Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/360/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v spore žalobcu E. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. M. Y. XXXX/X, R. X. Y., zastúpený JUDr. Štefanom Strakom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Krmanova 1, Košice, proti žalovanému Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o zaplatenie 49.203,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 29. 05. 2017 č. k. 16C/74/2011-322, takto

rozhodol:

I. P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby zo sumy 1.188,73 Eur v rozsahu 1.063,02 Eur. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/74/2011-322 z 29. 05. 2017 v časti 1.063,02 Eur z r u š u j e a konanie zastavuje; v zostávajúcej časti 125,71 Eur rozsudok vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku II. m e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.159,98 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej časti 41,53 Eur žalobu zamieta.

III. V napadnutom závislom výroku V. o trovách konania m e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 33,08% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

IV. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil vo výroku I. žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.188,73 Eur, vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.201,51 Eur, vo výroku III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 31.457,50 Eur vo výške 9 % ročne, odo dňa 22. 02. 2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom IV. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie rozhodoval po tom, čo odvolací súd zrušil uznesením rozsudok č. k. 16C/74/2011-278 z 11. 02. 2015 v časti o zaplatenie sumy 1.188,73 Eur, v časti o zaplatenie sumy 1.201,51 Eur a v časti úroku z omeškania, keď vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu potvrdil. K zrušeniu rozsudku v uvádzaných častiach došlo z dôvodu, že napriek tomu, že žalovaná rozporovala čiastku týkajúcu sa cestovného a náhrad za stratu času (1.188,73 Eur) sa prvoinštančný súd s námietkou žiadnym spôsobom nevysporiadal, vôbec na ňu nereagoval. Rovnako, pokiaľ šlo o vznesenú námietku čiastočného premlčania pri uplatnenej náhrade škody za ušlý zisk žalobcu (1.201,51 Eur), napriek uplatnenej námietke čiastočného premlčania, na túto súd prvej inštancie nereagoval. K námietke žalovanej týkajúcej sa posúdenia momentu, kedy sa žalovaná dostala do omeškania, odvolací súd uviedol, že len samotný odkaz na občianskoprávnu

úpravu § 517 a § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. nepovažuje za dostatočné odôvodnenie. Po opätovnom vykonaní dokazovania súd prvej inštancie považoval za preukázané, že v súvislosti s rozhodnutím o väzbe vznikol žalobcovi dôvodný nárok na náhradu za stratu na zárobku. Zo žalobcovho predloženého potvrdenia o priemernom zárobku za rok 2004 vyplýva, že v mesiacoch jún, júl, august 2004 bol priemerný hodinový zárobok žalobcu 63,53 Sk a 132,27 Sk. Súd preto priznal žalobcovi reálne stratených 408 hodín na zárobku v roku 2004 spolu s náhradou za stratu na zárobku za 8 štátnych sviatkov v celkovej výške 1201,51 Eur, tak ako si to dôvodne žalobca vyúčtoval. Pokiaľ ide o premlčanie ušlého zárobku vo výške 1.201,51 Eur, súd uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou žalobcu. Mal preukázané, že k zastaveniu konania došlo uznesením zo dňa 30. 03. 2010, právoplatným dňa 20. 04. 2010. K uplatneniu pôvodného nároku zo strany žalobcu došlo 01. 02. 2011, čo je pred uplynutím premlčacej doby. Pokiaľ žalovaný argumentuje, že k uplatneniu nároku došlo dňa 21. 01. 2015, súd poznamenal, že v danom čase šlo len o úpravu žalobného petitu. Mal za to, že od počiatku konania bola sporná suma predmetom konania bez obnovenia premlčacej doby. K úroku z omeškania okresný súd uviedol, že v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu sa žalovaný dostal do omeškania po uplynutí 6 mesačnej lehoty, teda odo dňa 22. 02. 2011, t. j. po uplynutí lehoty na predbežné prerokovanie. Preto priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 9% ročne od 22. 02. 2011 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. Odvolaním napadla I. , II. a V. výrok rozsudku okresného súdu, teda výrok, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 1.188,73 Eur, sumu 1.201,51 Eur a tiež výrok o náhrade trov konania s poukazom na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP.

3. K cestovnému a k náhrade za stratu času vytkla rozsudku súdu prvej inštancie, že výšku priznanej sumy odôvodnil (v bode 14. rozsudku) len poukazom na iné súdne konanie na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý prípad považuje za totožný s prípadom žalobcu a tvrdí, že žalobca uniesol dôkazné bremeno. Podľa žalovanej súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože skutočnosť, že súd v inej veci dospel k istým skutkovým záverom neznamená, že tieto je potrebné prijímať mechanicky a nekriticky bez povinnosti riadne zistiť skutkový stav. O to menej, keď v prejednávanej veci žalobca predložil len také dôkazy, z ktorých vyplynulo, že služobné cesty boli vykonané nielen v súvislosti s obhajobou žalobcu, ale aj za iným účelom a tiež v niektorých prípadoch boli predložené len nepodpísané cestovné príkazy. Aj v uvádzanej obdobnej veci (vo veci E. E. sp. zn. 20C/117/2011) musel súd vykonať ďalšie rozsiahle dokazovanie v otázke preukázania cestovného, v dôsledku ktorého došlo k právoplatnému priznaniu omnoho nižšej sumy trov obhajoby, a to 125,71 Eur.

4. K náhrade za stratu času zotrval na svojom skôr prezentovanom názore, že súd rozsudkom rozhodol nie v súlade s uplatneným nárokom (pripustená bola zmena na 1.159,98 Eur ako náhrada straty na zárobku, kým súd priznal 1.201,51 Eur), čím nebola rešpektovaná rímska zásada iudex ne eat ultra petita partium, podľa ktorej žalobca uvedie požadovanú sumu v petite návrhu a súd túto čiastku nemôže prekročiť, môže však priznať menej alebo vôbec nič. Podľa názoru žalovanej je dôležité dôsledne rozlišovať nielen celkovo uplatnený nárok, ale aj jeho jednotlivé zložky a súdom priznanú dôvodnosť každej z nich. Opätovne žalovaná zdôraznila vznesenú námietku premlčania v časti uplatnené nároku na náhradu straty na zárobku, keď trestné stíhanie bolo zastavené uznesením zo dňa 30. 03. 2010 (právoplatné 20. 04. 2010) a k uplatneniu vyššej sumy ušlého zárobku došlo až 21. 01. 2015, t. j. takmer 5 rokov od zastavenia trestného stíhania, pričom súd prvej inštancie na dôvodnú námietku premlčania neprihliadol.

5. Ďalej odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že porušil jej právo na spravodlivý proces, a to z dôvodu, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď jednak v bode 3. rozsudku uviedol, že opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami, listinnými dôkazmi predloženými zamestnávateľom žalobcu, vyšetrovacím spisom Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Stred sp. zn. ČVS:PPZ - 11/BOK-S-I-2004, sp. zn. Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky VII/1 GV 252/09, prehľadom trestných úkonov spolu s ďalšími listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil tento skutkový stav“, avšak zo zápisnice o pojednávaní žiadny takýto úkon súdu nevyplýva, čím bol porušený § 185 a nasl. CSP. Vo vzťahu k priznanej náhrade straty na zárobku súd rozhodnutie dostatočne a preskúmateľne neodôvodnil, vôbec sa nevysporiadal s tým, akým spôsobom žalobca narábal s predmetom konania. Tieto pochybenia súdu prvej inštancie napĺňajú odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. K

náhrade trov konania uviedol, že súd odôvodnil rozhodnutie odkazom na § 255 ods. 1, postihnuté je nedostatočnosťou odôvodnenia, resp. neodôvodnenia vôbec, keď aj porovnaním žalobnej žiadosti s výrokmi rozhodnutí je zrejmé, že úspech žalobcu čo do istiny bol v rozsahu 68,78%, teda žalovaná mala úspech v rozsahu 31,22%, pričom tento záver platí aj pri zohľadnení požadovaného úroku z omeškania. Percentuálny úspech žalobcu v spore bol potom len v rozsahu 37,56%. Domáha sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že žaloba bude zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 1.188,73 Eur a v časti o zaplatenie 1.201,51 Eur, alternatívne navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť v tomto rozsahu vec na ďalšie konanie.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odvolaním napadnuté výroky označil za správne, vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej v odvolaní zotrval na písomnom vyjadrení zo dňa 19. 03. 2015 k odvolaniu žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/747/2011 - 278 z 11. 02. 2015.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len prejednal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 a po prejednaní veci podľa § 385 za účelom doplnenia dokazovania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

8. Predmetom preskúmavania odvolacím súdom bol výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.188,73 Eur z titulu cestovných nákladov a náhrady za stratu času, výrok II. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.201,51 Eur z titulu straty na zárobku a závislý výrok o trovách konania.

9. Žalobca prostredníctvom splnomocneného advokáta na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že uplatnený nárok na cestovné a náhradu za stratu času v rozsahu 1 188,73 Eur berie v rozsahu 1 063,02 Eur späť, uplatňuje teda z tejto sumy len zostávajúcu časť 125,71 €. Poukazuje pritom na konanie vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/117/2011 (E. proti Slovenská republika), v ktorom vzhľadom na námietky žalovaného k tomuto nároku boli presne vyčíslené a zdokladované jednotlivé položky uplatneného cestovného a náhrady straty času (pretože právny zástupca žalobcu zastupoval v obdobných veciach v troch sporoch troch rôznych žalobcov s rovnakým predmetom konania, keďže tieto trovy sa týkali všetkých troch klientov - žalobcov). V uvedenom súdnom konaní bol žalovaný zaviazaný z tohto titulu zaplatiť žalobcovi sumu 125,71 Eur a v takomto rozsahu je už rozhodnutie právoplatné. Prítomná zástupkyňa žalovaného uviedla, že s čiastočným späťvzatím žaloby v tomto rozsahu súhlasí a zostávajúcu časť nerozporuje.

10. Odvolací súd potom podľa § 370 ods. 1, 2, 3 pripustil čiastočné späťvzatie žaloby zo sumy 1 188,73 Eur, v rozsahu 1 063,02 Eur rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil. V zostávajúcej časti s prihliadnutím na to, že nárok v rozsahu 125,71 Eur žalovaný nerozporoval a s takýmto nárokom súhlasil, rozsudok okresného súdu vo výroku I. potvrdil (§ 387 ods. 1 .

11. Ďalší odvolaním napadnutý výrok o 1 201,51 Eur z titulu straty na zárobku, napadol žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne, podľa jeho názoru, posúdil jeho námietku premlčania. Odvolací súd vzhľadom na zistenie, že žalobca z tohto titulu (strata na zárobku) uplatnil žalobou zaplatenie sumy 1 559,67 Eur, v priebehu konania obmedzil nárok na sumu 1 159,98 Eur, čo odvolací súd s poukazom na ust. § 124 posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby, konštatoval dôvodnosť vznesenej námietky čiastočného premlčania. Odvolací súd považuje za správny názor žalovaného, že pokiaľ dňa 20. 01. 2015 z tohto titulu žalobca uplatnil sumu 1 205,51 Eur, treba toto podanie považovať za zmenu návrhu, pretože sa ním žiadalo viac, než bolo v tomto čase predmetom konania (predmet konania z titulu straty na zárobku ku dňu 20. 01. 2015 bol 1 159,98 Eur). Z uvedeného dôvodu vo zvyšnej časti 41,53 Eur (ako rozdiel sumy 1 205,51 a sumy 1 159,98 Eur) bol už uplatnený neskoro, v tejto časti bol nárok premlčaný v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. s poukazom na § 388 zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 159,98 Eur a vo zvyšnej časti 41,53 Eur žalobu zamietol z dôvodu premlčania.

12. Odvolací súd konštatuje tiež dôvodnosť odvolania v časti rozhodnutia o náhrade trov konania v zmysle odvolacích námietok. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo. Správne potom poukázal odvolateľ na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje zásada úspechu a pokiaľ má sporová strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Zásadne platí, že sa určuje pomer úspechu a neúspechu v spore a keď dôjde k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy u strany, v ktorej úspech bol vyšší a ktorá má preto nárok na ich náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca pôvodne uplatnil sumu 49 203,86 Eur s prísl. a priznaná mu bola suma 32 739,43 Eur, predstavuje úspech žalobcu 66,54 %, úspech žalovaného potom predstavuje 33,46 % a preto tzv. čistý úspech žalobcu je 33,08 % (66,54

- 33,46). Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil výrok o trovách prvoinštančného konania tak, že uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 33,08 % s tým, že o výške bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 (§ 396 ods. 2 .

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania, keď žiadna zo strán nemala v odvolacom konaní plný úspech.

14. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .