Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/287/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: Y. Z., bytom X., Y. XXXX/XX, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, o zaplatenie sumy 77,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. februára 2018, č. k. 17C/65/2015-88, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 28. februára 2018, č. k. 17C/65/2015-88 rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 77,31 eur spolu s 9,75 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 28.8.2013 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa písomným podaním domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 77,63 eur s príslušenstvom , pričom svoje podanie odôvodnil tým, že dňa 08.01.2010 asi o 13.50 hod. a dňa 12.1.2010 asi o 11.00 hod. došlo zo strany žalovaného k ublíženiu na zdraví poistencov žalobcu, pričom poškodenej V. H. uhradili náklady vynaloženej zdravotníckej starostlivosti vo výške 77,63 eur, ktoré si od žalovaného uplatňujú v zmysle § 42 ods. 4, písmeno a/ zák. č. 577/2004.

2.2. Žalobca si právo na náhradu vynaložených liečebných nákladov uplatňuje podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku úrazu. K úrazu poistenca došlo dňa 08.01.2010 a 12.01.2010. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným v tomto konaní je vzťahom občiansko-právnym, v ktorom účastníci majú rovnaké postavenie. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným spočívajúci v práve regresu žalobcu voči žalovanému vznikol z protiprávneho konania žalovaného a vznikol v okamihu protiprávneho konania žalovaného voči poistencovi žalobcu.

2.3. Zákon vznik práva žalobcu a povinnosti žalovaného viaže na zavinené protiprávne konanie žalovaného a nie na okamih vynaloženia liečebných nákladov žalobcom. Pretože úraz a následné liečenie poistenca žalobcu nevznikli objektívne, ale vznikli v dôsledku zavineného protiprávneho žalovaného voči poistencovi žalobcu, žalobcovi vzniklo právo regresu voči žalovanému.

3.1. V predmetnej veci Okresný súd v Nitre vydal platobný rozkaz č. 25 Ro 405/2013 - 34, zo dňa 23.10.2013, ktorým zaviazal odporcu (ďalej len „žalovaného“ v zmysle § 60 CSP- pozn. odvolacieho súdu) zaplatiť navrhovateľovi (ďalej len „žalobcovi“ v zmysle § 60 sumu vo výške 77,31 eur spolu s 9% úrokom z omeškania počnúc od 28.8.2013 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

3.2. Voči predmetnému platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie, preto o súd v zmysle § 174 ods. 2 OSP v predmetnej veci nariadil pojednávanie, vo veci rozhodol rozsudkom č. k.17C /65/2015 - 54, zo dňa 27.04.2015, voči ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie a Krajský súd Nitra uznesením č. k. 5Co/964/2015 - 67, zo dňa 19.10.2016 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4.1. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, keďže sa nachádza vo výkone trestu, o termíne pojednávania bol riadne upovedomený, a preto súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle § 180 CSP. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že on nie je páchateľ, čo ju okradol, čo tvrdí od prvej chvíle. Ďalej uviedol, že keď sa skutok stal 12.01.2010, prečo sa išla dať ošetriť 4 dni pred skutkom. Poškodená od prvej chvíle tvrdí, že nie je páchateľ, tak prečo to má platiť.

4.2. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalobou zo dňa 3.9.2013 sa domáha zaplatenia istiny voči žalovanému vo výške 77,63 eur. V návrhu o úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej pani H. V. sa opieral o rozhodnutia vydané v trestnom konaní, kde okrem iného spomenul aj to, že žalovaný spôsobil ublíženie na zdraví jeho poistenkyniam a to B. F., nar. XX.X.XXXX, ktorej bolo spôsobené ublíženie na zdraví dňa 8.1.2010 a poistenkyni V. H., nar. XX.X.XXXX, ktorej bolo ublížené na zdraví dňa 12.1.2010. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že V. H. bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v súvislosti s ublížením na zdraví dňa 8.1.2010, pričom žalobca založil súdu vykázanú zdravotnú starostlivosť pani V. H., kde bola prvý krát v súvislosti s ublížením na zdraví poskytnutá zdravotná starostlivosť dňa 12.1.2010. Podľa tejto predloženej vykázanej zdravotnej starostlivosti menovanej celkové náklady predstavovali sumu 77,63 eura a náklady boli vyčíslené ku dňu 22.5.2010.

4.3. Predmetnú sumu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť uplatnil žalobca v adhéznom konaní listom zo dňa 26.5.2010 na príslušnom Krajskom riaditeľstve PZ, kde požadoval celkovú sumu, ktorá pozostáva jednak z nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, kde je uvedená taktiež suma 77,63 eura a boli k tomu prirátané náklady konania vo výške 1,80 eur. Ďalej uviedla, že došlo k preklepu, uvedené je 77,31 eur, ale správne mala byť uplatnená suma 77,63 eur. Žalobca si uplatňuje náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 písmeno a) zákona č. 577/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.

5.1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k skutkovému zisteniu, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 33T/96/2010 zo dňa 21.4.2011 v časti náhrady škody bol žalovaný podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinný nahradiť poškodeným E. L., V. F., B. F., V. H. a Y. zdravotnej poisťovni náhradu škody. Z uvedeného rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 6.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 3To/88/2011 bolo zistené, že dňa 12.01.2010 približne o 11,00 hod. v X. na J. ulici, žalovaný pristúpil k poškodenej V. H., pričom jej vytrhol tašku z pravej ruky, kde sa menovaná bránila, žalovaný sa následne zahnal pravou rukou, ktorou ju udrel do ľavej strany hrudníka, sotil ju, vytrhol jej tašku, v dôsledku čoho poškodená spadla na zem, poškodil jej zlomeninu chirurgického krčka ľavej ramennej kosti s posunom kostných úlomkov a pomliaždenie ľavého prsníka s krvnou podliatinou, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní najmenej 8 týždňov.

5.2. Z predmetného trestného spisu bolo zistené, že Všeobecná zdravotná poisťovňa si listom zo dňa 23.4.2010 uplatnila ako strana poškodená v zmysle § 46 Tr. p. nárok na náhradu škody, pripojila sa k trestnému konaniu, pričom predmetnú čiastku nároku škody neuplatnila z dôvodu, že liečba poškodenej

v čase uplatnenia ešte pokračovala, nebola ukončená, z toho dôvodu nebola ukončená ani fakturácia na úhradu predmetnej liečby.

5.3. Z výzvy žalobcu zo dňa 02.08.2013 adresovanej žalovanému bolo zistené, že predmetnou výzvou si žalobca uplatňoval voči žalovanému právo na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania, následkom ktorého došlo dňa 12.01.2010 k poškodeniu zdravia ich poistenca V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., J. XXXX/XX, ktorá dňa 12.01.2010 utrpela úraz tak, že ju pri lúpežnom prepadnutí fyzicky napadol a spôsobil jej zranenie - zlomenina ramennej kosti, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Následkom úrazu bola ich poistencovi poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú hradil žalobca.

5.4. Z predloženého vyčíslenia nákladov, ktoré boli vynaložené v súvislosti s liečbou poškodenej bolo zistené, že žalobca na predmetnú liečbu vynaložil sumu vo výške 77,61 eura, ktoré boli riadne zdokladované, pričom išlo o platby žalobcu vykonané za obdobie od 12.01.2010 do 18.03.2010.

6. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 193 CSP, § 559 ods. 1, 2, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti.

7. Uviedol, že regresný nárok poisťovne podľa citovaného ustanovenia predstavuje osobitý nárok voči tretím osobám na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Predpokladom uplatnenia tohto nároku je oprávnenosť výplaty nákladov, ktoré poisťovňa uplatňuje. Z vykonaného dokazovania, ako aj z oboznámených listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je dôvodná.

8. Predmetom sporu je zaplatenie sumy vo výške 77,31 eura, ktorých sa žalobca domáha a to z titulu, že žalovaný spôsobil ublíženie na zdraví ich poistenkyniam a to B. F., nar. XX.X.XXXX, ktorej bolo spôsobené ublíženie na zdraví dňa 8.1.2010 a poistenkyni V. H., nar. XX.X.XXXX, ktorej bolo ublížené na zdraví dňa 12.1.2010, pričom poškodenej V. H. uhradil náklady vynaloženej zdravotníckej starostlivosti vo výške 77,63 eura, ktoré si od žalovaného uplatňujú v zmysle § 42 ods. 4, písmeno a/ zák. č. 577/2004.

9.1. Z rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 33T/96/2010 zo dňa 21.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 06.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 3To/88/2011 bolo zistené, že dňa 12.01.2010 žalovaný svojím konaním zavinil zranenia tretej osoby - a to poistenkyni žalobcu V. H., v dôsledku čoho žalovaný zavinil aj vznik nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a preto za ňu zodpovedá.

9.2. Právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým je v danom prípade právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu (z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) uhradiť spôsobom upraveným v osobitných zákonoch a nie je preto právom na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2011, sp. zn. 2 Cdo 343/2009).

9.3. Povinnosť zdravotnej poisťovne zaplatiť svojmu zmluvnému zdravotníckemu zariadeniu náklady starostlivosti poskytnutej jej poistencovi, je plnenie jej zákonnej povinnosti, ktorá existuje bez ohľadu na to, z akého dôvodu bola zdravotná starostlivosť jej poistencovi poskytnutá, či išlo o liečenie následkov úrazu, či iného poškodenia zdravia spôsobeného zavineným protiprávnym konaním tretej osoby alebo následkom inej udalosti. Žalobca mal právo voči žalovanému ako tretej osobe na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania ich poistencovi V. H., u ktorej došlo k poškodeniu zdravia.

10.1. Žalovaný v predmetnom konaní písomne namietal skutočnosti a to, že poškodenej nespôsobil žiadne zranenia, avšak súd k tomu uvádza, že žalovaný nepreukázal žiadny relevantný dôkaz na svoju obranu a taktiež na skutočnosť.

10.2. V konaní bolo jednoznačne preukázané, a to listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, že žalovaný svojím zavineným protiprávnym konaním ustáleným v právoplatnom trestnom rozsudku spôsobil škodu na zdraví poškodenej, ktorá bola poistencom žalobcu a ten uhradil všetky vynaložené náklady zdravotnej starostlivosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, žalobca v konaní dostatočne preukázal aj výšku vzniknutých nákladov vynaložených za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich poistencovi V. H. v sume 77,31 eura podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku úrazu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a priznal žalobcovi uplatnenú sumu vo výške 77,31 eura. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobca na pojednávaní uviedol, že došlo k preklepu, avšak nepodal návrh na opravu, ani na zmenu pripustenia návrhu, a preto súd priznal sumu, ktorú si riadne uplatnil v konaní a žiadal, aby súd o predmetnej sume rozhodol.

10.3. Pretože sa žalovaný dostal s plnením svojho záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške 9,755 % ročne z dlžnej sumy tak, ako to požadoval žalobca.

11. Rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd právne odôvodnil podľa ust. § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, priznal mu plnú náhradu trov konania.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že daný skutok na uvedenú pani V. H. sa stal presne 12.1.2010, čo je vo všetkých spisoch uvedené. Pýtal sa, ako je možné, že v danom prípade táto pani bola už 4 dni pred týmto skutkom ošetrená. Pani sudkyňa vedome uvádza do omylu sociálnu poisťovňu , čo je aj v rozsudku vidieť, lebo u nej 4 dni nehrajú žiadnu rolu, pýtal sa, či to nie je podvod, že poisťovňa vypláca to, čo sa ešte nestalo a údajne sa má ešte len stať. Na konfrontácii tá pani povedala, že on nie ten páchateľ, čo jej mal ublížiť. Uviedol, že je vo výkone trestu od 12.1.2010 a od tej doby je stále nezamestnaný, bez financií a príjmov.

13. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu uvádzajúc, že sa plne stotožňuje s názorom Okresného súdu Nitra vyjadreným v odôvodnení rozhodnutia 17C/65/20015 zo dňa 28.02.2018 a navrhol odvolanie ako neodôvodnené zamietnuť. Žalovaný svojím zavineným protiprávnym konaním spôsobil jeho poistencovi V. H. poškodenie zdravia a on voči žalovanému ako tretej osobe uplatnil právo na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal listinnými dôkazmi oprávnenosť podania žaloby proti žalovanému.

14. Žalovaný zaslal súdu prvej inštancie žiadosť o odpustenie pohľadávky, lebo je vo výkone trestu od 10.1.2010 a je po veľmi ťažkých troch infarktoch; žiada o odpustenie pohľadávky, užíva 12 druhov liekov. Znova zopakoval, že skutok sa mal stať 12.1.2010 o 10.00 hod. ráno a V. H. bola už 8.1.2010 za tento skutok ošetrená, 4 dni vopred. Žiadal o zastavenie tejto pohľadávky.

15. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s jeho tvrdením, že poškodená V. H. bola ošetrená dňa 8.1.2010, nakoľko žalobca jednoznačne preukázal listinnými dôkazmi (uplatnenie nároku na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 23.4.2010 a následne dňa 26.05.2010 ako aj vykázanou zdravotnou starostlivosťou), že poškodená bola liečená od 12.1.2010, a teda od spáchania trestného činu žalovaným.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

17.1. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17.2. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa čl. 1, § 1 ods. 1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj „žaloba“, „žalobca“, „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo „súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods. 3 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

19. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

20. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda ak súd nepoužil správny právny predpis , alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne záver.

21. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového , ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003).

22. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, uvedenými v odôvodnení rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.

23.1. Na margo námietok žalovaného v odvolaní, že on nie je páchateľ vo vzťahu k poškodenej V. odvolací súd poznamenáva, že táto jeho námietka je právne bezvýznamná, pretože v zmysle § 193 je súd v občianskom súdnom konaní (teraz v civilnom procese) viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku, a tým aj formou zavinenia predpokladaného zákonom (R 35/1993).

23.2. Z obsahu spisu, a to najmä z výroku rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. apríla 2011, č. k. 33T/96/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. januára 2013, č. k. 3To/117/2012-625 je bezpečne a nespochybniteľne preukázané, že žalovaný ako obžalovaný v trestnom konaní bol, okrem iných skutkov v bode 1, 2 a 4 v bode 3 uznaný za vinného, že dňa 12.01.2010 v čase približne o 11.00 hod. v X., na J. ulici v priestoroch bytového domu číslo XX, pristúpil k poškodenej V. H.,

narodenej XX.XX.XXXX, ktorá v tom čase zatvárala vchodové dvere domu, pričom so slovami: „dajte mi tú tašku“ sa jej pokúsil vytrhnúť z pravej ruky plátennú tašku, čomu sa však poškodená bránila, následne sa obžalovaný na ňu zahnal pravou rukou, touto ju uderil do ľavej strany hrudníka, pričom ju sotil a zároveň jej vytrhol tašku, v dôsledku čoho poškodená spadla na zem, vzápätí z tašky vybral peňaženku s obsahom približne 20 eur a uvedeným konaním tak spôsobil poškodenej zlomeninu chirurgického krčka ľavej ramennej kosti s posunom kostných úlomkov a pomliaždenie ľavého prsníka s krvnou podliatinou, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní najmenej 8 týždňov a majetkovú škodu vo výške 20 eur, teda v tomto bode proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, uvedený čin spáchal na chránenej osobe- na osobe vyššieho veku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania- na viacerých osobách a uvedeným činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, tým spáchal pokračujúci obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona, v bode 3/ aj podľa § 188 odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona a za to mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov so zaradením na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon restu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia; bol mu tiež uložený ochranný dohľad na 3 (tri) roky a bola mu tiež uložená povinnosť nahradiť poškodeným škodu, a to V. H. vo výške 20 eur.

23.3. Z uvedených trestných rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že trestného činu vo vzťahu k poškodenej V. H. sa žalovaný dopustil dňa 12.01.2010 v X. v čase cca o 11.00 hodine. Žalobca jednoznačne preukázal, že poškodenej V. H. ako jeho poistenkyni bola následkom úrazu, ktorý jej spôsobil žalovaný prvýkrát poskytnutá zdravotná starostlivosť dňa 12.01.2010 vo forme špeciálnej ambulantnej starostlivosti v súvislosti so zlomeninou kľúčnej kosti v sume 21,60 eura, v súvislosti s následným vyšetrením a liečenými zložkami v sume 41,22 eura a v súvislosti s liekmi vydanými v lekárni v sume 14,81 eura, t. j. spolu v sume 77,63 eura, teda nie je vôbec pravdivé tvrdenie žalovaného, že poškodená V. H. bola za úraz, ktorý jej mal žalovaný spôsobiť ošetrená už 08.01.2010.

24. Vychádzajúc z uvedených skutočností rozhodol odvolací súd tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

25. Odvolací súd záverom poznamenáva, že súd nie je oprávnený „odpustiť“ žalovanému žalobcom požadovanú a súdom žalobcovi priznanú sumu 77.31 eura s príslušenstvom, keďže je to nárok žalobcu, ktorý o žiadosti žalobcu môže jedine rozhodnúť.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní, pretože náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a nevyčíslil a ani mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním z obsahu spisu nevyplývajú..

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .