Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/63/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. Z. H. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. novembra 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaný

Z. H., nar. XX.XX.XXXX v Ružomberku, trvale bytom U., Y. X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

obžalovaný Z. H. a ďalšia trestne zodpovedná osoba v presne nezistenom čase roku 2004 prisľúbili poškodenému P. F., nar. XX.XX.XXXX, že mu pomôžu s realizáciou predaja bytu poškodeného a následne poškodenému uviedli, že plateniu dane za predaj bytu sa môže vyhnúť tým spôsobom, že uzatvorí fiktívnu darovaciu zmluvu, avšak cena bytu mu bude vyplatená a následne obžalovaný a ďalšia trestne zodpovedná osoba vybavili, že poškodený dňa 19.05.2004 uzatvoril vo forme notárskej zápisnice darovaciu zmluvu, ktorou daroval dcére trestne zodpovednej osoby S. R. a dcére obžalovaného J. H. byt č. XX nachádzajúci sa na 8 p. bytového domu s.č. XXXX na D.F. I. XX, XX, XX T. T. Č.. XX v Bratislave, postaveného na parc. č. XXXX, XXXX a XXXX, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch parc.č. XXXX, XXXX a XXXX mylne sa domnievajúc, že mu bude obžalovaným a ďalšou trestne zodpovednou osobou vyplatená kúpna cena bytu, následný vklad vlastníckeho práva na základe vyššie uvedenej darovacej zmluvy v prospech S. R. a J. H. povolila Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava IV, na Gallayovej ulici č. 11v Bratislave dňa 21.05.2004, obžalovaný a trestne zodpovedná osoba však už pred uzatvorením darovacej zmluvy vedeli, že poškodenému nebude poskytnuté protiplnenie zodpovedajúce kúpnej cene bytu a poškodenému a po smrti poškodeného dňa 27.05.2004 ani jeho dedičom nebola zaplatená kúpna cena bytu a ani žiadne protiplnenie zodpovedajúce hodnote bytu, následne na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dna 18.06.2004 S. R. a J. H. predali vyššie uvedený byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch ďalšej osobe, pričom predaj bytu zabezpečoval taktiež obžalovaný Z. H. a vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy bol povolený 21.06.2004, čím obžalovaný s ďalšou trestne zodpovednou osobou spôsobil poškodenému P. F. celkovú škodu 710.000,-Sk (23.567,68Eur),

t e d a

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a uvedeným činom spôsobil väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 200/2005 Z.z. spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd určuj skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného k náhrade škody poškodenému J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Liptovský Mikuláš - K., W. XXX/XX vo výške 23.567,68 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. J.

- K., W. XXX/XX so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

V trestnej veci proti obžal. Z. H. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie výsluchom poškodeného D. F. k náhrade škody, prečítaním uplatnených nárokov neprítomných poškodených na náhradu škody, prečítaním výpovede obžalovaného Z. H. z predsúdneho konania, výsluchom svedkov D. F., S. F., J. F., Ľ. R., J. A., S. R., G. K., G. M., J. O., JUDr. P. W., Ing. T. H. prečítaním výpovedí neprítomných svedkov, oboznámením znaleckých posudkov, listinných dôkazov.

Poškodený D. F. sa na hlavnom pojednávaní pripojili k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 63.000,-eur. Nakoľko sa poškodený nepripojil k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody riadne a včas, teda do skončenia vyšetrovania, ako to vyžaduje zákon, súd ho ako poškodeného s nárokom na náhradu škody do konania pred súdom nepripustil.

Súd prečítal jediný zákonne uplatnený nárok poškodených na náhradu škody z prípravného konania, kde sa poškodený J. F. sa v predsúdnom konaní pripojil k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 40.000,-Eur.

Nakoľko obžalovaný Z. H. požiadal o konanie v jeho neprítomnosti, súd po splnení zákonných podmienok prečítal jeho výpoveď z predsúdneho konania, kde uviedol, že podľa neho darovanie bytu od toho dedka prebehlo zákonným spôsobom. S pánom P. F. boli dohodnutí na darovaní s tým, že sa o neho ich dcéry postarajú. On vtedy býval s nejakou babkou, ktorej mal plné zuby. Všetko bolo dohodnuté s dedkom a popis už potom vybavoval R.. Od pani H.. W. vie, že jeden zo synov F. chcel zmeniť darovanie bytu. On sedel s R. v jednom podniku a oslovil ich pán F., ktorého predtým nepoznali. Povedal, že chce predať byt. Zdravotný stav pána F. bol nadštandardný vzhľadom k jeho veku. Chodil sám na bicykli, vlakom a chcel sa od tej babky osamostatniť. Oni mali dohodu, že jeho dcéra a dcéra R. budú za pánom F. chodiť a že pôjde do domova dôchodcov.

Svedok D. F. uviedol, že jeho otec mal byt, ktorý prenajímal. Po skončení nájmu bytu sa otec rozhodol tento byt predať a kúpiť si druhý v Krasňanoch. On mu hovoril, aby s predajom počkal, že ceny pôjdu hore, ale otec sa rozhodol byt predať, nechcel čakať, až mu s predajom bytu pomôže. Nevie ako jeho otec stretol H. a R.. Tí ho asi uviedli do omylu a darovacou zmluvou previedli byt na ich dcéry. V čom konkrétne uviesť nevie, otec ho neinformoval o žiadnych krokoch, ktoré robil v súvislosti s predajom bytu. S pani M. sa otec poznal dlhodobo. O tom, že otec predmetný byt daroval sa on dozvedel od pani K., ktorej to otec povedal. O tom, prečo otec byt daroval sa s otcom nerozprával. Otec mu nespomínal, že chcel byť umiestnený v domove dôchodcov. Uviedol, že ešte v čase keď bol jeho otec čiperný hľadal pána R., aby mu tento vrátil kľúče od bytu na D. XX. Nevedel vysvetliť, prečo túto skutočnosť nikdy

predtým neuviedol. Kľúče dal otec R. aby si byt pozreli. Jeho otec nebol nikdy psychiatrický pacient. Jeho otec mu v minulosti daroval byt v H. darovacou zmluvou. Je nepochopiteľné, prečo jeho otec nevyhovel jeho výzve, aby s predajom bytu počkal a následne byt daroval. Otec bol v tomto tvrdohlavejší a dal si to ťažko vysvetliť. Asi nechcel viac čakať On osobne nebol v žiadnom byte v Krasňanoch, ktorý chcel otec kúpiť, o tom byte vedel od pani M..

Svedok S. F. uviedol, že po smrti otca boli s bratom na D. I.. XX a zistili, že byt, ktorý patril ich otcovi je neprístupný, sú na ňom vymenené zámky. O celej veci sa dozvedel od pani M. a došli k tomu, že nebolo celkom čestné, ako otec o tento byt prišiel. V kufríku otca po smrti našli darovaciu zmluvu. Nepasovalo im, že by sa otec bytu zbavil a nemal kde bývať. Otec pred smrťou býval u pani M., nevie aký mali spolu otcom vzťah. On bližšie vzťahy s otcom neudržiaval. Od brata D. vie, že otec chcel byt v Dúbravke vymeniť za byt v Rači, aby mal bližšie k pani M..

Svedok J. F. uviedol, že s otcom často nebol, Otec bol u pani M. a k starostlivosti o neho uvádzal že je na jednotku. Vie, že otec chcel byt na D. ulici predať a kúpiť byt blízko pani M. niekde v Krasňanoch. O tomto úmysle kúpiť byt sa otec zdôveril H. a R. s ktorými sa zoznámil niekde v reštaurácii. Tí mu ponúkli pomoc a otec n to pristal. Nevie ako sa to celé zorganizovalo, ale tí páni čakali až bude otec zomierať, prišli k pani M., kde mal otec podpísať darovaciu listinu. Hovorili, že mu peniaze donesú a byt sa má darovať preto, aby sa neplatila daň z predaja. Otec na to naletel, čakal že mu peniaze prinesú, ale tie mu nepriniesli. Toto sa dozvedel od pani M. a brata D.. Nevie o tom, že by jeho otec chodil na bicykli, vždy chodil pešo. Keď bol raz otca pozrieť u pani M., otec mu hovoril, že sa chce vyhnúť plateniu daní, otec bol držgroš. Hovoril, že byt daruje a oni mu potom za byt donesú peniaze a on nebude platiť žiadnu daň. Otec bol tvrdohlavý, chcel si vždy urobiť po svojom. Podľa nebo otec nechcel ísť bývať do domova dôchodcov. Otec v byte v Dúbravke nebýval preto, lebo ho prenajímal. V tejto veci hľadali pomoc na Generálnej prokuratúre.

Svedkovia Ľ. R., J. A. a S. R. využili na hlavnom pojednávaní svoje práv a odmietli vo veci vypovedať. J. A. v prípravnom konaní uviedla, že si už nepamätá na skutočnosti ohľadne prevodu bytu na D. ulici. Finančné prostriedky za predaj bytu na D. ulici si odložila. Ona nevybavovala umiestnenie P. F. v domove dôchodcov, to mal na starosti otec S. R.. Ten mal kontaktovať nejaký domov dôchodcov, ale nevie ako to dopadlo. Ohľadom opatrovania pána F. uviedla, že jeho zdravotný stav bol dobrý na opatrovanie boli dve s S. R.. Podľa nej nebol spáchaný žiadny trestný čin.

Svedkyňa G. K. uviedla, že o predaji predmetného bytu pána P. F. sa dozvedela počas jednej návštevy, kedy pán P. F. povedal, že stretol nejakých ľudí, ktorí mu ponúkli, že mu predajú byt ktorý mal a zoženú byt niekde bližšie. Ukázal jej nejaké splnomocnenie. Pán F. si myslel, že jeho syn mu nechce s predajom bytu pomôcť, lebo mu hovoril, aby s predajom bytu počkal. Pán F. bol netrpezlivý a myslel si, že to zvládne sám. Pán F. nespomínal, že by chcel uvedený byt darovať za nejaké doopatrovanie. Počas jej návštev nepočula, že by pán F. rozprával niečo o nejakých daniach, poplatkoch, ktoré súvisia s predajom bytu.

Svedkyňa G. M. uviedla, že pán F. u nej býval, potom ochorel, nemohol sa od nej odsťahovať a ona ho nemohla vyhodiť na ulicu, lebo svoj byt nemal upravený. Vie, že pán F. mal nejaký byt v Dúbravke a čakal až ho uvoľnia a on tam pôjde bývať. Potom začal špekulovať, že čo tam on bude sám. Nevie či ten byt v Dúbravke chcel predať alebo darovať. Ona sa do jeho vecí nestarala. Až neskôr sa dozvedela, že ten byt v Dúbravke tí dvaja kúpili. Čo pán F. s tími dvomi riešili jej nepovedali. Vie len, že keď sa mu zdravotný stav zlepšil, bol sa na byt v Dúbravke pozrieť, chcel tam niečo podorábať, aby sa tam mohol nasťahovať. Pán F. nehovoril, že by s tými dvoma podpisoval nejaké doklady, alebo papiere. V prípravnom konaní uviedla, že jej pán F. hovoril, že sa mu naskytla príležitosť predať byt. R. a H. boli u nej v dome viac krát a z rozhovorov zachytila, že P. F. chcel byt na D. predať a kúpiť garsónku niekde v Rači. Rozprávali sa aj o tom, že ak sa byt bude predávať, bude platiť daň z predaja. Tí dvaja hovorili F., že ak by byt daroval, tak nebude platiť žiadnu daň a preto je to výhodnejšie. Ona tomu vôbec nerozumela. On tým ľuďom veril. V jeden deň prišiel k nim domov R., H. a nejaký pán, ktorý mal byť kupcom bytu pána F.. Potom prišla nejaká pani, asi notárka. V ten deň nebolo pánovi F. dobre, bolo mu zle. R. od nej chcel občiansky preukaz aby si ho prefotil, aby ona mohla potom prevziať peniaze za predaj bytu P. F.. Ten kupujúci hovoril, že peniaze za byt odovzdal u notárky a keď bude byt prepísaný, tak tie peniaze, ten milión vyplatia F.. Pri jednej návšteve F. u nej doma R. hovoril, že ak by byt predali za 1.200.000,-Sk, tak im Hurban dá za sprostredkovanie 100.000,-Sk. R. hovoril, že z predaja bytu budú veľké dane až 160.000,-Sk.

Pán F. o darovaní bytu nič nehovoril, s tými dvomi hovorili o predaji bytu. Pán F. sa pýtal aj v domove dôchodcov na podmienky, ale keď videl, aké tam sú polievky, tak sa vrátil späť. Moc mu to tam nevoňalo. Vie, že pán F. bol v Záhorskej Vsi, bližšie jej o tom však nehovoril.

Svedkyňa JUDr. J. Č. uviedla, že ku konkrétnej vec sa už nevie vyjadriť, lebo si to nepamätá. V predsúdnom konaní uviedla, že pokiaľ ide o notársku zápisnicu N 153/04,jedná sa o štandardnú darovaciu zmluvu, bez zriadenia vecného bremena, táto bola podpísaná pred ňou. Pán F. musel byť v tom čase psychicky

v poriadku. V prípade pochybnosti o zdravotnom stave účastníka notárskeho úkonu, by určite k spísaniu notárskej zápisnice nepristúpila. Vždy s osobami hovorí a zisťuje, či sú orientované v čase a priestore. Nevie kto predkladal lekársku správu o zdravotnom stave P. F.. Ak by mala akúkoľvek pochybnosť o zdravotnom stave, t.j. o spôsobilosti na právne úkony nejakého účastníka, určite by na taký úkon nepristúpila a nevykonala by ho. Pán P. F. určite bol právne spôsobilý, pretože v zmysle bodu 2 zmluvy riešili zriadenie vecného bremena - doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľností na ktorom zriadení netrval, lebo prehlásil, že do dvoch mesiacov po vklade vlastníckeho práva sa prihlási na inú adresu.

JUDr. P. W. uviedla, že J. F. pozná zo základnej školy. Ten jej raz spomínal, že majú uvedený problém ohľadom bytu ich otca. Ona nevedela k veci zaujať stanovisko, tak im navrhla aby sa dohodli. J. F. mal kópie vyšetrovacieho spisu, ktoré jej dal prečítať. J. F. to potom riešil na vlastnú päsť.

Svedok Ing. T. H. uviedol, že si na uvedený skutok nepamätá. Vie, že v tom čase zháňal byt a pán G. mu uviedol, že má jednoizbový byt na predaj. Tento byt on potom po dvoch rokoch predal. Vie, že pri prevode bytu bolo viacej osôb, veľká rodina H.. V predsúdnom konaní uviedol, že bol na ohliadke bytu na D. I.. XX, bol tam pán H., pán R. a dve dievčatá jeden zamestnanec realitky. Byt bol v strašnom stave, bol tam smrad. Zdalo sa mu, že pánovi R. a H. ide hlavne o peniaze, že sa s jeho predajom ponáhľajú. R. a H. ho uisťovali, že s bytom je všetko v poriadku. Niekto mu uvádzal, že dcéry pána R. a H. stretli starého pána, s ktorým sa dohodli, že ho doopatrujú a že sa o neho postarajú a ten pán asi o týždeň po darovaní bytu zomrel.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal výpovede neprítomných svedkov. R. R. vo veci odmietol vypovedať. MUDr. D. F. uviedol, že P. F. bol jeho pacientom, užíval lieky, ale táto medikamentózna liečba nemohla v rozhodnej miere ovplyvniť jeho rozhodovacie schopnosti a úsudok. Pri jeho návšteve, čo bolo asi mesiac pred jeho smrťou P. F. s ním normálne komunikoval, bol orientovaný. Myslí si, že sa uvažovalo o jeho umiestnení v penzióne, asi v Borinke, rozprával sa o tom aj s pani M., ale nakoľko tam bol vysoký vstupný poplatok, tak sa pani M. rozhodla, že sa o neho postará. Starostlivosť o pána F. bola pre pani M. náročná vzhľadom na jej vek. MUDr. X. F. k lekárskej správe zo dňa 10.5.2004 ohľadne P. F., uviedol, že správa je autentická. P. F. k nemu prišiel aj s jednou sobou, ktorá chcela potvrdenie, že P. F. je spôsobilý na právne úkony, pričom účelom bolo darovanie bytu z jeho strany a že si je plne vedomý dôsledkov. P. F. s vyšetrením súhlasil. Nezistil u neho žiadnu psychickú poruchu. Vyšetrovaný uvádzal, že si je plne vedomý dôsledkov, že už nebude vlastník bytu keď ho daruje. Hovoril ešte, že býva s nejakou družkou. R. G. uviedol, že pracuje pre realitnú kanceláriu a pán H. hľadal nejaký byt. On cez inzerát našiel vhodný byt, ako vlastníčky bytu zastupoval jeden pán. Vykonali obhliadku bytu aj s pánom H., zabezpečili potom vypracovanie kúpnej zmluvy a návrhu na vklad.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal obsahy znaleckých posudkov. G. D. k sporným podpisom P. F. v posudku uviedol, že podpisy „F. P.“ obsiahnuté na notárskej zápisnici z 19.05.2004 a návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra z 19.05.2004 na xeroxovej kópii plnomocenstva s veľkou pravdepodobnosťou vyhotovil P. F..

Ing. H. S. v posudku stanovila hodnotu bytu číslo XX na 8. poschodí bytového domu číslo XXXX Q.a D. J..XX T. U. na sumu 710.000,-Sk. MUDr. T. Q. a MUDr. P. X. v posudku na obžalovaného zo dňa 08.08.2010 uviedli, tento trpí mnoho rokov sa rozvíjajúcou duševnou poruchou a to schizoafektívnou psychózou. V čase spáchania skutku bol obžalovaný bezprostredne po ústavnej liečbe, prepustený bol v kompenzovanom stave. V kritickom

období jeho choroba neovplyvňovala forenzne závažným spôsobom jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. V období stabilizácie stavu (t.j. mimo obdobia dekompenzácie) je obv. H. schopný chápať zmysel trestného konania a môže sa zúčastňovať úkonov s tým spojených. V ďalšom vývoji nemožno vylúčiť dekompenzácie, ktoré povedú k opakovaným hospitalizáciám, k postupnému zhoršovaniu stavu. Protispoločenské aktivity nemožno vylúčiť. Pobyt obvineného na slobode je relatívne nebezpečný pre možné dekompenzácie stavu aj v budúcnosti. MUDr. P. X. a MUDr. Z. G. v posudku na obžalovaného zo dňa 29.07.2013 uviedli, že znalci nezískali žiadne údaje, ktoré by viedli k záveru, že v čase keď došlo k spáchaniu trestného činu, boli rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti obvineného vymiznuté alebo vo významnej miere narušené. Obvinený trpí ťažkou, fázicky prebiehajúcou psychickou poruchou - schizoafektívnou poruchou. Súčasným vyšetrením psychického stavu sa u obvineného zistila prítomnosť zvyškových (reziduálnych) príznakov schizoafektívnej poruchy a poškodenie viacerých psychických funkcií pri dlhodobom priebehu schizoafektívnej poruchy - postprocesuálna porucha osobnosti. Prítomné reziduálne príznaky schizoafektívnej poruchy a postprocesuálna porucha osobnosti bránia obvinenému chápať zmysel trestného konania a jednotlivých úkonov v tomto konaní a bránia mu v aktívnej účasti na tomto konaní. K postprocesuálnej poruche osobnosti a k oretrvávaniu časti príznakov aktívnej fázy choroby došlo u obvineného až po spáchaní skutku za ktorý je stíhaný, období po decembri 2010. Postprocesuálne poškodenie psychických funkcií je trvalou, súčasnými liečebnými metódami neovplyvniteľnou poruchou. MUDr. Z. G. v posudku na obžalovaného zo dňa 22.08.2016 uviedol, že v súčasnom období je ochorenie obvineného v remisii, v období ústupu aktívnych prejavov ochorenia. Schizoafektívna porucha je ochorenie s epizodickým priebehom, aktuálne teda možno konštatovať dlhodobejšiu stabilizáciu psychického stavu obvineného. Jeho osobnosť nesie znaky tzv. postprocesuálneho poškodenia, čo súvisí s dlhodobým priebehom predmetného ochorenia. Osobnosť obvineného charakterizujú oploštené emočné reakcie, oslabenie vyšších citov, výrazná redukcia záujmov a záľub, redukcia sociálnych kontaktov. Nejedná sa ale o produktívne, aktívne prejavy jeho ochorenia. Porucha intelektuálnych schopností nebola zistená ani závažnejšia porucha pamäti. V súčasnosti možno s istotou konštatovať, že obvinený aj pri svojej oslabenej psychickej kondícii disponuje dostatočným vnútorným potenciálom, umožňujúcim mu chápať zmysel trestného konania, ktoré sa voči nemu vedie. Nie je možné vylúčiť v rámci trestného konania, že obvinený bude účelovo zveličovať svoje ťažkosti, resp. prezentovať stavy, ktoré budú imponovať ako chorobné.

Z listinných dôkazov súd oboznámil plnomocenstvo P. F., ktorým splnomocnil Z. H. a Ľ. R. na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch spojených s predajom bytu v U., na D. I.. Z úmrtného listu vyplýva, že P. F. zomrel dňa 27.05.2004. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že nový majiteľ predmetného bytu Ing. T. H. predmetný byt predal dňa 18.02.2005 Z. X.. Notárskou zápisnicou Nz 43348/04 bola spísaná darovacia zmluva medzi P. F., S. R. a J. H., ktorou P. F. dňa 19.05.2004 daroval predmetný byt vyššie uvedeným osobám. Z vyjadrenia JUDr. W. vyplýva, že pán J. F. sa prostredníctvom trestného oznámenia snažil dosiahnuť zrušenia darovacej zmluvy, aj keď jeho otec prejavil vôľu byt darovať dva krát.

Z lekárskej správy MUDr. X. F. zo dňa 10.5.2004 vyplýva, že P. F. nebol, psychiatricky liečený, na otázky odpovedá adekvátne, neboli u neho zistené poruchy vnímania, v myslení bez psychopatologickej symptomatológie. Vie, že účelom vyšetrenia je darovanie bytu, je si vedomí dôsledkov. Z lekárskych správ P. F. ohľadne jeho onkologického ochorenia nevyplýva nič podstatné. Znalec Ing. U. S. vypracoval pre S. R.Á. 17.06.2004 posudok na hodnotu predmetného bytu, ktorý ohodnotil na 623.905,97 Sk. Kúpnou zmluvou zo dňa 18.06.2004 S. R. a J. H. predali predmetný byt Ing. T. H.. Prvý návrh na vklad v zmysle darovacej zmluvy zo dňa 11.05.2004 na vlastníkov bytu S. R. a J. H. katastrálny úrad dňa 17.5.2004 pre formálne nedostatky zamietol. Druhý návrh na vklad bol podaný 20.05.2014. Zo správy zariadenia H. Ž. zo dňa 29.10.2009 vyplýva, že v ich organizácii sa nenachádza žiaden záznam o žiadosti P. F. na umiestnenie v ich zariadení, ale zo správy zo dňa 04.04.2013 je zrejmé, že toto zariadenie obdržalo od S. R. a J.Á. H. žiadosť o umiestnenie P. F. do ich zariadenia zo dňa 10.05.2004, na ktorú aj reagovali listom zo dňa 28.04.2005. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 1T/80/98, zo dňa 04.12.2001 bol obžal. Z. H. uznaný vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., a iné, za čo mu súd uložil

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, so zaradením do I. NVS. Uznesením NS SR 2To 9/2002, zo dňa 05.03.2002 bol tento rozsudok zrušení v časti výroku o vine za trestné činy podvodu a vo výroku o treste. Rozsudkom Krajského súdu Bratislava 1T/145/94 zo dňa 27.04.2009 bolo u obžal. Z. H. upustené od uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 1T/80/98. Z osvedčenia o dedičstve po nebohom P. F. vyplýva, že predmetom tohto konania nebol predmetný byt v Bratislave na D. ul. Zo znaleckého posudku na Z. H. v inej veci zo dňa 05.01.2007 vypracovaného MUDr. P. Y. vyplýva, že je u obžalovaného popisované zhodné ochorenie ako znalcami v predmetnej trestnej veci, ktoré sa vyvíjalo. Rovnako to bolo konštatované v znaleckom posudku MUDr. J. Š. a MUDr. X. Y., zo dňa 28.04.2010, ktorí vypracovali na Z. H. znalecký posudok ako poškodeného v inej veci. Zo správy vysokej školy vyplýva, že S. R. bola dňa 14.10.2004 prijatá na externé bakalárske štúdium na Paneurópskej vysokej škole, fakulta práva a štúdium ukončila štátnou skúškou dňa 21.06.2007. Zo správy PF UK Bratislava, zo dňa 04.04.2013 vyplýva, že S. R. sa uchádzala o štúdium na PF UK a pohovory boli dňa 17.06.2004. Zo správy Univerzity P.J.Šafárika v Košiciach zo dňa 04.04.2013 vyplýva že S. R. sa v roku 2004 neuchádzala o štúdium na UPJŠ - Právnickej fakulte. Zo správy Univerzity M.Bela v Banskej Bystrici, zo dňa 11.4.2013 vyplýva, že nemôžu poskytnúť žiadne informácie. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 37P/412/2008, zo dňa 31.01.2012 bolo rozhodnuté o zrušení pozbavenia na právne úkony H.na D. S. X. (predtým T.) a o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony. Z prehlásenia osoby X. nič podstatné pre rozhodnutie v danej veci nevyplýva. Z lekárskych správ predložených obhajobou na obžalovaného vypláva, že dňa 10.10.2017 MUDr. X. Y. k osobe obžalovaného uviedla, že tento je v psychiatrickej starostlivosti pre schizoafektívnu poruchu, opakovane bol hospitalizovaný v rôznych psychiatrických zariadeniach a jeho ochorenie mu bráni chápať zmysel trestného konania a neumožňuje mu zúčastniť sa hlavného pojednávania. Obžalovaný bol od 04.05.2018 do 02.08.2018 hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici v Brne.

Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento má v registri priestupkov sedem záznamov, v registri trestov má päť záznamov, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, v registri priestupkov má sedemnásť záznamov.

Procesné strany po vykonaní celého dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 27.11.2018 nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, teda ani obhajoba po oboznámení ostatných dôkazov netrvala na vypracovaní nového znaleckého posudku na obžalovaného, preto súd o tom ani nerozhodoval.

V predmetnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne, vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne.

Obžalovaný uviedol, že to bol poškodený, ktorý sa na neho a R. nakontaktoval. Darovanie bytu podľa neho prebehlo zákonným spôsobom. S pánom P. F. boli dohodnutí na darovaní s tým, že sa o neho ich dcéry postarajú, budú za pánom F. chodiť a že pôjde do domova dôchodcov.

To, že nebohý P. F. prejavoval zámer predmetný byt darovať slobodne, vážne zrozumiteľne je potvrdené výpoveďou obžalovaného, výpoveďami svedkov JUDr. J. Č., ktorá uviedla, že ak sama má pochybnosti o spôsobilosti, odmietne zápisnicu spísať. Vždy s osobami hovorí a zisťuje, či sú orientované v čase a priestore. Ing. T.N. H. uviedol, že niekto spomenul, že tie dve dievčatá sa postarali o nejakého starého pána, čo tam bol predtým a on im byt potom daroval.

Z listinných dôkazov a znaleckého dokazovania nevplýva, že by niekto falšoval podpisy P. F. na darovacej zmluve, alebo splnomocnení pre obžalovaného.

To, že nebohý P. F., napriek tomu že trpel onkologickým ochorením po mentálnej stráne bol v poriadku, je jednoznačne zistené a potvrdené lekárskou správou MUDr. X. F. a jeho výpoveďou, kde je uvedené, že tento svedok nezistil u neho žiadnu psychickú poruchu. Vyšetrovaný uvádzal, že si je plne vedomý dôsledkov, že už nebude vlastník bytu keď ho daruje. Nebohý nebol, psychiatricky liečený, na otázky odpovedá adekvátne, neboli u neho zistené poruchy vnímania, v myslení bez psychopatologickej symptomatológie. Vie, že účelom vyšetrenia je darovanie bytu, je si vedomí dôsledkov.

JUDr. J. Č., uviedla, že pán P. F. určite bol právne spôsobilý. pretože v zmysle bodu 2 zmluvy riešili zriadenie vecného bremena - doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľností na ktorom zriadení netrval. MUDr. D. F. uviedol, že medikamentózna liečba nemohla u P. F. v rozhodnej miere ovplyvniť jeho rozhodovacie schopnosti a úsudok. Pri jeho návšteve, čo bolo asi mesiac pred jeho smrťou P. F. s ním normálne komunikoval, bol orientovaný.

Bolo teda preukázané, že P. F. prejavil slobodne a vážne vôľu darovať predmetný byt dcéram obžalovaného H. a R.. Z jeho skúseností z predchádzajúcich právnych úkonoch pri darovaní bytov a domov svojim synom si musel byť vedomí rozdielu medzi darovacou a kúpno-predajnou zmluvou.

Podstatnou otázkou na dokazovanie bolo posúdenie, či bol, alebo nebol P. F. pred podpisom notárskej zápisnice nejakým spôsobom uvedený do omylu obžalovaným a R.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že P. F. vlastnil byt na D. ulici v Bratislave a pred spáchaním žalovaného trestného činu obžalovaným bol v opatere

a starostlivosti pani M.j, takže v byte na D. ulici nebýval. Ako vyplýva z výpovedí svedkov D. F., S. F., J. F., G. K. a G. M. vyplýva, že P. F. mal v úmysle uvedený byt na D. ulici v Bratislave predať a nie darovať, aby mal finančné prostriedky na zakúpenie iného bytu bližšie k pani M.. Z výpovede svedkyne M. je spochybnená vôľa P. F. ísť do domova dôchodcov. Z výpovedí uvedených svedkov je zrejmé, že obžalovaný H. spolu s Ľ. R. uviedli P. F. do omylu v tom, že za predaj bytu by platil vysoké dane, čo pri darovaní bytu odpadá. P. F. pod dojmom tejto nepravdivej informácie pristúpil na spísanie darovacej zmluvy, ale ako vyplýva z výpovedí svedkov stále bol v tom, že za byt dostane od obžalovaného a R. peniaze, čo sa však nestalo.

Obžalovaný Z. H. spolu s Ľ. R. presvedčili (uviedli do omylu) P. F., že ak daruje nehnuteľnosť, ktorú mal vo svojom vlastníctve jeho dcére a dcére R., tak sa vyhne plateniu daní, ktorú by inak platil z predaja nehnuteľnosti s tým, že obžalovaný mu následne vyplatí dohodnutú kúpnu cenu bytu. Práve z toho dôvodu je uzatvorená darovacie zmluva v skutkovej vete obžaloby označená za fiktívnu, nakoľko podľa obžaloby išlo len o simulovaný právny úkon, ktorý mal zastierať skutočnú vôľu zmluvných strán, ktorou bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy. P. F. bol teda podľa obžaloby spôsobilým subjektom zmluvných vzťahov (vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav), avšak konal v mylnom presvedčení, že po uzatvorení darovacej zmluvy mu bude riadne vyplatená kúpna cena bytu, čo sa však nestalo. Do tohto omylu ho mal pritom priviesť svojím úmyselným konaním práve obžalovaný. Takéto konanie obžalovaného napĺňa znaky žalovaného trestného činu a to tak po formálnej ako aj materiálnej stránke. Dobrovoľné uzatvorenie darovacej zmluvy zo strany poškodeného neznamená, že nemohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu podvodu. Práve naopak, pre trestný čin podvodu je typické, že mýliaca sa osoba koná dobrovoľne, v domnení, že sa nemá čoho obávať, avšak v skutočnosti sú uvedené jej kroky omylom do ktorého bola uvedená páchateľom a o ktorom ak by mala vedomosť, tak by k uskutočneniu majetkovej dispozície (v danom prípade k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) nepristúpila. Treba v tomto smere prihliadnuť na usvedčujúce dôkazy a to najmä na výpovede svedka G. M., či poškodených osôb, z ktorých vyplýva, že P. F. mal vždy úmysel (cieľ) predať nehnuteľnosť, ktorú vlastnil, t.j. úmysel získať adekvátnu protihodnotu za nehnuteľnosť. Rovnako z týchto výpovedí možno vyvodiť, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy mal pristúpiť až potom, čo bol presvedčený inými osobami (aj obžalovaným), že uzatvorenie darovacej zmluvy bude pre jeho osobu výhodnejšie, nakoľko sa vyhne plateniu daní, ktoré by vraj musel hradiť pri predaji nehnuteľnosti. Z hľadiska racionálne uvažujúceho vlastníka nehnuteľnosti by skutkovým záverom uvedeným v obžalobe nasvedčovalo aj to, že P. F. nemal žiadny racionálny dôvod na to, aby svoju nehnuteľnosť daroval, t.j. previedol vlastnícke právo na iné (z jeho pohľadu cudzie) osoby bez adekvátnej protihodnoty. Rovnako tak z vykonaného dokazovania nič nenasvedčuje tomu, že by svedkyňa G. M. mala dôvod (motív) vypovedať nepravdivo, respektíve, že by mala konflikty s P. F. v čase uzatvorenia darovacej zmluvy, ktoré by ju mohli motivovať na skreslenie jej následnej svedeckej výpovede. Napokon, nezanedbateľným faktom je aj to, že po prevode nehnuteľnosti na podklade darovacej zmluvy došlo prakticky ihneď k jej ďalšiemu prevodu (a to už na podklade zmluvy kúpnej) na inú osobu, čo nasvedčuje skôr tomu, že obžalovaný mal záujem sa ihneď po prevode nehnuteľnosti obohatiť jej následným predajom, pričom musel vedieť, že k vyplateniu kúpnej ceny P. F. nepríde. Navyše neexistuje žiadny relevantný dôkaz, z ktorého by sa dalo vyvodiť, že P. F., obžalovaný, jeho dcéra či iné osoby žiadali o umiestnenie P. F. do konkrétneho domova dôchodcov.

Tento právny názor vychádza z uznesenia Krajského súdu v Bratislave 1To/89/2017, zo dňa 22.11.2017. Súd z vykonaného dokazovanie nezistil objektívne daný dôvod na opakované znalecké vyšetrenie duševného stavu obžalovaného. Správa MUDr. Y. zo dňa 10.10.2017 je len potvrdením znaleckých záverov z ostatného procesného znaleckého posudku, ktorý v tomto konaní vypracoval MUDr. Z. G.. Sama skutočnosť, že obžalovaný bol aj v roku 2018 hospitalizovaný na psychiatrickej klinike nie je sama o sebe dôvodom na opakovanie znaleckého dokazovania, lebo z výsledkov znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva, že ochorenie obžalovaného je trvalé a bude si vyžadovať opakované hospitalizácie.

Nakoľko vina obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku bola preukázaná, uznal ho súd vinným zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, hoci skutok bol spáchaný za účinnosti trestného zákona číslo 140/196 Zb., súd pri právnom kvalifikovaní žalovaného skutku použil platný v čase rozhodovania, teda zákon číslo 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, nakoľko novší zákon je pre obžalovaného priaznivejší. Podľa starého zákona bolo možné obžalovanému za žalovaný trestný čin uložiť trest odňatia slobody od 2 do 8 rokov, pričom podľa nového zákona je zákonná sadzba od 1 do 5 rokov. Preto súd právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa 20 Trestného zákona. Podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby, ktorá je pri treste odňatia slobody vo výmere od 1 do 5 rokov. V osobe obžalovaného, ani v okolnostiach prípadu súd nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti, v zmysle § 36 Trestného zákona, ani priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, ktoré by mali vplyv na ukladanie trestu obžalovanému. Pri absencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd po zvážení všetkých okolností prípadu a osoby obžalovaného a najmä dĺžky času, ktorý uplynul od spáchania žalovaného skutku dospel k záveru, že na splnenie účelu trestu postačí ukladať obžalovanému výchovný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Výkon uloženého trestu obžalovanému súd podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Takto uložený trest obžalovanému je plne v súlade s účelom trestu, ako to má na mysli a splní dostatočne svoju ochrannú aj výchovnú funkciu trestu.

Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnenom nároku poškodeného J. F. na náhradu škody, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 40.000,-eur. Nakoľko v trestnom konaní bola výška spôsobenej škody preukázaná znaleckým posudkom na sumu 23.567,68 eur, priznal súd poškodenému výšku nároku na náhradu škody len v tejto preukázanej výške a so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody ho dokázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.