Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-3T/41/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudcom JUDr. René Štepánikom na hlavnom pojednávaní dňa 8.3.2022 v Bratislave takto

rozhodol:

Podľa súd obžalovaného W. V., nar. XX.X.XXXX v R., bytom B. XX, R. spod obžaloby pre skutok obžalobou právne kvalifikovaný ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa , Tr. zák. s preukazom na , Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 19.10.2020 v čase o 20:20 hod. v Bratislave, na Žltej ulici č. 4, v obytnom dome v byte na treťom poschodí opakovane bránil poškodenej A. G. odísť z jeho bytu tým spôsobom, že keď chcela poškodená otvoriť vchodové dvere a z bytu odísť, tak dvere zabuchol, strhol jej veci ktoré mala v ruke a nasilu ju zatiahol späť do izby odkiaľ sa poškodená opätovne pokúsila dostať ku vchodovým dverám a utiecť čo sa jej však nepodarilo, nakoľko obvinený vzal do ruky nôž a s nožom v ruke poškodenej bránil v odchode z bytu a následne sa jej vyhrážal že ju zabije, čoho sa poškodená zľakla, začala plakať a začalo jej byť fyzicky zle, následne sa znova pokúsila z bytu ujsť, načo ju však obvinený chytil silno za rameno, zatlačil ju do rohu izby a zodvihol na ňu ruku zovretú v päsť a povedal jej že jej „najebe“, pričom poškodená zostala v byte zo strachu až do 7:15 hod. nasledujúceho dňa, kedy chcela odísť do práce čo jej však obvinený nedovolil a postavil sa medzi ňu a dvere aby nemohla odísť, avšak následne sa začal obvinený prechádzať po byte čo poškodená rýchlo využila, otvorila dvere, vybehla na chodbu a odišla z bytového domu preč,

o s l o b o d z u j e

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného W. V., svedkyne- poškodenej A. G., svedka G. G., znalkyne PhDr. Vlasty Kurucovej, prehratím záznamu telefonátu medzi obžalovaným a svedkom G. G., prečítaním a oboznámením spisového materiálu.

Obžalovaný W. V. spáchanie skutku poprel. Poškodenú M. G. fyzicky neobmedzil, neublížil jej, nôž v rukách nemal. Je pravdou, že sa s poškodenou pohádali, po hádke spolu ležali v posteli. Keby bola ohrozená, mala mobil, mohla komukoľvej zavolať alebo napísať. Byt nebol zamknutý. Ráno odišla do roboty. Hádky medzi nimi boli v minulosti pravidelné, obžalovanému sa nepáčili polonahé fotky poškodenej na sociálnych sieťach. Po jeho prepustení z väzby mali opäť s poškodenou vzťah, po 3 - 4 mesiacoch sa rozišli, lebo to ďalej nefungovalo.

Svedkyňa-poškodená A. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že medzi ňou a obžalovaným vznikla hádka, chcela odísť z bytu, obžalovaný zobral z kuchynskej linky nôž s čiernou rukoväťou a striebornou čepeľou, zahnal sa ním na svedkyňu a povedal „tu si sadni, lebo ti najebem" na sekundu si sadla, potom išli na balkón, asi o 20 sekúnd nôž pustil a rozplakal sa. Obžalovaný sa ukľudnil, išli do bytu, kde sa obžalovaný svedkyni vyhrážal päsťou, chytil ju, pritlačil k stene a dal jej päsť kúsok od tváre. Dvere od bytu neboli zamknuté, svedkyni sa ich podarilo dvakrát otvoriť, ale potom bola strhnutá naspäť. Ráno obžalovaný svedkyňu pustil. O skutku povedala svedkyňa otcovi G. G. osobne, keď mal pracovné stretnutie v Bratislave a prišiel za ňou na byt. Navzájom si svedkyňa s obžalovaným cez SMS-ky nadávali. Po prepustení obžalovaného z väzby spolu opäť žili, aj intímne. Po skutku hneď ráno na políciu nešla, lebo si myslela, že nie je taký hlúpy, že za ňou príde a bude ju prenasledovať.

Pri výsluchu v prípravnom konaní svedkyňa 23.10.2020 (štyri dni po skutku) tvrdila, že kľúče od bytu mala, rozpor s hlavným pojednávaním svedkyňa vysvetľovala, že mala pocit, že kľúče nemala. V prípravnom konaní tvrdila, že okrem hrozby päsťou a nožom bolo na ňu mnoho fyzických útokov, na hlavnom pojednávaní tvrdila, že po vyhrážkach nožom sedela v kuchyni asi 10 minút a potom išli na balkón, rozpor s pojednávaním, že v kuchyni sedela asi sekundu vysvetľovala tým, že keď to bolo čerstvé, vedela to popísať detailne. V prípravnom konaní uvádzala, že chcela zavolať políciu, ale sa bála a v momente, keď sa dostala von, tak už políciu nezavolala, svedkyňa to vysvetľovala tým, že chcela zabudnúť na tú situáciu. Pri trestnom oznámení i v prípravnom konaní svedkyňa tvrdila, že obžalovaný na nej sedel a držal jej ruky, na hlavnom pojednávaní za jediné násilie voči nej označila zovretú päsť a nožík. Vysvetľovala to tým, že je to jediné, čo jej ostalo v pamäti, na všetko ostatné sa snažila zabudnúť. Na otázku, že priamo povedala, že okrem noža a päste tam žiaden fyzický kontakt zo strany obžalovaného voči nej nebol, nie, že si nepamätá, svedkyňa odpovedala, že jej mozog to spracoval tak, že sa snažila zabudnúť tie veci a preto povedala, že si nepamätá, nie že sa nestalo. V trestnom oznámení uviedla, že sa bojí vyhrážok, ktoré jej obžalovaný písal, na hlavnom pojednávaní tvrdila, že žiadne vyhrážky jej nepísal. Vysvetľovala to tý, že v tom období každý útok aj nadávky považovala za vyhrážky, ale dnes už vie rozdiel. K trom rozdielnym výpovediam ohľadom kľúčov svedkyňa uviedla, že sa nepamätá.

Svedok G. G., otec poškodenej, vypovedal, že o skutku vie od dcéry od 22.10.2020, kedy mu doobeda dcéra telefonovala, že ju W. V. obmedzoval na osobnej slobode, vyhrážal sa jej nožom, nedovolil jej odísť z bytového priestoru. Následne svedok s W. V. telefonoval, upozornil ho, že bude nahrávať a povedal mu, aby dal pokoj jeho dcére, že to bude riešiť právnou cestou. Dcére poradil, aby sa obrátila na políciu. O vzťahu jeho dcéry s obžalovaným po prepustení obžalovaného z väzby svedok s prekvapením nič nevedel.

Znalkyňa PhDr. Vlasta Kurucová vyhodnotila vzťah obžalovaného W. V. a poškodenej A. G. za bezkonfliktný len v sexuálnej oblasti. Reakcie poškodenej nepovažuje za bežné a štandardné, poškodená je podľa znalkyne nezrelá osobnosť. Kult tela je pre poškodenú prioritný. U poškodenej bo veľmi nízky vplyv strachu, ktoré bol situačný. Konfabulácia je patologický prejav, ktorý vzniká u ľudí, ktorí sú psychicky chorí. Psychická choroba alebo porucha sa u poškodenej neobjektivizovala. Nemohla, je psychicky zdravá. Pokiaľ si to niekto účelovo vymyslí - je to lož. Intelekt na to poškodená má, mohla si to vymyslieť. Na otázku, či vyhrážanie nožom alebo päsťou popísané v obžalobe, ak sa uskutočnilo zo strany obžalovaného voči poškodenej, vyvolalo, vzbudilo u nej dôvodnú obavu o jej zdravie alebo život, znalkyňa odpovedala: „Situačný stres tam vznikol, človek v strachu vníma čas ako dlhší než je reálny. Jej psychika to nevyhodnotila ako obavu o život, pretože bola schopná zrelaxovať a zaspať."

Z prečítaného znaleckého posudku znalca psychiatrie MUDr. Ivana André netrpel a netrpí duševnou poruchou, ktorá by mohla mať zásadnejší vplyv na jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti. Možno u neho uvažovať o poruche osobnosti v zmysle emočnej nestability, s impulzívnymi a paranoidnými prvkami.

Znalecký posudok znalca Ing. Romana Fundáreka preukazuje abstrahovanie komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou z predložených zdrojov.

Z nahrávky vydanej svedkom G. G., ktorá bola na hlavnom pojednávaní prehratá, a k autencitite, ktorej ako k dôkazom sa po jej obsahovej stránke svedok i obžalovaný vyjadrili kladne, vyplýva monológ svedka voči obžalovanému, ktorý prakticky v nahrávke nekomunikoval.

Z priestupkového spisu Okresného úradu Bratislava OU-BA-OVVS2-2021/031961-004 vyplýva, že rozhodnutím z 18.1.2021 bol W. V. uznaný vinným priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. o priestupkoch na tom skutkovom základe, že „dňa 20.10.2020 v čase o 12,05 hod v Bratislave na Brečtanovej ul. pred TV JOJ opľul do tváre oznamovateľku A. G. a nadával jej, že je štetka", za čo mu bolo uložené pokarhanie.

Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov dospel súd k týmto záverom: Obžaloba, ako vyplýva zo skutkovej vety, je výlučne koncipovaná na základe výpovede poškodenej A. G. z prípravného konania, ktorá v čase podania obžaloby nebola podporená žiadnym iným dôkazom. Keďže obžalovaný W. V. v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku, v čase podania obžaloby bola dôkazná situácia výpoveď obžalovaného proti výpovedi poškodenej.

Na hlavnom pojednávaní sa však dôkazná situácia výpoveď (obžalovaného) proti výpovedi (poškodenej) výrazne naklonila v prospech obžalovaného a to z týchto dôvodov:

Obžalovaný W. V. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel.

Naproti tomu dôkazná situácia sa pre obžalobou v jedinej nositeľke dôkazu proti obžalovanému - A. G. úplne rozsypala. Pokiaľ ide o faktografiu, sú tu tri rôzne podania zo strany svedkyne A. G." zápisnica o trestnom oznámení (tu súd nebude vysvetľovať, prečo je tento dôkaz procesne použiteľný, ak by niekto chcel mať iný názor), z 22.10.2020, zápisnica o výsluchu svedkyne z 23.10.2020, výsluch svedkyne na hlavnom pojednávaní 21.9.2021. Časť rozporov súd prezentoval v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku a opäť na ne poukazuje. Ak rozpory vo výpovediach svedkyňa logicky odstraňuje tým, že sa snaží na skutok zabudnúť a vytesniť ho z pamäte, to je možné akceptovať pre odstup času (prirodzené zabúdanie na podrobnosti) vo vzťahu k dátumom 22.10.2020 (zápisnica o trestnom oznámení 3 dni po skutku) na dátum 23.10.2020 (výpoveď v prípravnom konaní 4 dni po skutku a deň po zápisnici o trestnom oznámení) vo vzťahu k časovému odstupu výsluchu na hlavnom pojednávaní (11 mesiacov), nie však k značným rozporom medzi 22.10.2020 (trestné oznámenie) a 23.10.2020 (výsluch svedkyne), kde je rozdiel 1 deň a kde nemožno akceptovať vytesňovanie skutku z pamäte. Naviac sú tu ďalšie nepravdy v tvrdeniach svedkyne A. G.. Na hlavnom pojednávaní tvrdila, že o skutku povedala otcovi, keď mal pracovné stretnutie v Bratislave a prišiel za ňou na byt. Toto tvrdenie je v rozpore s výpoveďou jej otca, že dcéra mu o skutku telefonovala 22.10.2020. Že hovorí pravdu svedok G. G., je evidentné i z časových súvislostí, keďže on telefonoval obžalovanému (nahrávka ako dôkaz vykonaná na hlavnom pojednávaní) a keďže nebol v Bratislave, inak ako z telefonátu dcéry o skutku vedieť nemohol). Z výpovede tohto svedka vyplynulo i to, že dcéra mu povedala, že ju obžalovaný prenasledoval do televízie JOJ (kde pracovala), kde ju opľul a zo spravodajstva ju sprevádzali až do auta. To korešponduje s výpoveďou A. G. z prípravného konania, kde tvrdila... „v tom vychádzala M. R. s C. G. z výťahu tak ma opľul a odišiel..." Je tak evidentné, že skutok opľutia (priestupkový skutok) sa mal podľa tejto výpovede stať v budove televízie JOJ za prítomnosti M. R. a C. G., ktorí zotrvali s A. G. do príchodu polície (a páchateľ W. V. odišiel po opľutí A. G.), avšak z oboznámených výpovedí A. G. z priestupkového spisu vyplýva, že skutok opľutia a nadávok sa stal pri aute pred televíziou a na otázku, či bola nejaká osoba svedkom tejto udalosti, A. G. odpovedala „nikto v okolí nebol".

Z celého kontextu tvrdení a výpovedí A. G. tak v trestnej veci ako aj v priestupkovej veci vyplýva jediné: absolútna nevieryhodnosť tejto svedkyne.

K druhému rozmeru, logickosť či nelogickosť správania sa svedkyne A. G. súd uvádza: Z výpovedí oboch protagonistov - obžalovaného W. V. i poškodenej A. G. vyplýva, že ich vzťah bol dlhodobo postavený na konfliktoch, a ako to zrejme trefne skonštatovala znalkyňa (len) na ich vzájomnej sexuálnej príťažlivosti. Ak aj navzájom boli zvyknutí na hádky, skutok tak, ako je popísaný v skutkovej vete obžaloby, ak by sa stal, má také prvky brachiálneho útoku - útok nožom, vyhrážania sa zabitím.... - ktoré každá žena (azda okrem vycvičenej v bojových umeniach) musí vyhodnotiť ako neakceptovateľné nielen pre ďalší vzájomný vzťah, ale aj pre akúkoľvek okamžité zotrvanie v prítomnosti agresora, inak povedané, musí (logicky má) urobiť všetko preto, aby sa dostala okamžite spod vplyvu útočníka, teda ušla alebo si zabezpečila pomoc. A. G. z bytu neodišla (jej verzia, že nemohla, verzia obžalovaného, že mohla), naopak ľahla si do postele s obžalovaným, spala až do rána, nachystala sa do práce - kult tela, ako to popisuje psychologička, nemôže byť silnejší ako pud sebazáchovy (ak sa skutok stal). G. v čase, keď obžalovaný spal, mohla svedkyňa telefonovať o pomoc, ona však nič také neurobila. Po

odchode z bytu išla do práce, nie hľadať pomoc na políciu. Až priestupok pred (v budove ?) televízie JOJ naštartoval A. G. k tomu, aby riešila (trestný) skutok z 19.10.2020!

Za danej dôkaznej situácie, keď jediným dôkazom v neprospech obžalovaného W. V. je výpoveď A. G., pričom nie je zrejmé, ktorá z jej viacerých protirečiacich si, naviac tvrdenia svedkyne sú vyvrátené aj výpoveďou jej otca, či priestupkovým spisom, sú vychádzajúc prinajmenšom z tézy in dubio pro reo - v podrobnostiach v prospech veci - obžalovaného, súd obžalovaného W. V. spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je trestne stíhaný.

K osobe nositeľky dôkazu v prospech obžaloby - svedkyne A. G. súd nebude zaujímať ďalšie stanoviská ani s poukazom na psychologická závery a keďže rozhodol o nepreukázaní skutku, ani k tomu, aký mal mať (ak by sa stal) dopad na psychiku svedkyne. Za všetko hovorí skutočnosť, že po tom, čo sa podľa A. G. malo stať - brutálny útok na ňu zo strany obžalovaného, po prepustení obžalovaného z väzby, s ním naďalej žila, a to aj intímne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresný súd Bratislava V k sp. zn. .