Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Co-93-2018.pdf
PDF · 87.53 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/93/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. U. XX/ XX, XXX XX Z. G. E., o zaplatenie 2.403,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4Csp/11/2017-55 zo dňa 30.01.2018 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Mení sa rozsudok v zamietavej časti o zaplatenie sumy 200 eur s príslušenstvom tak, že v tejto časti sa pripúšťa späťvzatie žaloby a konanie sa zastavuje.
II. V prevyšujúcej zamietavej časti sa rozsudok potvrdzuje.
III. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.109,20 € s prísl. z a s t a v u j e .
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 142,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1.142,90 € od 20.2.2014 do 15.8.2017, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 942,90 € od 16.8.2017 do 20.9.2017, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 742,90 € od 21.9.2017 do 18.10.2017, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 542,90 € od 19.10.2017 do 21.11.2017, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 342,90 € od 22.11.2017 do 14.12.2017, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 142,90 € od 15.12.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku, z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,2,3 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 524, § 517 ods. 1 a 2, § 657 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), § 3 ods. 1 a 2 a § 10c nariadenia vlády SR 87/2015.
3. V odôvodnení uviedol, že Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., a žalovaná ako klient uzavreli dňa 21.09.2012 zmluvu o pôžičke (ďalej len „Zmluva“), pričom výška pôžičky (finančného plnenia) bola 3.564,54 eura, celková čiastka predstavovala sumu 5.200,80 eura, ktorú mala žalovaná uhradiť v 44 mesačných splátkach pri výške 118.20 eura, ročnej úrokovej sadzbe 24,02 % a RPMN 24,02 %. Mal za to, že v tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Uzatvorenú zmluvu zároveň posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ. Súd prvej inštancie zistil, že Zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V Zmluve sa uvádza len výška splátky bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva takisto neobsahuje povinnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Vzhľadom na uvedené závery súd prvej inštancie považoval Zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobcovi vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých súm žalovanej. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 3564,54 eura. Žalovaná v prospech žalobcu uhradila pred podaním žaloby sumu 2221,64 eura a po podaní žaloby sumu spolu 1200 eur, reálne jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3564,54 eura a teda na istine úveru je povinná žalobcovi uhradiť ešte sumu 142,90 eura. Súd prvej inštancie preto uplatnený nárok v tejto časti považoval za dôvodný a žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na záver uviedol, že vzhľadom na výšku pohľadávky žalovanej nepovolil splátky v zmysle § 232 ods. 3 a 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 256 ods. 1 CSP. Úspech žalobcu predstavoval 47,56 % (dôvodný nárok vo výške 142,90 eura + späťvzatie žaloby vo výške 1000 eur z dôvodu úhrad žalovanej) a úspech žalovanej 52,44 %. Po odrátaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej predstavuje nárok žalovanej 4,88%, avšak žalovaná sa zriekla náhrady trov konania, a preto súd prvej inštancie žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietavému výroku vo zvyšku a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne z dôvodu, že súd prvej inštancie neprihliadol na uznávací prejav žalovanej a jeho návrh na rozhodnutie sporu rozsudkom pre uznanie nároku. Žalovaná na pojednávaní pred súdom prvej inštancie konanom dňa 07.11.2017 ním uplatnený nárok výslovne do zápisnice uznala a požiadala o zaplatenie dlhu formou splátok. Z dôvodu, že boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd prvej inštancie mal na základe uznávacieho prejavu žalovanej o tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku § 282 CSP bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav, predložené dôkazy a bez toho, aby vykonal právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva. Podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/38/2009 zo dňa 25.03.2010. Na záver uviedol, že podaním zo dňa 29.01.2018 vzal žalobu späť čo do zaplatenia sumy 200 eur s príslušenstvom a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Súd prvej inštancie však na tento procesný úkon neprihliadal. Preto navrhol, aby odvolací súd konanie aj v tejto časti zastavil. Taktiež namietol, že súd prvej inštancie nerozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku zo späťvzatej časti pred otvorením pojednávania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 951,04 eura s príslušenstvom, to všetko formou mesačných splátok vo výške 200 eur splatných k 20-temu dňu v mesiaci, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody splátok v prípade neplatenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd z obsahu spisu zistil, že podaním zo dňa 29.01.2018 (č.l. 50) žalobca vzal žalobu čiastočne späť v rozsahu sumy 200 eur s príslušenstvom. Žalovaná s čiastočným späťvzatím nevyjadrila nesúhlas, preto odvolací súd rozsudok v časti, v ktorej bola žaloba o zaplatenie sumy 200 eur s príslušenstvom zamietnutá, postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že čiastočné späťvzatie žaloby pripustil a konanie v tejto časti s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
13. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
14. V konaní nebolo sporné, že zmluva o pôžičke zo dňa 14.08.2012, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok uplatnený žalobou, má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zástava názor, že v prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovanou - spotrebiteľom pred súdom skutočnosťou, ktorá by pozbavovala súd povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ZoSÚ, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky alebo či v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nie je nutné prihliadnuť na oslabenie práva veriteľa voči spotrebiteľovi. Priečilo by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom, ktorí dlh pred súdom uznajú, a to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im nebude umožnené uhradiť dlh v splátkach, z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich práv, pocitu bezmocnosti voči dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a pod. Aj v tomto prípade všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že žalovaná existenciu dlhu nespochybňovala a vyjadrenie na pojednávaní dňa 07.11.2017 formulovala pod tlakom okolností - prebiehajúce súdne konanie, nepriaznivá finančná situácia žalovanej a jej rodiny (písomné vyjadrenie žalovanej zo dňa 15.08.2017 na č.l. 26 súdneho spisu), snaha o docielenie možnosti úhrady dlhu v splátkach. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/149/2017 zo dňa 21. 08. 2018, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/79/2015 z 25. 02. 2016).
15. Odvolací súd pripomína rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 26, ako aj Cofidis, bod 33).
16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval v rozpore s ust. § 282 CSP, keď vo veci nerozhodol rozsudkom pre uznanie, svojím postupom plne rešpektoval a splnil povinnosť vyplývajúcu mu z právnej normy zameranej na ochranu spotrebiteľa. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal skúmaním obligatórnych náležitosti podľa § 9. ods. 2 ZoSÚ v Zmluve a správne posúdil spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako bezúročný a bezpoplatkový pre absenciu obligatórnych náležitosti podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ.
17. Za daného stavu odvolací súd rozsudok v prevyšujúcej zamietavej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
18. Pokiaľ ide o zostávajú časť poplatku zaplateného žalobcom, o jej vrátení rozhodne súd prvej inštancie. Platí totiž ustanovenie § 12 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon.
19. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP. Procesný neúspech žalovanej spočíval v zavinenom zastavení konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby pre zaplatenie sumy po podaní žaloby v celkovej výške 1.200 eur a vyhovujúcej časti 142,90 eura, čo na druhej strane bolo žalobcovi pričítané ako jeho procesný úspech (55 %). Procesný neúspech žalobcu predstavovalo zastavenie konania pre čiastočné späťvzatie žaloby v časti uplatnenej sumy 109,20 eura predstavujúcej zmluvnú pokutu a poplatky a vo zvyšnej časti žaloby, v ktorej súd žalobcovi nevyhovel a žalobu zamietol 951,04 eura, čo na druhej strane bolo žalovanej pričítané ako jej procesný úspech (45 %). Úspech žalobcu a žalovanej je porovnateľný, a preto odvolací súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).