Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22C-21-2015.pdf
PDF · 123.6 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/21/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnej veci žalobcu: N. L., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, C., proti žalovanému: Košický samosprávny kraj, IČO: 35541016, Námestie Maratónu mieru 1, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 596,21 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.560,96 Eur spolu s úrokom z omeškania, a to vo výške 5 % ročne, zo sumy 617,94 Eur od 1.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 471,51 Eur od 26.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 471,51 Eur od 24.1.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi ani žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 10.12.2015 v znení podania doručeného súdu dňa 29.12.2015, žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu finančnú náhradu za užívanie nehnuteľnosti titulom vecného bremena a to vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Rožňava, parc. č. 1677/1 o výmere XXXX m2, ktorej vlastníkom je v podiele X/X k celku, a to za obdobie od 1.1.20014 do 31.12.2014 žiadal náhradu za užívanie pozemku o výmere 174,33 m2 v sume 1,066 EUR.-Sk/m2/ rok (174,33x1,066 EUR, spolu 185,83 EUR) a za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 žiadal náhradu za užívanie pozemku o výmere 559,3 m2 sumu 1,066 EUR/m2/rok (559,3m2 x 1,066 EUR, spolu 596,21 EUR) s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2014 do zaplatenia,
2. Žalobný nárok žalobca odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 - nehnuteľnosti (pozemku) parc. č. 1677/1, orná pôda o celkovej výmere XXXX m2, vedenej na LV č. XXXX kat. úz. C., a domáha sa finančnej náhrady za užívanie tejto nehnuteľnosti žalovaným z titulu vecného bremena, s poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod. sp. zn. 14C/66/2009, vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. X. Q. č. 7/2015 vyhotovenom v uvedenom súdnom konaní. Pôvodne žiadal finančnú náhradu za rok 2014 v konaní 14C/66/2009, avšak návrh na rozšírenie žaloby bol súdom zamietnutý. Všetky potrebné doklady sa nachádzajú v konaní 14C/66/2009. Z obsahu spisu 14C/66/2009 vyplýva, že na pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcu je zriadená stavba - cesta II/526 prieťah Rožňava - Štítnik Žalobca ako vlastník predmetného pozemku, ktorý je zastavaný stavbou - cestnou komunikáciou, je obmedzovaný vo svojich vlastníckych právach, t.j. nemôže pozemok užívať na žiadny účel, nemôže z neho brať úžitky a nemôže s ním ani ináč nakladať.
3. Žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a poučením bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 31.10.2016.
4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14.11.2016, uviedol, že nárok žalobcu v plnom rozsahu neuznáva. Žalovaný má za to, že žalobca svoj nárok dostatočne nepreukázal a reálne hrozí, že v budúcnosti bude voči žalovanému opätovne dochádzať k uplatňovaniu toho istého nároku. Právny vzťah z vecného bremena žalovaného k parcele č. 1677/1 vznikol legitímnym spôsobom - ex lege, vo verejnom záujme a je zákonnou povinnosťou žalobcu v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a doplnení niektorých zákonov, strpieť toto právo. žalovaný poukázal na rozsudok okresného súdu Košice I zo dňa 15.04.2016 sp. zn. 14V/66/2009, kde súd nárok žalobcu na zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku zriadením vecného bremena zákonom č. 66/2009 Z.z. zamietol v celom rozsahu, nakoľko sa žalobca domáhal opakovaného plnenia, pričom finančná náhrada za zriadenie vecného bremena má v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. jednorazový chrakter. V súvislosti s jednorazovou finančnou náhradou vzniesol žalovaný námietku premlčania. Žalovaný užíva nehnuteľnosť na základe právneho dôvodu, vecné bremeno bolo zriadené v súlade so zákonom a nárok na jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena mal žalobca uplatniť v trojročnej premlčacej lehote. Všetky nároky žalobcu vznesené po 01.07.2012 považuje žalovaný za premlčané.
5. Podaním doručenom súdu dňa 31.01.2017 žalobca navrhol rozšíriť uplatnený nárok o nárok na finančnú náhradu aj za rok 2016 a to za užívanie výmery 559,3 m2, t.j. v sume 596,21 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% od 01.01.2014 do zaplatenia.
6. V podaní doručenom súdu dňa 03.02.2017 žalobca poukázal na ust. § 123 zákona č. 40/1964 Zb. OZ, s tým, že vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom a v predmetnej veci dochádza k obmedzeniu tohto vlastníckeho práva a to z dôvodu zriadenia vecného bremena. Obmedzenie vlastníckeho práva je prípustné len za splnenia prísnych podmienok spravidla uzavretou dohodou s obmedzovaným vlastníkom a vždy a bezvýnimočne sa musí poskytnúť finančná náhrada. Žalobcu vyvinul snahu riešiť vzťahy ohľadom vlastníctva a užívacieho stavu v tomto smere, že ponúkol nehnuteľnosť na predaj žalovanému resp. požadoval nájomné. žalovaný ako vlastník stavby zriadenej na cudzom pozemku dosiaľ nevyvinul žiadnu snahu na vysporiadanie tohto právneho vzťahu a to ani po nadobudnutí účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. žalovaný je povinným subjektom, ktorý zodpovedá za náhradu za užívanie nehnuteľnosti a to ročným spôsobom. žalobca nemôže pozemok užívať na žiaden účel, nakoľko je zastavaný cestou II. triedy č. 2/526.. Žalobca poukázal, že dosiaľ nebolo zapísané vecné bremeno na LV a odporca si nesplnil povinnosti uvedené v ust. § 4 uvedeného zákona.
7. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 5.5.2017 uviedol, že má za to, že finančná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena je jednorázová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Žalobcovi, za obmedzenie jeho vlastníctva, bola poskytnutá primeraná finančná náhrada už v iných súdnych konaniach.
8. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 07.12.2017 opäť rozšíril svoj uplatnený nárok o nárok na finančnú náhradu aj za rok 2017 a to za užívanie výmery 559,3 m2, t.j. v sume 596,21 Eur a teda žiadal zaviazať žalovaného na úhradu za užívanie nehnuteľnosti titulom vecného bremena: za rok 2014 za užívanie výmery 174,33 m2 čiastku 185,83 EUR za rok 2015 za užívanie výmery 559,3m2 čiastku 596,21 EUR za rok 2016 za užívanie výmery 559,3m2 čiastku 596,21 EUR za rok 2017 za užívanie výmery 559,3 m2 čiastku 596,21 EUR, spolu 1974,46 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% a to od 01.01.2014 do zaplatenia.
9. Na pojednávaní konanom dňa 25.05.2018 súd pripustil zmenu žaloby, v zmysle podania žalobcu, ktoré bolo súdu doručené dňa 07.12.2017.
10. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.11..2018 opäť požiadal o pripustenie zmeny žalobného návrhu, t.j. o rozšírenie nároku na zaplatenie peňažnej sumy za rok 2018 vo výške 596,21 EUR. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.11.2018 nepripustil zmenu žaloby v zmysle uvedeného podania žalobcu, poukazujúc na skutočnosť, ešte nedošlo k uplynutiu obdobia, za ktoré žalobca žiada priznať finančnú náhradu.
11. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu, s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, pripojeným spisom Okresného súdu Košice I sp. zn. 14c/66/2009, znaleckými posudkami vypracovanými znalcami Ing. Jozefom Bujňákom č. 19/2012 a Ing. Evou Hakajovou č. 7/2015 a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX . súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti (pozemku) zapísanej na LV č. 4708 v katastrálnom území C., parcela registra“ E“ č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2. Spoluvlastnícky podiel 1/3 získal na základe osvedčenia o dedičstve č. D 961/01. Podiel žalobcu vo veľkosti 1/3 z celkovej výmery 1684m2 predmetnej nehnuteľnosti tvorí 561,33m2.
13. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 14c/66/2009, súd zistil, že žalobca N. L. sa v uvedenom súdnom konaní domáhal voči žalovanému v 1. rade Správa ciest Košického samosprávneho kraja a žalovanému v 2. rade Košický samosprávny kraj uloženia povinnosti zaplatiť mu za užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Rožňava, parc. č. XXXX/X o výmere 523 m2, ktorej vlastníkom je v podiele 1/3 k celku, t.j. za 174 m2, za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 sumu 31,76 Sk /m2/rok (spolu 182,70 EUR) s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2009 do zaplatenia, za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 sumu 1,092 EUR /m2/rok (spolu 190 EUR) s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2010 do zaplatenia, za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 sumu 1,069 EUR/m2/ rok (spolu 186 EUR) s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2011 do zaplatenia, za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 sumu 1,089 EUR/m2/rok (spolu 189,48 EUR) s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2012 do zaplatenia, za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 sumu 1,038 EUR za m2 ročne (spolu 180,61 EUR) s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2013 do zaplatenia, za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 sumu 1,028 EUR/m2/rok (spolu 178,87 EUR) s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2014 do zaplatenia. Súd rozsudkom zo dňa 15.04.2016 žalobu proti žalovanému v 1. rade v celom rozsahu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania . Žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 200,31 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 27.1.2011 do zaplatenia, nahradiť trovy štátu v 139,62 eur a zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 5.2.2008 do 1.6.2008 a za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2013 s prísl. zamietol.
14. Súd ďalej z pripojeného spisu tunajšieho súdu 14C/66/2009 zistil, že na predmetnom pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcu bola v minulosti postavená stavba, cesta č. II/526 prieťah Rožňava- Štítnik. Podľa snímky vyhotovenej v znaleckom posudku č. 19/2012 znalcom Ing. Jozefom Bujňákom v odbore geodézia a kartografia, vyasfaltovaná plocha cesty má výmeru 154 m2 (diel „a“) a 511 m2 (diel „b“), zostávajúcu výmeru tvorí diel „c“ vo veľkosti 5m2 znalcom označený ako voľná plocha s trávnatým povrchom, diel “d“ vo výmere 31 m2 vjazd na súkromný pozemok, diel „e“ priekopa s trávnatým povrchom pri štátnej ceste, diel „f“ vo výmere 136 m2 priekopa s trávnatým povrchom pri štátnej ceste, diel „g“ vo výmere 390 m2 priekopa s trávnatým povrchom pri štátnej ceste.
15. Znalec Ing. Jozefom Bujňákom v znaleckom posudku č. 19/2012, konštatoval, na základe meraných dát, že cesta č. II/526, prieťah Rožňava - Štítnik, resp. jej časť, je vybudovaná na pozemku s parc. č. 1677/1 zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. C., ktorého je žalobca spoluvlastníkom v podiele 1/3. Samotnou vozovkou je zabraný diel „a“ o výmere 154 m2 a diel „b“ o výmere 511m2, zostávajúca výmera predstavuje priľahlý pozemok k stavbe - cesta II. triedy prieťah Rožňava - Štítnik.
16. Na základe ust. § 11 ods. 2 písm. g) zák. č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov prešla nehnuteľnosť, cesta č. II/526 , dňa 1.1.2004 na základe Dohody o prechode majetku štátu a s ním súvisiacich práv a povinností zo Slovenskej správy ciest na Košický samosprávny kraj. Predmetná stavba - cesta je využívaná verejnosťou, ako cestná komunikácia.
17. Za užívanie pozemku žalovaný žalobcovi za žalované obdobie neuhradil finančnú náhradu.
18. Ing. Eva Hakajová, znalkyňa z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností vypracovala v konaní vedenom na Okresom súde Košice I 14C/66/2009 znalecký posudok č.7/2015 na účely stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena vzniknutého zo zákona č. 66/2009 Z.z. spočívajúceho v obmedzení a v povinnosti strpieť právo stavby - cesty č. II/526 úsek Rožňava, prieťah Štítnik na časti pozemku pôvodne zapísaného v pznk. vl. 4708 pre kat. územie Rožňava ako parcela E-KN č. XXXX/X, a z nej novovytvorená parcela Z. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 523m2
za obdobie od 1.7.2009 - 31.12.2013. Znalkyňa v znaleckom posudku stanovila výšku nájmu na 1 m2 pozemku parc. č. 1677/1 E-KN podľa LV č. 4708 k.ú. Rožňava - ako priemer rokov 2009 - 2013 v hodnote 1,066 (EUR/m2). Všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena - právo stavby cesty II/526 znalkyňa stanovila vo výške 0,84 EUR/m2.
19. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania žalobného nároku. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 28.11.2018 nenamietal skutočnosť, že by žalobca nemal právo na nútene obmedzenie jeho vlastníckeho práva, ale žalovaný má za to, že primeraná náhrada, ktorá mu za zriadenie vecného práva patrí má mať jednorazovú podobu, a to v podstate vychádzajúc zo zákona č. 66/2009 do času kým, by mu nebol pridelený náhradný pozemok alebo kým by nebolo skončené konanie o pozemkových úpravách. Je to majetkové právo, ktoré sa podľa žalovaného premlčuje v zmysle Občianskeho zákonníka vo všeobecnej dvojročnej premlčacej lehote od účinnosti zákona, teda od kedy mohlo byť vykonané po prvýkrát. Zákon nadobudol účinnosť 1.7.2009 a žalobca teda od 1.7. 2009 do 1.7.2012 mohol uplatniť právo na zaplatenie finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena, ktoré vzniklo zo zákona. Žalovaný nemal možnosť nestať sa vlastníkom predmetných stavieb. Sú to stavby, ktoré sa používajú vo verejnom záujme. Zákon č. 66/2009 v podstate vytvára priestor alebo upravuje akým spôsobom je potrebné usporiadavať vlastníctvo k pozemkom, na ktorých sú stavby, ktoré prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva vyššieho územného celku, a to teda buď zámennou zmluvou, čiže náhradným pozemkom alebo konaním o pozemkových úpravách.
20. Súd vec právne posúdil nasledovne:
21. Podľa § 1 ods.1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov (odkaz na zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí), vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
22. Podľa § 2 ods.2 citovaného zákona, ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 3 ods.1 citovaného zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.
24. Podľa § 3 ods.3 citovaného zákona, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku.
25. Podľa § 4 ods.1 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
26. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
27. Podľa čl.20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
28. Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.
29. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako OZ), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
30. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523124'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
31. Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka , vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. 2, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
32. Podľa § 151n ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
33. Podľa § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
34. Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
35. Podľa § 101 OZ , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
36. Podľa § 3d ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis 2a) neustanovuje inak. Prejazdné úseky ciest II. a III. triedy cez colné priestory sú vo vlastníctve štátu.
37. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a nesporné, že žalobca bol v rozhodnom období podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 nehnuteľnosti (pozemku) parc. č. 1677/1, orná pôda o celkovej výmere 1678 m2, vedenej na LV č. 4708 kat. úz. Rožňava, v konaní bolo tiež nesporné, že na predmetnom pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcu bola v minulosti postavená stavba, cesta č. II/526 prieťah Rožňava-Štítnik vo vlastníctve žalovaného. Výmera užívaného pozemku žalobcu a ani spôsob užívania žalovaným, neboli medzi stranami sporu sporné.
38. Zákon č. 66/2009 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 1.7.2009 a vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd konštatoval, že účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z.. <aspi:// module='ASPI'&link='66/2009%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, t.j. dňa 1.7.2009 vzniklo k pozemkom vo vlastníctve žalobcu pod stavbami vo vlastníctve žalovaného v prospech žalovaného ako vlastníka stavieb právo zodpovedajúce vecnému bremenu, tzv. zákonné vecné bremeno k užívaniu pozemku pod stavbou a k priľahlému pozemku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť stavby.
39. Spornou otázkou medzi stranami sporu bolo, či žalobcovi patrí za vecné bremeno jednorazová finančná náhrada alebo nárok na opakujúce sa platby náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva.
40. Otázkou náhrady za vecné bremená sa súdna prax už zaoberala a zaujala v tomto smere záver, že vecné bremená zriadené na základe zákona majú síce špecifický charakter, upravený osobitnými predpismi, na základe ktorých boli zriadené a hoci slúžia účelu, ktorým je verejný záujem, majú aj významný súkromnoprávny charakter. Napokon, osobitné predpisy, ktoré ich vznik upravujú, ich označujú pojmom, vychádzajúcim z občianskeho práva - vecné bremená. Hoci ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou, na základe ktorej vznikli, nie vždy ide o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Preto pokiaľ špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, použije sa všeobecná občianskoprávna úprava.
41. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na daný prípad. Zákon č. 66/2009 Z.z. je zákonom, ktorý predpokladá vznik zákonného vecného bremena, pričom v ust. § 4 priamo odkazuje na ust. § 151n až §151p Občianskeho zákonníka. Tento osobitný právny predpis otázku náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami komplexne nerieši.
42. V prvom rade citovaný zákon počíta s usporiadaním pomerov k pozemkom pod stavbou jednak možnosťou poskytnúť dotknutým vlastníkom náhradný pozemok a jednak postupom v konaní o pozemkových úpravách, v rámci ktorého je možné dotknutým vlastníkom poskytnúť buď náhradný pozemok alebo finančnú náhradu. Nie je však možné opomenúť, že zákon č. 66/2009 Z.z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného pozemku podmieňuje ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu. Až neuplatnenie uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho splnenia troch podmienok, ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo nižšej výmere a c/ o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku.
43. V danej veci nebolo sporné, že medzi sporovými stranami nedošlo k žiadnemu usporiadaniu pomerov v zmysle vyššie stanovených možností.
44. Podľa ust. § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Vecné bremeno teda predstavuje obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci a takéto obmedzenie sa riadi všeobecnou úpravou ust. § 128 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vlastnícke právo obmedziť len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. V tomto ustanovení je premietnutý článok 20 ods.4 Ústavy SR, podľa ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona, za primeranú náhradu.
45. Ak teda zákon č. 66/2009 Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku (vlastníkovi stavby), záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej republiky.
46. K otázke ústavnoprávnej ochrany vlastníckeho práva zaujal názor aj Ústavný súd SR vo svojom náleze č. PL ÚS 19/09, podľa ktorého je povinnosťou všeobecných súdov zabezpečiť taký výklad hmotnoprávnych inštitútov týkajúcich sa obmedzenia vlastníckeho práva, aby bola primerane zabezpečené právo na ochranu vlastníctva garantované článkom 20 ods.1 Ústavy SR. Pokiaľ teda zo strany žalovaného dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu vo forme realizácie vecného
bremena, i keď zriadeného zákonom, zakladá to zásadnú povinnosť poskytnúť vlastníkom za takého obmedzenie náhradu. Na tomto právnom závere nič nemení ani skutočnosť, že z ust. § 4 ods.2 zákona č. 66/2009 Z.z. vyplýva dočasný charakter zákonom zriadeného vecného bremena, ktoré je vlastník pozemku povinný strpieť do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Táto právna úprava nerieši otázku definitívneho usporiadania vlastníctva k pozemku, a ktorom je zriadená stavba vo vlastníctve inej osoby a preto ani náhrada za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva formou vecného bremena nie je v kolízii s prípadným nárokom, ktorý vlastníkovi pozemku vznikne v dôsledku konečnej úpravy. Náhrada za vecné bremeno je totiž náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva za obdobie do vykonania tejto konečnej úpravy. Ako však súd uviedol vyššie, iniciácia konania o pozemkových úpravách je ponechaná výlučne na vôli vlastníka stavby a teda, môže nastať aj situácia, že vlastník stavby takéto konanie neiniciuje a teda, k poskytnutiu náhradného pozemku alebo finančnej náhrady ani nedôjde.
47. Po vyriešení otázky odplatnosti náhrady za vecné bremeno sa súd zaoberal otázkou výšky tejto náhrady.
48. Žalobca sa podanou žalobou domáhal opakovaných platieb titulom náhrady za zriadené zákonné vecné bremeno za rok 2014 za užívanie výmery 174,33 m2 čiastku 185,83 EUR, za rok 2015 za užívanie výmery 559,3m2 čiastku 596,21 EUR, za rok 2016 za užívanie výmery 559,3m2 čiastku 596,21 EUR, za rok 2017 za užívanie výmery 559,3 m2 čiastku 596,21 EUR, spolu 1974,46 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% a to od 01.01.2014 do zaplatenia.
49. Žalobca v súvislosti s určením výšky náhrady za vecné bremeno poukázal na znalecký posudok vypracovaný súdnou znalkyňou Ing. Evou Hakajovou v znaleckom posudku č.7/2015 pre súdne konanie 14C/66/2009. Žalobca navrhol ako východisko pre určenie výšku finančnej náhrady za vecné bremeno
- výšku ročného nájmu na 1 m2 pozemku parc. č. 1677/1 E-KN podľa LV č. 4708 k.ú. Rožňava - ako priemer rokov 2009 - 2013 v hodnote 1,066 (EUR/m2) stanovenú znalkyňou Ing. Evou Hakajovou v znaleckom posudku č.7/2015. Žalovaný nenamietal použitie záverov znalkyne Ing. Evou Hakajovou v znaleckom posudku č.7/2015, avšak navrhol, aby súd vychádzal so znalkyňou stanovenej hodnoty ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena vo výške 0,84 EUR/m2.
50. Vzhľadom na nespornosť záverov znaleckého posudku znalkyne Ing. Hakajovej, súd pri rozhodovaní o výške náhrady vychádzal zo záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku. Všeobecná hodnota ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena - právo stavby cesty II/526 bola znalkyňou stanovená vo výške 0,84 EUR/m2. Vzhľadom na spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje odplata za vecné bremeno za jeden rok pre žalobcu sumu 471,517 EUR (1/3 z výmery 1684m2 = 561,33 m2 x 0,84 EUR). Súd teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.560,96 EUR (náhrada za rok 2014 0,84 EUR x 174,33m2, náhrada za rok 2015 0,84 EUR x 561,33 m2, náhrada za rok 2016 0,84 EUR x 561,33 m2, náhrada za rok 2017 0,84 EUR x 561,33 m2), súd vychádzal z výmery predmetnej parcely 1684 m2, uvedenej v liste vlastníctva, z čoho podiel žalobcu vo veľkosti 1/3 je 561,33 m2, žalobca v žalobe podľa súdu nesprávne určil veľkosť svojho podielu a to 559,3 m2. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
51. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.560,96 Eur spolu s úrokom z omeškania, a to vo výške 5 % ročne, zo sumy 617,94 Eur od 1.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 471,51 Eur od 26.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 471,51 Eur od 24.1.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
52. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
53. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
54. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. V konaní žalobca nepreukázal, že by si jednotlivé nároky voči žalovanému uplatnil pred ich uplatnením na súde, súd má za to, že je potrebné vychádzať z toho, že žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ho žalobca ako veriteľ požiadal o splnenie. Za kvalifikované požiadanie treba považovať doručenie žaloby a ďalších návrhov na zmenu/rozšírenie žaloby, pričom dňom splatnosti nároku žalobcu bude deň po doručení žaloby žalovanému. Rozšírenie o nárok na náhradu za rok 2016 zo dňa 27.01.2017 bol žalovanému doručený dňa 25.04.2017 a návrh na rozšírenie žaloby o nárok na náhradu za rok 2017 bol žalovanému doručený dňa 23.01.2018. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0%. Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne z dlžných súm a to zo sumy 617,94 EUR od 1.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 471,51 EUR od 26.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 471,51 EUR od 24.1.2018 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
55. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovaného (za argumentácie žalovaného, že žalobca má nárok na jednorazovú náhradu žalobca za vecné bremeno v zmysle zák. č. 66/2009 Z.z. a že žalobca si od 1.7. 2009 do 1.7.2012 mohol uplatniť toto právo na zaplatenie finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena) súd uvádza, že vzhľadom na to, že súd konštatoval, že žalobca má nárok na náhradu za vecné bremeno v opakujúcich sa plneniach až do vykonania konečnej úpravy vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z., možno konštatovať, že žalobcom uplatnený nárok na jednotlivé opakujúce platby tejto náhrady nebol premlčaný, keďže žalobca si nárok za jednotlivé roky uplatnil pred uplynutím premlčacej doby. Náhrada za vecné bremeno je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote. Právo na náhradu sa však nemôže premlčať úplne, pokiaľ vecné bremeno trvá, premlčať sa môžu iba jednotlivé čiastkové náhrady za konkrétne časové obdobia kedy bolo vlastnícke právo žalobcu obmedzené, plynutie premlčacej doby sa tak pri jednotlivých obdobiach posudzuje samostatne. Začína dňom nasledujúcim po skončení obdobia, v ktorom bol vlastník vo svojom vlastníckom práve obmedzený. V zmysle uvedeného súd posudzoval včasnosť uplatnenia jednotlivých nárokov žalobcu samostatne, pričom rozhodný deň bol deň doručenia žaloby resp. rozšírenia žaloby súdu. Nárok na náhradu za rok 2014, 2015 žalobca uplatnil na súde dňa 14.12.2015, nárok za 2016 uplatnil návrhom na rozšírenie žaloby doručeným súdu dňa 31.01.2017 a nárok za rok 2017 návrhom doručeným súdu dňa 07.12.2017.z uvedeného je zrejmé, že všetky čiastkové náhrady boli uplatnené včas.
56. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalobca. Žalobcovi však v konaní žiadne trovy nevznikli a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.