Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-408-2017.pdf
PDF · 96.96 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/408/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: Lombard s.r.o., so sídlom Školská 14, 921 01 Piešťany, IČO: 36 240 125, zastúpený: A3 advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Partizánska 25, 911 01 Trenčín, IČO: 36 735 311 proti žalovanému: X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., o zaplatenie 121,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č. k. 9C/54/2015-60 zo dňa 26. júna 2017 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (vo výroku II. a III.), takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej zamietajúcej časti, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 25,89 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 9,63 eur od 09.10.2013 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 16,26 eur od 05.11.2013 do zaplatenia, to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok v odvolaním napadnutej časti nepriznaného nároku na zaplatenie náhrady hodnoty zariadení Mikrotik SXT po citovaní § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vecne odôvodnil tým, že žalobu zamietol v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady hodnoty zariadení Mikrotik SXT v sume 78,- eur a Napájací adaptér s integrovaným POE 24V v sume 14,75 eur, v celkovej výške 92,75 eur, vrátane k tomu prislúchajúcemu úroku z omeškania, nakoľko žalobca nepreukázal, aká je skutočná hodnota týchto zariadení. Žalobca síce vychádza z predloženého Cenníka komponentov používaných pre internet, avšak ním samotným nepreukazuje, že v danom čase došlo zo strany žalovaného k spôsobeniu škody vo výške, ktorá by sa mala rovnať cene zariadení podľa cenníka. Z činnosti žalobcu je zrejmé, že žalobca ako poskytovateľ jednotlivé komponenty opakovane požičiava, resp. inštaluje tie isté už niekoľkokrát požité komponenty viacerým účastníkom, s ktorými uzatvára zmluvy, čím prirodzene dochádza k postupnému znižovaniu hodnoty týchto zariadení najmä ich opotrebovávaním a starnutím. Nemožno mať preto za to, že zariadenie má stále rovnakú hodnotu, vyjadrenú stanovením jej ceny v cenníku. Keďže žalobca požaduje od žalovaného náhradu hodnoty poskytnutých zariadení bez zohľadnenia ich amortizácie, je na mieste aj uvažovať, či touto jeho obchodnou praktikou nedochádza zároveň k bezdôvodnému obohacovaniu sa žalobcu na úkor jednotlivých spotrebiteľov, ktorým poskytuje služby elektronickej komunikácie. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobca nepreukázal vznik škody za nevrátanie zariadení žalovaným v žalovanej výške 92,75 eur, nakoľko nepreukázal skutočnú hodnotu týchto zariadení.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v časti výroku II. a výroku III. z dôvodu § 365 ods. 1 písm. g) a písm. h) CSP, pretože jednak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tiež vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca
však nárok na zaplatenie 92,75 eur v žiadnom zo svojich vyjadrení nekvalifikoval ako nárok na náhradu škody. Žalobca vystavil žalovanému faktúru za dodanie tovaru - telekomunikačných zariadení mikrotik SXT a napájacieho adaptéru s integrovaným POE 24V, v súlade s ust. 8.8 Zmluvy /dodatku o poskytovaní verejných služieb č. 2007120701/1, zo dňa 12.5.2010, prevedenej dňa 19.03.2013 na žalobcu už nie ako podnikateľa ale fyzickú osobu nepodnikateľa, zmenenú na Zmluvu/dodatok o poskytovaní verejných služieb č. 2007120701/2, zo dňa 19.3.2013, ktorá obsahovala v bode 8.8 úplne identickú zmluvnú podmienku.
3. V uvedenom ustanovení popísaných zmlúv bolo medzi účastníkmi dohodnuté, a žalovaný súhlasil s tým, že v prípade ak do 10 dní od skončenia zmluvy nevráti nepoškodené zariadenia žalobcovi, uhradí cenu tohto HW podľa aktuálne platného cenníka k dátumu podpisu tejto zmluvy, ktorý je jej neoddeliteľnou súčasťou. Vzhľadom k tomuto zmluvnému dojednaniu postupoval žalobca správne, keď po márnom uplynutí 10 dňovej lehoty na vrátenie a zmarení vopred dohodnutej demontáže zariadenia žalovaným, vystavil faktúru na zaplatenie kúpnej ceny za zariadenie, ktorej výška bola medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá v bode 8.8. Žalobca nefakturoval žalovanému náhradu škody. V súlade s platnou zmluvou žalobcovi nevznikla škoda, ale pohľadávka na zaplatenie hodnoty zariadenia - kúpnej ceny veci, ktorú má v reálnom užívaní žalovaný. Tým, že žalovaný, pre osobné okolnosti na jeho strane (sťahovanie) ukončil Zmluvu o poskytovaní služby internetového pripojenia, došlo k ukončeniu bezodplatnej zápožičky zariadenia u zákazníka - žalovaného. Keďže poskytovanie služby skončilo, nebol dôvod k tomu, aby si zapožičané zariadenie ponechal. Za škodu by bolo možné považovať náklady vynaložené žalobcom na zbytočný vopred odsúhlasený výjazd k demontáži zariadenia u žalovaného, ktorá sa neuskutočnila pretože žalovaný technikov žalobcu nevpustil a demontovanie neumožnil. Tieto náklady, ktoré žalobcovi reálne vznikli, však nie sú predmetom žaloby.
4. Na účely vyúčtovania hodnoty poskytnutého HW uzatvorili účastníci sporu v bode 8.8 Zmluvy dohodu, v ktorej zrozumiteľne a vážne stanovili spôsob určenia ceny zariadenia pri nastaní určitého súbehu skutočností (skončení zmluvného vzťahu a nevrátení dovtedy bezodplatne zapožičaného zariadenia poskytovateľovi). Dohoda v bode 8.8 obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvného vzťahu kúpy.
5. Žalovaný vedel a podpisom zmluvy sa zaviazal, že ak zariadenie do 10 dní od zániku zmluvy nevráti, zaplatí žalobcovi cenu veci - HW, ktoré si ponechal, pričom výška odplaty bola určená zrozumiteľným spôsobom - podľa aktuálne platného cenníka k dátumu podpisu tejto zmluvy, ktorý je jej neoddeliteľnou súčasťou.
6. Nevrátením zariadenia zrozumiteľne postúpil na alternatívu odkúpenia zariadenia za cenu, o ktorej výške vedel vopred a podpisom zmluvy s ňou vyjadril svoj súhlas. Žalovaný mal možnosť vrátiť zariadenie žalobcovi, čím by prejavil vôľu nenadobudnúť ho do svojho vlastníctva. Úvaha súdu o bezdôvodnom obohacovaní sa žalobcu na úkor žalovaného je nesprávna. Práve naopak, to žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil, keď si bez akejkoľvek náhrady ponechal u seba funkčné HW zariadenie. Vzhľadom k hore uvedenému v zmysle ust. § 388 CSP, žalovaný navrhuje, aby súd po zohľadnení príslušných skutkových a právnych okolností vydal rozsudok, ktorým zmení Rozsudok Okresného súdu Piešťany, č. k. 9C/54/2015-60 zo dňa 26.6.2017, vo výroku č. II. a III., žalobe žalobcu vyhovie, zaviaže žalovaného k úhrade žalovanej sumy v celom rozsahu a prizná žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
8. Predmetom odvolacieho konania bolo v danom prípade posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie 92,75 eur zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal výšku škody.
9. Je nesporné, že medzi stranami bola uzatvorená 07.12.2007 Zmluva o pripojení a poskytovaní služieb č. 2007120701. Následne boli uzatvárané dodatky k zmluve č. 2007120701, naposledy 19.03.2013, kde podľa bodu 8.8. Všetok HW dodaný pri zriadení internetového pripojenia, ktorý je v tabuľke 3 tejto zmluvy a prípadných ďalších montážnych protokoloch spojených s montážou samotného internetového pripojenia ostáva majetkom poskytovateľa a je v bezodplatnej zápožičke u zákazníka. Tento je zákazník povinný v prípade odstúpenia od zmluvy kompletný v nepoškodenom stave vrátiť do 10 dní od ukončenia zmluvy alebo uhradiť cenu tohto HW podľa aktuálne platného cenníka k dátumu podpisu tejto zmluvy, ktorý je jej neoddeliteľnou súčasťou. Nesporným tiež bola tá skutočnosť, že žalovaný požiadal o zrušenie internetového pripojenia listom zo dňa 26.09.2013 a zapožičané HW zariadenie žalobcovi nevrátil.
10. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Ako vyplýva z definície záväzkového právneho vzťahu, jeho predmetom je plnenie, resp. splnenie záväzku. Plnenie záväzku spočíva v určitom právne relevantnom ľudskom správaní, ktorého podstatou je povinnosť dlžníka niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť. Obsahom záväzkovo- právneho vzťahu je súhrn subjektívnych práv a povinností jeho účastníkov. Tieto sú determinované právnou skutočnosťou, na základe ktorej záväzkový vzťah vznikol, zákonom alebo iným normatívnym právnym aktom, prípadne rozhodnutím súdu alebo iného orgánu.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená Zmluva o pripojení a poskytovaní služieb s niekoľkými dodatkami k zmluve, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal v prípade odstúpenia od zmluvy všetok HW kompletný v nepoškodenom stave vrátiť do 10 dní od ukončenia zmluvy alebo uhradiť cenu tohto HW podľa aktuálne platného cenníka k dátumu podpisu tejto zmluvy. Súd prvej inštancie nárok žalobcu posúdil ako nárok na náhradu škody a podľa neho Cenník komponentov nepreukazuje, že v danom čase došlo zo strany žalovaného k spôsobeniu škody vo výške, ktorá by sa mala rovnať cene zariadení podľa cenníka. Odvolateľ poukázal na to, že v súlade s platnou zmluvou žalobcovi nevznikla škoda, ale pohľadávka na zaplatenie hodnoty zariadenia - kúpnej ceny veci, ktorú má v reálnom užívaní žalovaný. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku pritom nie je zrejmé z akého dôvodu súd nevychádzal z uzatvorenej dohody, resp. ako súd všetky uvedené skutočnosti hodnotil a nevyhodnotil ich, keď preskúmavané rozhodnutie je preto v tomto smere nedostatočne odôvodnené.
13. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP, obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).
14. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce
(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49).
15. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP (odňatie možnosti konať pred súdom).
16. Záver súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti z dôvodu nepreukázania výšky škody nie je preto možné preskúmať a zaujať k nemu relevantné stanovisko.
17. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny poriadok) priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 102/04, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Pre súdne konanie je tiež dôležitá zásada predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup súdu pri konaní a rozhodovaní. Účastníci by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami (uznesenie NS SR č. k. 5Cdo 189/2010 z 24.05.2011, č. k. 7Cdo 42/2010 zo 17.10.2011).
18. Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov neostávalo iné, než v záujme zachovania práva sporových strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v § 220 ods. 2 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude posúdiť zmluvu o pripojení aj s dodatkami, posúdiť túto či neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa Za ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán sa podľa súdnej praxe považujú také dojednania, ktoré sú nepresné, neurčité, ťažko pochopiteľné priemernému spotrebiteľovi, odkazujúce na rôzne ďalšie body, články zmluvy, alebo všeobecné podmienky zmluvy, písané maličkým, až nečitateľným písmom, aby vzbudili dojem nepodstatnosti. Jednoznačnosť, zrozumiteľnosť a určitosť zmluvných dojednaní (podmienok) má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Je však treba pripomenúť, že nie každá podmienka, ktorá sa navonok môže individuálne javiť ako neprijateľná, musí mať za následok jej neplatnosť. Pre takýto záver je potrebné zobrať do úvahy aj ďalšie dojednané podmienky a všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z obsahu samotnej zmluvy, ako aj okolnosti, za ktorých došlo k jej uzavretiu. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mali vplyv na nárok žalobcu (v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá), je potrebné posúdiť zmluvné dojednanie bodu 8.8 a z hľadiska jeho obsahu nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Súd výsledky dokazovania vyhodnotí a vysporiada sa s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu, pričom nové rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).