Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/5/2022

Zmenené rozhodnutím TO-10P/216/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. M., nar.XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, 955 01 Topoľčany, dieťa rodičov - matky: K. M., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XXX, M. T., právne zast. JUDr. Helenou Valaškovou Košútovou, advokátkou so sídlom Ľ. Podjavorinskej 445/7, Trenčianska Teplá, IČO: 40821030, a otca: A. M., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, C., o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/132/2020-230 zo dňa 22.11.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 12CoP/5/2022-274 zo dňa 08.03.2022, právoplatné dňa 01.04.2022 tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. N. zo sumy 120 eur na sumu 170 eur mesačne, s účinnosťou od 19.12.2022. II. Zročné výživné za čas od 19.12.2022 do 28.02.2023 v sume 121 eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky, pod následkom straty výhody splátok. III. V ostatných častiach zostávajú uvedené rozsudky n e z m e n e n é . IV. Súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu otca na zverenie mal. N. M., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a v tejto časti konanie z a s t a v u j e . V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny A., so sídlom F. XXXX/X, A., dieťa matky: B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XXX, F. D., zastúpenej Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom so sídlom Nám. M. R. Štefánika 30/33, Topoľčany, a otca: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, A., o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -230 zo dňa 22.11.2021 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č. k. -230 zo dňa 22.11.2021 znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M. zo sumy 170 eur na sumu 120 eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, a to s účinnosťou od 01.12.2021. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. -74 zo dňa 21.03.2019, právoplatný dňom 02.04.2019 v časti o výživnom na maloleté dieťa. V ostatných častiach uvedený rozsudok zostal nezmenený. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s odkazom na ustanovenie (ďalej len „"), , , , , a , o rodine.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že otec sa návrhom podaným dňa 14.08.2020 domáhal zníženia výživného na mal. M. zo sumy 170 eur na sumu 100 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že výživné nie je schopný platiť z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na jeho strane, a to znížením mesačného príjmu, ktorý nastal bez jeho zavinenia. V dôsledku ekonomickej krízy sa u zamestnávateľa otca znížila výroba a v súčasnosti pracuje len na dve zmeny. Otec dňa XX.XX.XXXX kúpil R. byt na hypotéku, ktorú spláca. Z údajov z katastra vyplýva, že aj matka nadobudla vlastnícke právo k bytu v obci F. D.. Maloletá M. navštevuje materskú školu, je zdravá a nenavštevuje žiadny záujmový krúžok, s ktorým by vznikla povinnosť úhrady poplatku.

3. Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila a žiadala, aby súd návrh otca ako zjavne nedôvodný zamietol. Poukázala na zmenu pomerov aj na jej strane, výdavky na bývanie a na starostlivosť o maloleté dieťa s tým, že otec nad rámec súdom určeného výživného žiadnym iným spôsobom neprispieva.

4. Kolízny opatrovník žiadal návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, pretože nie je v záujme maloletého dieťaťa.

5. Súd prvej inštancie zistil, že v súčasnosti matka spolu s maloletou žijú v obci F. D. v A. byte, ktorý financovala prostredníctvom hypotekárneho úveru vo výške XX.XXX eur. Matka je i naďalej zamestnaná na G.D. A. a jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 10/2020-05/2021 predstavoval 766,92 eura. K tomu poberá prídavok na dieťa a uplatňuje si daňový bonus. Mesačné výdavky má nasledovné: splátka hypotekárneho úveru 172 eur, náklady na byt 109,30 eura, RTVS 4,64 eura, elektrina 40 eur, plyn 60 eur, TV a internet 23 eur, fond opráv 20 eur, poistenie motorového vozidla 21 eur, poistenie maloletej 27 eur, životné poistenie matky 25 eur, telefón 35 eur. Maloletá M. navštevuje MŠ F. D., kde náklady predstavujú: rodičovský príspevok 20 eur ročne, učebné pomôcky 8 eur na začiatku školského roka, školné 10 eur mesačne, strava 1,74 eura na deň. Otec je i naďalej zamestnaný v S. P., P..D..G.., a jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 1-10/2021 predstavoval 730,26 eura. Za obdobie roku 2020 jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval sumu 586,35 eura, pričom za mesiace L. a T. mu boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 1.016,90 eura. Otec dňa XX.XX.XXXX kúpil R. byt, na ktorý si vzal hypotekárny úver vo výške XX.XXX eur. Mesačné výdavky má nasledovné: splátka hypotekárneho úveru 139 eur, náklady na byt 109,30 eura, elektrina 20 eur, poistenie 20 eur, internet 9 eur a telefón 6 eur.

6. Pri určovaní výšky výživného súd posudzoval, či došlo k zmene pomerov u účastníkov konania a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od poslednej úpravy výšky výživného k zmene pomerov, tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane jeho rodičov, došlo. Obaja rodičia majú zmenené bytové pomery, pričom obaja rodičia si za účelom zabezpečenia bývania vzali úver, ktorý splácajú. Maloleté dieťa v súčasnosti navštevuje materskú školu, no v konaní neboli preukázané zvýšené výdavky na starostlivosť v rozsahu, ktorý by bolo možné považovať za podstatnú zmenu pomerov. V čase poslednej úpravy výšky výživného mesačný príjem otca predstavoval 847,47 eura. Otec je i naďalej zamestnaný v S. P., P..D..G.., a jeho priemerný čistý mesačný príjem sa znížil na sumu 730,26 eura. Za obdobie roku 2020 jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval sumu 586,35 eura a za mesiace L. a T. mu bola vyplatená nemocenská dávka vo výške 1.016,90 eura. Podľa oznámenia zamestnávateľa otca pracuje na dvojzmennej prevádzke od XX.XX.XXXX; k zmene na dvojzmennú prevádzku došlo z dôvodu krízy v J. U.. Otcovi sa znížil príjem bez jeho zavinenia. Matke sa naproti tomu príjem čiastočne zvýšil zo sumy 526 eur na sumu 766 eur mesačne. Po takto vyhodnotených výsledkoch dokazovania súd konštatoval, že návrh otca na zníženie výživného je dôvodný. Vzhľadom na to znížil výživné na maloletú M. zo sumy 170 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2021, t. j. od mesiaca nasledujúceho po vyhlásení rozsudku, keďže matka na pojednávaní dňa 22.11.2021 potvrdila, že otec výživné v pôvodne stanovenej výške doposiaľ riadne uhrádzal, pričom spotrebované výživné sa nevracia.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrh na zníženie výživného zamietnuť ako nedôvodný. Podané odvolanie odôvodnila s odkazom na ustanovenie . Namietala, že otec vo svojom návrhu na zníženie výživného uviedol, že výdavky v súvislosti s realizáciou styku s maloletou M. má vo výške 40 eur mesačne na benzín. Toto tvrdenie nie je založené na pravde, pretože matka žije vo F. D. a styk sa realizuje tak, že matka dieťa privezie otcovi v piatok osobne k nemu domov a v nedeľu ho otec privezie k matke, resp. dieťa prespí u otca do pondelka, keď si ho matka prevezme. Otec je vyštudovaný G. U. P. J. S.. Matka pred súdom predložila niekoľko ponúk práce s hrubým priemerným mesačným platom vo výške 1.361 eur. Argumentáciu súdu, že od otca nemožno požadovať, aby zmenil stabilné zamestnanie, považovala za nesprávnu. Otec podľa nej nejaví žiadnu snahu o lepšie zamestnanie alebo o privyrobenie si k zárobku. Navyše je preukázané, že otec až do vydania rozsudku bol schopný platiť súdom stanovenú povinnosť vo výške 170 eur mesačne. Je tiež potrebné zohľadniť skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného vzrástli potreby dieťaťa, čo je preukázané predloženými dokladmi a prirodzeným vývinom dieťaťa.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnuť. Uviedol, že náklady na zabezpečenie dieťaťa sa s vekom zvyšujú a v možnostiach a schopnostiach otca je využiť inú možnosť zamestnávania a dosiahnuť vyšší príjem, ako tomu je v

súčasnosti. Pokles príjmu by nemal negatívne ovplyvniť zabezpečenie výživy dieťaťu. Rodičia by mali byť flexibilní na trhu práce a využiť možnosť zlepšiť si príjem, aby mohli ich dieťaťu poskytnúť, čo potrebuje.

10. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že nie je pravda, že matka mal. M. dovezie na styk, otec ju prevezme v piatok po vyučovaní a späť k matke ju vozí v nedeľu. Podľa neho je v krízovom období rizikom meniť prácu, kde pracuje XX rokov. Po skončení krízy bude o zmene uvažovať. Poukázal na to, že aj matka zmenila pred X rokmi lepšie platenú prácu za menej platenú. Argumentácia, že doteraz bol schopný platiť 170 eur, nie je na mieste, lebo keby výživné v určenej sume neplatil, dopúšťal by sa trestného činu. Znížená suma je dostačujúca, pretože dieťa nosí vždy obnosené veci a on nevidí, že by výživné bolo použité na prospech dcéry. U neho má zakúpené aj oblečenie, aj hračky, písacie potreby a všetko čo potrebuje; on na ňu vynakladá aj ďalšie finančné prostriedky. Matka súdu neoznámila, že má priateľa, s ktorým väčšinu týždňa spolunažíva, a teda by mal prispievať na jej domácnosť.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , ďalej len „CSP" v spojení s ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), bez nutnosti doplniť alebo zopakovať dokazovanie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania ( ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho podľa ust. ako vecne správny potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Pri rozhodovaní mal na zreteli najmä nižšie citované zákonné ustanovenia:

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine: (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine: (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Súd pri svojom rozhodovaní v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, citovanom v prvoinštančnom rozsudku, zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Z tohto ustanovenia tiež vyplýva zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na povahu výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky aj k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí

starostlivo orientovať na to, či k zmene pomerov došlo, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd pôvodnú úpravu výživného zmení. Zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Na strane povinného môže byť takou zmenou pomerov strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú týmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti sám sa živiť, zmena potrieb u školopovinných detí, zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov, zhoršenie zdravotného stavu a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že pomery účastníkov sa zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

17. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby ale aj potreby duševné. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov (zvýšenie, zníženie či zrušenie výživného) sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie výživného. Pre určenie výšky výživného k maloletému dieťaťu sú rozhodné reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho rázu, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných uvažovaným vlastnostiam rodičov (R 5/1969). Subjektívne, resp. objektívne okolnosti na strane povinného alebo na strane oprávneného, môžu byť spôsobené vývojom životných nákladov.

18. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej M. správne vyhodnotil opodstatnenosť návrhu otca. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil existenciu kvalifikovanej zmeny pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného a zo skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Pri rozhodovaní posúdil komplexne relevantnú zmenu pomerov na strane účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy výživného v r. 2019. Vyživovacia povinnosť otca bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. -74 zo dňa 21.03.2019, právoplatným dňa 02.04.2019, ktorým bolo výrokom I. manželstvo rodičov rozvedené, výrokom II. bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá M. zverená do osobnej starostlivosti matky a bol upravený aj styk otca s maloletou M., a výrokom III. bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 170 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vtedy bol otec zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, ako aj v súčasnosti, ako P. a jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval 847,47 eura, býval v R. byte, mesačné výdavky mal nasledovné: splátka úveru na motorové vozidlo v G. Q. 152 eur, náklady na byt 182,72 eura (platba A., P., plyn, RTVS), elektrika 24 eur, poistenie 20 eur, internet 16 eur, telefón 10 eur. Matka bola zamestnaná na G.D. A. ako J. U. s čistým mesačným príjmom 526 eur. Mesačné výdavky mala nasledovné: hypotéka F. 133,98 eura, životná poistka 20 eur, telefón 20 eur, cestovné 52 eur, príspevok na bývanie matke 120 eur. Matka bývala u svojich rodičov v obci D.. Jej matka poberala starobný dôchodok vo výške 360,10 eura mesačne a jej otec bol dobrovoľne nezamestnaný. Maloletá M. mala A. roky a predškolské zariadenie ešte nenavštevovala.

19. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia súdu. Aktuálne pomery na strane otca súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že otec je i naďalej zamestnaný v S. P., P..D..G.., kde sa však jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 1-10/2021 znížil na sumu 730,26 eura; za obdobie r. 2020 jeho priemerný čistý mesačný príjem činil 586,35 eura a za mesiace L. a T. mu boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 1.016,90 eura. Otec dňa XX.XX.XXXX kúpil R. byt, na ktorý si vzal hypotekárny úver vo výške XX.XXX eur. Mesačné výdavky vynakladá tak, ako to opísal súd prvej inštancie. Na strane matky boli aktuálne pomery vyhodnotené tak, že matka spolu s maloletou M. žijú v A. byte v obci F.

D.. Byt financovala prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý si vzala vo výške XX.XXX eur. Matka je i naďalej zamestnaná na G.D. A. a jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 10/2020-05/2021 predstavoval 766,92 eura. Matka poberá prídavok na dieťa a uplatňuje si daňový bonus. Mesačné výdavky vynakladá tak, ako to opísal súd prvej inštancie. U oboch rodičov sa zmenili ich bytové pomery, keďže si obaja zabezpečili svoje bývanie kúpou bytov prostredníctvom hypotekárnych úverov. Maloletá M. navštevuje MŠ F. D., kde náklady predstavujú: rodičovský príspevok 20 eur ročne, učebné pomôcky 8 eur na začiatku školského roka, školné 10 eur mesačne, strava 1,74 eura na deň.

20. Odvolací súd na základe súdom prvej inštancie zistených pomerov účastníkov konania totožne hodnotí, že na strane otca došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje i zmenu jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej M.. Tým, že maloletá M. je v plnej miere odkázaná na výživu svojich rodičov, k zníženiu výživného, a teda aj životnej úrovne maloletého dieťaťa možno pristúpiť iba z vážnych dôvodov, t.j. pokiaľ sa v konaní jednoznačne preukáže, že povinný rodič z objektívnych dôvodov nie je schopný v doterajšej výške určené výživné platiť. Na strane otca aktuálne nie sú dané možnosti a schopnosti na to, aby pokračoval v zabezpečovaní dostatočných príjmov na svoju výživu a aj na výživu dieťaťa. Určité skutočnosti spočívajúce v objektívnych dôvodoch, ktoré otec nie je schopný ovplyvniť a ktoré znižujú jeho zárobkové možnosti, nemožno pričítať zodpovednosti otca. Bolo preukázané, že otec bol od J. XXXX preradený z trojzmennej na dvojzmennú prevádzku u zamestnávateľa, kde dosahuje nižší zárobok, ako tomu bolo v minulosti. Práve pre tento dôvod by podľa návrhu otca súd mal znížiť jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. V čase poslednej úpravy výživného mesačný príjem otca predstavoval 847,47 eura. V čase skúmania aktuálnych pomerov bol otec naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, avšak jeho priemerný mesačný príjem klesol na 730,26 eura, pričom za obdobie roku 2020 bolo to na úrovni 586,35 eura (plus za mesiace L., T. mu bola vyplatená nemocenská dávka 1.016,90 eura). Ako opísal otec, k jeho preradeniu z trojzmennej na dvojzmennú prevádzku došlo v dôsledku krízy v J. U., ktorá spôsobila zníženie počtu objednávok a v priamej úmere zníženie objemu výroby. Jeho zamestnávateľ na zníženie objemu výroby reagoval zmenou pracovného kalendára. Táto skutočnosť bola na základe dopytu súdu prvej inštancie zamestnávateľom otca potvrdená, rovnako ako i skutočnosť, že v pracovnom pomere v dvojzmennej prevádzke sa dosahuje nižša mzda, ako to je v prípade trojzmennej prevádzky. Od preradenia otca do dvojzmennej prevádzky je príjem otca nižší ako príjem, ktorý dosahoval pred touto krízou. Túto skutočnosť otcovi nemožno dávať na zodpovednosť, pretože neexistuje spôsob, akým by ju otec svojím konaním mohol ovplyvniť. Pokles objemu výroby je zapríčinený ekonomickou situáciou v spoločnosti, pričom je známe, že aktuálne je J. U. ovplyvnený nielen osobitou krízou do roku 2019, ktorú deklaroval zamestnávateľ otca, ale aj dôsledkom pandémie Covid 19.

21. Matka v podanom odvolaní uviedla, že otec sa nesnaží nájsť si inú prácu, lepšie ohodnotenú, aby mohol i naďalej uspokojovať potreby maloletej M. a rovnako namietala názor súdu prvej inštancie, že nie je možné od otca požadovať zmenu zamestnania. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že za súčasného aktuálneho ekonomického stavu nemožno od otca spravodlivo požadovať zmenu zamestnania, ktoré má stabilný charakter. Zamestnávateľ otca je v okrese A. považovaný za stabilného zamestnávateľa a otec pre neho pracuje už niekoľko rokov na pozícii P. - G. F.. Má vytvorené vhodné pracovné podmienky a pracovné prostredie, ktoré mu dlhodobo vyhovujú, pričom objektívne za súčasnej situácie jednak krízy v J. U. a stále pretrvávajúcej nepriaznivej ekonomickej situácie v dôsledku pandémie nemožno od otca požadovať, aby zmenil niekoľkoročnú stabilnú prácu a riskoval stratu zamestnania.

22. Čo sa týka pomerov na strane matky, zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie je zrejmé, že u nej došlo k zvýšeniu jej mesačných príjmov zo sumy 526 eur na sumu 766 eur mesačne. Rovnako od poslednej úpravy výživného došlo k i zvýšeniu odôvodnených výdavkov maloletého dieťaťa spojených s vyšším vekom, ktoré okrem výdavkov vyčíslených matkou, a to rodičovský príspevok 20 eur ročne, učebné pomôcky 8 eur na začiatku školského roka, školné 10 eur mesačne, strava 1,74 eura na deň, predstavujú i výdavky na ošatenie, obuv, hygienu, stravu mimo predškolského zariadenia, lieky, hračky, atď. Zníženie výživného na strane otca dočasne znamená čiastočný presun finančnej zodpovednosti za výživu dieťaťa z otca na matku, ktorá je tiež povinná dieťa vyživovať a ktorá sa o dieťa aj osobne stará, dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť a uspokojuje jeho potreby tak, ako postupne vznikajú. Vzhľadom na aktuálnu situáciu do budúcna možno predpokladať pozitívny ekonomický vývoj v J. U. a aj zlepšujúci sa vývoj zhoršenej ekonomickej situácie v dôsledku pandémie preto súdom znížená

vyživovacia povinnosť má podľa všetkého len dočasný charakter; dieťa totiž v blízkej budúcnosti začne navštevovať základnú školu a s tým bude bezpochyby späté zvýšenie nákladov na jeho výživu.

23. Súd prvej inštancie správne porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi dospel k záveru, že je daný dôvod na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Je zrejmé, že otec mal. dieťaťa nie je naďalej dlhodobo schopným riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške 170 eur mesačne. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že otec aj počas prebiehajúceho súdneho konania hradil na mal. M. výživné vo výške 170 eur mesačne. To, že otec aj naďalej pokračoval v uhrádzaní výživného vo výške 170 eur, nemožno vyhodnotiť ako dôvod pre zachovanie doterajšej výšky vyživovacej povinnosti. Skutočnosť, aké výdavky má otec v súvislosti s realizáciou styku s maloletou M., pre súd nebola smerodajnou pri prijatí záveru o dôvodnosti zníženia vyživovacej povinnosti otca, preto okolnosti uvádzané v podanom odvolaní matkou týkajúce sa priebehu odovzdávania a preberania mal. dieťaťa na styk s otcom neboli spôsobilé zmeniť prijaté rozhodnutie súdu prvej inštancie.

24. Všetky uvedené skutočnosti potvrdzujú záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti. Tvrdenie otca, že matka má priateľa, ktorý s ňou väčšinu týždňa spolunažíva, nie je spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu, pretože len v prípade, ak by preukázateľne matkin priateľ spolu s ňou a maloletým dieťaťom žil v spoločnej domácnosti, pri hodnotení pomerov na strane matky by súd bral do úvahy aj mieru, akou sa táto osoba spolupodieľa na nákladoch domácnosti. V konaní nebolo preukázané, že v domácnosti matky býva i jej priateľ. Zo správy obce D. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že matka spolu s maloletou M. v byte na adrese U. E. XXX/XXX, F. D., žije sama. Ani kolízny opatrovník vo svojich šetreniach neuvádzal, že by v domácnosti matky žila i ďalšia dospelá osoba, preto odvolací súd uvedené tvrdenie otca nepovažoval za relevantné pre ďalšie preskúmavanie pomerov na strane matky.

25. Vzhľadom na odôvodnenosť návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).