Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/135/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: Y. N., T.. XX.XX.XXXX, H. H. T. XX, I., zastúpenej advokátom: Mgr. Ivan Chvostek, so sídlom Štefánikova 17, Humenné, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02. februára 2018, č.k. 25Csp/48/2017-85, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 06.07.2015 a rozhodcovská zmluva č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 06.07.2015 uzatvorené medzi stranami sú absolútne neplatné, a žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 13.248 eur, ktoré sa mu zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 276 eur a zároveň mu zaplatiť zmluvnú odmenu (úroky za poskytnutie úveru) v sume 9.248,- eur, ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia úveru. Pri označení žalobkyne v úverovej zmluve je uvedený údaj o jej zápise v zahraničnom živnostenskom registri. Na zmluve sa nachádza podpis veriteľa s dátumom 06.07.2015 a podpis dlžníka s rukou dopísaným dátumom rovnako 06.07.2015. Prílohou č. 1 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX je splátkový kalendár, podľa ktorého mal dlžník splácať poskytnutý úver v mesačných splátkach po 276 eur s tým, že prvá splátka sa stala splatnou dňom 31.08.2015 a splatnosť poslednej splátky bola stanovená na deň 31.07.2019. Na splátkovom kalendári sa taktiež nachádza podpis veriteľa s dátumom 06.07.2015 a podpis dlžníka s rukou dopísaným dátumom rovnako 06.07.2015. Poukázal na to, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola zároveň podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení uzatvorená samostatná Rozhodcovská zmluva č. XXXXXX - XXXXX, na ktorej sa taktiež nachádza podpis veriteľa s dátumom 06.07.2015 a podpis dlžníka s rukou dopísaným dátumom rovnako 06.07.2015. Uzavretiu zmluvy predchádzala žiadosť dlžníka o poskytnutie úveru, na ktorej sa nachádza podpis žiadateľa (dlžníka) s dátumom 06.07.2015. Z článku I. žiadosti vyplýva, že tento vypĺňajú len FO - podnikatelia. V čl. III. žiadosti sú uvedené identifikačné údaje žiadateľa o poskytnutie úveru - podnikateľského subjektu, z ktorých vyplýva, že o úver žiadal žiadateľ ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie, keď v žiadosti sú uvedené údaje o podnikaní a o

zápise v živnostenskom registri. Žiadateľ žiadal o úver vo výške 4.000,- eur so splatnosťou 48 mesiacov. V kolónke žiadosti o účele čerpania úveru je zaznačený investičný účel. Ako prílohu žiadosti žiadateľ okrem iného doložil i živnostenský list a daňové priznania za roky 2013 a 2014. Z výpisu registra živností zistil, že žalobkyňa je osobou oprávnenou na podnikanie, zapísanou v rakúskom registri živností. Z výpisu z účtu č. 7/2015 vyplýva, že na účet č. XXXXXXXX/XXXX vedený peňažným ústavom B. H. G., a.s. na majiteľa účtu Y. N. bola dňa 08.07.2015 pripísaná suma vo výške 4.000,- eur na základe platobného príkazu z účtu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Napokon poukázal na to, že listom zo dňa 17.04.2016 označeným ako "Pokus o zmier pred začatím súdneho konania" žalovaný vyzval žalobkyňu k úhrade dlžnej čiastky vo výške 762,40 eur do troch pracovných dní. 2. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, ako aj § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj podľa § 137 C.s.p., a dospel k záveru, že podanej žalobe pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov - zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy, vychádzajúc z toho, že tieto zmluvy boli uzavreté ako spotrebiteľské. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým preskúmaním obsahu zmluvy o revolvingovom úvere a žiadosti o úver, však dospel k záveru, že v danom prípade nebolo preukázané, že zmluvný vzťah, ktorý medzi stranami vznikol, má charakter spotrebiteľského vzťahu. Podľa predloženej zmluvy o revolvingovom úvere žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy nevystupovala v pozícii spotrebiteľa, keďže úver jej bol poskytnutý na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti (čl. 1. bod 1.1. zmluvy o revolvingovom úvere). Zo samotného formulára žiadosti o poskytnutie úveru je zrejmé, že tento je určený pre žiadateľov, ktorí sú podnikateľmi, a to či už ako právnické osoby alebo živnostníci. Pri identifikácii žalobkyne ako dlžníka v žiadosti, ako aj v zmluve o úvere, sú uvedené okrem iného aj údaje o jej zápise v zahraničnom živnostenskom registri, ako účel čerpania úveru je uvedený účel investičný a žalobkyňa ako prílohu žiadosti doložila okrem kópie osobných dokladov aj živnostenský list a daňové priznania za roky 2013 a 2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupovala (konala) v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V nadväznosti na argumentáciu žalobkyne v tejto súvislosti poukázal na to, že priamo v žalobe potvrdzuje, že dňa 06.07.2015 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX, na základe ktorej žalovaný poukázal na jej účet sumu 4.000,- eur, ktorý úver aj riadne splácala. Následne v žalobe a aj v ďalších vyjadreniach na jednej strane opakovane prezentuje svoje tvrdenie, že takúto zmluvu ako ju predkladá v origináli súdu nepodpisovala, pričom na druhej strane neuvádza, akú inú zmluvu, resp. s akým iným obsahom mala podpísať, navyše ak zároveň uvádza, že podpisovala len nejaké 3 čestné prehlásenia, čím v podstate vylučuje, že by podpisovala akúkoľvek zmluvu. Za takto popísaného stavu ako bol prezentovaný žalobkyňou potom nie je zrejmé, ako mohlo byť naplnené tvrdenie žalobkyne uvedené v prvej vete na strane druhej žaloby o tom, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere, keď túto zmluvu uzatvorenú so žalovaným žalobkyňa považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý obligatórne vyžaduje písomnú formu zmluvy. Žalobkyňa taktiež v žalobe potvrdila, že zmluva tak, ako ju predkladá súdu, jej bola doručená asi dva dni predtým, ako jej boli zo strany žalovaného poukázané na jej účet peňažné prostriedky vo výške 4.000 eur. V tomto smere potom vyznieva nelogicky, že napriek tomu, že už v tomto čase (júl 2015) mala možnosť zistiť skutočnosti, ktoré tvrdí v tomto konaní, teda že na doručenej zmluve nie je jej podpis a taktiež, že zmluva pokiaľ ide o podmienky poskytnutia úveru a najmä účel poskytnutia úveru a postavenie žalobkyne v tomto zmluvnom vzťahu nezodpovedá jej vôli prezentovanej pri jednaní o uzavretí zmluvy, peňažné prostriedky poskytnuté na základe tejto zmluvy prijala, použila, dokonca takto poskytnutý úver aj riadne splácala, pričom určenia neplatnosti tejto zmluvy, spochybňujúc jej podpísanie, sa začala domáhať až v máji 2016, po tom, čo sa dostala do omeškania so zaplatením splátky č. 8 úveru a bola vyzvaná žalovaným na jej zaplatenie listom zo dňa 17.04.2016 označeným ako "Pokus o zmier pred začatím súdneho konania". Na Zmluve o revolvingovom úvere, Rozhodcovskej zmluve, splátkovom kalendári i žiadosti o úver sa nachádza podpis dlžníka, pričom žalobkyňa v konaní žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázala, že podpis na uvedených dokumentoch nie je jej. Keďže žalobkyňa v konaní nepreukázala, akú inú zmluvu, resp. s akým iným obsahom so žalovaným uzatvorila, pri posúdení charakteru vzťahu medzi stranami vychádzal z listinných dokladov a z ich obsahu tak, ako boli tieto v spore predložené. Nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením žalobkyne, že uzavretá zmluva o úvere má jednoznačne charakter spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na to, že peniaze z poskytnutého úveru poskytla svojmu synovi na zakúpenie osobného motorového vozidla s tým, že splátky úveru taktiež splácal zo svojho

účtu syn, na preukázanie čoho navrhla vykonať výsluch svojho syna ako svedka. Žalobkyňa podpisom zmluvy potvrdila, že úver hodlá čerpať na podnikateľské účely. V tomto konaní už žalobkyňa tvrdí, že úver nepotrebovala čerpať na podnikateľské účely, ale dala ich svojmu synovi na zakúpenie vozidla. V tejto súvislosti poukázal na argumentáciu žalovaného, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožnil. V prípade skutočného použitia poskytnutého úveru ide o skutočnosť, ktorá nastáva až po uzavretí zmluvy a ak by povaha zmluvy mala výlučne závisieť od spôsobu použitia peňažných prostriedkov dlžníkom (čo sa deje až po uzavretí zmluvy) a nie od účelu, na ktorý bol úver poskytnutý, viedlo by to k tomu, že v čase uzavretia zmluvy by zmluvné strany nevedeli objektívne určiť, aká bude povaha zmluvy, a teda vlastne ani určiť jej obsah. Po takomto vyhodnotí skutkových tvrdení žalobkyne potom výsluch navrhovaných svedkov - syna žalobkyne a pracovníčky žalovaného nevykonal, nakoľko pre výsledok tohto konania ho považoval za nadbytočný a nehospodárny. Po ustálení charakteru vzťahu vzniknutého medzi stranami zaoberal procesnou prípustnosťou určovacej žaloby žalobkyne, pričom dospel k záveru, že nakoľko v zmysle § 137 písm. d/ C.s.p. sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti, teda i neplatnosti úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy, len ak by takéto oprávnenie vyplývalo z osobitného právneho predpisu a v tomto prípade však v rámci podnikateľských vzťahov zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť napadnúť platnosť úverovej zmluvy alebo rozhodcovskej zmluvy žalobou o určenie jej neplatnosti, podaná žaloba nie je procesne prípustná. Poukázal tiež na to, že hoci žaloba bola doručená dňa 06.05.2016, čiže v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. pripúšťalo žalobu smerujúcu k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, len za podmienky, že na takomto určení bol daný naliehavý právny záujem. Ten je daný najmä vtedy, keď bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu alebo keby sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým, pričom určovacia žaloba je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak, a jednak v prípadoch, keď určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom sa dá dosiahnuť úprava, tvoriaca určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán. Ak zostáva nárok sporným, nemá žalobca naliehavý právny záujem (Najvyšší súd ČR z 27.03.1997 sp. zn. 3 Cdo 1338/96). Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila svojím postavením spotrebiteľa a tiež tým, že má záujem na určení skutočnej výšky dlhu. Po posúdení týchto okolností dospel k záveru, že naliehavý záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy nie je v danom prípade daný, keďže prostredníctvom takéhoto určenia sa nedosiahne úprava, ktorá by bola zárukou odvrátenia budúcich sporov strán, neodstráni sa spornosť nároku. Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo určení neplatnosti zmluvy je len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom si strany môžu uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhej strany právneho vzťahu. O takýto prípad vo veci žaloby žalobkyne nejde (žalovaný doposiaľ neuplatnil voči žalobkyni nárok zo zmluvy na súde, resp. žalobkyňa nepreukázala, že by k takémuto uplatneniu už došlo), a preto na ňom nie je naliehavý právny záujem. Tvrdenie žalobkyne, že požadovaným určením neplatnosti úverovej zmluvy dôjde k určeniu skutočnej výšky dlhu neobstojí z toho dôvodu, že len na základe samotného určenia neplatnosti úverovej zmluvy nie je zrejmé v akej konkrétnej výške je dlh žalobkyne voči žalovanému, a nezaväzuje žalobkyňu ani na úhradu zostatku dlžnej sumy žalovanému, prípadne nezaväzuje žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak dlžník plnil viac než mal. Navyše ak už v tomto štádiu je medzi stranami spor ohľadom výšky dlhu, keď podľa tvrdení žalobkyne uvedených v žalobe žalobkyňa už istinu vo výške 4.000 eur splatila, avšak podľa vyjadrenia zástupcu žalovaného na pojednávaní žalobkyňa doteraz ani neuhradila celú istinu vyplatenej čiastky poskytnutého úveru, k vyriešeniu otázky výšky dlhu, príp. bezdôvodného obohatenia môže dôjsť jedine na základe rozsudku na plnenie, pričom v konaní o plnenie súd ako prejudiciálnu otázku posúdi všetky tvrdenia žalobkyne. Žalobkyni nič nebráni v tom, aby svoje práva vykonala takým spôsobom, že žalovanému zaplatí len to, o čom je presvedčená, čo mu je povinná zaplatiť a rovnako žalobkyni nič nebráni ani v tom, aby svoje právo voči žalovanému vykonala tak, že žalovanému nezaplatí to, o čom si je vedomá, že mu nie je povinná zaplatiť. Pre prípad, že by žalovaný nebol rovnakého právneho presvedčenia ako žalobkyňa a uplatnil by si svoje práva na zaplatenie dohodnutej peňažnej čiastky proti žalobkyni na súde, žalobkyni nič nebráni, aby sa svojho právneho presvedčenia o neplatnosti predmetnej zmluvy domáhala v takomto súdnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené žaloba o neplatnosť úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy nie je v danom prípade prípustným procesným prostriedkom ochrany práv žalobkyne, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol bez skúmania jej vecnej stránky, ktorou by sa mohol zaoberať až po zistení, že žaloba žalobkyne je procesne prípustná. O nároku na náhradu trov konania

rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, pričom odvolanie odôvodnila tým, že konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 C.s.p, konanie iná inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Namietala, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne vyporiadal s jej vyjadreniami v žalobe a v podaniach zo dňa 10.11.2016 a zo dňa 26.6.2017. Neupriamil pozornosť na to, že žalovaný jej reálne poskytol úver vo výške 4.000 eur, avšak na základe zmluvy o úvere mal byť poskytnutý úver vo výške 13.248 eur (zvyšná časť bola započítaná na odmenu za poskytnutie úveru) a následne zaslaným pokusom o zmier zo dňa 19.4.2016 žiadal, aby mu uhradila dlžnú čiastku vo výške 18.426,40 eura. Konštatovala, že neexistuje žiadny záujem na ochrane takýchto práv žalovaného, ktorých výkon je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom s tvrdením súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu a procesnej neprípustnosti. Vytkla súdu prvej inštancie, že nevykonal ňou navrhované dokazovanie a zásadným spôsobom jej sťažil právo na súdnu ochranu, keď došlo k postúpeniu spotrebiteľskej veci z Okresného súdu Michalovce do Bratislavy, hoci sa konanie malo viesť na okresnom súde Michalovce, ktorý je miestne príslušný. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že takáto žaloba nie je zárukou odvrátenia budúcich sporov, keď práve takáto žaloba o určenie neplatnosti zmluvy, resp. zmluvných podmienok, je reálnou zárukou odvrátenia budúcich sporov, ktoré by práve naopak inicioval v budúcnosti žalovaný. Keďže žalobu podala ako prvá hneď po zaslaní pokusu o zmier, žalovaný pri zachovaní vyššej bdelosti nebude s väčšou pravdepodobnosťou už iniciovať žiadne konanie. Zdôraznila, že pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou. K naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude umožnený reálny prístup na súd a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tomu nasvedčuje právna úprava ukladajúca súdom zohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti. To znamená, že v zásade bude daný naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Dokonca bude postačujúce aj to, ak rozhodnutie bude mať vplyv na postavenie spotrebiteľa k tretej osobe, ktorá nie je účastníkom konania. Prezentovala v tejto súvislosti tiež ďalšiu argumentáciu týkajúcu sa potreby skúmania naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa na určení neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorú podporila aj judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, pričom konštatovala, že naliehavý právny záujem je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu, keď žalovaný požaduje od nej zaplatenie tak vysokej čiastky (18.426,40 eur) z neplatného právneho titulu a preto ho ako spotrebiteľ nemusí preukazovať. Poznamenala, že žaloba bola podaná v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, kedy mal spotrebiteľ možnosť obrátiť sa na súd, ktorý posúdil nekalú zmluvu a zaručil tak spotrebiteľovi istotu a ochranu pred nekalými praktikami. Nový C.s.p. zaviedol do praxe akýsi nedostatok naliehavého právneho záujmu, ktorý len znovu ešte vo väčšej miere rozbehol nekalé praktiky lichvárov, ktorí môžu beztrestne donekonečna používať psychický nátlak, vydierať spotrebiteľov svojou zastrašujúcou administratívou uvádzajúcou absolútne právne neznalého spotrebiteľa v omyl, pocit neistoty, strach a taktiež vytváraním nátlaku vymáhaním dlhov v mieste trvalého bydliska spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ sa na súd vďaka novému C.s.p. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu obrátiť nemôže. Má však za to, že naliehavý právny záujem by mal existovať už pri použití akéhokoľvek psychického nátlaku zo strany dodávateľa, či už neopodstatneným vymáhaním pohľadávky na adrese spotrebiteľa alebo vo forme listu, ktorý sa svojim obsahom prieči dobrým mravom alebo sú v ňom uvedené údaje, ktoré nie sú zákonité. Žiadala preto odvolaniu vyhovieť. 4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa správne súd prvej inštancie pre účely posúdenia dôvodnosti podanej žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 06.07.2015 a rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 06.07.2015 zaoberal v prvom rade tým, či ide o spotrebiteľský právny vzťah a následne otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, resp. procesnou prípustnosťou žaloby. V tomto smere vykonal všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom sa správne zameral predovšetkým na obsah zmluvy o revolvingovom úvere. Po náležitom vyhodnotení vykonaných dôkazov v súlade s ust. § 191

C.s.p., správne konštatoval, že z obsahu predloženej zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy nesporne vyplýva, že žalobkyni bol úver poskytnutý na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti, pri jej identifikácii sú uvedené aj údaje o jej zápise v zahraničnom živnostenskom registri, ako účel čerpania úveru je uvedený účel investičný, pričom ako prílohu žiadosti o poskytnutie úveru doložila okrem kópie osobných dokladov aj živnostenský list a daňové priznania za roky 2013 a 2014, z čoho vyplýva, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupovala (konala) v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V tomto smere považuje odvolací súd skutkové zistenia súdu prvej inštancie za správne a v súlade s ust. § 383 C.s.p. z nich vychádzal aj v odvolacom konaní, keď vzhľadom na správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie neboli splnenie podmienky na opakovanie vykonaných dôkazov ani doplnenie dokazovania odvolacím súdom (§ 384 C.s.p.). 6. Na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci súd prvej inštancie posúdil spor správne i po právnej stránke, keď vychádzal z toho, že v danej veci nebol preukázaný spotrebiteľský charaktere sporných zmlúv a nimi založených právnych vzťahov medzi sporovými stranami a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že úver v skutočnosti mala žalobkyňa čerpať s cieľom zabezpečiť tým peňažné prostriedky pre svojho syna. Za daného stavu, keď žalobkyňa v danom právnom vzťahu nevystupuje ako spotrebiteľka, súd prvej inštancie správne v prvom rade pred vecným posúdením platnosti predmetných právnych úkonov skúmal procesnú prípustnosť podanej žaloby z hľadiska ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a ust. § 137 C.s.p. a dospel aj k správnemu záveru, že žaloba nie je procesne prípustná, keď nejde o žalobu prípustnú v zmysle ust. § 137 písm. d/ C.s.p. a v danej veci nie je daný ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p., nakoľko prostredníctvom požadovaného určenia sa nedosiahne úprava, ktorá by bola zárukou odvrátenia budúcich sporov strán, neodstráni sa spornosť nároku, a to za stavu, keď podstatou sporu je plnenie zo zmluvy. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu náležite a vyčerpávajúco vysvetlené v odôvodnení napadnutého rozsudku a na tieto jeho závery v celom rozsahu poukazuje a nepovažuje za potrebné ich opätovne uvádzať. 7. Nedôvodná je argumentácia žalobkyne, ktorá v odvolaní poukazuje na výšku skutočne poskytnutého úveru a výšku odmeny za jeho poskytnutie, a tiež na ňou tvrdené správanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľov. Záver súdu prvej inštancie o absencii spotrebiteľského charakteru posudzovaných hmotnoprávnych vzťahov medzi stranami je totiž správny, pričom nakoľko jediným dôvodom zamietnutia podanej žaloby bola jej procesná neprípustnosť, ku ktorému záveru dospel prvoinštančný súd správne bez vecného skúmania platnosti namietaných zmlúv (ktoré by bolo v danom prípade nadbytočné a nehospodárne), sú akékoľvek námietky súvisiace s vecným posúdením dôvodnosti podanej žaloby bez právneho významu. 8. Rovnako je neopodstatnená námietka žalobkyne v odvolaní, že súd prvej inštancie neprihliadol na to, že pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou, pričom k naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude umožnený reálny prístup na súd, a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tomu nasvedčuje právna úprava ukladajúca súdom zohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti. V danej veci totiž nešlo o spotrebiteľský právny vzťah a preto žalobkyňou zdôrazňované zásady v tomto prípade aplikovať nemožno. Uvedené pri absencii spotrebiteľského charakteru tohto sporu platí i vo vzťahu k námietke žalobkyne, že predmetný spotrebiteľský spor bol nesprávne postúpený z Okresného súdu Michalovce do Bratislavy, hoci sa konanie malo viesť na okresnom súde Michalovce, ktorý je miestne príslušný. 9. Napokon, neopodstatnene žalobkyňa vytýka súdu prvej inštancie i to, že vychádzal z nedostatočne ustáleného skutkového stavu veci, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Prvoinštančný súd totiž postupoval správne, keď nevyhovel návrhu žalobkyne na výsluch jej syna ako svedka, ktorý mal byť vypočutý na preukázanie tvrdenia, že prostriedky z poskytnutého úveru dala na zakúpenie osobného motorového vozidla svojmu synovi, ktorý splácal aj splátky úveru. Táto skutočnosť bola totiž pre rozhodnutie bez právneho významu a preto by vykonanie takéhoto dokazovania bolo nadbytočné a nehospodárne. 10. S ohľadom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania správne vysporiadal s otázkou procesnej prípustnosti podanej žaloby a dospel k správnemu záveru, že z dôvodu rozporu podanej žaloby s ust. § 137 C.s.p. a zároveň pre absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) je nevyhnutné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

11. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).