Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_16Cob-140-2018.pdf
PDF · 125.78 KB
No categories available
16Cob/140/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej, v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s r.o., so sídlom Zlaté Moravce, Priemyselná 17, IČO: 36 521 451, právne zastúpeného: Matejka & Haluška s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 20, IČO: 47 257 415, proti žalovanému: Construction s.r.o., so sídlom Nadlice 64, IČO: 31 106 064, právne zastúpenému: Z.. S. I., advokát, so sídlom K., Z. XXX, v spore o zaplatenie 26 671,62 eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného, o odvolaní Y. H. a F.. S. H. proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 6Cb/4/2017-243 zo dňa 06. júla 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie p o t v r d z u j e .
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II., ktorým bolo nariadené neodkladné oparenie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenie z a m i e t a.
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. o trovách konania m e n í tak, že stranám sporu, Y. H. a F.. S. H. sa náhrada trov konania o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení n e p r i z n á v a .
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Y. H. a F.. S. H. majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému na zaplatenie časti ceny za dielo zo zmluvy o dielo č. 5-11-416 Výmena okien AB1 SPP/051 Stavba: Zhotovenie stavby "Výmena okien v AB I. Bratislava" uzavretej medzi nimi dňa 25.10.2012, vo výške 26.671,62 Eur s príslušenstvom, uplatnenej žalobcom v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod spisovou značkou 6Cb/4/2017, vrátane práva na zaplatenie priznanej náhrady trov konania, záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného: 1. nachádzajúcim sa v okrese Y., obci Y., katastrálnom území Y., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Y., katastrálnym odborom ako pozemky - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape a. parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 256 m2 a b. parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1056 m2;
2. nachádzajúcim sa v okrese Y., obci Y., katastrálnom území Y., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Y., katastrálnym odborom, ako byty a nebytové priestory v stavbe - popis stavby polyfunkčný dom, súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, s parcelným číslom XXXX/XX, a to: a. byt č. 1, 1. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 11871/68148 z celku; b. byt č. 2, 1. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 10182/68148 z celku; c. nebytový priestor č. 4, 2. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 1491/68148 z celku; d. nebytový priestor č. 5, 2. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 8204/68148 z celku; e. nebytový priestor č. 6, 2. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 1199/68148 z celku; f. nebytový priestor č. 7, 2. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 1224/68148 z celku; g. nebytový priestor č. 8, 2. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 2317/68148 z celku; h. nebytový priestor (garáž) č. 1, 1. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 1967/68148 z celku; i. nebytový priestor (garáž) č. 2, 1. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 24237/68148 z celku; j. nebytový priestor (garáž) č. 3, 1. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 5456/68148 z celku.
Výrokom II. nariadil súd prvej inštancie neodkladné opatrenie, ktorým nariadil 1. žalovanému zdržať sa:
a) poskytnutia plnenia na uspokojenie (t.j. úplného alebo čiastočného zaplatenia) záväzkov žalovaného zodpovedajúcich pohľadávkam, ktoré patria alebo patrili veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol osobou spĺňajúcou vo vzťahu k žalovanému vymedzenie spriaznenej osoby podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., existujúcich v čase doručenia tohto uznesenia žalovanému;
b) poskytnutia plnenia na uspokojenie (t.j. úplného alebo čiastočného zaplatenia) záväzkov žalovaného, právnym dôvodom vzniku ktorých je rozdelenie zisku alebo rozdelenie iných vlastných zdrojov spoločnosti žalovaného;
c) jednostranného započítania alebo uzavretia dohody o započítaní alebo o inom spôsobe zániku peňažného záväzku podľa písmen a) alebo b) vyššie, s výnimkou úplného alebo čiastočného odpustenia záväzku žalovaného;
d) akýchkoľvek právnych úkonov smerujúcich k zabezpečeniu záväzku tretej osoby majetkom žalovaného, najmä, avšak nielen, zriadenia záložného práva na majetku žalovaného. 2. Y. H., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX J., zdržať sa:
a) prijatia rozhodnutia, alebo hlasovania za prijatie rozhodnutia, o rozdelení zisku žalovaného alebo o rozdelení iných vlastných zdrojov žalovaného;
b) akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vzniku povinnosti, alebo následkom ktorých by bola povinnosť žalovaného, vyplatiť spoločníkom alebo ktorémukoľvek z nich podiel na zisku alebo iných rozdelených vlastných zdrojoch spoločnosti žalovaného;
c) jednostranného započítania alebo uzavretia dohody o započítaní alebo o inom spôsobe zániku peňažného záväzku podľa písmena b) vyššie, s výnimkou úplného alebo čiastočného odpustenia záväzku žalovaného. 3. F.. S. H., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, XXX XX U., zdržať sa:
a) prijatia rozhodnutia, alebo hlasovania za prijatie rozhodnutia, o rozdelení zisku žalovaného alebo o rozdelení iných vlastných zdrojov žalovaného;
b) akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vzniku povinnosti, alebo následkom ktorých by bola povinnosť žalovaného, vyplatiť spoločníkom alebo ktorémukoľvek z nich podiel na zisku alebo iných rozdelených vlastných zdrojoch spoločnosti žalovaného;
c) jednostranného započítania alebo uzavretia dohody o započítaní alebo o inom spôsobe zániku peňažného záväzku podľa písmena b) vyššie, s výnimkou úplného alebo čiastočného odpustenia záväzku žalovaného.
I. III. zaviazal žalobcu zaplatiť Okresnému súdu Partizánske súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný elektronicky vo výške 16,50 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Výrokom IV. rozhodol, že žalobca má proti žalovanému a proti Y. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, a F.. S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, U., proti všetkým spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania o neodkladnom a o zabezpečovacom opatrení v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, žalobca sa predmetnou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 183 358,73 eur s príslušenstvom z titulu zaplatenia ceny diela na základe zmluvy o dielo č. 5-11-416 Výmena okien AB1 SPP/051, stavba: Zhotovenie stavby "Výmena okien v AB I. Bratislava". Súd prvej inštancie v spore rozhodol rozsudkom zo dňa 16.04.2018 č.k. 6Cb/4/2017-183 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 183 558,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne: zo sumy 30 198,58 eur od 08.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 91 663,59 eur od 21.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 33 600,65 eur od 05.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 21 231,80 eur od 19.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 6 664,11 eur od 29.03.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň rozhodol o plnom nároku žalobcu na náhradu trov konania. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie.
3. Po vyhlásení rozsudku podal žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnil tým, že má obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Voči žalovanému eviduje pohľadávky, ktoré vyčíslil na cca 378 000 eur (uplatnená v tomto spore) a na cca 50 000 eur (uplatnená v spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3Cb/19/2016). Jediný majetok žalovaného, ktorý sa mu podarilo identifikovať, sú nehnuteľnosti uvedené v bode I. výroku tohto uznesenia. Z účtovnej závierky žalovaného za ostatné účtovné obdobie vyplýva, že hodnota jeho nehnuteľností je 187 463 eur. Na nehnuteľnostiach však viazne záložné právo v prospech banky. Okrem toho vo svojom účtovníctve eviduje hnuteľné veci v účtovnej hodnote 64 925 eur, pohľadávky z obchodného styku 393 026 eur a finančné prostriedky v účtovnej hodnote 384 515 eur. Z účtovnej závierky mu však vyplývajú záväzky v celkovej výške 819 061 eur. Spolu s pohľadávkami žalobcu predstavuje masa pasív z majetku žalovaného sumu približne 1 247 000 eur. Časť záväzkov žalovaného nie je krytá jeho majetkom. Na nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo, pričom ale zabezpečovaný záväzok z účtovnej závierky žalovaného nevyplýva. Pravdepodobne je ním zabezpečený cudzí dlh. Záložné právo bolo zriadené v roku 2016, po doručení výzvy na zaplatenie nárokov žalobcu. V rovnakom roku žalovaný rozdelením zisku zvýšil pasíva a následným vyplatením dividend zredukoval svoj majetok o sumu 182 000 eur. V rokoch 2016 a 2017 vzrástla hodnota záväzkov voči spoločníkom a združeniu zo sumy 55 117 eur na sumu 321 907 eur. Žalovaný realizuje úkony obmedzujúce potenciál uspokojenia nárokov žalobcu a tým zhoršuje jeho postavenie ako veriteľa. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľného majetku zapísaného na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX (pre kat. úz. Y.). Žalovaný vykonáva transakcie v prospech spriaznených osôb, úkony spoločníkov žalovaného môžu negatívne vplývať na rozsah pasív žalovaného a tým aj na vymožiteľnosť nárokov žalobcu.
4. Žalobca a žalovaný sú účastníkmi sporu vedeného na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 6Cb/4/2017, pričom žalobca sa proti žalovanému domáha zaplatenia sumy 183 358,73 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia ceny za zhotovené dielo. Súd v merite rozhodol rozsudkom zo dňa 16.04.2018 tak, že žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností uvedených vo výroku I. tohto uznesenia, pričom na nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech banky. Spoločníkmi žalovaného sú osoby uvedené vo výroku II. bod 1. a 2. tohto uznesenia. Žalovaný podľa ostatnej účtovnej závierky vlastnil pozemky v účtovnej hodnote 20 560 eur a stavby v účtovnej hodnote 166 903 eur. Okrem toho vlastnil hnuteľné veci v hodnote 64 925 eur. Z obchodného styku mal pohľadávky vo výške 393 026 eur a na finančných účtoch účtoval o hodnote 384 515 eur. Zároveň účtoval o záväzkoch vo výške 819 061 eur, z ktorých sú záväzky voči spoločníkom vo výške 321 907 eur. V predchádzajúcom účtovnom období (r. 2016) bolo rozhodnuté o vyplatení nerozdeleného zisku spoločníkom, a to F.. S. H. vo výške 36 438 eur a Y. H. vo výške 145 753 eur.
5. Súd prvej inštancie z predložených dôkazov zistil, že vzhľadom k majetku, ktorý žalovaný vlastní, môže byť prípadná exekúcia, ak by bol žalobca v spore úspešný, ohrozená. Súčet doterajších záväzkov žalovaného a záväzku voči žalobcovi, o ktorom súd (zatiaľ neprávoplatne) rozhodol v tomto spore, prevyšuje jeho aktíva. Ďalej z predložených dôkazov vyplýva, že po tom, ako si žalobca uplatnil u žalovaného pohľadávku, o ktorej súd v tomto spore rozhodoval (v roku 2016), žalovaný svoj nehnuteľný majetok zaťažil záložným právom v prospech banky a spoločníci žalovaného sa rozhodli rozdeliť si podiel na zisku. Tým sa nepochybne zmenšuje majetok žalovaného. Je potrebné neodkladne zabezpečiť, aby žalovaný nepokračoval v zmenšovaní svojho majetku, respektíve aby jeho spoločníci svojimi úkonmi neznižovali hodnotu jeho majetku, aby tým nemohla byť prípadná exekúcia ohrozená.
6. Súd prvej inštancie zvažoval, či na dosiahnutie účelu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia postačí nariadiť len zabezpečovacie opatrenie. Hodnota nehnuteľného majetku, vo vzťahu ku ktorému súd zriadil záložné právo (jeho účtovná hodnota) je 187 463 eur. Táto účtovná hodnota však nezobrazuje tú skutočnosť, že nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech záložného veriteľa - banky. Ich skutočná (trhová) hodnota je teda nižšia ako ich účtovná hodnota. Výška žalobcovi priznanej pohľadávky prevyšuje v čase rozhodovania súdu hodnotu nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým bolo zriadené záložné právo. Preto súd dospel k záveru, že výlučne nariadením zabezpečovacieho opatrenia nie je možné dosiahnuť jeho účel a je potrebné okrem zabezpečovacieho opatrenia nariadiť aj navrhnuté neodkladné opatrenie. Neodkladným opatrením súd zaviazal žalovaného, aby sa zdržal špecifikovaných úkonov smerujúcich k zmenšovaniu jeho majetku v prospech svojich spriaznených osôb a zriadenia záložného práva na svojom majetku na zabezpečenie pohľadávky tretej osoby. Takýmto spôsobom je možné zabezpečiť, aby sa majetok žalovaného nezmenšoval a aby z neho bolo možné uspokojiť žalovaný nárok v prípade jeho právoplatného priznania súdom. Tejto povinnosti žalovaného zodpovedá povinnosť jeho spoločníkov zdržať sa takých rozhodnutí, ktorými môžu znížiť majetok žalobcu, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Preto súd uložil povinnosť nielen žalovanému, ale aj jeho spoločníkom, ktorí by mohli urobiť úkony (rozhodnutia) smerujúce k zmenšeniu majetkovej podstaty žalovaného na úkor uspokojenia prípadnej judikovanej pohľadávky žalobcu. Súd podrobil záujmy žalobcu na úspešnej budúcej exekúcii a práva žalovaného a jeho spoločníkov slobodne sa ekonomicky rozhodovať pri podnikaní žalovaného testu proporcionality a dospel k záveru, že väčšiu ochranu je potrebné priznať právu žalobcu na budúce uspokojenie jeho nárokov pre prípad exekúcie. Žalobca sa nemôže domôcť svojich nárokov (ibaže by žalovaný plnil dobrovoľne, čo však z jeho doterajšieho postoja nevyplýva) inak ako nútene - v exekučnom konaní. Ak by sa žalovaný zbavil svojho majetku respektíve by ho naďalej zmenšoval, hrozí, že by exekučné konanie nebolo úspešné. Na druhej strane, zásahom do práv na riadenie spoločnosti žalovaného a jeho spoločníkov dôjde len k obmedzeniu ich práv, po dobu trvania neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný môže riadne fungovať naďalej a vykonávať podnikateľskú činnosť, obmedzený bude len v tom rozsahu, že nebude môcť „presúvať“ vlastný majetok na spriaznené osoby, respektíve zaťažovať ho vecným právom na zabezpečenie pohľadávok tretej osoby a spoločníci žalovaného nebudú môcť v tomto smere robiť úkony. Vo vzťahu k svojím obchodným partnerom pri bežnom obchodnom styku a pri svojom každodennom fungovaní teda obmedzený nebude. Súd postup, ktorým uložil neodkladným opatrením povinnosť aj inému subjektu ako je strana sporu. považuje za súladný s čl. 17 základných princípov (princíp procesnej ekonómie). Nič nebráni tomu konať o návrhoch podaných proti žalovanému aj proti jeho spoločníkom v jednom konaní (nejde o veci, ktoré by sa nehodili na spoločné konanie).
7. O súdnom poplatku súd prvej inštancie rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 3, § 10 ods. 2 písm. d) a podľa Prílohy 1 Položka 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto je žalobca poplatníkom súdneho poplatku podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov. Keďže žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia elektronicky, základná sadzba súdneho poplatku, ktorá je 33 eur, sa znižuje na 16,50 eur (§ 6 ods. 3 zákona).
8. Vzhľadom k tomu, že o nariadení zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia bolo rozhodnuté až po rozhodnutí o veci samej (kde bolo rozhodované aj o trovách konania, avšak ešte nebolo vzaté do úvahy, že vzniknú aj ďalšie trovy v konaní o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení), súd prvej inštancie mal za to, že je potrebné rozhodnúť aj o týchto trovách. Keďže bol žalobca v celom rozsahu v konaní o nariadení neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu proti neúspešnému žalovanému a jeho spoločníkom. O výške trov konania o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto konanie končí, osobitným uznesením súdny úradník.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, Y. H. a F.. S. H. z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 388 CSP zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť alebo podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov konania. Odvolatelia v odvolaní poukázali na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zb. 1Cob/175/2017, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16CoZm/56/2016. Ďalej uviedli, že žalovaný podniká a pôsobí na slovenskom trhu od roku 2006, odkedy sú stále jej spoločníkmi dve fyzické osoby a to Y. H. a F.. S. H.. Majetok spoločnosti sa len zväčšuje a nedošlo k žiadnemu jeho znižovaniu. Žalovaný čerpal v roku 2017 kontokorentný podnikateľský úver a má uzatvorenú len jednu zmluvu a to s bankou - W. G. U. republic and N. a.s., organizačná zložka: W. G. U. V. and N. a.s. F.: XXXXXXXX, I. X/A, XXX XX G.. Žalovaný nezabezpečuje svojim majetkom žiaden cudzí dlh. Z návrhu žalobcu nevyplývajú žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by svedčili o znižovaní majetku žalovaného. Ako vyplýva z verejne prístupných zdrojov (napr. z Registra účtovných závierok resp. stránky www.finstat.sk), žalovaný v roku 2017 zvýšil tržby oproti bezprostredne predchádzajúcemu kalendárnemu roku o takmer 80 percent, na sumu celkom 2,201 miliónov Eur. Svojím majetkom nezabezpečuje žiadny dlh tretej osoby, len úver čerpaný od W. G. U. republic and N. a.s.. Q. existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Žalobca inicioval civilné sporové konanie proti žalovanému začiatkom roku 2017. Od uvedeného času sa finančná situácia žalovaného nezmenila, okrem čerpania jedného úveru, pričom jednoznačne došlo k podstatnému zvýšeniu objednávok a tým aj tržieb a obratu. Ak teda nemal v uvedenom období obavu o tom, že exekúcia by bola ohrozená, nie je zrejmé, z čoho vyplýva jeho obava v aktuálnom období. Žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal obavu z prípadnej exekúcie, pričom treba zdôrazniť, že táto obava musí byť jednak reálna a taktiež musí hroziť bezprostredne. Návrh žalobcu považoval za nesprávny v tej časti, keď uvádza, že spoločníkom spoločnosti bol v minulých rokoch rozdelený nerozdelený zisk z minulých rokov. Žiadna takáto skutočnosť sa nestala a nevyplýva ani z riadne predložených účtovných závierok a daňových priznaní. Neexistuje žiaden dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia voči dvom spoločníkom žalovaného. Navrhované neodkladné opatrenie obsahuje obmedzenia, ktoré obmedzujú žalovaného ako aj uvedené osoby pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Návrh žalobcu je absolútne nesprávny v tej časti, keď tvrdí, že spoločníkom bol v minulých rokoch rozdelený nerozdelený zisk z minulých rokov, žiadna takáto skutočnosť sa nestala a nevyplýva to ani zo žiadnych účtovných závierok a daňových priznaní. Nie sú splnené ani základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca sa len domnieva, že výkon exekúcie bude ohrozený. Žalobca prezentuje len svoje domnienky a hypotézy. Ide o neodborný výklad jednotlivých položiek účtovnej závierky a daňového priznania. Žalovaný zaplatil za žalobcu všetky jeho záväzky voči spoločnosti N. F. KG a následne si svoje pohľadávky jednostranne započítal voči pohľadávkam žalobcu. Medzi navrhovaným neodkladným opatrením a vydaným rozsudkom nie je absolútne žiadna vecná súvislosť. Podmienky na vydanie neodkladného opatrenia nie sú splnené. Odvolatelia poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012. Nie je splnená ani základná podmienka na vydanie zabezpečovacieho a ani neodkladného opatrenia uvedená v ustanovení § 324 ods. 3 CSP, a ani podľa ust. § 325 ods. 1 CSP. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, o tejto skutočnosti nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz, a ani nepreukázal, že by exekúcia mohla byť ohrozená.
10. K odvolaniu žalovaného, Y. H. a F.. S. H. sa písomne vyjadril žalobca a odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Zotrval na svojich vyjadreniach, že úver zabezpečený záložným právom nie je záväzkom žalovaného ale tretej osoby, čo vyplýva z údajov uvedených v Závierke 2017. Odvolatelia v odvolaní žiadnym spôsobom nevysvetlili mylnosť argumentácie žalobcu, ani nepreukázali, že zriadením záložného práva žalovaný nezabezpečoval vlastný, ale cudzí záväzok. Žalobca trval na tom, že osvedčil obavu z ohrozenia budúcej exekúcie, ktorú môže vyvolávať ktorákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nemusí byť v budúcnosti schopný súdom priznaný nárok voči žalovanému účinne vymôcť. Takúto obavu bez ďalšieho vyvoláva nakladanie s majetkom žalovaného znižujúce jeho hodnotu alebo likviditu. Aj v prípade hrozby budúcich, faktických alebo právnych úkonov s negatívnym vplyvom na uspokojenie budúcej pohľadávky je potrebné prihliadať na úkony žalovaného, ktorými zaťažuje svoj majetok, pričom plne postačuje osvedčenie, že úkonom, ktorému sa má predísť by došlo k sťaženiu alebo uspokojenia pohľadávky žalobcu. Je potrebné zohľadniť celkové okolnosti prípadu, napríklad správanie žalovaného, alebo predchádzanie úkonom protistrany, signalizujúcim, že k neželanému úkonu môže reálne dôjsť, pričom jeho budúca realizácia je závislá len od individuálnej vôle protistrany. Zároveň je potrebné prihliadať na úmysel konajúcej osoby alebo jej zámer smerujúci k znemožneniu uspokojenia pohľadávky. Žalobca v konaní dostatočným spôsobom osvedčil obavu z ohrozenia budúcej existencie vedenej pre uspokojenie pohľadávky. K námietke týkajúcej sa zásahov do práv adresátov neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že zdržovacie povinnosti ukladané výrokom uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zasahujú do postavenia jednotlivých odvolateľov rovnako legitímne ako aj proporcionálne. Preto považuje uznesenie za vecne správne a navrhol odvolaciemu súdu ho potvrdiť a priznať žalobcovi proti odvolateľom náhradu trov odvolacieho konania.
11. Odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 CSP, rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, podľa § 380 ods. 2 CSP. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ku ktorým odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd v konaní nezistil.
12. Preskúmaním napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné v časti týkajúcej sa výroku I. a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I., ktorým bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolanie žalovaného, Y. H. a F.. S. H. je v časti týkajúcej sa výroku II. a výroku IV. dôvodné a preto je potrebné napadnuté uznesenie vo výroku II., ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a vo výroku IV. o trovách konania podľa § 388 CSP zmeniť tak, že stranám sporu, Y. H. a F.. S. H. sa nárok na náhradu trov konania o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení nepriznáva. Výrok III. uznesenia nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť dňa 22.07.2018.
13. V súvislosti s novou právnou úpravou civilného procesu, podľa ktorej odvolací súd posudzoval návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že novou procesnou úpravou sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná.
Aj zabezpečovacie opatrenie, zhodne ako neodkladné opatrenie, môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania ako aj po jeho skončení. K základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí okrem návrhu navrhovateľa/žalobcu aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, uplatnená alebo judikovaná peňažná pohľadávka a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť pri rešpektovaní vymedzenia zálohu podľa § 118 ods. 1, 2 v spojení s § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na prevoditeľnosti je založený výkon záložného práva a jeho speňaženie. Vysporiadanie sa s otázkou prevoditeľnosti predmetu záložného práva predstavuje skúmanie predpokladu o spôsobilosti predmetu záložného práva. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality. Navrhovateľ/žalobca by mal konkretizovať peňažnú pohľadávku za účelom preskúmania, či tento peňažný nárok trvá a je dôvodný z hľadiska osvedčovania. Všetky základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je navrhovateľ/žalobca povinný osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Z hľadiska osvedčenia by mal navrhovateľ/žalobca poskytnúť súdu dôkazy osvedčujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností veci. Vzťah neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vzťahom subsidiárnym, ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu.
14. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku I., ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolanie žalovaného, Y. H. a F.. S. H. vo výroku II., ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie vyhodnotil ako dôvodné. Odvolací súd ma za to, že boli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podmienky splnené neboli. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že pre potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca svoju pohľadávku osvedčil dostatočným spôsobom a preukázal aj konanie žalovaného, ktorý doručené výzvy na zaplatenie pohľadávky nehnuteľnosti zaťažil záložnou zmluvou. Rovnako odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa porušenia princípu proporcionality. Princípom vydania zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Zriadením takéhoto záložného práva žalovaný nie je žiadnym spôsobom obmedzený vo výkone svojej podnikateľskej činnosti a ani vo výkone vlastníckeho práva. Dispozícia žalovaného s nehnuteľným majetkom bola už v minulosti obmedzená zriadením záložných zmlúv k nemu. Na predmetný nehnuteľný majetok je už zriadené záložné právo a záložné právo žalobcu bude len ďalším v poradí. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal výšku hodnoty zabezpečovaného majetku a argumentáciu v odvolaní ponechal len v rovine tvrdení. Odvolací súd preto uzavrel, že s prihliadnutím na už existujúce záložné právo a k výške žalobcom osvedčeného nároku, nie je nariadenie tohto zabezpečovacieho opatrenia neprimerané. To znamená, že zriadením záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného nebude obmedzovaný nad prípustnú mieru, pretože ich môže naďalej užívať, a súčasne je primerane zabezpečené prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu.
15. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie a týkajú sa výroku I., ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
16. Odvolací súd považoval za podstatné odvolacie námietky tvrdenia žalovaného, Y. H. ako aj F.. S. H. v časti odvolania proti výroku II., ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie a výroku IV. o trovách konania. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť pred neodkladným opatrením a pokiaľ súd dospeje k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k účelu, ktorý vyplýva z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je podaný súčasne s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí z úradnej povinnosti postupovať podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP a skúmať, či je možné dosiahnuť sledovaný účel len nariadením zabezpečovacieho opatrenia. V prípade obavy z ohrozenia exekúcie sa zriadi zabezpečovacie opatrenie, a to zriadením záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa. Pokiaľ by bolo nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené, bola by splnená podmienka podľa § 324 ods. 3 CSP na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na skrátený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Z uvedeného vyplýva, že zriadenie záložného práva má prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia, z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky a pokiaľ je zabezpečovacie opatrenie dostačujúce, na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené podmienky. V danej veci je podľa názoru odvolacieho súdu zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti špecifikované v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie postačujúce a na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené zákonné podmienky.
17. Výrok o trovách konania je výrokom závislým od rozhodnutia o konkrétnom návrhu, v danej veci o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Je potrebné náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1,2 CSP priznať podľa úspechu strany sporu v konaní o tomto návrhu. V konaní o nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia mal žalobca úspech len v časti nariadeného zabezpečovacieho opatrenia (50% úspech). Vo zvyšnej časti úspech nemal, jeho neúspech bol úspechom žalovaného a Y. H. a F.. S. H., voči ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil výrok IV. napadnutého uznesenia, týkajúci sa náhrady trov konania o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení v závislosti od úspechu žalobcu, žalovaného a subjektov, ktorých sa návrh týkal tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Y. H. a F.. S. H. v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne trovy konania nevznikli a preto súd rozhodol, že im náhradu trov konania neprizná. Žalobca a žalovaný boli úspešní každý v rozsahu 50 %.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1,2 v spojení s § 255 ods. 1,2 CSP tak, že stranám sporu (žalobca a žalovaný) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ich úspech predstavuje 50 %. Y. H. a F.. S. H. priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko boli v odvolacom konaní úspešní.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).