Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/1/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Romana Hargaša, v trestnej veci proti obžalovanému O.. L.. O. C., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom N., Z. mesto, R. XXX/XX, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 09.10.2017, sp.zn. 2T/22/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.11.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného O.. L.. O. C. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 09.10.2017, sp.zn. 2T/22/2017, bol obžalovaný O.. L.. O. C. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 08.02.2015 v čase okolo 04,14 hod. v A., v priestoroch bagetárne na T. ulici po predchádzajúcej slovnej roztržke pristúpil k A. D. a zovretou päsťou ruky ho jedenkrát udrel do oblasti tváre, na čo sa poškodený postavil v snahe zabrániť ďalšiemu útoku na jeho osobu, pričom počas následného vzájomného fyzického napádania medzi obžalovaným a poškodeným ho obžalovaný chytil za bundu, ktorú mal poškodený na sebe a snažil sa ho zhodiť na zem, ďalšiemu napádaniu poškodeného zabránili iné prítomné osoby, pričom v dôsledku uvedeného konania obžalovaného poškodený A. D. vyhľadal lekárske ošetrenie.

Za to bol odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 500 € (päťsto eur), pričom podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona bol obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovený aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Z. č. XXXX/XX a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 04, IČO: 35 937 874, s nárokom na náhradu škody odkázaní na civilné sporové konanie. Proti citovanému rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie proti výroku o vine aj treste, ako aj konanie predchádzajúce rozsudku a ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojich obhajcov. Obhajca JUDr. N. v obsiahlom písomnom odôvodnení odvolania namietal, že v predsúdnom konaní došlo k početným a zásadným porušeniam práv obvineného, z ktorého dôvodu mal súd postupovať v zmysle ust. § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. a po preskúmaní obžaloby mal túto odmietnuť a vrátiť vec prokurátorovi pre závažné procesné chyby, a to najmä pre porušenie práva na obhajobu. Porušenie práv na obhajobu videl v tom, že poverený príslušník PZ JUDr. N. vyšetrujúci predmetnú vec mal byť vylúčený z vykonávania úkonov pre pomer k poškodenému, ale tiež pre - podľa obhajoby - jeho neštandardný až nezákonný postup. Npor. JUDr. N. napriek tomu, že totožnosť osoby obvineného bola polícii známa minimálne od 11.02.2015 (preukázateľné však ešte predtým), kedy tiež bolo začaté trestné stíhanie "vo veci," vzniesol obvinenia voči obvinenému až dňa 27.02.2015, teda po vyše dvoch týždňoch, pritom nič nebránilo tomu, aby o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia jeho osobe

bolo rozhodnuté jediným uznesením. Uvedený postup bránil obvinenému uplatňovať jeho procesné práva, napr. podávať opravné prostriedky, nazerať do spisu, zúčastniť sa výsluchov a pod. Poukázal tiež, že v súvislosti so skutočnosťami týkajúcimi sa sporného incidentu podal trestné oznámenia, pričom týmito sa npor. JUDr. M. N. ani čiastočne nezaoberal, pričom tieto sa iba formalisticky stali súčasťou ním vedeného vyšetrovacieho spisu a ďalšie bolo "vybavené" dozorujúcim prokurátorom, ktorý ho posúdil zjavne arbitrárnym spôsobom, keď toto napriek jeho označeniu, konkrétnym skutočnostiam preukazujúcim naplnenie skutkových podstát označených trestných činov údajne podľa jeho obsahu: "vyhodnotil ako obranu obvineného v uvedenej trestnej veci, ktorú je potrebné založiť do vyšetrovacieho spisu," čo vyvoláva opodstatnené pochybnosti o ich nezaujatosti. Z dôvodu, že celé prípravné konanie vykonal ex-lege (ust. § 31 ods. l Tr. por.) vylúčený orgán činný v trestnom konaní, nemožno naň prihliadať, pretože je neplatné od samého počiatku vrátane uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Napokon tým, že prípravné konanie bolo vykonané vylúčeným orgánom, nie je možné prihliadať na žiaden úkon a ani rozhodnutie v ňom vykonané týmto vylúčeným orgánom. K porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu došlo tiež v súvislosti s preštudovaním spisu po skončení vyšetrovania. Prvé preštudovanie sa malo uskutočniť dňa 24.10.2016, pričom predložený trestný spis však nebol riadne zažurnalizovaný, nebol zviazaný a očíslovaný, pričom v spise sa nenachádzala fotodokumentácia údajne poškodených vecí, predtým predložená poškodeným P. D.. Následne npor. JUDr. M. N. určil termín v poradí druhého preštudovania spisu na 24.01.2017. Ani v rámci takéhoto opakovaného úkonu preštudovania spisu však neboli splnené predpoklady vyžadované vyhláškou MS SR č. 618/2005 Z.z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi v znení neskorších predpisov, keďže spis opätovne nebol pevne zviazaný a riadne očíslovaný, strany boli už predtým prečíslovávané (pozn. viď. foto spisu predložené súdu). Uvedené namietal do zápisnice zo dňa 24.01.2017, označenej ako "záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu." Z uvedeného dôvodu nemožno de facto ani de iure hovoriť, že došlo k riadnemu preštudovaniu spisu a teda ani len uvažovať o splnení zákonných predpokladov pre podanie obžaloby. V ďalšej časti namieta zákonnosť rozsudku súdu prvého stupňa aj z pohľadu jednak skutkových zistení, ale i vyhodnotenia skutku ako trestného činu. Nie je vôbec zrejmé, na základe akého dôkazu dospel súd k nesprávnemu skutkovému záveru, že som mal poškodeného udrieť "zovretou päsťou." Takémuto záveru pritom nesvedčí žiaden z vykonaných dôkazov. Súd pri uznaní viny postupoval v rozpore so zásadou v pochybnostiach v prospech obvineného ("in dubio pro reo"), ako jednou z kľúčových zásad aplikujúcich sa v rámci trestného konania, ktorá je ako taká neoddeliteľne spätá so zásadou prezumpcie neviny. Súd nesprávne posúdil konanie obvineného v rámci sporného incidentu, resp. dostatočne neprihliadol na konanie poškodeného, ktoré tzv. výchovnej facke predchádzalo (verbálne urážky a vyhrážky voči mojej osobe ... ), ako aj jeho správanie sa bezprostredne po danom incidente, ktoré sú podrobne rozobraté v obvineným podaných trestných oznámeniach (najmä v trestnom oznámení zo dňa 12.08.2016 pre trestný čin nebezpečného vyhrážania), na ktoré na účely odvolania pokiaľ ide o prejavy správania sa poškodeného a jeho opakované verbálne a neverbálne (imitácia masturbácie ... ) provokácie v celom rozsahu poukazuje. V rámci predmetnej časti incidentu sa pritom obvinený snažil vymaniť zo zovretia a aktívnych útokov poškodeného a jemu nápomocného R. Kubíka, ktoré útoky voči obvinenému mali zjavne charakter pomsty, pričom tiež poukázal na markantnú a neprehliadnuteľnú účelovosť vyjadrení poškodeného vyplývajúcich z podaného trestného oznámenia ako aj výpovedí, v snahe umelo zvýšiť závažnosť skutku kladeného mu za vinu, čoho dôkazom sú jeho tvrdenia, že počas incidentu ho údajne mal udierať o stenu najmä v oblasti hlavy, že mu zlomil nos, čo bolo dokazovaním absolútne vyvrátené. Napokon namietal, že na účely posúdenia skutku v zmysle ust. § 10 ods. 2 Tr. zák. orgány činné v trestnom konaní sa na rozdiel od súdu vôbec nezaoberali, resp. nevysporiadali s jednotlivými kritériami tzv. materiálneho korektívu, čo má zásadný vplyv na legitímnosť trestného stíhania obvineného. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti obvinený prostredníctvom obhajcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o vine a treste zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že podľa ust. § 285 písm. a) Tr. por. ho oslobodí spod obžaloby prokurátora OP Partizánske zo dňa 20.03.2017, sp. zn. Pv 75/15/3305-67, pre prečin výtržníctva podľa ust. § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Odvolanie doplnil i prostredníctvom druhého obhajcu, pričom vytýkal súdu nesprávne popísanie skutočností na videozázname, na základe čoho má obhajoba za to, že súd tak nepriaznivejšie vyhodnotil videozáznam voči obvinenému, na základe nepodložených úvah. Uviedol, že poškodený eskaloval konflikt a podľa vzhliadnutia videozáznamu, obžalovaný udrel poškodeného raz a poškodený udrel obžalovaného najmenej štyri razy. Za nesprávny považuje tiež záver súdu prvého stupňa, že skutok sa stal na mieste verejnosti

prístupnom a to s poukazom na to, že bagetéria mala byť už zatvorená a teda ak bola otvorená, išlo o súkromnú akciu aj keď osoby na tejto akcii neboli v blízkom vzťahu k oprávnenému užívateľovi danej prevádzky, ale priestor bol fakticky už označený za verejnosti neprístupný. V danom prípade má obhajoba za to, že nebolo dostatočne preukázané, že bola naplnená skutková podstata prečinu a nie je jasne preukázané, že by sa prečin vykonal na mieste verejnosti prístupnom alebo verejne. Jediným dôkazom svedčiacim o skutočnosti, že obžalovaný udrel poškodeného päsťou je samotná výpoveď poškodeného, ktorá však môže byť tendenčná a účelová. Zároveň jeho výpoveď je miestami nepravdivá. Keďže znalecký posudok pripúšťa rovnocenne 2 alternatívy a to, že obžalovaný udrel otvorenou alebo zavretou päsťou, súd mal prijať alternatívu, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. Taktiež nie je možné vylúčiť možnosť, že obžalovaný bol slovne vyprovokovaný a jeho konanie nebolo bezdôvodné, preto pri svojom rozhodovaní mal súd uplatniť zásadu in dubio pro reo. Okresný súd tiež nesprávne právne posúdil závažnosť konania obžalovaného, keďže pokračovanie tohto konfliktu po prvotnom údere nebolo zavinené obžalovaným. Práve naopak, je zrejmé, že eskalácia konfliktu bola priamo zavinená poškodeným a z toho hľadiska neboli naplnené skutkové znaky trestného činu výtržníctva. Okresný súd teda nesprávne právne posúdil konanie obvineného s poukazom na okolnosti prípadu, pričom za trestný čin výtržníctva nie je možné považovať akékoľvek fyzické napadnutie iného spáchané verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom. Na základe dokazovania má obhajoba za to, že z pohľadu okolností k útoku došlo po slovnej provokácii poškodeného, poškodený A. D. zasiahol urážlivo do osobnej sféry obžalovaného. Urážlivú poznámku poškodený smeroval pred všetkými prítomnými, čím sa dotkol osoby obžalovaného. Z formy útoku obžalovaného, čo aj bolo preukázané dokazovaním, nemohlo poškodenému hroziť žiadne väčšie nebezpečenstvo ujmy. Zámerom obžalovaného bolo v danej situácii na vyprovokované správanie poškodeným zabrániť, aj keď spôsobom vybočujúcim z normálnej reakcie, poškodenému v pokračovaní slovných útokov na jeho osobu. Zároveň je dôležité zdôrazniť, že obžalovaný po incidente preukázal pokoj a ostal na mieste v pokoji a spolupracoval s policajnou hliadkou. Jeho výpovede boli vždy pravdivé a nijakým spôsobom ich nemenil na rozdiel od poškodeného a svedkov, ktorých výpovede vzhľadom na ich prispôsobovanie videozáznamu považuje za nedôveryhodné, účelové a súd by nemal na ne prihliadať ani len z časti. Na základe vyššie uvedeného má obhajoba za to, že neboli naplnené všetky dôležité znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva ako aj to, že by obžalovaný sa dopustil prečinu tak ako to popisuje výroková časť rozsudku prvostupňového súdu a to najmä, že by obžalovaný udrel poškodeného päsťou, ako aj v časti, že by sa tak dopustil na mieste verejnosti prístupnom. Zároveň súd správne neposúdil zavinenie poškodeného, najmä jeho reakciu na prvotný úder, ako aj sa nevysporiadal s dôveryhodnosťou svedkov. Na základe vyššie uvedeného žiadal odvolací súd, aby napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušil a podľa §322 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, eventuálne aby odvolací súd sám rozhodol a s poukazom na § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. v celom rozsahu oslobodil, lebo nie je preukázané, že by skutok bol trestným činom. Na verejnom zasadnutí o odvolaní zástupkyňa krajskej prokurátorky v konečnom návrhu navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Obhajca obžalovaného a obžalovaný navrhli s poukazom na písomné dôvody odvolania tomuto vyhovieť s tým, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie, alternatívne, aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z podnetu podaného odvolania obžalovaným odvolací súd preskúmal v intenciách ustanovenia § 317 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním trestného spisu, napadnutého rozsudku a konania rozsudku predchádzajúceho, krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, a to pri plnom uplatnení všetkých základných zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z. %25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7

<aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z. %25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por. Z pohľadu vytýkaných porušení práv na obhajobu obžalovaným v súvislosti s tvrdením, že vo veci konal podľa názoru obžalovaného orgán, ktorý bol vylúčený a tiež v súvislosti s tým, že pri jeho oboznamovaní so spisom nebol spis riadne zažurnalizovaný, odvolací súd uvádza, že k týmto námietkam zaujal stanovisko už súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Námietku zaujatosti voči poverenému príslušníkovi obvinený vzniesol už v prípravnom konaní, o tejto bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 25.10.2016, pričom proti rozhodnutiu, ktorým poverený príslušník PZ nebol vylúčený z úkonov predmetného konania, obvinený ani sťažnosť nepodal. O námietke teda bolo rozhodnuté zákonným spôsobom a nemožno potom argumentovať tým, že vo veci boli vykonávané úkony vylúčeným orgánom, ktoré sú z toho dôvodu nezákonné. Pokiaľ ide o námietku riadnej žurnalizácie spisu pri oboznamovaní, odvolací súd uvádza, že ide o určité pochybenie, je však potrebné ho hodnotiť v súvislosti s tým, či súčasťou vyšetrovacieho spisu boli dôkazy, s ktorými sa obvinený nemohol oboznámiť, resp. či súd svoje rozhodnutie oprel o dôkazy, s ktorými sa obvinený nemohol oboznámiť, alebo vyjadriť sa k nim. Takéto skutočnosti však zistené neboli, preto ani odvolací súd nezistil porušenie práv na obhajobu.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia tvoriace podstatu súdeného prečinu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom okresný súd postupoval podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, týkajúcich sa skutkových zistení a hodnotenia dôkazov okresným súdom je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že sa obvinený nestotožňuje so skutkovými alebo právnymi závermi súdu prvého stupňa v rozsudku, nemôže sama o sebe viesť ku konštatovaniu o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti takýchto záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Naopak je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej stránky trestného činu. Odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky obžalovaného sú v podstate opakovaním obhajobnej argumentácie uvádzanej už pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa okresný súd, ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vysporiadal, pričom riadne odôvodnil, prečo túto obranu obžalovaného považoval za vyvrátenú a to v kontexte ďalších dôkazov, pričom skutkové zistenia a právne závery prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu správne a úplné, zodpovedajú výsledkom dokazovania. Vo vzťahu k odvolacím argumentom obžalovaného je nutné uviesť, že skutočnosti ním uvádzané v odvolaní, nie sú také, ktoré by mohli vylúčiť, že sa skutku dopustil, usvedčuje ho najmä objektívny dôkaz, ktorým je videozáznam a z ktorého nepochybne vyplýva, že to bol práve obvinený, kto prvý fyzicky zaútočil na poškodeného. Jeho protiprávne konanie nemôže ospravedlňovať ani obrana, že mal byť údajne slovne urážaný, resp. provokovaný. Obvinený mal v takom prípade riešiť vec iným, legálnym spôsobom a nie tým, že fyzicky napadne poškodeného, resp. dá mu „výchovnú facku“, ako to nazval v odvolaní. Taktiež neobstojí obrana obvineného, že následne došlo ku vzájomnému fyzickému konfliktu, pri ktorom ho poškodený tiež viackrát udrel. Obvinený nemôže očakávať, že ak napadne iného, tento sa nebude brániť, resp. nebude nijako reagovať, naviac ak sa poškodený mohol dôvodne domnievať, že útok obvineného by mohol pokračovať. Napokon ani obrana obžalovaného, že malo ísť o facku a nie úder päsťou, ako to podľa obhajoby nesprávne konštatoval súd prvého stupňa, nemôže mať vplyv na správny záver súdu prvého stupňa o naplnení znakov žalovaného prečinu obvineným. V konečnom dôsledku správny aj podľa názoru odvolacieho súdu je i záver, že obžalovaný tak konal na mieste prístupnom verejnosti. Nemožno argumentovať tým, že skutok sa stal po formálne uvedených otváracích hodinách bagetérie. Z dokazovania vyplynulo, že sa v čase činu v bagetérii nachádzali i ďalšie osoby, o čom obžalovaný vedel, sám si prišiel kúpiť bagetu, teda je zrejmé, že bagetéria bola i naďalej prístupná i iným osobám. Napokon i námietky vo vzťahu k hodnoteniu materiálneho korektívu žalovaného prečinu, okresný súd postupoval správne, tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku a s týmto sa odvolací súd stotožnil.

Keďže skutkové zistenia a právne závery prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu správne a úplné, odvolací súd v plnej miere odkazuje na dôvody rozsudku a argumentáciu súdu prvého stupňa a odvolanie obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine nepovažoval za dôvodné. Okresný súd teda postupoval v súlade so zákonom, keď obvineného uznal vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, nakoľko je nepochybné, že svojim konaním popísaným v skutku naplnil zákonné znaky uvedeného prečinu.

Rovnako v súlade so zákonom okresný súd pri ukladaní trestu prihliadol na všetky dôležité skutočnosti a zásady, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, pričom aj odvolací súd po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých z hľadiska ukladania druhu a výmery trestu dospel k záveru, že peňažný trest vo výmere 500 €, s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu, je trestom primeraným a to aj z hľadiska splnenia účelu trestu. Krajský súd nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce zrušenie alebo zmenu napadnutých výrokov o treste.

Napokon i výrok o náhrade škody, ktorým súd prvého stupňa rozhodol tak, že poškodených A. D. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňa, a.s., podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilné sporové konanie, je v súlade so zákonom, má oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom s jeho odôvodnením odkazuje na rozsudok súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného O.. L.. O. C. podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Záverom krajský súd uvádza, že podanie obvineného nazvané ako trestné oznámenie, ktoré bolo prokuratúrou postúpené krajskému súdu dňa 09.01.2018 k odvolaciemu konaniu, bude vrátené Krajskej prokuratúre v Trenčíne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.