Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/289/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o zaplatenie 6.911,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Csp/14/2018-175 zo dňa 04.09.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie nedotýka.

Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.273,48 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 6.273,48 eur od 16.12.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v pomere 81,54 %.

2. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi Poštovou bankou, a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným. Žalovaný uzavretie zmluvy o úvere a poskytnutie úveru nerozporoval. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere - lepšia splátka, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť, spolu s dojednaným úrokom. Zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, keďže právna predchodkyňa žalobcu konala pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti. Preto sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmysle zákonného ustanovenia § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského

úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú pritom všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, dane a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Celkové náklady spotrebiteľa sú rozdielnou veličinou oproti celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorá je tvorená súčtom samotného spotrebiteľského úveru. Zmluva o úvere, uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným, však údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neobsahovala. Zmluva obsahovala len údaj o celkovej výške nákladov spotrebiteľa na spotrebiteľský úver v sume 9.176,71 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 120 mesačných splátkach po 147,27 eur, čo činí spolu 17.072,40 eur. Keďže výška úveru predstavovala 7.000,- eur a v zmluve o úvere neboli individuálne dojednané žiadne ďalšie poplatky, ktoré by bol žalovaný povinný veriteľovi zaplatiť, predstavovala suma celkových nákladov na spotrebiteľský úver 10.072,40 eur, nie 9.176,71 eur, ako je uvedené v zmluve. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mesačná splátka vo výške 142,27 eur pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 134,- eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 8,27 eur, toto tvrdenie žalobcu preukázané nebolo. V zmluve nebolo jednoznačne špecifikované aká je dohodnutá splátka bez poistenia, aká je dohodnutá splátka s poistením, nebol jednoznačne uvedený dohodnutý poplatok za poistenie. Poistenie bolo dohodnuté ako základný súbor poistenia, nebola jednoznačne dojednaná výška poistenia. Súd preto dojednanie o základnom súbore poistenia považoval za neurčité a nejasné, preto v zmysle zákona neplatné. Zákonné ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje absenciu údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Keďže úver, poskytnutý žalovanému, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi prislúchalo právo na vrátenie poskytnutého úveru v sume 7.000,- eur. Žalobcovi tiež vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z omeškaných splátok do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v sume 25,45 eur, výšku ktorých žalovaný nerozporoval. Celkom teda vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie 7.025,45 eur, od ktorých súd odpočítal platby, ktoré žalovaný zaplatil vo výške 751,97 eur (medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný uhradil túto čiastku). Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.273,48 eur a v zostávajúcej časti podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže žalovaný si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, a to povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky, neplnil, právna predchodkyňa žalobcu ho upozornila na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a následne využila svoje právo žiadať splatenie celého úveru. Právna predchodkyňa žalobcu vyzvala žalovaného na zaplatenie celého nesplateného zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 10 dní od doručenia výzvy zo dňa 28.11.2014. Žalobca tvrdil, že úver sa stal splatný týmto dňom poukazujúc na článok 6 Obchodných podmienok. Článok 6 však neobsahuje také dojednania, z ktorých by vyplývalo oprávnenie žalobcu zosplatniť úver dňom 28.11.2014. Súd mal listinnými dôkazmi preukázané, že žalobca výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 28.11.2014 doručoval žalovanému do vlastných rúk. Žalovaný zásielku s výzvou neprevzal, zásielka bola uložená dňom 05.12.2014, a týmto dňom sa teda dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy určil žalovanému lehotu 10 kalendárnych dní na úhradu, čím sa stal úver splatný dňom 15.12.2014. Od 16.12.2014 sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažnému záväzku do omeškania. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne, ktorá vypláva z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zo súdom priznanej istiny 6.273,48 eur. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko nemal preukázané skutočnosti, ktoré by umožňovali povoliť v zmysle ust. § 232 žalovanému splácať súdom priznanú čiastku v mesačných splátkach. Aj keď žalobca túto možnosť navrhol, žalovaný vzhľadom na svoje pomery neuviedol v akej výške by bol schopný súdom priznanú sumu splácať a najmä dodržať riadne splácanie dlhu. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca mal úspech v spore v sume 6.273,48 eur, čo je 90,77 %, neúspech v sume 638,10 eur, čo je 9,23 %. Žalobca bol v spore úspešnejší, pomer úspechu a neúspechu bol 81,54 % (90,27 % - 9,23 % = 81,54 %), preto mu súd priznal náhradu trov konania v tomto pomere. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to v rozsahu, v ktorom súd žalobu vo zvyšku zamietol. Podané odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP. Poukazuje na to, že žalobca nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd svojím postupom znemožnil účasť žalobcu v konaní a bez toho, aby žalobcu oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, žalobu žalobcu o zaplatenie sumy zamietol. Súd svojím procesným postupom 1. nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k

otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa § 129 CSP. Žalobca je toho názoru, že v prejednávanom prípade o zaplatenie sporná je otázka neuvedenia náležitosti v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa názoru žalobcu mal súd postupovať v zmysle ust. § 129 CSP. Súd môže podávateľa vyzvať aj na odstránenie takej vady podania vo veci samej, ktorá nebráni pokračovaniu v konaní, ak je to účelné pre ďalší priebeh konania. 2. Súd nevyzval žalobcu ani podľa § 157 CSP. Za účelom rýchleho a hospodárneho konania mohol vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci. Súd nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP, ktorého účelom je zabrániť inštitútu tzv. prekvapivých rozsudkov, akým napadnuté rozhodnutie nesporne je. Má za to, že takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a nastáva situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany je právo podať odvolanie, čím sa de facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Podstata odôvodnenia rozsudku je zachytená v jeho bode 26. Tvrdenie súdu, že do celkových nákladov je potrebné zarátať aj poistné, je zjavne nepravdivé, absolútne nelogické a z ničoho ani nevyplýva. Súd sa v tomto neopiera o žiadny dôkaz, ale ide len o dohad súdu. Žalobca disponuje množstvom totožných zmlúv, pri ktorých nebolo dojednané poistné, ak si to klient neprial. V takomto prípade by neboli zaškrtnuté vypĺňacie políčka uvedené pri možnosti zvolenia poistenia. Poukazuje na ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré upravuje, čo sa považuje za celkové náklady spotrebiteľa. Na základe uvedeného je zrejmé, že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. V prípade zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. Rovnako poukazujú na odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka v inej spotrebiteľskej veci. Žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, čo do výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania, potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Rozsudku sa vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.273,48 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 6.273,48 eur od 16.12.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, ako odvolaním nenapadnutého, nedotýka.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.2 .

8. Odvolacie námietky nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

9. Žalobca namieta porušenie svojho práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

10. Civilný sporový poriadok upravujúci postup súdu a strán v občianskom sporovom konaní zabezpečuje ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie (§ 177 ods. 1 . Na súdne pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie. Stranu súd predvolá, iba ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

11. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každej strany sporu. Je však na samotnej strane, či toto právo využije. Vec môže byť prejednaná a rozhodnutá aj v neprítomnosti sporovej strany za predpokladu, že strane alebo v prípade, ak je strana zastúpená, jej zástupcovi, bolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie a strana nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Hoci žalobca vo svojom odvolaní tvrdí, že súd svojím postupom znemožnil účasť žalobcu na konaní, takéto tvrdenie nezodpovedá obsahu spisu. Pojednávanie bolo nariadené na deň 04.09.2018, pričom predvolanie na pojednávanie bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu elektronicky s doručením 13.07.2018. Žalobca ani jeho právna zástupkyňa sa termínu pojednávania nezúčastnili, svoju neprítomnosť ospravedlnili s tým, že žiadali, aby sa pojednávanie konalo v ich neprítomnosti a aby sa na základe listinných dôkazov vo veci rozhodlo.

12. Väčšina procesných práv sporovej strany, ktoré jej priznáva, sa realizuje práve na pojednávaní. Pokiaľ sa potom žalobca a jeho právna zástupkyňa pojednávania nezúčastnili, sami sa zbavili možnosti tieto procesné oprávnenia realizovať.

13. Predbežné prejednanie sporu v zmysle ust. § 168 a nasl. je fakultatívnym inštitútom a je na zvážení súdu, či predbežné prejednanie nariadi. Obligatórnym inštitútom je však stanovisko súdu k skutkovým tvrdeniam a k navrhovaným dôkazom tzv. predbežné posúdenie veci upravené v ust. § 181 ods. 2 CSP. Práve to má zamedziť prekvapivosti rozsudku, aby bol postup súdu pre strany a ich zástupcov predvídateľný a transparentný. Uvedené je prejavom kontradiktórnosti konania, keď súčasne je však kladený väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Aby strana mohla právo predbežné posúdenie veci využiť pre svoju procesnú aktivitu, je potrebné, aby využila svoje oprávnenie a zúčastnila sa na pojednávaní. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 04.09.2018, tak ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, ktorá sa nachádza na č. l. 171 - 174 spisu, sudkyňa v zmysle ust. § 181 ods. 2 uviedla predbežné právne posúdenie veci. V tomto predbežnom právnom posúdení veci sa objavili aj skutočnosti, na ktorých je založený rozsudok súdu prvej inštancie (nedostatok podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z. z.). Práve preto, že sa žalobca z vlastného rozhodnutia pojednávania nezúčastnil, nemohol reagovať na vyššie uvedené predbežné právne posúdenie veci.

14. Zároveň odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku konštatuje, že namieste nebol postup podľa § 129 CSP, keď v danom prípade nemožno konštatovať vady žaloby.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, v súlade s príslušnými ustanoveniami vytvoril žalobcovi dostatočný priestor na realizáciu jeho procesných práv. Žalobca sa dobrovoľne vzdal účasti na pojednávaní, čím sa zbavil možnosti využiť procesné oprávnenia, ktoré mu priznáva. V zmysle uvedeného nemožno konštatovať porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

16. Odvolací súd sa rovnako stotožnil aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, keď úver, ktorý je predmetom sporu, považoval za bezúročný a bez poplatkov pre nedostatok obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., a to údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď súčasťou tejto čiastky je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z.).

17. Medzi stranami je nesporné, že náklady poistenia neboli zahrnuté do sumy celkových nákladov, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť.

18. Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu o fakultatívnosti poistenia s tým, že ako doplnková služba nemá byť zahrnutá do celkových nákladov úveru. Odvolací súd, oboznámiac sa s

obsahom úverovej zmluvy, konštatuje, že súčasťou formulárovej zmluvy, tak ako bola spotrebiteľovi predložená, bola formulácia „žiadam o poistenie schopnosti splácať úver“, ktorá bola súčasťou formulárovej zmluvy, spotrebiteľ mal na výber zvoliť iba základný súbor poistenia alebo komplexný súbor poistenia. Pokiaľ bolo v zmluve dohodnuté aj platenie poistenia, malo byť zahrnuté do celkových nákladov úveru a v tejto súvislosti premietnuté do RPMN tak, aby bol spotrebiteľ pravdivo informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru. Záver súdu prvej inštancie je preto vecne správny.

19. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách konania, voči ktorému neboli vznesené žiadne konkrétne odvolacie námietky.

20. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol žalovaný, ktorému v zásade vznikol nárok voči neúspešnému žalobcovi na trovy odvolacieho konania. Z dôvodu, že žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný, odvolací súd konštatuje, že žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že mu nárok na ich náhradu voči neúspešnému žalobcovi nepriznáva.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430