M. I. bude splnený aj hrozbou trestu odňatia slobody, ktorý súd obžalovanému uložil vo výmere 3 rokov, výkon ktorého súd podmienečne odložil a uložil nad obžalovaným probačný dohľad nad jeho správaním so skúšobnou dobou na 4 roky. Zároveň súd v zmysle § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, obžalovanému uložil ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie. Súd nepristúpil k uloženiu zákazu požívania alkoholických nápojov u obžalovaného z dôvodu, nakoľko aj z výpovede obžalovaného, ako aj z výsluchu znalkyne MUDr. Ruženy Mojžišovej súd nemal za preukázané, že takto uložený zákaz u obžalovaného by bol potrebný.
Súd u obžalovaného B. M. zistil tri poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. k), l), n) Trestného zákona, a to že sa priznal k spáchaniu trestného činu, trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a dobrovoľne nahradil spôsobená škodu. Jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov. Súd berúc do úvahy pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona zistil, že u obžalovaného B. M. prevažuje pomer poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona, zároveň zistil, že obžalovaný spáchal tento skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 1T/32/2017 zo dňa 10.05.2017, právoplatný 10.05.2017, ktorým bol uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona. Podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1, v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije. Základná trestná sadzba pri zločine krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona je v rozpätí od troch do desiatich rokov, pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona je v rozpätí od šiestich rokov, šiestich mesiacov do desiatich rokov. Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného B. M. ukladal trest v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona a pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam s poukazom aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 44/2017, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017. V zmysle predmetného stanoviska Najvyššieho súdu SR R 44/2017, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maius (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. S poukazom na vyššie uvedené stanovisko súd u obžalovaného B. M. pozitívne hodnotil, že urobil vyhlásenie o spáchaní skutku v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, zároveň svoje konanie oľutoval, a tak napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Taktiež ako jediný obžalovaný nahradil poškodenému L.ovi Pažítkovi škodu vo výške 520,-Eur. Vzhľadom aj na tieto skutočnosti súd pristúpil k aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam a obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody pod zákonnú stanovenú trestnú sadzbu vo výmere 4 rokov a 4 mesiacov nepodmienečne. Zároveň súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Okrem toho súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci, a to jedného kusu multifunkčného nožíka striebornej farby s nápisom „elta“, dĺžky 105 mm, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že tento nožík patril obžalovanému. Vzhľadom na výpoveď znalkyne MUDr. Ruženy Mojžišovej, ako aj ňou vypracovaný znalecký posudok, súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Súd u obžalovaného P. A. zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l), n) Trestného zákona, a to že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Taktiež zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov. Berúc do úvahy pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd zistil, že u obžalovaného P. A. prevažuje pomer poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona, pričom základná trestná sadzba pri zločine krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona je v rozpätí od troch rokov až desať rokov, pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona sa horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby znižuje o 1/3 a trest súd ukladal v takto určenej trestnej sadzbe pri aplikácii ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona, pričom trestná sadzba bola v rozpätí od troch rokov až siedmich rokov a ôsmich mesiacov. Súd zistil, že u obžalovaného prichádza do úvahy uloženie úhrnného trestu odňatia slobody v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona. Na základe vyššie uvedených skutočností, vychádzajúc z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, § 31 ods. 2 Trestného zákona súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného P. A. bude splnený aj hrozbou trestu odňatia slobody, ktorý súd obžalovanému uložil vo výmere 3 rokov, výkon ktorého súd podmienečne odložil a uložil nad obžalovaným probačný dohľad nad jeho správaním so skúšobnou dobou na 3 roky. Zároveň súd v zmysle § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, obžalovanému uložil ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie. Pri uložený tohto ochranného opatrenia súd vychádzal jednal z výpovede znalkyne MUDr. Ruženy Mojžišovej a ňou vypracovaný znalecký posudok, ktorý preukázal potrebu uloženia takéhoto ochranného liečenia.
Súd poukazuje, že tresty, ktoré boli uložené obžalovaným M. I., B.ovi M.ovi a P.ovi A.ovi sú právnym následkom ich trestného činu, a teda musia byť aj úmerné k spáchanému trestnému činu, čím je aj určená ich funkcia, a to ochrana spoločnosti, a najmä výchova obžalovaných a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia a prvkom prevýchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne a súčasne, a to v každom treste. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd je toho názoru, že tresty, ktoré boli obžalovaným M. I. a P.ovi A.ovi uložené sú zákonné, spravodlivé, rešpektujúce generálnu prevenciu účelu uloženia trestu. Pokiaľ ide o trest, ktorý bol uložený obžalovanému B.ovi M.ovi, súd je toho názoru, že aj v jeho prípade bol trest uložený zákonne, spravodlivo, rešpektujúc generálnu funkciu uloženia trestu s prihliadnutím na to, že obžalovaný sa tohto skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečne odloženého trestu s probačným dohľadom v trvaní 3 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 1T/32/2017 zo dňa 10.05.2017, ktorým bol uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona. Trest, ktorý bol obžalovanému uložený doposiaľ neviedol k jeho náprave, opakovane a bez zábran ho nerešpektoval, a teda ani sankcie, ktoré mu boli uložené, a teda prevýchova sa minula účinkom a na obžalovaného nemala žiadny vplyv, a preto účel trestu možno dosiahnuť len z hľadiska vyššie uvedenej generálne prevencie, a teda odradenia iných od páchania trestných činov a ochrany spoločnosti pred prípadnými ďalšími protiprávnym aktivitami obžalovaného.
Súd v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku v rámci adhézneho konania uložil obžalovaným M. I. a P.ovi A.ovi, aby spoločne a nerozdielne nahradili škodu poškodenému L.ovi O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XXX, okres P. vo výške 1.040,-Eur, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný B. M. škodu poškodenému L.ovi O. uhradil v sume 520,-Eur. Výška škody bola preukázaná listinnými dôkazmi, ako aj vyjadrením poškodeného L.a O. a o jej výške súd nemal dôvod pochybovať. Zároveň súd poškodeného M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., P. XXX, okres V. C. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko z vyjadrenia poškodeného L.a O. mal súd za preukázané, že poškodenému M. I. nahradil škodu kúpou novej píly, a preto si škodu v danom trestnom konaní uplatňuje poškodený L. O..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Ružomberku do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
- Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V zmysle § 86 písm. a/ Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu