Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/67/2017

Potvrdené rozhodnutím 11Co/67/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobkyne: Q. B., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, proti žalovanému: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. R. XXX, o zaplatenie 483,71 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28. novembra 2018, č.k. 27C/67/2017-42, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobkyne: Q. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, proti žalovanému: P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. R. XXX, o zaplatenie 483,71 €, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 483,71 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobkyni priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.7.2017 domáha zaplatenia sumy 483,71 € z titulu nedoplatku na nájme rodinného domu a vyúčtovania plynu a elektriny.

2. Súd žalobe vyhovel a dňa 20.11.2017 vydal platobný rozkaz, voči ktorému včas podal žalovaný odpor s odôvodnením, že je nedôvodný, pretože zaplatil viac ako vyplýva z nájomnej zmluvy. Súd vydaný platobný rozkaz zrušil a nariadil pojednávanie.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu a ich výsluchom, výsluchom svedkyne Q. Z., listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu špecifikovanými nižšie.

4. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 483,71 € z titulu uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 16.11.2016, nájom ukončila výpoveďou zo dňa 30.4.2017 ku dňu 15.5.2017, kedy bola aj nehnuteľnosť vyprataná. Predmetom nájmu bol rodinný dom v obci I. XXX. Žalovaný sa zaviazal platiť nájomné mesačne 250,- € a ostatné náklady spojené s užívaním domu. Za plyn platil preddavkovo 5x 80,- € mesačne od 15.12.2016 do 15.4.2017 spolu 400,- €. Z preddavkových platieb vykonala vyúčtovanie v 4/2017. Vyúčtovania za ďalšie obdobie ku dňu vysťahovania vo výške 246,47 € nezaplatil a nezaplatil ani zálohovú platbu, preto sa domáha zaplatenia tejto čiastky. Za elektrickú energiu platil mesačne po 20,- € a v rámci vyúčtovania dňa 15.2.2017 sa vyrovnali. Od 15.2.2017 do vysťahovania zaplatil 3x 20,- € spolu 60,- €, ktoré započítala na nedoplatok z vyúčtovania do vysťahovania vo výške 172,24 € po odpočítaní preddavkov sa domáha zaplatenia sumy 112,24 €. Ďalej sa domáha zaplatenia pomernej časti nájomného od 1.5.2017 do 15.5.2017 vo výške 125,- €. Napriek ústnej výzve žalovaný uplatnenú pohľadávku nezaplatil. K žalobe pripojila nájomnú zmluvu, výpoveď z nájmu, vyúčtovanie plynu od 19.4.2017 do 17.5.2017, vyúčtovanie elektrickej energie od 15.2.2017 do 17.5.2017 a poštovú poukážku zo dňa 18.5.2017.

5. Žalovaný v podanom odpore zo dňa 28.12.2017 uviedol, že z dôvodu nekalých praktík chcel ukončiť nájom skôr, ale predbehla ho žalobkyňa, nájomné platili včas. Za nekalú praktiku považuje

nezáujem žalobkyne vydať akékoľvek potvrdenie o prijatí nájomného, alebo za energie. Dňa 14.4.2017 prišla žalobkyňa s výpoveďou z nájmu ku dňu 15.5.2017, odmietla opustiť nehnuteľnosť, ak výpoveď nepodpíše. Výšku nedoplatku 1036,13 € nevedela obhájiť a tak sa dohodli na zaplatení sumy 600,- €, čím bude nedoplatok vyrovnaný, nakoľko sa započítajú zaplatené preddavky 400,- €. Doklad o príjme sumy 600,- € podpísala. Zaplatením sumy 600,- € považoval vec za skončenú. K odporu pripojil príjmový pokladničný doklad o zaplatení sumy 600,- € a ďalších 11 pokladničných dokladov a splátkové kalendáre energií a nájmu.

6. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaný mal pripravený len jediný doklad pri preberaní peňazí a to o zaplatení sumy 600,- €, ktorý podpísala, išlo o vyúčtovanie nedoplatku za plyn do 19.4.2017. Pri tomto vyúčtovaní plynu si uplatnila z faktúry len pomernú časť vypočítanú zamestnankyňou dodávateľa podľa množstva spáleného plynu odkedy sa žalovaný nasťahoval do domu. Ostatné príjmové doklady pripojené k odporu nikdy nevidela. Rozporovala aj deň úhrady uvedený na nich, napr. platby v januári 2017 boli zaplatené až 22.1.2017 po urgencii. Rozporovala aj tvrdenie žalovaného, že zaplatil preddavky na energie po 120,- €, nakoľko platil vždy len 100,- €. Rozporovala aj okolnosti podpísania výpovede, nakoľko túto podpísal pred bránou a prítomná bola aj jej sestra. Nájom ukončila z dôvodu, že žalovaný pravidelne meškal s platbami. K vyjadreniu pripojila vyúčtovaciu faktúru elektrickej energie zo dňa 16.2.2017.

7. Žalovaný v duplike uviedol, žalobkyňa si chodila osobne preberať preddavkové platby a nájom vždy 15. dňa v mesiaci. Pri odovzdávaní peňazí bola prítomná priateľka a maloletá dcéra. Sumu 600,- € zaplatil z titulu nedoplatku za plyn 636,- €. Nasledujúci deň po doručení vyúčtovacej faktúry bol na ZSE, kde si overoval správnosť nedoplatku a vypočítali mu inú výšku nedoplatku. Vec chcel riešiť so žalobkyňou, ale nemala záujem, následne sa mu telefonicky vyhrážal jej manžel vysťahovaním. Nasledujúci deň boli odovzdať sumu 600,- € v bydlisku žalobkyne a o týždeň dostali výpoveď. Ďalej uviedol, že svojpomocne vymenil vodovodné potrubie. Žalobkyňa mu na jeho žiadosť nepredložila revíznu správu od plynového kotla, komína a od elektriny. Pitná voda sa im zdala závadná a zistili, že susedia vypúšťali v noci žumpu, ktorá vsiakla do spodných vôd. Žalobkyňa ho neupozornila na výšku skutočných nákladov spojených s bývaním v nehnuteľnosti pred uzatvorením nájomnej zmluvy. Ďalej uviedol, že do domu chodila žalobkyňa i jej matka aj v čase ich neprítomnosti, čo berú ako zasahovanie do súkromia. Na energie zaplatil 600,- €, za nájom 1.375,- € a nedoplatok za plyn 600,- €, spolu 2.575,- €. Konanie žalobkyne, ktorá sa domáha zaplatenia sumy nedoplatkov, považuje za úžeru a krivé obvinenie. Navrhol vypočuť svedka svojho otca a svoju priateľku.

8. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa domáha zaplatenia pomernej časti nájomného za 5/2017 vo výške 125,- €. Preddavok na energie platili po dohode od 1.11.2016. Vyúčtovanie elektriny do 14.2.2017 nie je predmetom konania, nakoľko sa vyrovnali. Domáha sa zaplatenia nedoplatku za elektrinu od 14.2.2017 do ukončenia nájmu vo výške 112,24 €, z vyúčtovanej spotreby 172,24 € odpočítala zaplatené preddavky za 2,3,4/2017, t.j. sumu 60,- €. Za plyn do 18.4.2017 bola vyfakturovaná suma 1.324,62 €, následne si dala u dodávateľa vypočítať skutočnú spotrebu žalovaného podľa počiatočného stavu plynomeru pri začatí nájmu 05770/176 m3. Spotreba žalovaného do 18.4.2017 bola 1.036,13 € od ktorej odpočítala zaplatené zálohy 400,- € a žalovaný jej zaplatil 600,- €. Rozdiel vo výške 36,13 € si neuplatňuje v konaní. Domáha sa zaplatenia nedoplatku za plyn za ďalšie obdobie vo výške 246,47 € od 19.4.2017 do 17.5.2017. Poprela tvrdenie žalovaného o úhrade preddavkov mesačne po 120,- €, nakoľko jej platil vždy len 100,- €, spolu 500,- € za celé obdobie.

9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v rodinnom dome bývali od 16.11.2016 do 15.5.2017. Za november 2016 platil len nájom 125,- €, preddavky za energie neplatil. Následne platil mesačne 250,- € nájom a 120,- € energie. Platby platil v hotovosti k rukám žalobkyne, naposledy v mesiaci apríl 2017. Za máj 2017 nič neplatil, teda ani nájomné 125,- €. Po doručení vyúčtovacej faktúry za plyn sa mu nedoplatok zdal veľmi veľký a preto bol osobne a potom aj jeho otec u plynárov, aby mu prepočítali spotrebu, pričom vychádzal z rovnakého stavu meradla ako žalobkyňa. Vždy dospeli pracovníčky k iným číslam, konkrétne 556,89 €. Za plyn preddavkovo zaplatil 400,- € a vyúčtovanie 600,- €. Vyúčtovaciu faktúru za ďalšie obdobie mu žalobkyňa nepredložila. Za elektrinu do apríla 2017 platil mesačne po 40,- €. Uviedol, že nesúhlasí so spôsobom výpočtu nedoplatku žalobkyne za plyn do 18.4.2017. Nedoplatok z vyúčtovacej faktúry elektriny do 14.2.2017 vyrovnal, zaplatil nejakých 50,- € nedoplatok.

10. Svedkyňa Q. Z. žije so žalovaným 13 rokov a bývali spolu v rodinnom dome žalobkyne. Uviedla, že nájomné 250,- € a preddavky 120,- € odovzdávala k rukám žalobkyne v dome, žalovaný bol v práci. Žalovaná jej nechcela podpísať žiadny doklad o príjme. Výpočet nedoplatku im nesedí. Podľa nej nebol nedoplatok za plyn taký veľký. Za plyn zaplatili preddavkovo 400,- € a 600,- € vyúčtovanie. Za máj nájom nezaplatili, pretože nesúhlasili s nedoplatkom. Na otázku žalobkyne potvrdila, že dňa 21.1.2017 odovzdával peniaze žalovaný doma u žalobkyne, pretože svedkyňa bola chorá.

11. Z nájomnej zmluvy mal súd preukázané, že žalovaný sa zaviazal platiť nájomné vo výške 250,- € mesačne a preddavkovo na služby sumu 120,- €. V bode 3.2. sa zaviazal v prípade, ak výška zaplatených preddavkov bude nižšia ako skutočné náklady, zaplatiť nedoplatok do 10 dní od doručenia vyúčtovania prenajímateľom. Nájom trval od 17.11.2016 do 15.5.2017, kedy bol ukončený písomnou výpoveďou zo strany žalobkyne.

12. Z vyúčtovacej faktúry ZSE zo dňa 28.5.2017 súd zistil, že od 15.2.2017 do 17.5.2017 bola spotreba elektrickej energie v odbernom mieste I. XXX vo výške 172,24 €. Z vyúčtovacej faktúry ZSE zo dňa 22.5.2017 súd zistil, že od 19.4.2017 do 17.5.2017 bola spotreba plynu v odbernom mieste I. XXX vo výške 246,47 €.

13. Žalobkyňa predložila po námietkach žalovaného aj faktúru za vyúčtovanie elektrickej energie za predchádzajúce obdobie od 12.2.2016 do 14.2.2017 vo výške 325,70 € a za plyn od 19.4.2016 do 18.4.2017 vo výške 1.324,62 €, pričom z vyúčtovacej faktúry súd zistil, že spotreba od 1.1.2017 do 18.4.2017 bola 558,22 € (276,49 € + 3,6 € + 157,59 € +27,50 € = 465,18 + 20% DPH 93,04€).

14. Z pokladničného dokladu zo dňa 1.5.2017 mal súd za preukázané, že žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 600,- € z titulu doplatku plynu.

15. Zo splátkových kalendárov žalovaného súd zistil, že evidoval preddavkové platby za energie po 120,- € mesačne zaplatené od 15.12.2017 do 15.4.2017 spolu 500,- € a za nájom za 11/2016 vo výške 125,- € a od 15.12.2016 do 15.4.2017 po 250,- €, spolu 1.375,- €. Za mesiac máj 2017 neevidoval preddavok na energie a ani nájomné. Splátkový kalendár je podpísaný len žalovaným. Pripojené príjmové pokladničné doklady nie sú podpísané žalobkyňou len žalovaným.

16. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu s výnimkou výsluchu svedka X. Š., ktorý rovnako ako žalovaný mal osobne overovať správnosť vyúčtovania plynu spotrebovaného do 18.4.2017. Uvedený dôkaz súd nevykonal z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko podľa vyjadrenia žalovaného aj on sám bol za rovnakým účelom u dodávateľa plynu a každému povedali iné číslo.

17. Podľa § 489 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne, v dojednanej dobe, užíval alebo bral z nej úžitky. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Podľa § 685 ods. 1 veta prvá s použ. § 853 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Podľa § 686 ods. 1 s použ. § 853 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsah užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Podľa § 151 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010)

19. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

20. Vykonaným dokazovaním postupom podľa Civilného sporového poriadku v zmysle ust. § 151 ods. 1 v spojení s úst. § 191 ods. 1 CSP, vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobkyne v rozsahu, v ktorom neboli žalovaným popreté, mal súd za preukázaný vznik občianskoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, založený zmluvou o nájme rodinného domu, v zmysle ktorej bol žalovaný povinný uhrádzať dohodnuté nájomné 250,- € a preddavky za energie 120,- € mesačne. V zmluve sa žalovaný zaviazal (v bode 3.2.) v prípade, ak výška zaplatených preddavkov bude nižšia ako skutočné náklady, zaplatiť nedoplatok do 10 dní od doručenia vyúčtovania prenajímateľom. Nájom trval od 17.11.2016 do 15.5.2017.

21. Predmetom konania je neuhradený nájom za pomernú časť mesiaca máj 2017 vo výške 125,- €, neuhradená faktúra za vyúčtovanie plynu za obdobie od 19.4.2017 do ukončenia nájmu vo výške 246,47 € a neuhradená elektrina za obdobie od 15.2.2017 do ukončenia nájmu vo výške 172,24 € po odpočítaní zaplatených preddavkov 3x 20,- € vo výške 112,24 €, spolu 483,71 €. Nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný platil nájom vo výške 250,- € vždy v danom mesiaci spolu s preddavkami. Tiež nebolo sporné, že nezaplatil pomernú časť nájomného za máj vo výške 125,- €. Naposledy zaplatil preddavky v mesiaci apríl 2017. Z nich preddavok vo výške 80,- € započítala žalobkyňa na nedoplatok plynu za predchádzajúce obdobie, ktoré nie je predmetom žaloby.

22. V konaní bolo sporné zaplatenie výšky preddavkov žalovaným na elektrinu. Žalovaný tvrdil, že zaplatil preddavok 40,- € mesačne naposledy v 4/2017 a žalobkyňa potvrdila zaplatenie preddavkov len vo výške 20,- € mesačne od začiatku nájmu, zvyšnú časť preddavkov 20,- € mesačne na elektrinu sporovala. Preddavky rovnako ako nájom a vyúčtovanie služieb za predchádzajúce obdobie platil žalovaný žalobkyni v hotovosti bez písomného potvrdenia prevzatia peňazí, teda ide len o jeho tvrdenie a predloženú vlastnú písomnú evidenciu, ktorej pravosť popiera žalobkyňa. Svedeckú výpoveď družky žalovaného, ktorá potvrdzovala odovzdanie preddavkov vo výške 120,- € mesačne (z toho sumu 40,- € na elektrinu), súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Nejde o nezaujatého, nestranného svedka, nakoľko so žalovaným žije 14 rokov v spoločnej domácnosti. Z celej výpovede svedkyne bolo zrejmé, že nesúhlasili s ukončením nájmu, po ukončení nájmu žalobkyňa oznámila na polícii že jej zmizli nejaké veci z domu. Svedkyňa si nepamätala presne počet mesiacov čo bývali v nájme u žalobkyne, ale presne si pamätala výšku zaplatených preddavkov. Tvrdila, že peniaze odovzdávala ona v prenajatom dome, ale neskôr zmenila výpoveď a uviedla, že 21.1.2017 zaplatil nájom a preddavky žalovaný osobne v bydlisku žalobkyne, pričom v evidencii splátok žalovaného je deň úhrady uvedený 15.1.2017, čo je v rozpore s jej tvrdením. Z uvedených dôvodov, nakoľko bola sporná výška zaplatených preddavkov, súd započítal zaplatené preddavky na elektrinu v nespornej výške 3 x 20,- € (za február až apríl 2017) nakoľko žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že zaplatil vyššie preddavky. Žalovaný v konaní nesporoval vyúčtovanie plynu a elektriny, ktoré je predmetom konania, t.j. plynu od 19.4.2017 a elektriny od 15.2.2017 do ukončenia nájmu. Žalobkyňa preukázala skutočnú spotrebu za vyúčtovacie

obdobie faktúrami od dodávateľa, žalovaný nepreukázal, že by nejakú časť zo žalovanej istiny zaplatil, preto súd vyhovel žalobe.

23. Žalovaný v rámci obrany tvrdil, že zaplatil 1.000,- € za vyúčtovanie plynu za obdobie od 16.11.2016 do 18.4.2017, teda za iné obdobie ako je predmetom konania. Podľa jeho tvrdenia mal zaplatiť len 556,89 € a teda zaplatil viac, z tohto dôvodu navrhoval zamietnuť žalobu. Žalobkyňa poprela tvrdenie žalovaného, že za predchádzajúce obdobie mal zaplatiť menej ako zaplatil. Uviedla, že eviduje ešte nedoplatok za vyúčtovanie 36,- €, ale tento si v konaní neuplatňuje, teda nie je predmetom žaloby. Za danej situácie skutkové zdôvodnenie a aj dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného. Žalovaný svoje tvrdenie o skutočnej spotrebe plynu za predchádzajúce obdobie žiadnym spôsobom nepreukázal, len tvrdil, že mu takúto spotrebu vypočítala bližšie nešpecifikovaná pracovníčka dodávateľa plynu, pričom z faktúry, ktorú predložila žalovaná je zrejmé, že skutočná spotreba plynu len za jednu časť z tohto obdobia od 1.1.2017 do 18.4.2017 bola 558,22 €, teda vyššia než tvrdí žalovaný. Ako jediný ďalší dôkaz navrhol výsluch svojho otca, ktorý mal tiež osobne overovať správnosť vyúčtovania spotrebovaného plynu a mal sa dozvedieť, podľa tvrdenia žalovaného, inú výšku skutočnej spotreby ako žalovaný. Súd tento dôkaz z dôvodu nadbytočnosti nepripustil, nakoľko nebol spôsobilý preukázať skutočnú výšku spotreby a teda ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

24. Za procesnej situácie, keď žalobkyňa skutkové tvrdenie žalovaného v celom rozsahu poprela a žalovaný v konaní ďalej neprodukoval žiadne ďalšie dôkazné prostriedky, preukazujúci nad všetku pochybnosť ním tvrdenú skutočnú spotrebu plynu za predchádzajúce obdobie a z toho vyplývajúci preplatok, musel súd uzavrieť, že žalovaný neuniesol bremeno skutkového tvrdenia a s tým súvisiace dôkazné bremeno na preukázanie svojich rozhodujúcich skutkových tvrdení a preto na obranu žalovaného neprihliadol a žalobe vyhovel.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (ods. 2)

27. V konaní plne úspešnej žalobkyni súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).