Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_10Co-99-2018.pdf
PDF · 103.12 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/99/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: S. K., N.. X.XX.XXXX, A. Ľ., Š. XXXX/XX, D. V. C., A. N. Š., Q. X, o zaplatenie 9.417,61 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19C/205/2016-131 z 21.6.2018, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, vo výroku o povolení splácať dlžnú sumu v splátkach a vo výroku o trovách konania.
Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) konanie o zaplatenie sumy 18,87 eur s prísl. zastavil. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi na istine sumu 8.893,74 eura s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 8.912,61 eura od 1.3.2016 do 2.8.2016, zo sumy 8.910,11 eura od 3.8.2016 do 7.9.2016, zo sumy 8.909,59 eura od 8.9.2016 do 4.10.2016, zo sumy 8.909,01 eura od 5.10.2016 do 2.11.2016, zo sumy 8.908,41 eura od 3.11.2016 do 2.12.2016, zo sumy 8.907,81 eura od 3.12.2016 do 30.12.2016, zo sumy 8.902,81 eura od 31.12.2016 do 2.1.2017, zo sumy 8.902,71 eura od 3.1.2017 do 1.2.2017, zo sumy 8.902,11 eura od 2.2.2017 do 1.3.2017, zo sumy 8.901,51 eura od 2.3.2017 do 3.4.2017, zo sumy 8.900,91 eura od 4.4.2017 do 3.5.2017, zo sumy 8.900,31 eura od 4.5.2017 do 12.6.2017, zo sumy 8.899,71 eura od 13.6.2017 do 10.7.2017, zo sumy 8.899,15 eura od 11.7.2017 do 10.8.2017, zo sumy 8.898,57 eura od 11.8.2017 do 18.9.2017, zo sumy 8.898 eur od 19.9.2017 do 17.10.2017, zo sumy 8.897,45 eura od 18.10.2017 do 21.11.2017, zo sumy 8.896,90 eura od 22.11.2017 do 12.12.2017, zo sumy 8.895,88 eura od 13.12.2017 do 12.1.2018, zo sumy 8.894,81 eura od 13.1.2018 do 13.2.2018, zo sumy 8.893,74 eura od 14.2.2018 do zaplatenia, na úroku sumu 207,67 eura s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 1.3.2016 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach vo výške 150 eur mesačne splatných k 25.dňu v mesiaci počnúc od 1.8.2018 do úplného vyrovnania dlhu pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Vychádzal zo zistenia, že uzavretá zmluva o úvere spĺňa náležitosti podľa § 7 aj 9 ZoSÚ a nezistil žalovanou tvrdené skutočnosti o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru. Súd však zistil, že žalobca so žalovanou uzavrel zmluvu, kde si dohodol poplatok za poskytnutie úveru vo výške 505 eur. V danom prípade takýto poplatok mal byť premietnutý do výpočtu RPMN a malo byť aj jednoznačne konštatované, čo obsahuje takýto poplatok, nakoľko v zmysle rozhodnutia Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3.5.2010 č.k. AZ17U 192/2010 poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok, bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná. Súd doplnil, že zmluvná podmienka, je neprijateľná aj z dôvodu, že nie je pre spotrebiteľa jasná a zrozumiteľná - nie je z nej totiž zrejmé, či poplatok za spracovanie bude na spotrebiteľa dopadať iba v prípade, ak uzavrie zmluvu o úvere alebo aj v situácii, keď sa bude iba informovať ohľadom úverovej služby (arg. výška úveru 0 eur = paušálna minimálna výšky poplatku 50 eur). Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku).“ Súd poukázal na toto rozhodnutie, v zmysle ktorého aj ustálená súdna prax považuje tieto poplatky za neprijateľné zmluvné podmienky, a preto od zostatku istiny odpočítal predmetnú sumu 505 eur. Vo zvyšku žalobe vyhovel aj s poukazom na prehlásenie žalovanej o tom, že je ochotná túto sumu po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru uhradiť aj s príslušnými úrokmi z omeškania. Vo vzťahu k úrokom z omeškania vo výške 3,09 eura, ktorý nárok mal vzniknúť z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, súd poukázal na to, že po zosplatnení úveru má žalobca nárok iba na úroky z omeškania zo zosplatnenej istiny a úrokov. Preto vo zvyšku žalobu zamietol. Ohľadom splatnosti dlhu súd poukázal na § 232 CSP, pretože výsluchom žalovanej zistil na jej strane také finančné pomery, ktoré odôvodňujú povolenie zaplatenia dlžnej sumy v mesačných splátkach vo výške 150 eur pod stratou výhody splátok. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa §§ 255 a 262 CSP. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní, súd mu priznal nárok na 94 % náhradu trov konania.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku, voči výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, výroku o povolení splácať dlžnú sumu v splátkach, ako aj voči súvisiacemu výroku o trovách konania, odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP.
4. K poplatku za úver žalobca uviedol, že použitie časti poskytnutej sumy žalovaným na úhradu poplatku dohodnutého priamo v úverovej zmluve v ods. 1.2 Základné podmienky nijako nespochybňuje výšku sumy úveru poskytnutej žalovanému žalobcom ani neznižuje istinu dlhu žalovaného. Poskytnutím úveru poskytol žalovanému plnenie (protiplnenie vo forme poskytnutia finančných prostriedkov), za ktoré mu prináleží protiplnenie, a to jednak v podobe úrokov a jednak v podobe výslovne v zmluve dohodnutého poplatku, pričom v oboch prípadoch ide o hlavný predmet plnenia z úverovej zmluvy. S poskytnutím úveru okrem toho žalobcovi reálne vznikajú nevyhnutne súvisiace organizačné, administratívne a ostatné priame či nepriame náklady, na pokrytie ktorých je určený aj uvedený poplatok za poskytnutie úveru. Poplatok za poskytnutie úveru je dohodnutý v súlade s právnymi predpismi a nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko sa týka hlavného predmetu plnenia - odplaty a je dohodnutý určito, jasne a zrozumiteľne v prehľadnej tabuľke v bode 1.2. zmluvy. Poplatok za poskytnutie úveru je vlastne dohodnutá odplata za to, že žalovanému úver vôbec bude poskytnutý, výška odplaty je v zmluve jasne dohodnutá tak, že spotrebiteľovi je táto výška jasná a zrozumiteľná už pri uzatváraní úveru. K nepriznaniu vyčísleného úroku z omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti žalobca uviedol, že tento úrok súd nepriznal s poukazom na to, že po zosplatnení má žalobca nárok iba na úroky z omeškania z istiny a úrokov. Nakoľko uplatnený úrok bol vyčíslený do predčasného zosplatnenia, nie je možné nárok zamietnuť s poukazom na nárok na úrok po predčasnom zosplatnení. Žalobca úrok riadne v žalobe špecifikoval a výpočet uviedol matematickou formou tabuľky v prílohe žaloby. K rozhodnutiu o splátkach uviedol, že súd nezohľadnil všetky kritéria pre posúdenie možnosti priznať plnenie v splátkach. Súd zohľadnil iba finančnú situáciu žalovaného, pričom mal prihliadať aj na iné skutočnosti. Vzhľadom na čas od podania žaloby na súd mal žalovaný možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohol priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žalovaný tak neuskutočnil, nakoľko po predčasnom zosplatnení síce uskutočnil niekoľko splátok, avšak v zanedbateľnej výške - väčšina okolo 1€ a jedna 5€, čo nepreukazuje skutočnú snahu žalovaného dlh hradiť ani nepreukazuje schopnosť žalovaného hradiť dlh v určených splátkach. Splnenie dlhu v splátkach po 150€ mesačne bude trvať neprimerane dlho - len v časti istiny takmer 5 rokov, čo poškodí nielen žalobcu ale aj samotného žalovaného, ktorému zatiaľ bude narastať úrok z omeškania. Výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery (5 rokov len istina), že sa tým poprel samotný účel súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty. Súd nedostatočne preskúmal pomery žalovaného, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o splatnosti v splátkach. Súd vychádzal iba z tvrdení žalovaného, ktorý neprodukoval žiadny dôkaz o svojej situácii a uvedený nezaobstaral ani súd. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky.
5. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu okrem časti, v ktorej bolo konanie zastavené, zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že uzavretá zmluva bola podrobená prieskumu z pohľadu zásad dodržiavania zákona o spotrebiteľských úveroch. Konajúci súd odôvodnil svoje závery presvedčivými argumentmi, pričom žalobca bol v podstate skoro plne úspešný v konaní. Je nepochybné, že žalobca nesprávne dospel k hodnote RPMN, keď nesprávne nezapočítal poplatok za úver do predpokladov pre výpočet RPMN. Tento záver je nepochybne zistiteľný použitím kalkulačky pre výpočet RPMN, ktorá je dostupná na internete. Poplatky ktoré si naúčtoval žalobca vo výške 505 € za administratívne úkony sú zjavne nadsadené. Rovnako sa stotožnila s posúdením úrokov z omeškania po zosplatnení úveru. Žalobca ako odvolaciu námietku uviedol, že súd prvej inštancie neskúmal bonitu žalovanej pre povolenie splátok. K tomu uviedla, že súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle CSP, nakoľko práve žalobca porušil svoju povinnosť skúmať bonitu žalovanej pred poskytnutím úveru. Ohľadom povolenia splátok súd prvej inštancie využil možnosť, ktorú mu dáva CSP a určil splátky na úrovni dohodnutej v zmluve o úvere tak, aby bola daná možnosť zabezpečenia základných životných potrieb žalovanej, pričom pre žalobcu ako finančnú inštitúciu to nemôže byť plnenie, ktoré by ohrozilo jeho majetkovú situáciu.
7. Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
8. Žalobca vo svojom vyjadrení z 3.10.2018 uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojom odvolaní proti rozsudku a na všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach doručených súdu, s poukazom na svoje vyjadrenie z 31.1.2018 ohľadom predloženia dôkazov preukazujúcich skúmanie bonity žalovaného pred poskytnutím úveru, ktorý vo svojom vyjadrení okrem iného poukazuje na porušenie povinnosti žalobcu skúmať bonitu žalovaného a s tvrdeniami žalovaného sa žalobca nestotožňuje.
9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, výrok o povolení splácať dlžnú sumu v splátkach, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bolo konanie čiastočne zastavené, ani výrok, ktorým bolo žalobe žalobcu čiastočne vyhovené, ktoré výroky odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli, a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý právny predpis), alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
14. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru vo výške 505 eur, Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.
15. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolnosti prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“
16. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru vo výške 505 eur, si odvolací súd osvojuje nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej či už administratívna agenda alebo posúdenie bonity predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti.
17. Tento poplatok je neprijateľný aj z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 505 Eur, nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája. 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene“. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012).
18. Správny je aj záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vo vzťahu k úrokom z omeškania vo výške 3,09 eura, ktorý nárok mal vzniknúť z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, s poukazom na to, že po zosplatnení úveru má žalobca nárok iba na úroky z omeškania zo zosplatnenej istiny a úrokov. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia.
19. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
20. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá jej neumožňuje splniť dlžnú sumu jednorazovo, a preto žiadala o možnosť splatiť dlžnú sumu v splátkach.
21. Vzhľadom na finančnú, sociálnu situáciu žalovanej by povinnosť jednorazového splatenia dlhu mohla ohroziť schopnosť uspokojovať jej základné životné potreby ako aj životné potreby jej rodiny.
22. V prípade, že žalovaná svoj dlh nebude plniť spôsobom určeným rozsudkom, omeškanie jednej zo splátok bude mať za následok zročnosť celého dlhu. To dáva určitú istotu pre žalobcu, že hrozba bude dostatočnou motiváciou pre žalovanú, aby svoju povinnosť uloženú rozhodnutím súdu plnila riadne a včas. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu, preto možnosť postupnej úhrady dlhu splátkami v súdom určenej výške nemožno vnímať ako zásah do pomerov žalobcu, ktorý by bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu, neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu.
23. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
24. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, vo výroku o povolení splácať dlžnú sumu v splátkach, ako aj vo výroku o trovách konania, postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu 100 % s tým, že o ich samotnej výške rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).