Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-436-2017.pdf
PDF · 89.2 KB
Case nature
Subarea
14Co/436/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, ako členov senátu, v spore žalobcu I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. D. č. XX, zastúpený JUDr. Alanom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti výšky odplaty za spotrebiteľský úver,, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 22. augusta 2017 č. k. 3C/207/2014-70, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z 22. augusta 2017 č. k. 3C/207/2014-70 zrušuje a konanie zastavuje.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom určil, že zmluvná odplata dojednaná zmluvou o úvere z 27. 01. 2012 medzi žalobcom a žalovaným je neplatná v časti ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 300,29 %. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Okresný súd ako prvé skúmal (na základe zrušujúceho uznesenia prvého pôvodného rozhodnutia okresného súdu), či je rozhodcovská zmluva, ktorú strany uzavreli dňa 27. 01. 2012, platná a či skutočne rozsudok rozhodcovského súdu z 27. 08. 2014 tvorí prekážku veci rozhodnutej tzv. „res iudicatae“. Súd konštatoval, že z obsahu vyplýva, že úverová zmluva bola medzi stranami podpísaná dňa 27.01.2012. V ten istý deň strany uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá podľa názoru súdu nebola individuálne dojednaná a spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá formou predtlačeného formulára, ako aj samotná úverová zmluva, pričom boli do nej len vpísané osobné údaje žalobcu, číslo úverovej zmluvy a deň jej uzavretia. Z dôvodu, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná v spotrebiteľských zmluvách. Dôsledkom uvedeného je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby žalovaného, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a teda jeho nezáväznosť. Právna teória takéto rozhodnutia označuje ako ničotné, tzv. paakty, z právneho hľadiska sú považované za neexistujúce. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade prekážka res iudicatae nie je daná a námietka žalovaného v tomto smere nie je dôvodná. Ďalším vykonaným dokazovaním sa súd zameral na skúmanie platnosti výšky odplaty. Zistil, že zo zmluvy vyplýva ročná percentuálna miera nákladov vo výške 300,29 %. Z internetovej stránky Ministerstva financií SR vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov pri novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500,- Eur bez zabezpečenia pri zmluvnej splatnosti od 6 do 12 mesiacov, v IV. štvrťroku 2011 bola 41,82 % a v I. štvrťroku 2012 predstavovala 46,18 %. V zmysle predmetnej zmluvy o úvere, poplatok, o ktorý sa zvyšuje poskytnutý úver na dobu 12 mesiacov, činí 576,- Eur. Súd mal za zrejmé, že tento poplatok je takmer v takej výške ako výška poskytnutých úverových prostriedkov. Poplatok v takejto výške predstavuje neprimeranosť odplaty a je neprijateľnou podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Takéto zmluvné dojednanie označil za neúnosné zaťaženie spotrebiteľa, keďže mu je účtovaný poplatok bez poskytnutého reálneho
protiplnenia. Táto okolnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení strán sporu v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Preto dohodu o odplate treba považovať za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie. Poukázal na odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku. V prvom odvolacom dôvode napáda nepreskúmateľnosť rozhodnutia, rozhodnutie považuje za nedostatočne presvedčivé, bez riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia.
3. V ods. 2 odvolania namietal, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výšky odplaty v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP. Uvedené zákonné ustanovenie neumožňuje strane domáhať sa určenia platnosti, resp. neplatnosti právnej skutočnosti, odporuje to zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti, keď takéhoto určenia sa možno domáhať v zmysle § 137 písm. d) CSP len vtedy, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom určenie neplatnosti výšky odplaty nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu.
4. V bode 3. poukazuje na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej, a na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. Tvrdí, že o platnosti jednotlivých častí zmluvy o úvere č. XXXXXXXX (teda či je bezúročná a bez poplatkov, alebo nie), už rozhodol rozsudkom Stály rozhodcovský súd dňa 27. 08. 2014 - sp. zn. SR 03378/14, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Poukázal na viaceré rozhodnutia o námietke veci rozhodnutej a má za to, že poňatie rozhodcovského rozsudku ako res iudicata je jednou zo základných zásad rozhodcovského konania akceptovateľnou v medzinárodnom meradle, podľa názoru žalovaného ten istý predmet konania je daný vtedy, ak vyplýva z rovnakého skutku a zároveň sa týka tých istých osôb, pričom nie je rozhodujúce, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie, t. j. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako odporca má v novom konaní postavenie navrhovateľa. Žalovaný vyjadril názor, že pokiaľ procesné podmienky nie sú splnené, konanie vykazuje nedostatky. Pokiaľ bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania, vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie, a preto mal súd konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Tvrdí, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Žalobca mal tiež možnosť v lehote 10 dní odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby bola dotknutá platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na odstúpenie bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní odkazuje čl. 2 ods. 3. rozhodcovskej zmluvy. Aj pokiaľ by túto lehotu nestihol, mal žalobca možnosť dovolávať sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo výberu rozhodcu priamo v rozhodcovskom konaní, o čom bol poučený vo výzve na žalobnú odpoveď, ostal však nečinný. Poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov svedčiace v prospech jeho názoru. Je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne v zmysle platných právnych predpisov v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy a nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Naviac, prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
6. Krajský súd, ako súd odvolací prejednal vec v medziach podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
7. V prejednávanej veci žalovaný doložil do spisu exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorým rozhodcovský súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi známy úrok vo výške 378,74 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 127,58 Eur a poplatok vo výške 391,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 391,68 Eur od 17. 01. 2014 do zaplatenia, ďalej bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur, trovy mediačného konania vo výške 225,45 Eur a poplatok za upomienky vo výške 20,-Eur, ako aj trovy
rozhodcovského konania vo výške 373,20 Eur. Uvedený rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 600,-Eur, ktoré mal žalovaný vrátiť spolu s dohodnutým poplatkom v zmysle úverovej zmluvy.
8. Odvolací súd skúmal, či je dôvodná námietka žalovaného o nedostatku podmienky konania z dôvodu res iudicata tak, ako to dôvodí v podanom odvolaní. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 27. 01. 2012, ktorá bola uzavretá medzi sporovými stranami zároveň so zmluvou o úvere je zistené, že strany sa dohodli v čl. 2, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosti, výklad alebo zrušenie, budú riešené za a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, vznikne v právnych vzťahoch uvedených v bode 1. tohto čl. zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie tejto veci sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bude podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútroštátnymi predpismi založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Zároveň sa v ods. 3. tohto čl. zmluvné strany dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane. V závere zmluvy je napísaný text : „vyhlásenie dlžníka : S uzatvorením tejto zmluvy súhlasím, vyhlasujem, že som bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy“.
9. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
10. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. V ust. § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie ods. 1 citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň v druhej vete sa uvádza, že za splnenia podmienok tam uvedených sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné, pokiaľ boli individuálne dojednané a pokiaľ mal spotrebiteľ možnosť sa s nimi oboznámiť, zároveň sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.
12. Z uvedeného vyplýva, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, ktoré sú vopred pripravené a obvykle zaradené do textu všeobecných obchodných podmienok. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté zvlášť, na samostatnej listine a teda s každým spotrebiteľom prejednané individuálne, čo v tejto veci vyplýva z poslednej časti textu rozhodcovskej zmluvy, keď žalobca potvrdil svojím podpisom, že bol s účelom rozhodcovskej zmluvy oboznámený a súhlasí s tým, čo je v zmluve dohodnuté. Preto sa pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach nemožno dovolávať ich neprijateľnosti. Naviac v prejednávanej veci šlo o nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá nebránila spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom, obsahovala alternatívne riešenie sporov. Odvolací súd poukazuje aj na čl. 2 bod 3. rozhodcovskej zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy.
13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, a preto na ňu nemožno aplikovať ust. § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, je teda platným právnym úkonom.
14. Pokiaľ za takéhoto stavu existuje právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu na plnenie z rovnakej úverovej zmluvy, medzi rovnakými sporovými stranami, z ktorej odvodzuje svoj nárok na rozhodnutie o určení neplatnosti výšky odplaty za spotrebiteľský úver v tomto súdnom konaní žalobca, musí odvolací súd prisvedčiť právnemu názoru žalovaného, že v tomto prípade ide o res iudicata, pretože rozhodnutie o plnenie konzumuje rozhodnutie o určenie, či tu právo, resp. právna povinnosť je. Preto odvolací súd musel zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP pre zistený nedostatok podmienky konania, ktorou je prekážka veci právoplatne rozhodnutej a konanie vo veci s poukazom na ust. § 391 zastaviť.
15. Vzhľadom na zastavenie konania z dôvodu nedostatku podmienky konania, ktorá je neodstrániteľná a na ktorú súd musí prihliadať kedykoľvek počas konania (§ 161 ods. 1,2 CSP), nezaoberal sa odvolací súd ďalšími dôvodmi odvolania, pretože by to bolo nadbytočné a vec neriešiace.
16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý zavinil zastavenie konania uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu v lehote troch dní o právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.
17. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).