Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-58Cr/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Vallovou v spore žalobcu: Atmosphera s.r.o., Rustaveliho 8, 831 06 Bratislava, IČO: 46 216 634, zastúpeného: SHM PARTNERS, s.r.o., Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, IČO: 47 235 616, proti žalovanému: USS SK s.r.o., Kunov 232, 905 01 Senica, IČO: 47 355 255, zastúpeným: JUDr. Peter Bartoš, advokát, Kollárovo nám. 9, 811 06 Bratislava, o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu takto

rozhodol:

Rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach n e m á právomoc rozhodovať spor žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 9.600,-- Eur s príslušenstvom vedeným pod sp. zn. RD/22/2018.

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.03.2018 sa domáhal, aby súd rozhodol, že ad hoc rozhodca D.. F. V., nemá právomoc rozhodovať spor medzi žalobcom a žalovaným pod značkou RD/22/2018 v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní.

2. Žalobou odôvodnil tým, že žalobca nikdy neuzavrel so žalovaným rozhodcovskú zmluvu, respektíve doložku. Žalobca v rozhodcovskom konaní uplatnil námietku nedostatku právomoci ad hoc rozhodcu D.. F. V.. Avšak ad hoc rozhodca D.. F. V. rozhodol o jeho svojej právomoci vec prejednať a rozhodnúť, keď ju odôvodnil, že žalobca a žalovaný platne uzavreli rozhodcovskú zmluvu, ktorá mala byť uzavretá na základe pokusu o zmier zo dňa 12.01.2018 zaslaného žalovaným žalobcovi. Uvedený pokus o zmier obsahoval vyhlásenie žalovaného, že v prípade, ak žalobca dlžnú sumu žalovanému neuhradí, žalovaný predloží riešenie sporu ad hoc rozhodcovi Ing. F. V.. Takéto vyhlásenie žalovaného by bolo možné považovať za návrh žalovaného žalobcovi na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v danej veci. Žalobca však uvedený návrh nikdy neprijal a ani nevykonal žiadny úkon, z ktorého by bolo možné vyvodiť prijatie uvedeného návrhu rozhodcovskej zmluvy žalobcom. Naviac, predmetná listina bola žalobcovi doručená až po začatí rozhodcovského konania ako príloha podanej žaloby. Poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V zmysle uvedeného však žalobca nikdy nevykonal voči žalovanému písomný právny úkon, ktorého obsahom by bolo prijatie návrhu rozhodcovskej zmluvy obsiahnutého vo vyššie uvedenom pokuse o zmier zo dňa 12.01.2018 (ani ho objektívne nemohol vykonať v zmysle vyššie uvedeného pred začatím rozhodcovského konania). Z uvedeného dôvodu nekonanie žalobcu (absentovanie akceptácie žalobcovi nedoručeného návrhu rozhodcovskej zmluvy) v žiadnom prípade nemožno považovať za písomný právny úkon žalobcu, ktorého obsahom by bolo prijatie návrhu žalovaného na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. List obsahujúci návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky mu nebol doručený. Nebol tu teda spôsobilý návrh, ktorý by prejavenie jeho vôle, hoci i mlčaním, podnietil.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ju považuje za účelové konanie s cieľom vyhnúť sa úhrade svojich záväzkov. Toto preukazuje aj skutočnosť, že žalobca v rozhodcovskom konaní sa odmietol podrobiť dokazovaniu, ktoré sa týkalo merita sporu, t. j. nezaplatenej pohľadávke. Dá sa zhrnúť, že žalobca tvrdí to, že ak sa právnická osoba - podnikateľský subjekt správa tak, že si nepreberá na sídle spoločnosti poštové zásielky a ignoruje výzvy od svojich veriteľov, tak je to v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Arogantné ignorovanie veriteľov je podľa žalobcu v poriadku a spôsobuje to dôvod na ochranu dlžníka - žalobcu pred súdom. Ignorovanie veriteľov znamená podľa žalobcu zánik hmotného práva pri uplatňovaní pohľadávky. Rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným vznikla - bola ustálená jej právna záväznosť v „Oznámení o postúpení pohľadávok a pokus o zmier“ z 12.01.2018. Žalovaný (v pozícii veriteľa - postupníka pohľadávky) zaslal žalobcovi uvedený pokus o zmier a dal mu náhradnú lehotu 3 dni na úhradu jeho záväzkov. Uvedený pokus o zmier žalovaný zaslal žalobcovi doporučeným listom dňa 12.01.2018. Pošta sa pokúsila zásielku žalobcovi doručiť dňa 15.01.2018

- neúspešne. Zásielka bola uložená na pošte do 05.02.2018. Žalobca si na sídle svojej spoločnosti nepreberá poštové zásielky. Je nesporné, že z tohto dôvodu nastal právny stav fikcie doručenia. Každá právnická osoba je povinná si na sídle spoločnosti zabezpečiť funkčné preberanie poštových zásielok s následnou sankciou vzniku právneho následku fikcie doručenia a s následkom vzniku platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. Súd nemôže priznať žalobcovi právnu ochranu jeho negatívneho a nepoctivého konania, ktoré spočívalo v úmyselnom nepreberaní si poštových zásielok od žalovaného. To ale na druhej strane znamená preukázanie právnej fikcie doručenia rozhodcovskej doložky zo strany žalovaného. Žalovaný právne spôsobilým a akceptovateľným spôsobom doručil rozhodcovskú doložku žalobcovi. Doručením rozhodcovskej doložky vznikla platne uzatvorená rozhodcovská 4. zmluva podľa § 4 ods. 3 písm. a) Zákona č. 244/2002 Z. z. Mlčanie žalobcu vzhľadom na opísané okolnosti v tomto prípade znamená prijatie návrhu mlčaním.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením sa s Podaním zo dňa 19.02.2018 - námietka nedostatku právomoci so žalobnou odpoveďou, podacím lístkom, doručenkou, oznámením o postúpení pohľadávky s pokusom o zmier, rozhodcovským uznesením zo dňa 28.02.2018, rozhodcovským uznesením zo dňa 01.05.2018, prijatím do funkcie rozhodcu, žalobou zo dňa 22.01.2018, výpisom sledovania zásielok, podacím lístkom zo dňa 12.01.2018 a zistil s k u t k o v ý s t a v :

6. Listom zo dňa 12.01.2018 - Oznámenie o postúpení pohľadávky a pokus o zmier (v spise na č.l. 8), advokát žalovaného poverený zastúpením klienta - spoločnosť žalovaného, oznámil žalobcovi, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.01.2018 sa žalovaný stal majiteľom pohľadávky podľa faktúry č. XXXXXXXX splatnej dňa 25.01.2014 na sumu 9.600,-- Eur s prísl., od pôvodného veriteľa JUDr. F. A., advokát, X. 8, B.. Vyzval na bezodkladné uhradenie faktúry v lehote 3 dní od doručenia výzvy vo výške 9.600,-- Eur. V opačnom prípade sa klient obráti na mediátora/rozhodcu D.. F. V., za účelom riešenia sporu podľa rozhodcovskej doložky: „Všetky spory, ktoré vzniknú z faktúry č. 20140103, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka budú predložené (rozhodované rozhodcovským súdom) ad hoc rozhodcom Ing. F. V. alebo ad hoc rozhodcom Zuzanou V. podľa dohody zmluvných strán o spôsobe ustanovenia rozhodcu (zákona č. 244/2002 Z. z. § 6 ods. 1 a 3, § 8 ods. 1). Výber rozhodcu je ponechaný na žalobcovi alebo vybranej právnickej osobe. Rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa Rozhodcovských pravidiel - ad hoc rozhodcov (vrátane stanovenie rozhodcovských poplatkov a postupu v rozhodcovskom konaní), ktoré sú dostupné na stránke www.royaldevelopment.sk <http://www.royaldevelopment.sk>). Strany sa podrobia rozhodnutiu príslušného rozhodcu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné a nemenné. Podľa zákona č. 244/2002 Z.z. strany si ustanovujú za vybranú právnickú osobu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD záujmové združenie právnických osôb, IČO: 45 741 905 podľa zákona č. 244/2002 Z.z. § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 a 2 a). Doručovacia adresa na podanie žaloby je Q. XXX, 951 25 O.. Prílohou tohto oznámenia bola Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 10.01.2018 a faktúra č.. XXXXXXX. Toto oznámenie bolo podané dňa 12.01.2018 na pošte. Žalobca si zásielku z oznámením neprevzal v odbernej lehote a vrátila sa odosielateľovi dňa 19.2.2018, čo je preukázané Z výpisu o sledovaní zásielky (č.l. 61).

7. Žalovaný v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu podal proti žalobcovi ako žalovanému na ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, ad hod rozhodca Ing. F. V.alobu o zaplatenie 9.600,-- Eur s príslušenstvom. Právomoc v žalobe odôvodnil z Pokusu o zmier zo dňa 12.01.2018, v ktorom je uvedená rozhodcovská doložka- zmluva dojednaná v prospech rozhodcovského súdu Ing. F. V. podľa výberu žalobcu, t.j. rozhodcovská zmluva vznikla podľa § 4 ods. 3 písm. a) zák. č. 244/2002 Z. z.. Vo vzájomnej komunikácií procesných strán tejto žaloby bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, čím v zmysle citovaného ustanovenia treba považovať rozhodcovskú zmluvu za platne uzavretú. Uvedené vyplýva zo žaloby datovanej dňa 22.01.2018 (v spise na č.l. 16).

8. Dňa 01.02.2018 Ing. F. V. ad hoc rozhodca vydal pod sp. zn. RD/22/2018 oznámenie o tom, že prijíma ustanovenie do funkcie rozhodcu (č.l. 15). Rozhodcovským uznesením zo dňa 1.5.2018 (správne malo byť 1.2.2018) vyzval žalobcu v postavení žalovaného na vyjadrenie k žalobe do 15 dní od prevzatia uznesenia (č.l. 14).

9. Listom zo dňa 19.02.2018 žalobca ako žalovaný namietol o.i. nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a to z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že medzi žalovaným a JUDr. F. A. nebola nikdy uzatvorená rozhodcovská zmluva ani doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu. Medzi žalobcom a žalovaným neprebehla žiadna vzájomná (dvojstranná) písomná komunikácia. Pokus o zmier zo dňa 12.01.2018 nebol žalovanému nikdy doručený a nebol preto s jej obsahom ani oboznámený. Medzi žalovaným a žalobcom ani jeho právnym zástupcom nikdy neprebehla žiadna vzájomná písomná komunikácia (č.l. 3). Podľa doručenky táto námietka bola doručená rozhodcovi dňa 21.02.2018 ( č.l. 7).

10. Rozhodcovským uznesením zo dňa 28.02.2018 ad hoc rozhodca rozhodol, že rozhodcovský súd a ustanovený ad hoc rozhodca Ing. F. V. má právomoc vo veci rozhodnúť a preto bude pokračovať v rozhodcovskom konaní RD/22/2018 ďalším dokazovaním (v spise č.l. 9).

11. Žalobca podal na Okresnom súde Bratislava V žalobu o nedostatku právomoci dňa 29.03.2018.

12. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

13. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

14. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

15. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán

16. Podľa § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

17. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

18. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

19. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.%252321'&ucin-k-dni='30.12.9999'> rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

20. Na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

21. Žalobca podal žalobu na príslušnom súde v zákonnej lehote 30 dní, keď rozhodcovské uznesenie o právomoci bolo vydané dňa 28.02.2018 a žaloba bola podaná 29.03.2018.

22. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán. Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

23. Žalovaný odvodzoval právomoc ad hoc rozhodcu na základe listu - Oznámenia o postúpení pohľadávky a pokus o zmier, v ktorom mala byť uvedená rozhodcovská doložka a tento list doručoval žalobcovi. V konaní nebolo sporné, že tento list žalobcovi doručený nebol a žalobca o tomto liste až do okamihu doručenia žaloby rozhodcom nemal vedomosť. Preto žalobca žiadnu odpoveď, prejav vôle na Oznámenie o postúpení a pokus o zmier žalovanému ani jeho právnemu zástupcovi nezaslal a ani nemohol zaslať. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje uzavretie rozhodcovskej zmluvy vo vzájomnej písomnej komunikácii strán, čím je dodržaná jej písomná forma. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že ku vzájomnej komunikácií sporových strán nedošlo. Žalobca o rozhodcovskej doložke resp. o návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy nemal vedomosť. Preto nedošlo ani platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy a riadnemu založeniu právomoci ad hoc rozhodcu Ing. F. V. prejednávať a rozhodovať spor medzi žalobcom a žalovaným.

24. Žalovaný uzavretie rozhodcovskej zmluvy odvodzoval od fikcie doručenia s poukazom na ustanovenia o doručovaní podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. Mal za to, že neprevzatie zásielky v odbernej lehote žalobcom má za následok nielen doručenie pokusu o zmier, ale aj súhlas s obsahom tohto listu vrátane súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Avšak tento zákon - Civilný sporový poriadok - upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov (§ 1 C.s.p.) a nie postup zmluvných strán pri doručovaní vzájomnej komunikácie, pri doručovaní návrhov na uzavretie zmlúv a uzatváraní rozhodcovských zmlúv. Vo vzťahu k doručovaniu návrhov na uzavretie zmluvy je potrebné postupovať podľa Občianskeho zákonníka (§ 43a a nasl.).

25. Žalovaný poukázal na konkludentný spôsob uzavretia rozhodcovskej dohody. Súd však odkazuje na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p. a to na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/233/2008. K uzavretiu dohody môže dôjsť výslovnými prejavmi, a to najmä písomne alebo ústne, prípadne aj konkludentným akceptačným prejavom vôle toho účastníka, ktorému bol návrh dohody doručený. Konkludentný prejav vôle (tiež prejav vôle realizovaný mlčky) je akýkoľvek nevýslovný prejav, ktorý s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu vylučuje pochybnosti o tom, že tu vôľa je, ako aj to, aká je táto vôľa. Prejav vôle možno v spoločenskom a právnom styku realizovať konkludentne prostredníctvom takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré obvykle slúžia k vyjadreniu určitej vôle. Pri otázke právneho významu nečinnosti, resp. mlčania, sa vychádza zo zásady, že nečinnosť alebo mlčanie samé o sebe nie je možné nikdy považovať za prejav vôle: neplatí zásada, že kto mlčí, ten prisvedčuje (resp. súhlasí). Nečinnosť alebo mlčanie je prejavom vôle iba vtedy, ak dochádza k vedomému opomenutiu aktívneho chovania, ku ktorému je príslušný subjekt povinný na základe právnej normy. V takom prípade možno opomenutiu aktívneho chovania pripisovať opačný obsah než je vôľa, ktorá by sa vyjadrila činnosťou. V prejednávanom spore však o takýto prípad nešlo. Aj v prípade konkludentného spôsobu uzavretia dohody musí tejto predchádzať dostatočne určitý (obsahujúci podstatné náležitosti), zrozumiteľný a adresný návrh na uzavretie dohody (oferta) navrhovateľa takéhoto úkonu. Až po jeho dôjdení adresátovi (oblátovi) môže nasledovať ďalšia fáza, ktorou je akceptácia návrhu adresátom (oblátom, resp. akceptantom). Adresát jednostranným právnym úkonom (akceptácia) dáva svojím prejavom vôle navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie dohody. Dohoda je uzavretá, ak vyjadrenie súhlasu adresáta bez výhrad dôjde včas navrhovateľovi. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu § 44 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>. Súd zdôrazňuje, že v tomto prípade návrh na uzavretie zmluvy žalobcovi ako oblátovi nebol doručený, nemal o ňom žiadnu vedomosť a preto nemohol vyjadriť, prejaviť vôľu prijať/neprijať tento návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva uzavretá nebola.

26. Súd súčasne poukazuje na to, že aj samotný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy je neurčitý, keď je uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú z faktúry č. XXXXXXXX budú predložené (rozhodované rozhodcovských súdom) ad hoc rozhodcom. Spor nemôže vzniknúť z faktúry. Faktúra je iba daňový doklad. Faktúra sama o sebe nie je preukázaním existencie záväzku. Zároveň z existencie faktúry vyplýva, že v samotnom záväzku rozhodcovská zmluva dohodnutá nebola, nakoľko k fakturácií dochádza až po uzavretí záväzku.

27. Ďalej súd poukazuje aj na to, že list - Oznámenie o postúpení pohľadávok a pokus o zmier vyhotovený a zasielaný advokátom žalovaného nemal ako prílohu uvedenú plnú moc udelenú tomuto advokátovi. Preto tento advokát nemal oprávnenie oznamovať za mandanta postúpenie pohľadávky a navrhovať uzavretie rozhodcovskej doložky.

28. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že obálka s Oznámením o postúpení a pokusom o zmier sa vrátila advokátovi žalovaného až dňa 19.02.2018, pričom žalobu s datovaním zo dňa 22.01.2018 podal na rozhodcovský súd. Nakoľko ad hoc rozhodca nepoužíva podacie pečiatky, súd vychádzal z Oznámenia o prijatí do funkcie rozhodcu zo dňa 01.02.2018 a Oznámenia o začatí rozhodcovského konania, podľa ktorých rozhodcovské konanie začalo dňa 01.02.2018, čiže skôr ako sa advokátovi žalovaného vrátila nedoručená zásielka. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje, aby k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy došlo aj tzv. tacitným (tichým) spôsobom, keď rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. Avšak v tomto prípade a takýmto spôsobom k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nedošlo. Žalovaný síce tvrdil existenciu rozhodcovskej zmluvy v žalobe, ale žalobca pri prvom úkone vo veci samej namietol existenciu rozhodcovskej zmluvy, čím k nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy podľa § 7 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z.

29. Súd sa nezaoberal námietkou skúmania prejavu vôle podľa § 266 Obchodného zákonníka, keď by to bolo nadbytočné, vzhľadom na neuzavretie rozhodcovskej zmluvy.

30. Predmetom tohto sporu nie je posúdenie nároku uplatneného v rozhodcovskom konaní, preto sa súd samotným nárokom nezaoberal.

31. Keďže nebolo preukázané uzavretie rozhodcovskej zmluvy súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Žalobca mal proti žalovanému plný úspech, preto mu súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie(§ 366 C.s.p.) Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).