Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoKR-5-2018.pdf
PDF · 107.88 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoKR/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej: U.. P. F., so sídlom X. 7, XXX XX S., správkyňa úpadcu G.., T. W. v konkurze, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. I. Q. XXX/XG, XXX XX F., v spore o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cbi/34/2016-61 zo dňa 14. septembra 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania proti žalovanej n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 20.168,70 Eur z titulu zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.08.2011, prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38K/37/2016 prihláškou č. 1 zo dňa 05.09.2016 na majetok úpadcu G.. T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ulica I. Q. XXX/XG, XXX XX F., zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 10 a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak o žalobe, ktorú žalobca podal z dôvodu , že žalovaná mu poprela prihlásenú pohľadávku čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a vo výške 20.468,70 Eur. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky bola Zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.04.2011, ktorá bola súčasťou prihlášky pohľadávky. Prihlasovaná pohľadávka bola prihlásená ako súčet istiny vo výške 18.742,19 Eur pričom táto suma pozostáva z nesplatenej istiny a nezaplatených poplatkov vo výške 466,- Eur a nezaplatených 6,59 % úrokov z úveru vo výške 1.396,51 Eur a 5 % úrokov z omeškania do 15.08.2016 vo výške 760,- Eur. Žalovaná poprela prihlasovanú pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky 20.468,70 Eur, čo predstavuje celú prihlasovanú výšku pohľadávky, a popretie pohľadávky zdôvodnila skutočnosťou, že na základe doručenej prihlášky G. O. (ďalej len „ručiteľ“) vo výške 19.500,- Eur, pochybuje o existencii pohľadávky žalobcu voči úpadcovi v prihlásenej výške. Žalovaná zároveň žalobcovi vytkla, že nepriložil k prihláške žiadne listiny ohľadom výšky splnenia záväzku za úpadcu ručiteľom. Žalovaná v odôvodnení popretia pohľadávky ďalej uviedla, že disponuje listinami ohľadom splnenia záväzku ručiteľom. Pretože tieto údajne existujúce listiny neboli k oznámeniu o popretí pohľadávky priložené, žalobca v žalobe uviedol, že sa k nim nevie vyjadriť, ale zároveň
o existencii dokladov, ktoré by reálne dokazovali splnenie záväzku ručiteľom, vyjadril pochybnosť. Žalobca popretie pohľadávky označil za nedôvodné a prihlášku svojej pohľadávky voči úpadcovi za dôvodnú a opodstatnenú. Tvrdil, že podľa úverovej zmluvy poskytol úpadcovi mimoriadny medziúver č. XXXXXXXXXX vo výške 19.500,- Eur, ktorý sa úpadca zaviazal splatiť. Finančné prostriedky boli úpadcovi poskytnuté v troch výplatách, a to dve výplaty dňa 20.04.2011 a jedna výplata dňa 06.05.2011. V zmysle čl. II časť Medziúver úverovej zmluvy žalobca úpadcovi účtoval poplatok za spracovanie medziúveru. Tento poplatok bol splatný a účtovaný pri prvej výplate medziúveru takže celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 103,- Eur. Úroková sadzba bola dohodnutá v sadzbe 6,59 % ročne. Nakoľko sadzba úrokov za úver bola úverovou zmluvou dohodnutá v sadzbe 6,59 %, úroky z medzi úveru sa vypočítali z výšky vyplateného úveru, boli úpadcovi účtované od 21.04.2011 do 06.05.2011 zo sumy 15.730,- Eur a od 07.05.2011 zo sumy 19.500,- Eur. V čl. II. úverovej zmluvy sa úpadca zaviazal do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poukázať na konto stavebného sporenia mesačné vklady vo výške minimálne 31,20 Eur, splácať úroky za poskytnutý medziúver mesačnými splátkami 107,09 Eur a platiť poplatok za poistenie úveru 7,80 Eur mesačne. Jednotlivé splátky boli splatné do 15. dňa v mesiaci, jednotlivé nároky sa v zmysle zmluvy o úvere uspokojovali v poradí úroky za medziúver, poplatok za poistenie úveru, splátka na konto sporenia. Z uvedeného dôvodu boli vždy úhrady na konto medziúveru uhradené nezaplatené splatné úroky za úver a prípadná zvyšná časť úhrady bola preúčtovaná na konto sporenia ako úhrada poplatku za poistenie úveru a vklad predpísaný úverovou zmluvou. Z dôvodu zmeny nastavenia interného systému žalobcu boli od mesiaca 07/2014 účtované poplatky z úhrady na konto medziúveru uhradené nezaplatené splatné úroky za úver a poplatky za poistenie úveru a prípadná zvyšná časť úhrady bola preúčtovaná na konto sporenia ako vklad predpísaný úverovou zmluvou. Úpadca porušil zmluvne dohodnuté podmienky a dostal sa do omeškania so splácaním splátok úveru, na základe čoho žalobca úpadcu upomínal na doplatenie omeškaných splátok. Listom zo dňa 09.07.2015 žalobca úpadcu vyzval na doplatenie omeškaných splátok s upozornením, že v prípade nedoplatenia omeškaných splátok je oprávnený požadovať splnenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko úpadca omeškaný splátky nedoplatil, vyhlásil dňa 26.10.2015 žalobca ako veriteľ mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zaúčtoval nasporené prostriedky na konte sporenia s kontom medziúveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti tak bola výška žalobcovej pohľadávky voči úpadcovi 19.185,18 Eur, pričom pozostávala z istiny 18.276,19 Eur, istina v tejto výške predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 19.500,- Eur a zúčtovaním s kontom sporenia pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti vo výške 1.223,81 Eur, nezaplatených 6,59 % úrokov z sumy 19.500,- Eur od 26.10.2015 vo výške 442,99 Eur, nezaplatených poplatkov za poistenie úveru vo výške 23,40 Eur a nezaplatených poplatkov za vedenie účtu, za upomínanie úpadcu a poskytnutie fotokópie dokumentácie a informácií vo výške 442,60 Eur. Od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola pohľadávka čiastočne plnená a to dňa 26.01.2016 vo výške 250,- Eur a dňa 29.02.2016 vo výške 180,- Eur. Toto čiastočné splnenie pohľadávky bolo započítané na splatenie istiny. Ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu bola výška pohľadávky voči úpadcovi 20.468,70 Eur, pričom pozostávala z istiny úveru vo výške 17.846,19 Eur, nezaplatených poplatkov za poistenie úveru 23,40 Eur, nezaplatených poplatkov za vedenie účtu 442,60 Eur. nezaplatených 6,59 % ročných úrokov za úver 1.396,51 Eur, táto suma pozostáva z nezaplatených 6,59 % úrokov zo sumy 19.500,- Eur od 27.10.2015 do 26.10.2015 vo výške 442,99 Eur, nezaplatených 6,59 % úrokov zo sumy 18.276,19 Eur zo sumy 18.026,19 Eur od 27.01.2016 do 29.02.2016 vo výške 110,36 Eur, z úrokov zo sumy 17.846,19 Eur od 01.03.2016 do 15.08.2016 vo výške 539,83 Eur, nezaplatených 5,00 % úrokov z omeškania vo výške 760,- Eur, táto suma pozostáva z nezaplatených 5 % úrokov zo sumy 19.500,- Eur od 27.10.2015 do 26.10.2015 vo výške 241,59 Eur, nezaplatených 5 % úrokov zo sumy 18.935,19 Eur od 27.01.2016 do 29.02.2016 vo výške 87,95 Eur, zo sumy 18.755,19 Eur od 01.03.2016 do 15.08.2016 vo výške 430,46 Eur. Žalobca uviedol, že žalobný petit oproti prihláške pohľadávky upravil o sumu 300 Eur, pretože po podaní prihlášky bola suma 300 Eur zaplatená. Po dokazovaní vykonanom oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 28 ods. 1, 2, 3, podľa § 29 ods. 1, 6, podľa § 32 ods. 1, 2, 9, 15 a 19 ZoKR, súd prvej inštancie konštatoval, že je daná aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného v predmetnom spore a že pri prihlasovaní pohľadávky žalobcom, pri popretí pohľadávky správcom ako aj pri podaní žaloby o určenie popretej pohľadávky boli dodržané všetky zákonom stanovené prekluzívne lehoty. Dôvodnosť nároku žalobcu a opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej súd prvej inštancie posudzoval podľa ust. § 497 ods. 1 Obch. zák. a podľa § 101 a § 103 Obč. zák. Uviedol, že pokiaľ žalovaná poprela prihlásenú pohľadávku z dôvodov, že na základe doručenej prihlášky ručiteľa G. O. do konkurzu úpadcu sú pochybnosti o existencii a výške pohľadávky žalobcu voči úpadcovi a že žalobca nepriložil k prihláške žiadne listiny ohľadne výšky splnenia záväzku ručiteľom za úpadcu, súd v rámci incidenčného sporu nerozhoduje o všetkých otázkach hmotnoprávneho vzťahu úpadcu a veriteľa, ale je viazaný len rozsahom a dôvodmi popretia prihlásenej pohľadávky. V uvedenom prípade žalovaná poprela prihlásenú pohľadávku z dôvodu, že za splnenie povinnosti dlžníka vo vzťahu k veriteľovi (žalobcovi) sa zaručil aj ručiteľ G. O., ktorý si svoju pohľadávku z titulu ručenia vo výške 19.500,- Eur prihlásil aj do konkurzu úpadcu, a preto žalovaná poprela prihlásenú pohľadávku z dôvodu jej možného zániku. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaná tvrdila možný zánik prihlásenej pohľadávky žalobcu, avšak túto ním tvrdenú skutočnosť v spore nepreukázala. Pokiaľ žalobca tvrdil vznik pohľadávky, poskytnutie úveru, preukázal ho predloženými listinnými dôkazmi, na druhej strane žalovaná tvrdila zánik pohľadávky žalobcu, avšak na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhla vykonať žiadne dôkazy. Iba samotné tvrdenie žalovaného o prihlásení ručiteľskej pohľadávky do konkurzu úpadcu ručiteľom, aj keby táto skutočnosť bola v spore preukázaná, nie je dostatočným preukázaním zániku pohľadávky žalobcu. Prvoinštančný súd poukázal na § 28 odsek 5 ZoKR v zmysle ktorého je možné do konkurzu prihlásiť aj podmienenú pohľadávku, pričom ZoKR medzi takýchto veriteľov zaraďuje aj ručiteľov, pričom práva spojené s podmienenou pohľadávkou je možné vykonávať, až keď správcovi preukáže vznik pohľadávky. Nakoľko v tomto spore nebolo preukázané, že pohľadávka prihlásená do konkurzu žalobcom zanikla v akomkoľvek rozsahu (nad rozsah tvrdený žalobcom), tento dôvod popretia súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodný a v spore nepreukázaný. Pokiaľ žalovaná v rámci popretia poukazovala na nemožnosť preveriť správnosť výšky istiny, úroku a úroku z omeškania, uvedené tvrdenie označil za nedostatočné a nespôsobilé na dôvodné popretie prihlásenej pohľadávky. Zdôraznil, že ak správca z dôvodov predovšetkým na strane úpadcu, nie je schopný z účtovníctva či iných dokladov preveriť resp. prípadne preukázať prípadné tvrdené úhrady, nemôže to ísť na vrub žalobcu ako veriteľa. Žalovaná v rámci popretia spochybnila tvrdenú skutočnosť, že úpadca uhradil počas štyroch rokov trvania zmluvného vzťahu na poskytnutý úver iba pár Eur, avšak koľko presne uhradil, v čom vidí spornosť, v akom rozsahu prípadne nárok žalobcu zanikol, neuviedla, preto ani tento dôvod popretia nebol opodstatnený. Pokiaľ žalovaná spochybnila vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, súd prvej inštancie uviedol, že medzi úpadcom a žalobcom bola dohodnutá konečná splatnosť poskytnutého úveru na 31.10.2034. Zároveň však boli stranami dohodnuté, že v prípade omeškania s úhradou viac ako dve splátky alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Uvedená dohoda je súčasťou zmluvy, v článku VI odsek 3, ktorá je riadne krytá podpisom oboch zmluvných strán, t. j. aj úpadcu. Žalobca v súlade s touto dohodou vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to ku dňu 26.10.2015, preto popretie pohľadávky žalovanou vo vzťahu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru je nedôvodné. K námietke možného premlčania prihlásenej pohľadávky vznesenej žalovanou súd prvej inštancie uviedol, že mal v spore zo strany žalobcu preukázané, že dňa 26.10.2015 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru. Na právny vzťah žalobcu a úpadcu aplikoval okrem ustanovení Obchodného zákonníka vzhľadom k jeho postaveniu úpadcu ako spotrebiteľa, aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v zmysle § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, a teda aj ustanovenia o premlčaní a to § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach a pre nesplnenie niektorej zo splátok sa stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Vzhľadom k tomu, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 26.10.2015, začala plynúť premlčacia doba zročnosťou poslednej splátky, ktorá viedla k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti t. j. 01.10.2015. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti poukázal aj na § 565 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v prípade omeškania dlžníka môže veriteľ požadovať splnenie celého dlhu, teda vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, len do splatnosti ďalšej splátky. Vzhľadom k tomu, že premlčacia doba v zmysle § 103 začala plynúť dňa 01.10.2015 a v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka trvá premlčacia doba tri roky, čo znamená, že by uplynula až 01.10.2018, preto nárok žalobcu premlčaný nie je, a ani tento dôvod popretia nie je dôvodný. K ďalším vyjadreniam žalovanej v rámci popretia uviedol, že opakovane žalovaná poukazovala na to, že jej nie je zrejmé splácanie dlhu, nakoľko dlh úpadcu bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 18.312,19 Eur a žalobca nepreukázal presnú výšku a čas úhrad, nezohľadnil sumy stavebného sporenia úpadcu a opakovane tvrdila splácanie úveru ručiteľom a dohodu o splácaní so žalobcom. Tvrdenia žalovanej však znova smerujú k už vyššie uvádzanému možnému zániku záväzku úpadcu splnením treťou osobou, čo v spore preukázané nebolo. Pretože žalovaná ako správca nepreukázala dôvody, pre ktoré pohľadávku žalobcu poprela, súd prvej inštancie o podanej žalobe rozhodol tak, že určil, že žalobca je veriteľom prihlásenej pohľadávky v prihlásenej výške. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ak správca z účtovníctva či iných dokladov nevedel preveriť, prípadne preukázať tvrdené úhrady úpadcom, nemôže to ísť na vrub žalobcu. Uviedla, že úpadca vstúpil do procesu konkurzu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, nebol povinný viesť účtovníctvo, a teda takéto listiny ani ona nemohla žiadať od úpadcu. Žalovaná ako konkurzná správkyňa bola názoru, že ak si veriteľ ako žalobca uplatňuje svoje právo v konkurznom konaní a žiada, aby jeho pohľadávka bola určená, bolo jeho povinnosťou predložiť požadované doklady, ktoré by preukazovali, že je veriteľom prihlásenej pohľadávky vo vyčíslenej výške. V oznámení o popretí uviedla, že ako správkyňa ani pri vynaložení maximálnej odbornej starostlivosti nemôže preveriť, či výška istiny, úrokov a úrokov z omeškania na prihláške je uvedená správne. Takéto preverenie je o to naliehavejšie, lebo zmluva s veriteľom (teda žalobcom) mala byť uzatvorená dňa 15.04.2011, pričom veriteľ v zmysle predložených listín mal vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru až dňa 26.04.2015 (čiže viac ako 4 roky po uzatvorení zmluvy), pričom veriteľ tvrdí, že do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, teda v priebehu 4 rokov od uzatvorenia zmluvy, úpadca mal zaplatiť veriteľovi iba niekoľko Eur (dlh úpadcu ku dňu mimoriadnej splatnosti podľa vyjadrenia veriteľa mal byť 19.185,18 Eur). Poukázala na to, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia vôbec nevyplýva, že by veriteľ takéto listiny predložil alebo že by súd takéto listiny vyžadoval, ale táto dôkazná povinnosť bola prenesená na ňu ako správcu v tom smere, že ona mala zisťovať kedy úpadca urobil úhrady, hoci je to žalobca, kto o sebe tvrdí, že je veriteľom predmetnej pohľadávky v danej výške. Bola názoru, že tento postup súdu prvej inštancie nie je správny, a je predovšetkým úlohou veriteľa, aby predložil všetky listiny, na základe ktorých správca bude vedieť posúdiť a preveriť, či veriteľ si uplatnil pohľadávku, ktorá reálne existuje, a či táto pohľadávka existuje v takej výške, v akej si ju veriteľ prihlásil. Ďalej uviedla, že som v oznámení o popretí uviedla, že je tu tretia osoba, ktorá o sebe tvrdí, že sa dohodla so žalobcom na splácaní dlhu, nakoľko táto osoba vystupuje v predmetnej zmluve v právnej pozícii ručiteľa. Tohto ručiteľa žalovaná vyzvala na poskytnutie súčinnosti, pričom ručiteľ na túto súčinnosť nereagoval. Poukázala na to, že ju prvoinštančný súd v tejto veci nevyzýval, aby prípadne uviedla, či súčinnosť bola úspešná, pretože ako správkyňa má obmedzené možnosti a môže využívať len tie oprávnenia, ktoré sú uvedené v zák. č. 7/2005 Z.z. Podľa názoru žalovanej je potrebné v tejto právnej veci vykonať výsluch ručiteľa G. O., prípadne aj úpadcu, aby tieto osoby, ktoré tvrdia, že tu existuje dohoda o splácaní dlhu, túto skutočnosť vyvrátili alebo potvrdili, a to najmä z toho dôvodu, že táto skutočnosť má vplyv na postavenie veriteľa v tom smere, či naozaj disponuje pohľadávkou v takej výške, v akej si ju veriteľ uplatňuje. Konštatovala, že súd prvej inštancie však tieto dôkazy nevykonal, hoci mohol a mal.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z náležitého posúdenia skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovanej, v zmysle ktorých žalovaná namieta, že by zo strany žalobcu nedošlo k predloženiu listín preukazujúcich existenciu a výšku pohľadávky žalobcu. Tak, ako vyplýva z bodu 6 odôvodnenia rozsudku, prvoinštančný súd sa v rámci dokazovania vysporiadal so všetkými listinnými dôkazmi navrhnutými a predloženými ním, žalobcom. Jedným z listinných dôkazov bol výpis z úverového účtu, ktorý preukazoval výšku žalobcovej pohľadávky. Zo strany žalovanej nedošlo k spochybneniu ani jedného zo žalobcom predložených dôkazov. Uviedol, že žalovaná poprela pohľadávku z dôvodu jej možného zániku, nakoľko pohľadávka žalobcu bola zabezpečená ručiteľským vyhlásením, pričom ručiteľ si voči dlžníkovi do konkurzu prihlásil pohľadávku. Žalobca sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že žalovaná tento zánik pohľadávky nijakým spôsobom nepreukázala. V zmysle § 149 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) je jedným z prostriedkov procesného útoku a obrany návrh na vykonanie dôkazu. V zmysle § 153 ods. 1 CSP uplatňujú prostriedky procesného útoku a procesnej obrany strany v konaní a sú povinné uplatniť ich včas. V zmysle § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Je teda úlohou strán v konaní, aby minimálne navrhli vykonať dôkazy, ktoré svedčia v ich prospech a tieto návrhy vykonali včas. Žalovaná v oznámení o popretí pohľadávky uviedla, že disponuje listinami ohľadom splnenia pohľadávky žalobcu ručiteľom. Tieto doklady však k svojmu vyjadreniu k žalobe nepredložila, namiesto toho uviedla, že takéto doklady obstará. Žalobca bol názoru, že nie je prípustné, aby strany sporu presúvali svoju povinnosť vykonávať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany na konajúci súd. Uviedol, že žalovanej nič nebránilo, aby navrhla predvolať osobu dlžníka a ručiteľa, ak to považovala za účelné. Žalovaná žiadny takýto dôkaz nenavrhla, pojednávania sa nezúčastnila. Žalobca teda v podanej žalobe opísal a listinnými dôkazmi k žalobe priloženými preukázal všetky rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyplýva, že stále je veriteľom pohľadávky v zmysle podanej žaloby. Naproti tomu, zo strany žalovanej počas konania nedošlo k predloženiu žiadneho dôkazného prostriedku, z ktorého by vyplývalo, že pohľadávka žalobcu bola uhradená.
4. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu, ktoré jej bolo doručené dňa 27.03.2018, písomne nereagovala.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v predmetnej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
6. Z úradnej povinnosti, vychádzajúc z ust. § 380 ods. 2 CSP odvolací súd skúmal, či konanie pred súdom prvej inštancie nebolo zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Preskúmaním procesného postupu prvoinštančného súdu predchádzajúceho rozhodnutia vo veci odvolací súd nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP.
7. Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver o opodstatnenosti predmetnej určovacej žaloby v zmysle § 32 ods. 9 ZoKR, keď konštatoval, že žalovaná nepreukázala existenciu dôvodov, pre ktoré pohľadávku žalobcu ako spornú poprela.
8. Pokiaľ žalovaná ako správkyňa úpadcu namietala v odvolaní, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, že by žalobca ako veriteľ prihlásenej pohľadávky vo výške 20.168,70 Eur predložil súdu doklady preukazujúce výšku jeho pohľadávky, alebo že by súd prvej inštancie takéto doklady od žalobcu vyžadoval, a naopak, že súd prvej inštancie preniesol dôkazné bremeno na ňu ako správkyňu úpadcu v tom smere, že ona mala preukazovať úhrady vykonané úpadcom, hoci je to žalobca, kto o sebe tvrdí, že je veriteľom, odvolací súd tieto námietky žalovanej vyhodnotil ako neopodstatnené. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca k podanej žalobe pripojil listinné dôkazy preukazujúce existenciu a špecifikáciu jeho pohľadávky. Ak žalovaná existenciu, resp. výšku pohľadávky žalobcu spochybňovala (aj v popieracom prejave) tvrdeniami o splatení, resp. splácaní záväzku úpadcu jeho ručiteľom G. bola povinná tieto tvrdenia preukázať, resp. navrhnúť vykonanie dôkazov na preukázanie takýchto tvrdení. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že v rámci incidenčného sporu nerozhoduje o všetkých otázkach hmotnoprávneho vzťahu úpadcu a veriteľa, ale je viazaný len rozsahom a dôvodmi popretia prihlásenej pohľadávky. Tvrdenie žalovanej o prihlásení pohľadávky z titulu ručenia za úpadcu ručiteľom do konkurzu úpadcu však preukázané nebolo a nebolo preukázané ani to, že by pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu zanikla, či už čiastočne alebo v celom rozsahu. Žalovaná, ako to vyplýva z obsahu spisu, sa nezúčastnila pojednávania nariadeného súdom prvej inštancie, súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti, nepredložila dôkazy o zániku pohľadávky žalobcu či už sčasti alebo celkom, ani nenavrhla vykonať dôkazy preukazujúce zánik pohľadávky. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď skutkový stav ustálil na základe dôkazov tvoriacich obsah spisu, predložených žalobcom.
9. Argumentácia žalovanej o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu a nedostatočne zistenom skutkovom stave súdom prvej inštancie je z dôvodov vyššie uvedených neopodstatnená. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 CSP, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní a právne posúdenie veci má oporu v správnej aplikácii právnych predpisov.
10. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny s tým, že v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa v celom rozsahu v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia stotožňuje.
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobcovi náhradu trov nepriznal, hoci podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP by mu patrila; žalobcovi však preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).