Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoPv/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Kika Nábytok Slovensko, s.r.o., so sídlom Galvaniho 11, 821 04 Bratislava, IČO: 35 883 103, zastúpeného CLC advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, proti žalovanej M. P., nar. XX.X.XXXX, podnikajúcej pod obchodným menom M. P. - KIK nábytok, miesto podnikania Stred 79, 023 54 Turzovka, IČO: 40 462 889, zastúpenej JUDr. Vladimírom Durajom, advokátom so sídlom Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, IČO: 50 416 456, o zdržanie sa nekalosúťažného konania a odstránenie závadného stavu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 12CbPv/4/2016-192 zo dňa 12.decembra 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 12CbPv/4/2016-192 zo dňa 12.decembra 2017 v napadnutej tretej výrokovej vete potvrdzuje.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 12CbPv/4/2016-192 zo dňa 12.decembra 2017 v napadnutej siedmej výrokovej vete o nároku na náhradu trov konania mení tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica, č.k. 12CbPv/4/2016-192 zo dňa 12.12.2017 prvou výrokovou vetou zamietol žalobcu v časti o uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa používania menného priestoru v internetovej doméne SK s menným ražazcom H. a H., používania iného menného priestoru v inej internetovej doméne s použitím označenia a slova „H.", druhou výrokovou vetou zamietol žalobcu žalobcu v časti o uloženie povinnosti žalovanej previesť práva zo zmluvy o užívaní menného priestoru v internetovej doméne SK s menným reťazcom H. a H., štvrtou výrokovou vetou zamietol žalobcu v časti o uloženie povinnosti žalovanej uverejniť rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica na webovej stránke, šiestou výrokovou vetou zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,-Eur. Treťou výrokovou vetou okresný súd vyhovel žalobe žalobcu a žalovanej uložil povinnosť pri výkone podnikateľskej činnosti zdržať sa používania označenia a slova „H." v akejkoľvek jeho forme alebo tvare alebo v akejkoľvek inej forme alebo tvare, ktoré by mohli vyvolávať nebezpečenstvo zámeny s obchodným menom žalobcu vrátane, ale nie výlučne výroby, ponúkania na predaj, predaja, dovozu, distribúcie, alebo inzercie výrobkov žalovaného alebo výrobkov tretích osôb. Piatou výrokovou vetou okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,-Eur a siedmou výrokovou vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnej výške.

2. Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa nekalosúťažného konania a odstránenie závadného stavu, pretože žalovaná svojím protiprávnym konaním napĺňa skutkové znaky nekalosúťažného konania, ktoré je spôsobilé privodiť žalobcovi ako súťažiteľovi ujmu. Žalobca je popredným predajcom nábytku a bytových doplnkov, v obchodnom styku používa skratku „H." v rôznych gramatických tvaroch. Uvedené označenie predstavuje dominantný základ obchodného mena, pod ktorým žalobca buduje svoju celkovú imidž, označuje svoje výrobky a služby a vedie reklamnú kampaň vo vzťahu k spotrebiteľom ako iným súťažiteľom. Žalobca je zároveň oprávneným používateľom ochranných známok zapísaných do medzinárodného registra ochranných známok WIPO, platných okrem iného aj pre územie Slovenskej republiky, ktorých slovotvorným základom je práve slovo „H.". Žalovaná vykonáva podnikateľskú činnosť pod obchodným názvom „M. P. - KIKA nábytok", v súvislosti s ktorou prevádzkuje webové stránky H.; H.; H. a J.. V rámci webové stránky T. žalovaná využíva označenia, ktoré sú zhodné s obchodným menom žalobcu, ako aj zhodné, resp. obdobné s ochrannými známkami, ktorých oprávneným užívateľom je žalobca. Žalovaná preto napĺňa niekoľko znakov skutkových podstát nekalosúťažného konania.

3. Žalovaná považovala žalobcu za neodôvodnenú a vo vyjadrení k žalobe uviedla, že vykonávala podnikateľskú činnosť pod obchodným menom M. P. - KIKA interiér nábytok. Označenie H. predstavuje len doplnenie obchodného mena žalovanej, ktoré odvodila od krstného mena svojej dcéry H. ( H. ). Obchodné meno nie je v žiadnom prípade zameniteľné s obchodným menom žalobcu, nakoľko obchodné meno žalovanej tvorilo predovšetkým meno a priezvisko. V súčasnosti využíva obchodné meno M. P. -KIK nábytok, ktoré zmenila na základe výzvy žalobcu zo dňa 21.7.2016. Zdržala sa používania webovej stránky H.. K používaniu domén žalovaná uviedla, že domény si zakúpila na jeden rok od 17.12.2015, nikdy neboli spustené do prevádzky a po preexpirovaní si ich zakúpil žalobca. Primerané zadosťučinenie vo výške 10.000,-Eur považuje za neprimerané, má za to, že odstránenie nežiadúceho stavu je dostatočným zadosťučinením.

4. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že právny zástupca žalovanej sa pojednávania dňa 12.12.2017 nezúčastnil, podaním doručeným súdu dňa 30.11.2016 požiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov na strane žalovanej. Súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel z dôvodu, že na pojednávanie predvolal iba právneho zástupcu žalovanej nie žalovanú. Upovedomenie o nevyhovení žiadosti o odročenie pojednávania zaslal súd zástupcovi žalovanej e-mailom dňa 11.12.2017 o 13.57 hod. Následne dňa 11.12.2017 o 14.59 hod. zástupca žalovanej doručil súdu e-mailom druhú žiadosť o odročenie pojednávania, ktorú odôvodnil kolíziou nariadeného termínu pojednávania s pojednávaním na Okresnom súde Čadca vo veci 2T/99/2017. Súd ani tejto žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, keď samotnú kolíziu pojednávania nepovažoval za dôvod na odročenie pojednávania podľa ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozhodnutie sp.zn. 5Cdo/77/2002, 3Cdo/115/2007, 3Cdo/266/2007. Zároveň konštatoval, že stanovisko právneho zástupcu žalovanej je v rozpore s obsahom udeleného plnomocenstva zo dňa 15.5.2017, v ktorom vyjadrila súhlas s tým, aby splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu.

5. Okresný súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými písomnými dôkazmi a zistil, že žalobca vznikol v roku 2004, je dlhoročným predajcom nábytku a bytových doplnkov s pôsobením na území celej Európy, vrátane územia Slovenskej republiky. Na území Slovenskej republiky používa skratku svojho obchodného mena „H." v rôznych gramatických tvaroch a je oprávneným používateľom ochranných známok zapísaných do medzinárodného registra ochranných známok WIPO, platných aj na území Slovenskej republiky č.: XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, ako aj ochranných známok zapísaných do registra ochranných známok Spoločenstva č.: XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, ktorých spoločným znakom je použitie základného slovutvorného označenia „ H.".

6. Žalovaná ako fyzická osoba podnikala od 23.3.2015 do 14.9.2016 pod obchodným menom M. P. - KIKA interiér nábytok , od 15.9.2016 pod obchodným menom M. P. - KIK nábytok, a pri výkone svojej podnikateľskej činnosti od 17.2.2015 do 17.12.2016 bola držiteľkou domény druhej úrovne H. a H. na ktorých umiestnila ponuku na predaj svojich tovarov a služieb, prevažne nábytku. Od 16. 2.2017 je držiteľom uvedených domén žalobca.

7. Okresný súd ďalej zistil, že žalovaná v čase rozhodovania už nebola držiteľkou internetových domén H. a H. ani iných domén obsahujúcich označenie zhodné alebo podobné s obchodným menom žalobcu, preto súd v tejto časti žalobu zamietol (prvý výrok). Druhým výrokom zamietol žalobcu v časti uloženia povinnosti žalovanej previesť práva zo zmluvy o užívaní menného p priestoru v internetovej doméne SK s menným reťazcom H. a H. na žalobcu z dôvodu, že v čase rozhodovania súdom žalovaná už nebola držiteľkou ani prevádzkovateľkou internetových domén.

8. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania ďalej zistil, že žalovaná, ktorá pri výkone svojej podnikateľskej činnosti ponúkala na predaj nábytok pod označením „H." prostredníctvom webových stránok, toto označenie používa žalovaná aj po ukončení držby domén H. a H., keď nábytok naďalej ponúka na webovom priestore prostredníctvom freehostingu držiteľa domény T.. Zistil, že súčasťou uvedenej ponuky žalovanej je aj leták umiestnený v ľavej hornej časti s výrazným prvkom „H. F. J.", ( E.). Naďalej ponúka na predaj nábytok a využíva pritom slovné označenie „ H. F. J.", ktoré je zhodné s obchodným menom žalobcu „H.". Žalovaná vyvoláva nebezpečenstvo zámeny, keď používa časť obchodného mena žalobcu „H.", ktoré má žalobca zapísané od roku 2004, pri ponuke totožného tovaru ako žalobca. Uvedené označenie tovarov ponúkaných žalovanou je nepochybne konaním nekalosúťažným, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi, ktorý do propagácie svojich výrobkov investoval a investuje peňažné prostriedky a tiež spotrebiteľom, u ktorých môže označovanie nábytku slovným prvkom „H." vyvolávať mylnú predstavu, že nakupujú výrobky žalobcu. Žalovaná pri výkone svojej podnikateľskej činnosti zasahuje do obchodného mena žalobcu, keď ponúka na predaj výrobky totožné ako žalobca a pritom využíva časť obchodného mena žalobcu „H.", preto okresný súd žalobe v tejto časti vyhovel podľa § 53 v spojení s § 47 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka ( tretí výrok ).

9. Okresný súd štvrtým výrokom zamietol žalobu žalobcu v časti o uloženie povinnosti žalovanej uverejniť rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, na webovej stránke žalovanej z dôvodu, že žalobcom formulovaný výrok by bol nevykonateľný, keď predovšetkým žalobca nešpecifikoval webové stránky, s ktorými by žalovaná disponovala a naviac žalovaná už nie je držiteľkou domén, držiteľkou ktorých bola v čase podania žaloby, ale držiteľom je žalobca.

10. K uplatnenému nároku na primerané zadosťučinenie okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pri určení výšky primeraného zadosťučinenia vychádzal z konania žalovanej, ktorá napriek vedomosti, že svojím konaním zasahuje do práv k obchodnému menu žalobcu, od svojho konania dobrovoľne neupustila. Naďalej ponúka na predaj výrobky s označením „H. F. J.". Napriek objektívnej prezumovanej vedomosti o obchodnom mene žalobcu, ktorý je nepochybne podporený aj investovaním žalobcu do propagovania svojho obchodného mena, zvolila pri podnikateľskej činnosti obchodné meno, ktoré je z časti zhodné s obchodným menom žalobcu. Okresný súd tvrdenie žalovanej, že ponúka iný sortiment výrobkov považoval za nepravdivé, pretože žalobca aj žalovaná ponúkajú na predaj nábytok, pričom druh sortimentu majú rovnaký - sedacie súpravy, obývacie steny. K tvrdeniu žalovanej, že e-shop na doménach H. a H. nebol nikdy spustený do prevádzky okresný súd uviedol, že žalovaná tieto skutočnosti nepreukázala, práve naopak žalobcom predložené vytlačené zobrazenia stránok uvedené tvrdenia vyvracujú, keď stránky mali zreteľné uvedené možnosti „Nákupný košík", „Pokladňa", „Dostupnosť: Skladom", ktoré preukazujú reálnu možnosť si tovar na uvedených stránkach objednať. Vzhľadom na to, že žalovaná aj napriek nariadenému neodkladnému opatreniu naďalej zasahuje do práv žalobcu .

11. Okresný súd o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnej výške. Uviedol, že žalobu považoval za dôvodnú, pretože žalovaná v čase podania žalobu porušovala právo žalobcu na ochranu práv obchodného mena držbou domén druhovej úrovne H. a H., na ktorých ponúkala na predaj výrobky, ktoré pod svojim obchodným menom ponúka na predaj aj žalobca. Po dôvodne podanej žalobe žalovaná upustila od protiprávneho konania, spôsobila procesný neúspech žalobcu, preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške.

12. Proti rozsudku okresného súdu v tretej, v piatej a siedmej výrokovej vete podala odvolanie žalovaná z dôvodu ustanoveného § 365 ods. 1 písm. f) v § 365 písm. h) CSP. Podľa názoru žalovanej okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam, keď určil, že žalovaná porušila a naďalej porušuje práva žalobcu. Namietala, že o existencie stránky E. nevedela, túto stránku nevytvorila a ani ju neobsluhuje. Po vydaní rozsudku zistila, že túto stránky zriadil jej syn Y., keď navštevoval

strednú školu a pokúšal sa vytvoriť webovú stránku. O vytvorení webovej stránky ju však neinformoval, a keďže nemala vedomosť o existencii tejto stránky, nemohla ovplyvniť jej zrušenie. Okresný súd nemal relevantné dôkazy o tom, či táto webová stránka naozaj patrí žalovanej, preto nemohol rozhodnúť v neprospech žalovanej.

13. Ďalej v odvolaní namietala, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď okresný súd nevyhovel jej žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Týmto konaním okresného súdu bolo porušené jej právo na spravodlivý proces bolo jej znemožnené sa pojednávania osobne zúčastniť a vyjadriť sa k žalobe. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky z 21.7.2010, sp. zn. 5Cdo/122/2010. Opäť v odvolaní namietala, že e-schop bol síce pripravený ale nebol nikdy spustený do prevádzky, nedosiahla žiaden zisk, nezískala žiadnu neoprávnenú výhodu v hospodárskej súťaži, odstránila predmetné označenia slova „H." čo považuje za primerané zadosťučinenie. Výšku nemajetkovej ujmy 1.000,-Eur považuje za neprimeranú a nedostatočne zdôvodnenú.

14. Priznanú náhradu trov konania v prospech žalobcu v plnej výške považuje za nezákonnú. Vytýkala okresnému súdu, že pri rozhodovaní úplne opomenul zásadu úspechu v spore, ktorá predstavuje esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V posudzovanom prípade okresný súd žalobu zamietol v štyroch výrokoch a z požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy 10.000,-Eur priznal nemajetkovú len v sume 2.000,-Eur. Žalobca v spore nebol plne úspešný, preto rozhodnutie o náhrade trov konania je nesprávne. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

15. K odvolaniu sa vyjadril žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. K argumentom žalovanej uviedol, že okresný súd vykonal všetky predložené dôkazy a na základe nich dospel k správnemu záveru, že žalovaná porušila a naďalej porušuje právo žalobcu. Zo strany žalovanej došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu upravených v Obchodnom zákonníku, konkrétne v ustanoveniach o nekalosúťažnom konaní. Existencia webovej stránky E. a napojenie webovej stránky na žalovanú je dokázaná. Žalovaná mala možnosť poprieť tieto skutkové tvrdenia, pokiaľ sa tak nestalo v zmysle § 151 sa považujú tieto tvrdenia za nesporné. Počas konania a aj v čase vyhlásenia a doručenia rozsudku bola webová stránka prístupná širokému okruhu osôb a existencia prevádzky webovej stránky bola známa žalobcovi aj žalovanej. Žalovaná sa o existencii webovej stránky dozvedela najneskôr ku dňu kedy žalobca doručenia doplnenie vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného a k návrhu na zmenu neodkladného opatrenia zo dňa 21.2.2017. Preto tvrdenie žalovanej považuje za účelové.

16. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že počas prevádzkovania domén a počas využívania obchodného mena M. P. - KIKA INTERIER NABYTOK, žalovanej prinášalo označenie H. neodôvodnené výhody získané tým, že využívala dominantnú časť obchodného mena žalobcu k vlastnému prospechu. Konaním žalovanej nesporne dochádzalo k zhoršeniu a oslabeniu postavenia žalobcu ako súťažiteľa na relevantnom trhu na území Slovenskej republiky a to napriek tomu, že žalobca riadne zabezpečil svoje postavenie prostredníctvom registrácie ochranných známok obsahujúcich slovo „H.". Takéto konanie vyvoláva u priemerného spotrebiteľa ako zákazníka riziko zámeny osôb žalobcu a žalovanej, čo má za následok poškodenie dobrej povesti, zníženie počtu zákazníkov a na základe mylnej predstavy o dodávateľovi ponúkaných produktov aj k vzniku ujmy majetkovej alebo nemajetkovej na strane žalobcu.

17. K námietke žalovanej k porušeniu práva na spravodlivý proces žalobca uviedol, že okresný súd v súlade s § 178 ods. 1 nepredvolal na pojednávanie priamo M. P., ale iba jej právneho zástupcu, nakoľko výsluch M. P. sa na tomto pojednávaní vykonať nemal, takýto dôkaz nenavrhla žiadna sporová strana. Súd nemal dôvod predvolávať na pojednávanie priamo žalovanú. Žalovaná mala možnosť vyjadriť sa k veci písomne počas celého konania. S prihliadnutím na nové procesné predpisy o vzťahu k predvolaniu na pojednávanie považuje žalovaný konanie súdu za primerané, neohrozujúce právne postavenie žalovanej, postupom súdu okresného súdu nebolo porušené právo na spravodlivý proces.

18. Žalobca rozhodnutie okresného súdu o trovách konania považuje za vecne správne. Uviedol, že procesne bol neúspešný v prvom, druhom a štvrtom výroku z dôvodov úkonov uskutočnených žalovanou v priebehu konania. Z tohto dôvodu okresný súd zaviazal žalovanú nahradiť trovy konania v celom rozsahu. Žalovaná svojím konaním spôsobila zmenu skutkového stavu v rozsahu prvého,

druhého a štvrtého výroku. Žalobca mal záujem vyriešiť nekalosúťažné konanie mimosúdnou cestou, výzvou na zdržanie sa nekalosúťažného konania, návrhom dohody na mimosúdne vyrovnanie a výška nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej tretej a piatej výrokovej vete potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

20. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Odvolací súd v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov okresného súdu, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výrokoch jeho rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

21. Z dôkazov predložených žalobcom, ktoré okresný súd vykonal je nesporne zistené, že žalovaná stále používa internetové letáky s označením „H. F. J." uverejnené na webovom internetovom priestore prostredníctvom freehostingu majiteľa domény webnode.sk, pričom k jednému z letákov je prístup cez verejný facebookový profil užívateľa H. J., kde v rámci kontaktných údajov užívateľa je odkaz na webový informačný leták E.. Ide tak o profil prevádzkový naďalej žalovanou.

22. Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

23. Podľa § 44 ods. 2 citovaného zákona, nekalou súťažou podľa ods. 1 je najmä:

a) klamlivá reklama,

b) klamlivé označenie tovarov a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušovanie obchodného tajomstva, h) ohrozovania zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

24. Podľa § 53 citovaného zákona osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti porušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

25. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd dospel na základe ním zisteného stavu k správnym právnym záverom, preto sa s odôvodnením rozhodnutia v tejto časti stotožňuje.

26. K námietke žalovanej, ktorá v odvolaní namietala nedostatočné zdôvodnenie priznanej výšky primeraného zadosťučinenia 2.000,-Eur a za primerané zadosťučinenie považuje to, že odstránila predmetné označenie slova „ H." odvolací súd dopĺňa, že v nekalej súťaže je v niektorých prípadoch obtiažne zistiť, aká je skutočná ujma a primerané zadosťučinenie poskytnuté v peniazoch môže byť pre poškodeného práve tým prostriedkom, ktorý mu pokryje skutočné náklady, ktoré mu konaním druhej strany vznikli a zároveň budú aj satisfakciou za stav, ktorý musel strpieť. Poškodený má právo voľby a primerané zadosťučinenie je zákonom uvádzané na prvom mieste z pomedzi kompenzačných nárokov. V rámci súťaže s prihliadnutím na danú situáciu odvolací súd považuje poskytnutie primeraného zadosťučinenia v peniazoch za spravodlivú náhradu. Okresný výšku primeraného zadosťučinenia v odôvodnení dostatočne odôvodnil a prihliadol najmä na správanie sa žalovanej, ktorá napriek

nariadenému neodkladnému opatreniu súdom, svojím konaním stále zasahuje do práv k obchodnému menu žalobcu.

27. Žalovaná v podanom odvolaní tiež namietala, že okresný súd porušil jej právo na spravodlivý proces, pretože nevyhovel jej žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, ktorými boli vážne zdravotné problémy.

28. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

29. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva jednak zásada ústnosti súdneho konania, ktorá je ťažiskom súdneho konania a zároveň povinnosť súdu riadne predvolať na pojednávanie všetkých účastníkov konania. Ustanovenie, že účastníci majú v Občianskom súdnom procese rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, je realizáciou zásady rovnosti občanov, proklamované v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá platí tak v hmotnoprávnych vzťahoch, ako i v procesnom postavení účastníkov. Táto zásada pokiaľ ide o vyjadrenie k veci znamená, že súd nemôže spravidla (pokiaľ zákon neustanoví výnimku) vydať rozhodnutie, kým nevypočul účastníkov, resp. pokiaľ im neposkytol možnosť vyjadriť sa a zároveň znamená, že účastníci majú rovnaké procesné prostriedky a rovnaké možnosti ich použitia. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka treba posudzovať vždy s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa pojednávania v právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania a to v každom štádiu postupu procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka.

30. Je nutné uviesť, že súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 183 ods. 1 CSP. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho účasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa pojednávania zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho ( či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená).

31. V prejednávanej veci žalovaná požiadala o odročenie pojednávania napriek tomu, že na pojednávanie nepredvolaná nebola. Naviac dôvod pre takýto postup vôbec nepreukázala. Pokiaľ teda okresný súd v konaní pokračoval a neakceptoval ani žiadosť právneho zástupcu žalovanej o odročenie pojednávania len z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, neporušil ustanovenie § 183 a ani svojím procesným postupom neznemožnil žalovanej uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

32. Odvolací súd prejednal aj odvolanie podané proti výroku o trovách konania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania nie je vecne správny, preto rozsudok okresného súdu v tejto časti

33. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t.j. každá zo strán je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok

na čiastočnú náhradu trov konania, musí byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednaj zo strán sporu. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane. Priznanie náhrady trov konania môžu ovplyvniť aj ďalšie skutočnosti, napr. závislosť rozhodnutia o výške plnenia od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V posudzovanom prípade každá zo strán mala v konaní pred súdom prvej inštancie úspech len čiastočný, preto odvolací súd v zmysle § 388 zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania a podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie právo.

35. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože v odvolacom konaní každá zo strán mala úspech len čiastočný.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428