Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-220-2017.pdf
PDF · 111.24 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/220/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34 127 798, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Piešťany, A. Kmeťa 24, IČO: 38 366 598, proti žalovanému: Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom I. B., X. XXX/XXX, o zaplatenie 8.366,59 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 10C/555/2015-192 zo dňa 22.6.2017
- vo výroku II. a IV., takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zamietajúcej časti výroku II. m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.462,67 Eur spolu s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.231,03 Eur od 26.9.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku rozhodol nasledovne: „I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 951,99 Eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania od 26. septembra 2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd v ostatnej časti žalobu zamieta. III. Súd návrh na prerušenie konania zamieta. IV. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, 9, § 100 ods. 1, § 101 ods. 1, § 103, § 517 ods. 2 a § 565 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. - ďalej aj len OZ), § 369 ods. 3 a § 497 Obchodného zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 4 ods. 2, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 4.2.2009 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 5.000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť v 71 mesačných splátkach po 104,99 Eur t.j. celkovo sumu 7.454,29,- Eur. V zmluve však žalobca neuviedol akú celkovú čiastku musí klient zaplatiť, uviedol len celkové náklady spojené s úverom vo výške 2.625,83 Eur. Spočítanie poskytnutého úveru 5.000,- Eur, ktoré musí klient uhradiť s celkovými nákladmi spojenými s úverom 2.625,83 Eur, dáva celkovú čiastku, ktorú musí klient zaplatiť a to 7.625,83 Eur. Rozdiel v tomto výpočte je 171,54 Eur. Rozdiel pri výpočte celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je podstatným porušením náležitosti zmluvy, preto súd musí na toto porušenie prihliadnuť, nakoľko oslabuje nárok veriteľa v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa.
4. Následne prvoinštančný súd s poukazom na vznesenú námietku premlčania žalovaným a taktiež s poukazom na to, že úver je v zmysle zákona bezúročný a bez poplatkov, považoval návrh podaný žalobcom dôvodne len v časti zaplatenia 951,99 Eur, v ostatnej časti žalobu zamietol.
5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5.000,- Eur, z ktorého doposiaľ uhradil 2.076,25 Eur. Nakoľko časť splátok bola premlčaná a to v počte 28 súd za účelom zistenia, aká časť splátok bezúročného úveru bola premlčaná použil nasledovný výpočet. Dlžná suma 5.000,- Eur delené 71 splátok je výška splátky 70,42 Eur. Počet omeškaných premlčaných splátok 28 krát 70,24 Eur je suma 1.971,76 Eur. Napokon súd od sumy 5.000,- Eur odpočítal uhradenú sumu 2.076,25 Eur a premlčané splátky 1.971,76 Eur a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne len vo výške 951,99 Eur. Súd vo zvyšku žalovanej sumy 7.414,60 Eur žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. Keďže žalovaný sa s plnením svojho dlhu dostal do omeškania, súd ho zaviazal na zaplatenie aj úroku z omeškania v zákonnej výške od 26.9.2014 tak, ako to navrhol žalobca.
7. Pokiaľ ide o nárok na zmluvné úroky vo výške 13,60% ročne od 26.9.2014 zo sumy 5.270,36 Eur, v tejto časti prvoinštančný súd žalobu taktiež zamietol s poukazom na ustálenú súdnu prax (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, Krajský súd v Prešove 3Co/85/2013) z ktorej vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovaný bol v prevažnej časti úspešný (77%), nakoľko mu však žiadne trovy vyplývajúce zo spisu nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
9. Proti rozsudku výslovne voči časti výroku, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti žalovanej sumy 1.462,67 Eur a 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 1.231,03 Eur od 26.9.2014 do zaplatenia vo výške 231,64 Eur, podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v odvolaním napadnutej časti a vydal rozsudok: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.462,67 Eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.231,03 Eur od 26.9.2014 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.“ Podané odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), a to nesprávneho právneho záveru o rozsahu premlčania istiny a nesprávneho právneho záveru o vzniku práva na úrok z omeškania, ktorý bol priznaný až od 26.9.2014.
10. K rozsahu premlčaných splátok odvolateľ potvrdil, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nepremlčanými sú splátky za obdobie od 20.7.2012 do 20.1.2015, spolu 31 splátok, tento záver ale následne nesprávne aplikoval. Súd pritom vychádzal z toho, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov, s ktorým právnym záverom odvolateľ nesúhlasí, ale nenapáda ho podaný odvolaním. Súd tiež správne určil výšku splátky istiny a to 70,42 Eur. Pri tomto právnom posúdení mal súd priznať istinu vo výške 2.183,02 Eur, teda 31 nepremlčaných splátok po 70,42 Eur. Na nepremlčané splátky nemali vplyv predchádzajúce úhrady žalovaného v celkovej výške 2.076,25 Eur, pretože týmito došlo k úhrade skôr splatných splátok. Nesprávny je záver súdu, že premlčaných je 28 splatných splátok po 70,42 Eur, ktorý je matematicky chybný. Pri pripustení záveru súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru mal žalovaný zaplatiť sumu 5.000,- Eur v 71 splátkach po 70,42 Eur. Žalovaný zaplatil sumu 2.076,25 Eur, čo zodpovedá necelým 30 splátkam (nezaplatený zostatok 30. splátky je 36,35 Eur). Nepremlčaných je 31 splátok splatných po 20.7.2012, premlčaných tak môže byť len 10 splátok istiny a suma 36,35 Eur. Z uvedeného je podľa odvolateľa zrejmé, že na istine mu mal súd priznať sumu 2.183,02 Eur, pričom mu priznal len 951,99 Eur, priznania rozdielu vo výške 1.231,03 Eur sa domáha podaným odvolaním. Z tejto istiny má byť zároveň priznaný aj 8% úrok z omeškania od 26.9.2014 do zaplatenia.
11. V ďalšej časti odvolania k nepriznaným úrokom z omeškania za obdobie predchádzajúce 26.09.2014 odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie mu mal správne priznať 8% úrok z omeškania: zo sumy 70,42 Eur od 21.7.2012 do 2.9.2013 vo výške 6,31 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.8.2012 do 2.9.2013 vo výške 5,83 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.9.2012 do 2.9.2013 vo výške 5,36 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.10.2012 do 2.9.2013 vo výške 4,89 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.11.2012 do 2.9.2013 vo výške 4,41 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.12.2012 do 2.9.2013 vo výške 3,95 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.1.2013
do 2.9.2013 vo výške 3,47 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.2.2013 do 2.9.2013 vo výške 2,99 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.3.2013 do 2.9.2013 vo výške 2,56 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.4.2013 do 2.9.2013 vo výške 2,08 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.5.2013 do 2.9.2013 vo výške 1,62 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.6.2013 do 2.9.2013 vo výške 1,14 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.7.2013 do 2.9.2013 vo výške 0,68 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.8.2013 do 2.9.2013 vo výške 0,20 Eur, zo sumy 2.183,02 Eur od 3.9.2013 do 26.9.2014 vo výške 186,12 Eur. Napriek tomu, že súd dospel k záveru, že žalovaný bol s platením v omeškaní už pred 26.9.2014, nepriznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania za obdobie pred 26.9.2014, na ktorú mu mala byť priznaná minimálne suma 231,64 Eur.
12. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. čiastočne zmeniť (§ 388 CSP) a čiastočne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
14. Preskúmavaný rozsudok vo vyhovujúcej časti výroku I. a vo výroku III. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, odvolaním napadnutý nebol. Obdobne preskúmavaný rozsudok nebol napadnutý ani v celom rozsahu zamietajúceho výroku II., iba v časti o zaplatenie sumy 1.462,67 Eur s 8% úrokom z omeškania zo sumy 1.231,03 Eur od 26.9.2014 do zaplatenia. Keďže vo zvyšných častiach preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolaním strany napadnutý, nadobudol v tomto rozsahu právoplatnosť a netvoril predmet prieskumu odvolacieho súdu. Preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu podliehala tá zamietajúca časť rozsudku (včítane závislého výroku o náhrade trov konania), v ktorej bola žaloba výrokom II. zamietnutá v časti o zaplatenie istiny 1.231,03 Eur s príslušenstvom a v časti úroku z omeškania fixne vyčíslenej sumou 231,64 Eur. Odvolateľ pritom nenapadol záver súdu prvej inštancie, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, namietal výpočet nepremlčaného nároku žalobcu, ako aj rozsah priznaných úrokov z omeškania.
15. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie tak, ako vyplýva z listinných dôkazov založených v spise, viedlo k nesporným skutkovým záverom, že na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000,- Eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť v 71 mesačných splátkach, s počiatkom od 20.3.2009, s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.1.2015, v dohodnutej splátke 104,99 Eur, ktorá v dôsledku v odvolaní už nespochybnených záverov súdu prvej inštancie bola znížená na splátku výlučne istiny v sume 70,42 Eur pri dodržaní konečnej splatnosti úveru, ktorý nebol medzi tým zosplatnený. Z dokazovania nesporne vyplýva, že žalovaný žalobcovi z titulu predmetného úveru uhradil v období od 28.2.2009 do 2.9.2014 celkom sumu 2.076,25 Eur, ktorá zodpovedá 29 splátkam po 70,42 Eur plus sumu 36,35 Eur z 30. splátky. Pri uplatnení zásady, že plnenie dlhu je potrebné započítavať na najskôr splatné splátky tak žalovaný žalobcovi uhradil celkom 29 a časť 30. splátky za obdobie júla 2011. Zostala tak nezaplatená suma istiny 2.923,75 Eur. Podľa záverov súdu prvej inštancie, v odvolaní opäť nespochybnených, nepremlčanými zo stali splátky za obdobie od 20.2.2012 do 20.1.2015, teda celkom 31 splátok po 70,42 Eur, t.j. spolu 2.183,02 Eur. Premlčané, nezaplatené splátky tak predstavujú splátky za obdobie od časti júla 2011 do júna 2012.
16. Z dokazovania tak nesporne vyplýva, že žalovaný žalobcovi z titulu predmetného úveru uhradil v období od februára 2009 do septembra 2014 celkom sumu 2.076,25 Eur, čo zodpovedá cca 29,5 splátkam po 70,42 Eur, keďže postupné a nepravidelné plnenie žalovaného za uvedené obdobie bolo
potrebné započítavať na najskôr splatné splátky, boli tak uhradené splátky za obdobie od februára 2009 do cca polovice júla 2011. Premlčané a nezaplatené zostali splátky od polovice júla 2011 do júna 2012 t.j. cca 11,5 splátky. Nepremlčané zostali splátky za obdobie od júla 2012 do januára 2015, čo predstavuje pri splátkach 70,42 Eur celkom sumu 2.183,02 Eur. Súčet vyššie uvedených mesiacov predstavuje spolu dojednanú dĺžku splatnosti 71 mesiacov. Súd prvej inštancie nepostupoval matematicky správne, ak od dlžnej sumy 5.000,- Eur odrátal sumu pripadajúcu na všetkých 28 premlčaných splátok, t.j. sumu 1.971,76 Eur, keďže žalovaný uhrádzal sporadicky v nepravidelných výškach splátky dlhu žalobcovi aj v období, ktoré bolo vymedzené ako premlčané (od 20.3.2010 do 20.6.2012), pričom v čase tohto plnenia ani nešlo o premlčané pohľadávky. S poukazom na uvedené žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie nepremlčaných splátok celkom vo výške 2.183,02 Eur. Súd prvej inštancie preto pri vyčíslení nároku žalobcu dospel k nesprávnemu záveru, že mu vznikol nárok iba na sumu 951,99 Eur. Bolo preto dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zamietajúcej časti výroku II. s použitím § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému okrem súdom už priznanej istiny 951,99 Eur priznal aj sumu 1.231,03 Eur, spolu so správne uplatneným 8% ročným úrokom z omeškania od 26.9.2014 (deň nasledujúci po dni postúpenia pohľadávky) až do zaplatenia.
17. Odvolaním bola napadnutá aj tá časť zamietajúceho výroku II., ktorou súd žalobcovi nepriznal uplatnený úrok z omeškania z jednotlivých splátok za obdobie od 21.7.2012 do 26.9.2014, t.j. úrok z omeškania pred 26.9.2014 vyčíslený celkovou sumou 231,64 Eur. Súd prvej inštancie nepriznanie týchto úrokov z omeškania v rozsudku neodôvodnil. Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že premlčanými boli splátky pohľadávky splatné vždy k 20. dňu mesiaca za obdobie od 20.7.2012. Keďže žalovaný splátky úveru žalobcovi za obdobie od 20.7.2012 neuhrádzal, čím sa dostal do omeškania, nebol dôvod nepriznať mu nárok na úroky z omeškania aj za toto obdobie v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.
18. Od novelizácie Obchodného zákonníka s účinnosťou od 15.1.2009 v zmysle § 369 aktuálne ods. 3 platí, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov Občianskeho práva. V zmysle § 517 ods. 2 takto použitého Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré v § 3 ods. 1 od počiatku účinnosti ustanovuje, že rozhodujúca je sadzba úrokov z omeškania platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. V danom prípade sa žalovaný v rozsahu uplatnenom žalobcom v odvolaní dostával do omeškania v období od 21.7.2012 až do 21.8.2013 vždy s platením jednotlivých mesačných splátok, rozhodujúcou bola teda výška úroku z omeškania vždy k 21. dňu príslušného mesiaca (k prvému dňu omeškania), pričom po zosplatnení úveru od 3.9.2013 sa uplatní sadzba úroku z omeškania účinná ku dňu 3.9.2013 a odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky sadzba účinná k 26.9.2014.
20. Žalobca si v odvolaní uplatnil jednotnú 8% sadzbu úroku z omeškania. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení Nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z. § 10c - prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013 výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013. Keďže predmetný záväzkový právny vzťah - zmluva o úvere bola uzavretá dňa 4.2.2009, na úroky z omeškania je potrebné aplikovať Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013. Úroky z omeškania podľa tohto nariadenia potom v rozhodnom období predstavovali: za obdobie od 21.7.2012 do 21.1.2013 - 8,75%, - za obdobie od 21.5.2013 do 3.9.2013 - 8,5% a od 26.9.2014 - 8,05 %. Keďže žalobca si v odvolaní uplatnil jednotnú nižšiu úrokovú sadzbu 8% a v zmysle § 216 ods. 2 CSP, súd nemôže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť mu viac, bolo dôvodným žalobcovi priznať v rozhodnom období sadzbu úroku z omeškania v uplatnenej výške 8%.
21. Za rozhodné obdobie vznikol žalobcovi nárok na kapitalizované úroky z omeškania pri sadzbe 8 % nasledovne: zo sumy 70,42 Eur od 21.7.2012 do 2.9.2013 vo výške 6,31 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.8.2012 do 2.9.2013 vo výške 5,83 Eur,
zo sumy 70,42 Eur od 21.9.2012 do 2.9.2013 vo výške 5,36 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.10.2012 do 2.9.2013 vo výške 4,89 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.11.2012 do 2.9.2013 vo výške 4,41 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.12.2012 do 2.9.2013 vo výške 3,95 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.1.2013 do 2.9.2013 vo výške 3,47 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.2.2013 do 2.9.2013 vo výške 2,99 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.3.2013 do 2.9.2013 vo výške 2,56 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.4.2013 do 2.9.2013 vo výške 2,08 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.5.2013 do 2.9.2013 vo výške 1,62 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.6.2013 do 2.9.2013 vo výške 1,14 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.7.2013 do 2.9.2013 vo výške 0,68 Eur, zo sumy 70,42 Eur od 21.8.2013 do 2.9.2013 vo výške 0,20 Eur, zo sumy 2.183,02 Eur od 3.9.2013 do 26.9.2014 vo výške 186,12 Eur.
22. Žalobcovi teda vznikol nárok na kapitalizované úroky z omeškania za dané obdobie v rozsahu uplatnenom v odvolaní vo výške 231,64 Eur. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie i v tomto rozsahu napadnutej zamietajúcej časti výroku II. zmenil (§ 388 CSP) a žalobcovi priznal nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania za rozhodné obdobie celkom vo výške 231,64 Eur.
23. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
24. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu strany (víťaznej) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. S poukazom na konečný výsledok konania vyplývajúci z tohto rozhodnutia, žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 8.366,59 Eur s príslušenstvom, bola mu priznaná istina 2.183,02 Eur s príslušenstvom, bol teda úspešný v rozsahu 26,09 % a neúspešný v rozsahu 73,91 %. Úspešnejšiemu žalovanému tak zásadne vznikol nárok na pomernú náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) voči žalobcovi v rozsahu 47,82 %.
28. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli.
29. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
30. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
31. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.
32. Odvolací súd potom hoci úspešnejšiemu žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).