Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/302/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. N. M. č. XXX, o zaplatenie sumy 76.683,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 24. augusta 2017, č.k. 8 Csp/25/2017-53 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 76 683,28 euro, vyčíslený úrok k 25.1.2017 v sume 11 183,99 euro, úrok z omeškania k 25.1.2017 v sume 6 196,34 euro, spolu s úrokom vo výške 3,49% ročne zo sumy 76 683,28 euro od 26.1.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 76 683,28 euro od 26.1.2017 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 183 ods. 1, 3, 4 Civilného sporového poriadku, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 3 písm. a), b), c), d), e) zákona č. 129/2010 Z.z., § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom základe, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 19.8.2010 Zmluvu o OTP HYPO úvere č. 058/3001/10 SU v znení dodatku č. 1 zo dňa 10.9.2010 a dodatku č. 2 zo dňa 22.3.2013 na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 100 000 euro na účel nadobudnutia nehnuteľnosti. Žalovaný sa zaviazal, že poskytnutý úver žalobcovi vráti, zaplatí úrok, príslušenstvo a poplatky. Podľa čl. I bod 2 Zmluvy o úvere bol úver poskytnutý za pohyblivú úrokovú sadzbu, pričom v deň podpisu zmluvy bola úroková sadzba vo výške 4,19% ročne. V zmysle čl. IV bod 6 Zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal v prípade omeškania so splácaním úveru zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8% ročne a to odo dňa splatnosti až do dňa zaplatenia splatnej pohľadávky. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na 27.5.2029. V zmysle čl. IV bod1 sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi úver spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach po 644,29 euro. Prvá splátka bola dňa 17.10.2010, podľa dodatku č. 2 od 27.9.2013 do 27.4.2029 po 688,61 euro, posledná splátka 27.5.2029 bola stanovená vo výške 687,96 eur. Podľa čl. II bod 1 Zmluvy o úvere je pohľadávka žalobcu zabezpečená zriadením záložného práva v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 KÚZ č. 058/3001/10 SU zo dňa 19.8.2010 na nehnuteľnosti a to rodinný dom zapísaný na LV č. XXX kat. úz. C. N. M.. Keďže žalovaný porušoval podmienky splácania úveru, žalobca listom zo dňa 25.7.2014 vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy 3896,58 euro a to najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný prevzal výzvu dňa 13.8.2014. V tomto liste mu bolo oznámené, že v prípade nezaplatenia dlžnej čiastky v stanovenom termíne bude úver vyhlásený za predčasne splatný čo bude znamenať stratu výhody splátok a banka bude oprávnená požadovať splatenie celého úveru do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Následne bude banka realizovať zabezpečovacie prostriedky. Dňa 18.9.2014 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. V listine o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa uvádza, že dlžná suma po splatnosti predstavuje 5256,09 euro. Žalovaný prevzal oznámenie o predčasnej splatnosti úveru dňa 22.9.2014. Žalovaný bol vyzvaný, aby žalobcovi zaplatil do 10. dňa odo dňa doručenia výzvy sumu 92 493,30 euro. Táto suma pozostáva z istiny 89 683,28 euro, z úroku 2774,20 euro, úroku z omeškania 35,82 euro. Úver bol vyhlásený za predčasne splatný s účinnosťou k 3.10.2014. Žalobca vyčíslil dlh žalovaného ku dňu 25.1.2017 - ku dňu spísania žaloby a tento dlh pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 76 683,28 euro, z nezaplatených úrokov 11 183,99 euro, z nezaplatených úrokov z omeškania 6196,34 euro.

4. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi sporovými stranami nie je sporné, že uzavreli v písomnej forme Zmluvu o úvere na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 100 000 euro, ktoré sa žalovaný s príslušným úrokom a poplatkami zaviazal žalobcovi vrátiť. Žalovaná strana vo veci vzniesla námietku premlčania. Predčasná splatnosť úveru bola účinná k 3.10.2014 a od tejto doby sa počíta štvorročná premlčacia doba. Žaloba bola podaná na súd 30.1.2017, teda bola podaná v lehote. Z toho vyplýva, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Žalovaný v odpore tvrdil, že žalobca nepreukázal, že mu je žalovaný dlžný na istine 76 683,28 euro. K tomu je nutné uviesť, že z výpisu z úverového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že ku dňu 26.12.2016 a teda aj ku dňu 25.1.2017 je žalovaný na istine dlžný 76 683,28 euro. Čo sa týka žalovaným zaplatenej sumy 10 000 eur v decembri 2016, tak v tomto smere došlo k zníženiu jeho dlhu zo zosplatneného úveru. Keďže mal žalobca v spore plný úspech, má právo voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100%.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že žalobca si uplatňuje zaplatenie svojej pohľadávky od žalovaného aj formou dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX k. ú. C. N. M.. Je toho názoru, že súd prvej inštancie by mal v tomto konaní rozhodnúť až potom, keď bude známa definitívna výška pohľadávky žalobcu voči žalovanému, t.j. po skončení uvedenej dobrovoľnej dražby, keďže dlh žalovaného je v tomto konaní len potencionálny, nakoľko jeho výška v sume 76.683,28 eur nie je z dôvodu realizácie dobrovoľnej dražby konečná. V. žalovaný namietal, že dňa 24.08.2017 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci bez jeho osobnej účasti a súd rozhodol v jeho neprítomnosti a to aj napriek tomu, že svoju neúčasť na pojednávaní písomne dňa 22.08.2017 riadne a včas oznámil konajúcemu súdu a žiadal o odročenie pojednávania. V danom prípade došlo k porušeniu jeho práv na obranu v konaní, keďže pojednávanie prebehlo v jeho neprítomnosti, čím súd prvej inštancie hrubo porušil jeho procesné práva a z uvedeného dôvodu žiada, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako nezákonný zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného písomné vyjadrenie nezaslal.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdiť.

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

10. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 76.683,28 eur titulom istiny poskytnutého úveru, sumy 11.183,99 eur titulom bežného úroku úveru k 25.01.2017, sumy 6.196,34 eur titulom úrokov z omeškania k 25.01.2017, bežný úrok z úveru vo výške 3,49% ročne zo sumy 76.683,28 eur od 26.01.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 76.683,28 eur od 26.01.2017 do zaplatenia.

11. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného posúdiť správnosť a zákonnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie žalovanej istiny v celom rozsahu.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

13. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

16. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalovaného ktorou namietal, že dňa 24.08.2017 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci bez jeho osobnej účasti a súd rozhodol v jeho neprítomnosti a to aj napriek tomu, že svoju neúčasť na pojednávaní písomne dňa 22.08.2017 riadne a včas oznámil konajúcemu súdu a žiadal o odročenie pojednávania. Túto námietku možno podradiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, tzn. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že žalovaný obdržal predvolanie viac ako 2 mesiace pred termínom pojednávania a len dva dni pred termínom pojednávania žiadal o jeho odročenie avšak nešpecifikoval dôvod pre ktorý musel neplánovane absolvovať zahraničnú cestu, neuviedol štát do ktorého cestoval a taktiež neuviedol kedy sa o dôvode pre ktorý sa nemôže zúčastniť pojednávania dozvedel. Žalovaný napriek poučeniu v žiadosti o odročenie neuviedol svoje telefónne číslo a neuviedol ani emailovú adresu a preto súd nemal možnosť mu oznámiť, že vo veci sa pojednávanie uskutoční.

18. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny poriadok) priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 102/04, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

19. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 148/2011, ktorý konštatuje, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

21. V čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie bol účinný Civilný sporový poriadok, ktorý stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup súdu pri konaní a rozhodovaní. Účastníci by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 189/2010 z 24. mája 2011, č. k. 7 Cdo 42/2010 zo 17. októbra 2011). Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Procesný postoj strany zásadne nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

22. Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

23. Podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

24. Podľa § 183 ods. 2 Civilného sporového poriadku od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

25. Podľa § 183 ods. 3 Civilného sporového poriadku strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

26. Podľa § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.

Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

27. Podľa § 184 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne, o tom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že súd vo veci určil termín pojednávania na deň 24.8.2017 a žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 14.6.2017. V predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o tom, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ak sa strana nemôže dostaviť na pojednávanie a nemožno od nej spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Žalovaný bol poučený o tom, že dôvod na odročenie má súdu bezodkladne oznámiť po tom, čo sa o ňom dozvedel a v žiadosti o odročenie má uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu na ktorú ho možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o návrhu na odročenie pojednávania. Dňa 22.8.2017 žalovaný zaslal súdu žiadosť o odročenie pojednávania (súdu doručená dňa 23.8.2017) z dôvodu mimoriadnej a neplánovanej zahraničnej cesty s výkonom mimo územia SR odo dňa 23.8.2017.

29. Ako to vyplýva z komentára k ustanoveniu §-u 183 nová právna úprava odročenia pojednávania si dala za cieľ zredukovať aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie. Predkladateľ v pripomienkovom konaní na otázku, čo v prípade, ak strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania neuvedie svoje telefónne číslo alebo elektronickú adresu uviedol, že ide o imperfektnú normu, ktorá neobsahuje sankciu. Ako predkladateľ dodal, napriek tomu ide o náležitosť bez ktorej je možné konať. Právna úprava odročenia pojednávania v § 183 a 184 C.s.p. reflektuje na zásadu, že vec sa má rozhodnúť rýchlo a hospodárne, v zásade na jednom pojednávaní. Skutočnosť, že odročenie pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, deklaruje zákonná formulácia prípustnosti odročenia pojednávania len z dôležitých dôvodov. Dôležitosť dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania.

30. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami a citovanými zásadami spravodlivého súdneho procesu a svojím postupom neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie nepochybil, keď nijako nereagoval na žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania v prípade, že jeho žiadosti nemienil vyhovieť, nakoľko žalovaný neuviedol svoje telefónne číslo a ani elektronickú adresu a súd tak nemal možnosť mu oznámiť, že vo veci sa pojednávanie uskutoční. Taktiež odvolací súd súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaný riadne nešpecifikoval dôvod pre ktorý musel neplánovane absolvovať zahraničnú cestu, neuviedol kedy sa o dôvode pre ktorý sa nemôže zúčastniť pojednávania dozvedel, pretože v prípade, ak je takouto prekážkou účasť sporovej strany na pracovnej ceste, nestačí na splnenie podmienky „dôležitého dôvodu“, že sporová strana takúto skutočnosť iba súdu oznámi; je naopak potrebné, aby strana uviedla, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť (napr. preukázaním, že pracovná cesta nezniesla odklad, za akým účelom je pracovná cesta podniknutá, či mohol termín cesty ovplyvniť a pod.), kedy sa o termíne cesty dozvedel, čo však zo strany žalovaného splnené nebolo. Keďže nebol naplnený zákonný dôvod na odročenie pojednávania, súd prvej inštancie mal splnené podmienky na pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. Takýto postup súdu nemožno kvalifikovať ako znemožnenie práv žalovaného.

31. Z podaného odvolania ďalej vyplýva, že žalovaný v odvolaní namieta, že súd nemal zistenú skutočnú výšku dlhu, ale len jej potencionálnu výšku, nakoľko prebieha dobrovoľná dražba, v dôsledku ktorej sa výška dlhu zníži. Túto námietku možno podradiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, tzn. že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

32. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

33. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný porušoval podmienky splácania úveru, v dôsledku čoho mu bola dôvodne oznámená predčasná splatnosť úveru s účinnosťou k 3.10.2014 a žalobca má voči žalovaného nárok na zaplatenie žalovanej sumy predstavujúcej dlh z predmetného úveru pozostávajúci z nesplatenej istiny úveru vo výške 76 683,28 euro, z nezaplatených úrokov 11 183,99 euro, z nezaplatených úrokov z omeškania 6196,34 euro a ďalších zákonných úrokov z omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obch. zákonníka. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie prebiehajúcej dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, ktorá tvorila predmet záložného práva v zmysle predmetnej úverovej zmluvy, nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko potencionálny kladný výsledok tejto dobrovoľnej dražby môže byť zohľadnený len v prípade prebiehajúceho exekučného konania, avšak nemá vplyv na výšku dlhu v tomto konaní. Odvolací súd je preto názoru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

34. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

35. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutým.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

37. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .