Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/94/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta, a sudcov JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu GU SLOVENSKO, s.r.o., IČO: 35 793 708, so sídlom Priemyselný park Nitra-sever, Dolné Hony 24/1085, 951 41 Lužianky, práv. zast.: Advokátskou kanceláriou JÁNSKY & PARTNERS s.r.o., IČO: 47 249 650, so sídlom v Nitre, Štúrova 13, proti žalovanému OKNA MARTIN TRADE s.r.o., so sídlom Dlhá 155, 094 13 Dlhé Klčovo, IČO: 44 993 943, práv. zast.: JUDr. Stanislavom Kaščákom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Ulica 1. mája 1246, IČO: 47 245 034, v konaní o určenie neúčinnosti prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 28C/25/2014-225 zo dňa 07.06.2017, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100%.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojim návrhom zo dňa 11.02.2014 domáhal, aby okresný súd rozhodol, že prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu voči žalobcovi je neúčinný a to v zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 písm. d/ Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný s návrhom nesúhlasil.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dňa 3.12.2014 vyhlásil rozsudok, kde návrh žalobcu zamietol. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/253/2012. V tomto rozhodnutí NS SR uviedol, že vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktoré bola veriteľom priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nahradiť exekúciu. S poukazom na toto rozhodnutie NS SR súd prvej inštancie žalobu zamietol a v kontexte svojho zamietnutia poukazoval okresný súd aj na to, že medzi žalobcom a spoločnosťou Q. S. existovala prax nezaplatených faktúr, pretože spoločnosti medzi sebou stále obchodovali aj po pohľadávke, o ktorú sa opiera žalobca.

5. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca.

6. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 23.6.2016 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení uviedol právny názor, že nie je rozhodujúcou skutočnosťou, či v čase úkonu, ktorého odporovateľnosť žalobca žaluje v tomto konaní, existovala alebo neexistovala vymáhateľná pohľadávka, vykonateľné rozhodnutie voči jeho dlžníkovi, ale rozhodujúcou je tá skutočnosť, či v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o odporovacej žalobe tento dlh existoval. Či existovala v čase vyhlásenia rozsudku pohľadávka žalobcu voči obchodnej spoločnosti Q. S. alebo neexistovala. Zároveň uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa je opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcu so zreteľom na argumentáciu krajského súdu s tým, že potom ako bude mať súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní preukázanú existenciu pohľadávky žalobcu proti veriteľovi v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa a odporovacej žalobe, zameria sa na posúdenie, či týmto odporovacím úkonom nedošlo k ukráteniu veriteľa, t.j. či kúpna cena, za ktorú toto motorové vozidlo bolo prevedené z veriteľa žalobcu na žalovaného je obvyklá kúpna cena, za ktorú boli v danom mieste a čase prevádzané rovnaké motorové vozidlá pokiaľ sa týka druhu, typu a opotrebovania samozrejme za predpokladu, že neboli splnené predpoklady dané ustanovením § 42 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá úmysel ukrátiť veriteľa žalobcu a až následne bude môcť vo veci rozhodnúť.

7. Po vykonanom dokazovaní aplikujúc ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka je podľa súdu prvej inštancie v prvom rade nepochybné, že existencia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi Q. S. N..V..Q.. je, vyplýva to z vyjadrenia exekútorky JUDr. Anetty Demešovej, ktorá exekúciu vykonáva.

8. Druhou okolnosťou, ktorou sa súd prvej inštancie zaoberal, bola cena motorového vozidla, za ktorú bolo reálne predané spoločnosťou Q. S. žalovanému. Cena predmetného motorového vozidla bola v kúpnej zmluve stanovená na 11.760 Eur. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že táto cena bola aj reálne prevedená na účet dlžníka. V tomto smere súd prvej inštancie má za to, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno týkajúce sa ceny motorového vozidla. Vyplýva to jednak zo svedeckej výpovede, akým spôsobom si zisťoval konateľ spoločnosti Q. S. cenu motorového vozidla a podporne to vyplýva aj zo stránky Ministerstva vnútra SR (č.l. 211), kde je určovaná tabuľka zostatkovej hodnoty vozidla. Takto určená zostatková hodnota vozidla je približne rovnaká, za akú bolo vozidlo skutočne predané. Súd prvej inštancie berie ako argument žalovaného aj tú skutočnosť a bolo to preukázané, že vozidlo bolo používané na prevoz stavebného materiálu dennodenne, bolo využívané, bolo s ním jazdené a používali ho viacerí šoféri vo firme, čo prirodzene znižuje hodnotu motorového vozidla. Toto vyplýva aj z exekučného konania, kde ostatné motorové vozidlá firmy dlžníka boli predané za veľmi nízke zostatkové hodnoty. Súd prvej inštancie teda nepovažuje hodnotu motorového vozidla ako umelo zníženú, nereálnu, ale naopak a v tomto smere súd prvého stupňa trvá na tom, že cena, za ktorú dlžník predal žalovanému predmetné vozidlo, bola primeraná a obvyklá.

9. Je pravdivá argumentácia žalobcu, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa Občiansky zákonník v § 42 ods. 3 predpokladá. Keďže je nepochybné, že konateľ spoločnosti dlžníka Q. S. a konateľka spoločnosti OKNA MARTIN TRADE sú blízkymi osobami. Bolo teda na žalovanom, aby preukázal opak, to znamená, že úmysel ukrátiť veriteľa nemal.

10. V pomerne rozsiahlom dokazovaní s pripojenými účtovnými dokladmi, faktúrami, výpismi z účtov, výpoveďami strán, ako aj výpoveďou svedka však v súhrne súd prvej inštancie dospel k záveru, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nebol. V prvom rade treba poukázať na to, že obchodný vzťah medzi dlžníkom - spoločnosťou Q. S. a žalovaným spoločnosťou OKNA MARTIN TRADE bol živý obchodný vzťah. Túto okolnosť súd prvej inštancie berie v prospech žalovaného. Obe firmy vznikli pre vzájomné obchodovanie, jedna vyrábala a jedna dodávala plastové okná a teda logicky z toho vyplýva a tak to potvrdzujú aj účtovné knihy, že obchody medzi nimi boli bežné a pravidelné. Predaj predmetného motorového vozidla teda nebol vecou, ktorá by sa vymykala z ich vzájomnej obchodnej politiky.

11. Krajský súd uviedol, že to, že spoločnosť Q. S. neplatila žalobcovi načas všetky faktúry, má byť pripísané na ťarchu žalovaného, okresný súd v tomto chce ale argumentovať v zmysle úmyslu žalovaného a nie obchodných praktík. Ak žalovaná spoločnosť vedela, že faktúry sa síce platia, ale po lehote splatnosti, aký úmysel by mohol byť zo strany dlžníka ukrátiť veriteľa? Práve naopak, úmysel ukrátiť veriteľa zo strany dlžníka žalovaný vyvrátil podľa názoru okresného súdu tým, že spoločnosti žalobcu po tomto právnom úkone, ktorý je napádaný v tomto konaní, zaplatil dlžník okolo 70.000 Eur. Práve túto skutočnosť považoval súd prvej inštancie za dôkaz preukázania toho, že dlžník nemal nikdy

v úmysle ukrátiť veriteľa predajom tohto motorového vozidla a treba na tomto mieste opäť zdôrazniť, že za kúpnu cenu reálnu a obvyklú.

12. Ďalší argument ohľadne úmyslu je aj tá skutočnosť, že spoločnosť dlžníka Q. S. neostala bez majetku. V prebiehajúcom exekučnom konaní boli predané ďalšie dve motorové vozidlá a spoločnosť Q. S. má dve nehnuteľnosti, pričom dlh, ktorý je predmetom exekúcie predstavuje sumu 28.000 Eur. Z vyjadrenia súdnej exekútorky je zrejmé, že pri prebiehajúcej exekúcii existuje majetok spoločnosti dlžníka, ktorým je možno uspokojiť pohľadávku žalobcu. Aj z tohto pohľadu, teda z toho, že spoločnosti dlžníka Q. S. sa nezbavovala majetku, napríklad predajom svojich nehnuteľností, alebo predajom ostatných motorových vozidiel je podľa názoru súdu preukázané, že úmysel ukrátiť veriteľa zo strany dlžníka nebol.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.

14. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie, keď podľa odvolateľa súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že žalovaný v priebehu konania objektívne nepreukázal obvyklosť ceny za ktorú zakúpil predmetné vozidlo od dlžníka, ani to akým spôsobom bolo s inkasovanou kúpnou cenou naložené. Tabuľka na výpočet zostatku hodnoty motorového vozidla, ktorou žalovaný poukazoval na postupné znižovanie hodnoty motorových vozidiel v závislosti od ich veku nie je podľa žalobcu záväzná, ale iba orientačná a nemôže pri danom výpočte počítať so všetkými atribútmi daného motorového vozidla. Na základe výpočtu podľa tejto metodiky sa nemôže dospieť podľa názoru žalobcu k presnej hodnote predmetného motorového vozidla, ale prinajlepšom iba k veľmi hrubému odhadu hodnoty.

15. Svedeckú výpoveď svedka S., t.j. manžela konateľky žalovaného a osoby, ktorá sama bola v období od 11.11.2009 do 28.02.2011 konateľom a spoločníkom žalovaného, je podľa žalobcu potrebné vyhodnocovať s prihliadnutím na tieto skutočnosti, pričom pri určení hodnoty predmetného motorového vozidla t.j. pri určení obvyklosti kúpnej ceny nemožno ani len podporne vychádzať z ceny, za ktorú bolo v rámci exekučného konania vydražené motorové vozidlo iného typu. Otáznou zostáva aj skutočná amortizácia predmetného vozidla a účel, na ktorý toto vozidlo bolo používané. Pokiaľ preukazoval žalovaný opotrebenie tohto motorového vozidla predložením listín súvisiacich so servisom tohto vozidla, je v tejto súvislosti podľa žalobcu potrebné uviesť, že každé motorové vozidlo je potrebné pravidelne servisovať, vymieňať určité komponenty vzhľadom na ich životnosť, teda vykonávať pravidelnú údržbu motorového vozidla. Takáto údržba však neznačí zlý technický stav daného motorového vozidlo, následkom ktorého by došlo k zníženiu hodnoty takéhoto vozidla.

16. Vzhľadom k vyššie uvedenému mal žalobca za to, že žalovaný nepreukázal v priebehu konania skutočnosť, že kúpna cena za ktorú predmetné motorové vozidlo odkúpil od dlžníka žalobcu zodpovedala skutočnej hodnote tohto motorového vozidla v čase prevodu vlastníckeho práva k nemu. Z vykonaného dokazovania je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný v súvislosti s hodnotou predmetného motorového vozidla poukázal iba na rôzne subjektívne odhady a nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by nespochybniteľne vyplývala skutočná hodnota predmetného motorového vozidla v čase prevodu vlastníckeho práva k nemu. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, že uhradil dlžníkovi kúpnu cenu za motorové vozidlo.

17. Podľa žalobcu je zrejmé že týmto úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu, z ktorého mala byť uspokojená pohľadávka žalobcu ako veriteľa, pričom úmysel ukrátiť žalobcu sa v zmysle § 42a ods.4 písm. d) Občianskeho zákonníka predpokladá, respektíve nepreukazuje sa. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu podľa žalobcu žalovaný úspešne nevyvrátil domienku v zmysle ustanovenia § 42a ods. 4 písm. d/ Občianskeho zákonníka a naopak z konania vyplynulo, že sú naplnené podmienky pre úspešné odporovanie právneho úkonu, s ktorým dlžný žalovaný previedol predmetné motorové vozidlo.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal odvolateľ v rámci svojho odvolacieho návrhu, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že jeho obrana v tomto konaní je dôvodná a cena, ktorá bola žalovaným za motorové vozidla dohodnutá bola objektívna a nebola umelo znížená. Žalobca podľa žalovaného zabúda na to, že predmetné motorové vozidlo bolo používané ako pracovné vozidlo pri montáži a rozvoze plastových okien a dverí, keď podľa žalovaného tento spôsob znižoval jeho hodnotu. Argumentácia žalobcu o tom, že každé vozidlo potrebuje servis a podlieha amortizácii je len vo všeobecnej rovine a nijako nemôže prekonať vysvetlenia o súlade dohodnutej ceny vozidla s jeho reálnou trhovou hodnotou.

20. Žalovaný ďalej v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v tomto konaní preukázal že od 14.03.2011 do 04.12.2012 zaplatil dlžník Q. S. N..V..Q.. K. žalobcu dobrovoľne sumu 71.266,43 eur. Bez toho aby bol k plneniu nejako nútený súdnym konaním, alebo iným konaním. Toto tvrdenie žalovanej spoločnosti doplnené prehľadom o faktúrach dátumoch splatnosti a dátumoch vykonaných úhrad, žalobca nijako nespochybňoval nepochybne podľa žalovaného z dôvodu pravdivosti a reálnosti údajov. Znamená to že dlžník žalobcu zinkasovanú kúpnu cenu použil na zaplatenie svojich záväzkov voči žalobcovi a okrem tejto sumy (11.760,- eur) použil na zaplatenie peňažné prostriedky z iných svojich zdrojov (59.506,43 eur). Peniaze sú druhovou vecou, a teda nemožno sledovať použitie nejakých konkrétnych peňazí, ktoré boli prijaté bezhotovostným prevodom na bankový účet podnikateľského subjektu.

21. Žalobcovi podľa žalovaného v jeho úvahách chýbajú skutkové okolnosti, že ku dňu 14.03.2011 mal voči Q. S. N..V..Q.. pohľadávky, a tieto boli dobrovoľne zaplatené (dlžníkom uhradené) už pred začatím súdneho konania voči dlžníkovi (január 2013) a už pred začatím konania o odporovateľnosť právneho úkonu. Dlžník (ani žalovaná spoločnosnosť) nemohla dňa 14.03.2011 konať v úmysle ukrátiť uspokojenie vtedy existujúcich splatných pohľadávok žalobcu, pretože ich sám dlžník dobrovoľne zaplatil. Dlžník Q. S. N..V..Q.. v čase od 14.03.2011 preukázateľne zaplatil žalobcovi sumu 71.266,43 eur.

22. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

23. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu opätovne uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázať že ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka a ukrátiť svojho veriteľa. Rovnako preukázaný nebol ani účel, na ktorý bolo motorové vozidlo bolo používané pričom okrem veku motorového vozidla je to práve účel jeho využitia, na základe ktorého dedukuje žalovaný jeho predpokladanú mieru amortizácie a s tým spojený pokles hodnoty. Na základe vykonaného dokazovania je podľa názoru žalobcu zrejmé, že prevodom vlastníckeho práva motorového vozidla medzi dvoma právnickými osobami, ktorých konatelia sú blízkymi osobami, manželmi došlo v zmysle § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka k odporovateľnému právnemu úkonu, ktorým bola ukrátená pohľadávka žalobcu v exekučnom podaní vedenom voči spoločnosti Q. S. N..V..Q...

24. Žalovaný vo svojej duplike k vyjadreniu žalobcu opätovne poukázal na dobrovoľné plnenie zo strany dlžníka Q. S. pre žalobcu vo výške 71.266,43 eur, ktoré doplnené prehľadom o faktúrach, dátumových splatnostiach dátumov vykonaných úhrad žalobca nijako nespochybňoval, preto neexistoval nikdy úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa.

25. Pokiaľ žalobca spochybňuje akým spôsobom sa používalo predmetné motorové vozidlo, z dokazovania podľa žalovaného vyplýva, že to bolo nákladné motorové vozidlo valník. Žalovaný aj obchodná spoločnosť Q. S. N..V..Q.. sa venovali výrobe, montáži a údržbe plastových okien a dverí. Toto auto používali postupne pri svojom podnikaní nie ako muzeálny exponát, ale denno-denne na podnikanie. Podľa žalovaného nie je zrejmé akým iným spôsobom by mohla spoločnosť dodávajúca plastové okná a dvere používať nákladné auto - valník. Užívanie auta spomínaním spôsobom podľa žalovaného nepochybne znižuje jeho hodnotu.

26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutia o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). V zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1, 2 vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce a v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej

tabuli súdu ako aj na príslušnej webovej stránke súdu 5 dní vopred a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

27. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa odôvodnenie obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného skutkového stavu, alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie veci.

29. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia malo podklad v zistení skutkového stavu. Keďže na týchto právnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:

30. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie, záväzne uložil okresnému súdu potom ako bude mať tento po vykonanom dokazovaní preukázanú existenciu pohľadávky žalobcu proti veriteľovi v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o odporovacej žalobe zamerať dokazovanie na posúdenie či týmto odporovacím úkonom nedošlo k ukráteniu veriteľa, t.j. či kúpna cena, za ktorú bolo motorové vozidlo prevedené z veriteľa žalobcu na žalovaného je obvyklá kúpna cena, za ktorú boli v danom mieste a čase prevádzané rovnaké motorové vozidlá pokiaľ sa týka druhu, typu a opotrebenia samozrejme za predpokladu, že neboli splnenie podmienky dané ustanovením § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorá predpokladá úmysel ukrátiť veriteľa (žalobcu).

31. K tomuto odvolací súd uvádza, že predmetné motorové vozidlo P. A. K. bolo kúpené spoločnosťou Q. S. N..V..Q.. od spoločnosti O. N.. N..V..Q.. za kúpnu cenu 414.715,- Sk s DPH, t.j. 13.766,02 eur s tým, že motorové vozidlo bolo v roku 2011 predané žalovanému za kúpnu sumu 11.760,00 eur s DPH, pričom nielen podľa amortizačnej tabuľky predloženej žalovaným, ale aj podľa preberacích protokolov v iných exekučných konaniach, ktorých predmetom bolo obdobné motorové vozidlo P. O. S. vyplýva, že sa nejednalo pri predaji tohto motorového vozidla o cenu, ktorá by bola zjavne nižšia než aká je všeobecná (trhová) hodnota tohto motorového vozidla daná v tomto čase, a s ohľadom na opotrebenie motorového vozidla je potrebné uviesť, že pri výpočte ceny motorového vozidla za použitia tabuľky, ktorou je určená zostatková hodnota vozidla stanovenej Ministerstvom vnútra SR je táto zostatková hodnota približne rovnaká než za akú cenu bolo vozidlo predané žalovanému.

32. Aj keď žalobca poukazoval na to, že žalovaný nepreukázal obvyklosť ceny, za ktorú zakúpil motorové vozidlo od dlžníka nijako bližšie nekonkretizoval v akej výške mala byť táto „obvyklosť ceny“, t.j. aká bola obvyklá cena obdobného motorového vozidla v obdobnom technickom stave v čase keď ho zakúpil žalovaný. Odvolací súd konštatuje na rozdiel od odvolateľa, že nie je možné určiť presnú hodnotu predmetného vozidla v čase keď toto bolo odpredané žalovanému dlžníkom žalobcu, kde naopak žalovaný predložením listín súvisiacich so servisom tohto vozidla preukázal, že toto vozidlo ním bolo naozaj reálne používané, t.j. že si vyžadovalo pravidelný servis a údržbu vrátane výmeny komponentov vzhľadom na ich životnosť, čo nepochybne má vplyv na zníženie hodnoty takéhoto motorového vozidla. Je potrebné zhodne so žalovaným uviesť, že takýto typ motorového vozidla - valník je zakúpený za účelom jeho denno-denného využívania v rámci podnikateľských aktivít, na ktoré je prevádzka tohto motorového vozidla vhodná, medzi ktoré patrila aj montáž a údržba plastových okien, ktorých neoddeliteľnou súčasťou bol rozvoz týchto plastových okien k jednotlivým zákazníkom žalovaného vrátane rozvozu zamestnancov žalovaného za účelom montáže nových plastových okien. Pokiaľ žalobca namietal tento účel používania sporného motorového vozidla je potrebné uviesť, že k týmto námietkam nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz na preukázanie, že toto motorové vozidlo nebolo zo strany

žalovaného používané denno-denne na prevádzkové účely spojené s jeho podnikateľskou činnosťou, t.j. že jeho technický stav vrátane počtu najazdených kilometrov nezodpovedá hodnote, za ktorú bolo odpredané žalovanému od jeho právneho predchodcu, ktorý rovnako používal toto motorové vozidlo na obdobné (zhodné) podnikateľské účely. Je potrebné uviesť, že žalovaný k týmto okolnostiam predložil viaceré listinné dôkazy ako aj navrhol vypočuť svedkov, pričom žalobca tieto dôkazy spochybnil bez reálneho označenia konkrétnych okolností, ktoré by preukazovali nesprávnosť skutkových záverov vyplývajúcich z dôkazov predložených žalovaným, respektíve svedecké výpovede svedkov, ktorí boli predvolaní na základe návrhu žalovaného nie sú hodnoverné, respektíve nie sú spôsobené preukázať jeho tvrdenia najmä pokiaľ sa týka využívania tohto motorového vozidla žalovaným a jeho právnym predchodcom za účelom jeho podnikateľskej činnosti, t.j. denno-denne, čo malo výrazný vplyv na pokles reálnej (trhovej) hodnoty tohto motorového vozidla.

33. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane jeho závislého výroku o náhrade trov konania ktorý ako súvisiaci výrok osobitne napadnutý odvolaním nebol podľa ust. § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil vrátane osvojenia si jeho dôvodov.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, s tým že o samotnej výške rozhodne súd prvej inštancie cestou súdneho úradníka.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .