Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-42-2018.pdf
PDF · 103.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/42/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 50 094 297, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, o zaplatenie sumy 558,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15. decembra 2017, č. k. 6Csp/153/2017 - 47, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Topoľčany (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 15. decembra 2017, č. k. 6Csp/153/2017 - 47 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 258,92 eura, dlžné úroky z istiny vo výške 147,90 eura, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 558,92 eura od 08.06.2017 do 26.06.2017, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 458,92 eura od 27.06.2017 do 27.09.2017, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 258,92 eura od 28.09.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
1.2. Vo zvyšnej časti, čo do zmluvného úroku, žalobu zamietol.
1.3. Konanie čo do sumy 300 eur s príslušenstvom zastavil.
1.4. Žalobcovi vrátil časť zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 11,30 eura.
1.5. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu istinu vo výške 558,92 eura, dlžné úroky z istiny do 07.06.2017 vo výške 147,90 eura, zmluvný úrok vo výške 29,50% ročne zo sumy 558,92 eura od 08.06.2017 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 558,92 eura od 08.06.2017.
2.2. Žalobu podal z dôvodu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 13.06.2017 medzi Poštovou bankou, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom bola pohľadávka postupcu vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX postúpená na žalobcu. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 600 eur a táto sa zaviazala vrátiť istinu a zaplatiť úroky a poplatky. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru postupca v zmysle § 565 OZ a v spojení s § 53 ods. 9 OZ vyhlásil dňa 25.09.2014 úver za predčasne splatný.
3. Žalobca čiastočne vzal žalobu späť čo do sumy 300 eur, keď po podaní žaloby žalovaná uhradila sumu 100 eur dňa 27.06.2017 a 200 eur dňa 28.09.2017. Keďže došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby pred začatím pojednávania vo veci samej, súd v zmysle § 146 ods. 1 veta druhá a podľa § 145 ods. 1 CSP konanie čo do sumy 300 eur s prísl. zastavil.
4. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 13.06.2017 uzatvorila Poštová banka, a.s. ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola žalobcovi postúpená pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Táto zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 04.04.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Na základe zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 600 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 29,50%, RPMN 33,83% a priemernou RPMN 26,96%. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v mesačných splátkach po 18 eur v počte mesačných splátok 72, dátum prvej splátky bol do 08.05.2013 a dátum končenej splatnosti 08.04.2019. Listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 09.09.2014 bola žalovaná upozornená a vyzvaná na splatenie dlhu v dlžnej časti úveru, keď ku dňu 08.09.2014 pohľadávka banky bola viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 125,96 eura. Súčasne bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie tejto sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy s upozornením možnosti využitia ustanovenia § 565 OZ vyhlásiť úver predčasne splatným.
5. Listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 25.09.2014 došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru k 25.09.2014. Výška dlžnej sumy bola 676 eur, z toho dlžná istina 558,92 eura, úrok vo výške 77,80 eura a poplatky za upomienky vo výške 39,28 eura. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.06.2017 vyplýva výška úveru 600 eur a splatená istina 41,08 eura, takže celková istina, ktorá nie je uhradená predstavuje sumu 558,92 eura. Po tom, ako čiastočne žalobca zobral žalobu späť čo do sumy 300 eur s príslušenstvom, predmetom konania zostalo zaplatenie istiny vo výške 258,92 eura, dlžných úrokov z istiny vo výške 147,90 eura, zmluvného úroku vo výške 29,50% ročne vzhľadom na jednotlivé úhrady po podaní žaloby zo súm tak, ako sa to týka úroku z omeškania uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý tiež zostal predmetom konania.
6. Dňa 04.04.2013 uzatvorila žalovaná ako klient s právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej úver vo výške 600 eur, ktorý sa zaviazala žalovaná splácať v mesačných splátkach po 18 eur v počte 72 splátok. Výška úrokovej sadzby bola 29,50%. Nakoľko žalovaná si svoju povinnosť splácať úver neplnila a bola v omeškaní viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti, na čo bola upozornená listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 09.09.2014, tento pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 25.09.2014. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.06.2017 vyplýva výška úveru a čerpané zo strany žalovanej 600 eur a na istine splatených 41,08 eura. Rozdiel predstavuje žalobcom žalovanú sumu 558,92 eura s tým, že po čiastočnom späťvzatí žaloby čo do sumy 300 eur, predmetom konania je zaplatenie sumy 258,92 eura, v ktorej časti súd považoval žalobu za dôvodnú, preto jej vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Za dôvodnú považoval súd žalobu aj čo do dlžného úroku z istiny vo výške 147,90 eura vyčísleného do 07.06.2017.
7. O úroku z omeškania rozhodol súd podľa citovaného zákonného ustanovenia § 517 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keď tento úrok z omeškania bol uplatnený nasledujúcim dňom po vyčíslení aktuálneho stavu úveru. Súčasne boli zohľadnené následné splátky zo strany žalovanej po podaní žaloby, keď dňa 27.06.2017 uhradila 100 eur a dňa 28.09.2017 uhradila 200 eur.
8. Vo zvyšnej časti čo do zmluvného úroku vo výške 29,50% ročne prvoinštančný súd žalobu zamietol. Vychádzal pritom z ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo 143/1998), keďže dohodnuté úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. V opačnom prípade by dochádzalo na ťarchu spotrebiteľa k dvojnásobnému zaťaženiu jednak v podobe úrokov z úveru, ale aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami sporu, resp. účastníkmi zmluvy o
úvere. Pokiaľ žalobca ako veriteľ považoval celý dlh za splatný, nastupuje potom režim platenia úrokov z omeškania. Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa v zmysle ustanovenia § 565 OZ zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny úroky, takže, ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok a zostáva len povinnosť nahradiť už len splatné úroky a tiež povinnosť vrátiť nesplatenú istinu.
9. Žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže čo sa týka istiny z tejto časť t.j. 300 eur bolo uhradených až po podaní žaloby. Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu a odmenu právneho zástupcu za zastupovanie.
10. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a/, b/, d/, § 7 ods. 1, §9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 9 § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka (OZ), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
11. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti (týkajúceho sa zmluvného úroku) podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu alebo zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a žalovaného zaviazal zaplatiť náhradu trov konania.
12. Uviedol, že vo veciach problematiky uplatňovania zmluvných úrokov po zosplatnení je spornou otázka časového ohraničenia, do ktorého môže veriteľ požadovať zmluvné úroky. Ústavný súd Slovenskej republiky vykladá pojem zosplatnenia zánikom pôvodného záväzku, na ktorého miesto nastupuje záväzok úplne nový. Takýto výklad je úplne nesprávny, nakoľko zosplatnenie úveru spôsobuje len jedinú zmenu v záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a stratu práva platiť v splátkach. Žiaden zákon neupravuje, že zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu všetkých zmluvných podmienok. Práve z tohto dôvodu a logickosti výkladu Najvyššieho súdu Českej republiky sa žalobca opiera aj o judikatúru tohto súdu. Poukázal na to, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je možné označiť rôznymi synonymami, pričom v právnej praxi sa často používa pojem „strata výhody splátok“. Z vyššie uvedenej definície predčasného splatenia úveru, jeho synonymického označenia vyplýva len jeden právny záver, a to, že predčasné vyhlásenie splatnosti úveru sa týka len zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie však ostatných dojednaných podmienok. Nejde tak o privatívnu nováciu celého záväzku.
13. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti, zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanovený termín. Z tohto prejavu vôle žiadnym spôsobom nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných jeho právach a povinnosti. Je účelovo viazaný výlučne na termín splatenia a spôsobu splatenia úveru. Výklad zákona tým spôsobom, k akému dospel aj súd v prvostupňovom konaní, že vyhlásením predčasnej splatnosti zaniká záväzok v širšom rozsahu, t.j. aj čo do zmluvného úroku, sa neopiera tak o vyjadrenú vôľu veriteľa, o ustanovenia zákona o zmene záväzku ustanovenia zákona o zmluvách o úvere. Poukázal na ust. § 497 ObZ, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. a § 503 ods. 3 ObZ.
14. Súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy tú skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Súd tak de facto napriek uzatvorenej platnej zmluve o úvere rozhodol o zániku zmluvnej podmienky v rozpore s platnou právnou úpravou, čím žalobcu bezdôvodne ukrátil o čas zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru.
15. Poukázal na rozhodnutia NS ČR (napríklad rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 32 Cdo 3830/2014, sp. zn. 31 Cdo 2851/1999, 32 Cdo 2782/1999,29 Cdo 2606/2000, 33 Cdo 113/2008), ktorý nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva.
16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď
v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
17. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
18.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
18.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
18.3. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 CSP).
20. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.
21. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy ako aj judikatúru a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšku žaloby, uvedenými v jeho odôvodnení.
22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
23. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že zmluvný úrok je plnenie, ktoré má akcesorickú povahu a je spojený s istinou úveru, od ktorej závisí aj samotný zmluvný úrok. Zmluvný úrok je vlastne odmena veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi. Ak teda veriteľ poskytne dlžníkovi úver, má nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru ako aj právo na zmluvné úroky, ak sa tak s dlžníkom dohodli, a to v dohodnutej výške. Úrok z omeškania je však odlišným právnym inštitútom oproti úroku z úveru a je definovaný v ustanovení § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého "Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis".
24. V preskúmavanej veci predmetom odvolania bol úrok z úveru vo výške 29,5% ročne zo sumy 558,92 eura od 8.6.2017 do zaplatenia (k zosplatneniu došlo výzvou zo dňa 25.9.2014, čo vyplýva z vykonaného dokazovania prvoinštančného súdu, teda bolo potrebné posúdiť, či žalobca ako veriteľ, ktorý zosplatnil úver, má naďalej po zosplatnení od žiadaného obdobia 8.6.2017 nárok aj na zmluvné úroky.
25. Splatením úveru sa rozumie vrátenie úveru veriteľovi aj s úrokmi z úveru, ak boli dohodnuté medzi veriteľom a dlžníkom, pričom úroky z úveru treba chápať ako odplatu za poskytnutý úver. Zosplatnením úveru je však treba rozumieť určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach. Pri zosplatnení úveru s dohodnutými úrokmi z úveru teda dochádza k zrušeniu povinnosti splácať dlh v splátkach, v ktorých boli zakomponované úroky z úveru a veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie istiny úveru, vrátane úrokov z úveru, ktoré boli kapitalizované ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ má tak právo získať hneď späť požičanú peňažnú sumu a dlžník, v danom prípade spotrebiteľ, už nemá žiaden právny titul na to, aby mal naďalej veriteľom poskytnuté finančné prostriedky a veriteľ už nemá právo, aby si voči dlžníkovi uplatňoval nárok na úroky z úveru, ktoré by mu patrili, keby ich naďalej mal u seba dlžník, v danom prípade spotrebiteľ. Odvolací súd zastáva právny názor, že po zosplatnení úveru už veriteľ nemá nárok na úroky zo splátok úveru po zosplatnení, keďže od zosplatnenia úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.
26. Ak teda spotrebiteľ už po zosplatnení úveru nemá právny titul mať u seba peňažné prostriedky z úveru, potom už ani nie je dôvod na to, aby dodávateľ (veriteľ) inkasoval úroky z úveru, ktoré by mu patrili len vtedy, ak by ich oprávnene mal a užíval ich dlžník (spotrebiteľ). V opačnom prípade by došlo k ústavne nekonformnému a nezákonnému stavu, kedy by sa de facto popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny v obsahu záväzku (zosplatnenie úveru) a veriteľ by mal právo na úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo, avšak spotrebiteľ by nemal garantované žiadne práva, ktoré by mu vyplývali zo zmluvy pred takouto zmenou.
27. Jednorazovým zosplatnením úveru zo strany dodávateľa vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť celú sumu poskytnutého úveru, navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia a ak sa potom (po zosplatnení) spotrebiteľ omešká s plnením, má dodávateľ (veriteľ) nárok len na z omeškania zo sumy uvedenej v zosplatnení.
28. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že ak by došlo k dohode medzi dodávateľom (veriteľom) a spotrebiteľom (dlžníkom) o tom, že spotrebiteľ má popri úrokoch z omeškania platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky z úveru od zosplatnenia až do splatenia úveru, takáto dohoda by spôsobovala značnú nerovnováhu na škodu spotrebiteľa, ktorého postavenie by výrazne zhoršovala a tak by vyvolávala hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany, ktorou spotrebiteľ nesporne je. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. Na tomto výklade sa ustálila aj súdna prax nič na tom nemení ani citované ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, o ktoré opiera svoje odvolanie žalobca, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Tento výklad považuje za ústavne akceptovateľný aj Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri uznesenie IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18. septembra 2012).
29. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa vo vzťahu k zamietavej časti výroku rozsudku zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
30. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že žalobca má nárok na odplatu v podobe riadnych úrokov dohodnutých v zmluve v zmysle Obchodného zákonníka odvolací súd poznamenáva, že toto právo mu nebolo upreté, pokiaľ ide o dohodnuté úroky do zosplatnenia istiny, avšak iná je situácia pokiaľ ide o nárok na úroky z úveru po zosplatnení úveru, na ktoré už nárok nemá, keďže úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma na dohodnutú dobu, a teda ak dôjde k zosplatneniu úveru, dochádza tým aj k zmene v obsahu tohto záväzkového vzťahu ohľadne dohodnutej doby, a práve preto už nemôže veriteľ požadovať úroky z úveru po zosplatnení, ale má nárok len na úroky z úveru do zosplatnenia úveru, keďže na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa mali použiť normy obchodného práva, v danom prípade Obchodného zákonníka.
31. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014 "Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou."
32. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
33. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trov nevznikli.
34. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).