Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/95/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci starostlivosti o malol. deti : Á. X. E., N.. X.XX.XXXX P. N. E., N.. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov : matky - N. E., N.. XX.XX.R., A. W. Č.. XXX, P. Y. - Á. M. E., N.. XX.XX.R., A. C. Č.. XX, o úpravu práv a povinností rodičov k malol. a o určenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd zveruje maloletého Á. X. E., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým , že obaja rodičia budú zastupovať malol. v bežných veciach a spravovať majetok maloletého.

II. Otec je povinný platiť na výživu malol. Á. X. mesačne sumou 50,-€ k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc od 10.11.2017.

III. Dlh na zročnom výživnom od 10.11.2017 do 27.11.2018 v sume 583,-€ je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 ,-€ po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.

IV. Návrh na úpravu práv a povinností k maloletému N. E., N.. XX.XX.XXXX súd zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 10. 11. 2017 domáhala úpravy práv a povinností k maloletým deťom Á.F. X. N. XX.XX.XXXX P. N. N. XX. XX. XXXX, s odôvodnením že s otcom maloletý deti nežije v spoločnej domácnosti od marca 2017, ktorý svoju vyživovaciu povinnosť si neplní. Na dôkaz svojich tvrdení matka doložila rodný list oboch maloletých detí, kde v prípade maloletému N. otcovstva muža označené matkou, nebolo uvedené do rodného listu.

2. Vychádzajúc z ustanovenia § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. Podľa ust. § 7 ods.1 a 2 Zákona o rodine, účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje, a v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. S poukazom na ustanovenie § 8 ods.1 Zákona o rodine súd návrh matky na úpravu práv a povinností voči označenému mužovi, ako domnelému otcovi dieťaťa zamietol, keďže nie je nositeľom práv a povinností tvrdené matkou.

3. Stanovisko otca malol. dieťaťa nebolo možné zistíte, keď podľa správy Y. Ú. M. C. D. F. XX. XX.XXXX súd zistil, že na uvedenej adrese v obci sa 15 rokov nezdržiava a jeho pobyt nie je známy.

4. Súd o veci vykonať dokazovanie vypočutím navrhovateľky, kolízneho opatrovníka , zadovážením správy zo šetrenia z výchovného prostredia malol. dieťaťa na základe, ktorých dôkazov ustálil nasledovný skutkový stav veci:

5. Označeným mužom matkou, ako otcom malol. bolo uznané otcovstva len v prípade maloletého Á. X., ktorý bol zapísaný do rodného listu ako otec dieťaťa. Matka v súvislosti s V.. N. tvrdila, že otec nemá záujem uznať otcovstvo k maloletému Naposledy navštívil deti pred mesiacom, keď mal maloletý Á. N.. Priniesol dieťaťu tortou a vyhlásil, že jeho nezaujíma súdne konanie, ani jeho povinnosti platiť výživné. Matka s maloletými deťmi býva M. W. v rodinnom dome svojich rodičov, kde má oddelenú domácnosť so samostatným prístupom. Toho času je na rodičovskej dovolenky s príjmom 262 eura. Otec naďalej neplatí výživné na maloleté deti.

6. Kolízny opatrovník navrhol maloletého Á. X. zveriť do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné podľa možnosti a schopnosti otca a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa , keď vyšetril pomery na strane matky dňa 18. 04. 2018 a konštatoval, že matka býva v trojizbovom rodinnom dome rodičov, kde má k dispozícii jednu izbu, deti majú zabezpečené dobré podmienky V čase návštevy bola doma matka s maloletými deťmi. Úrad konštatoval, že nezistil žiadne nedostatky vo výchovnom prostredí deti u matky.

7. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

8. Podľa § 28 ods.1 písm. a/ až c/ a ods.2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

9. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že u matky sú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy V.. P. X. , ktorá s dieťaťom obýva jednou izbou v rodinnom dome svojich rodičov. Kolízny opatrovník na základe vykonaného šetrenia z výchovného prostredia konštatoval pozitívne výchovné prostredie u matky. Dieťa je od narodenia v stálej starostlivosti navrhovateľky, je zvyknuté na toto výchovné prostredie . Otec nejaví náležitý záujem o dieťa, okrem príležitostných návštev, neplní vyživovaciu povinnosť .

11. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

12. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16.. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Zo strany oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd musí pri určovaní výživného prihliadnuť na pomery povinnej osoby jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb.

17. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné, výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa, ak ide o domácnosť. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na druhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu musí byť vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným stanoveným v zodpovedajúcej miere (R14/1966).

18. Súd určil výživné na maloletého Á. X. mesačne sumou 50 eura, keď otec dieťaťa má skončené základné vzdelanie, podľa udania matky, a vykonával len pomocné práce na stavbách. Zatiaľ preukázateľne otec má len túto jednu vyživovaciu povinnosť, keďže voči maloletému N. otcovstvo určené doposielať nebolo. Maloleté dieťa je vo veku dvoch rokov, v stálej starostlivosti matky. Okrem bežných výdavkov na stravovanie ošatenie a bývanie iné zvýšené výdavky na dieťa neboli .

19. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

21. Návrh bol podaný dňa 10.11.2017, súd rozhodol dňa 27.11.2018. Dlh na zročnom výživnom v prípade maloletého Á. X., keď súd stanovil výživné v sume 50,00€ mesačne predstavuje nedoplatok 583,40 €, zaokrúhlene 583,-€ (50,-€ : 30 dní = 1,67 € na deň, 20 x 1,67 = 33,40, 11 mesiacov x 50,-€ = 550,- €).

22. Podľa § 232 ods.2 až 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

23. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

24. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

25. S poukazom na ustanovenie § 232 ods. 4 súd povolil otcovi splácať dlh na výživnom, vzhľadom na výšku nedoplatku na výživnom v mesačných splátkach, v prípade mladšieho dieťaťa po 20,00€ čo umožní, aby nedoplatok na výživnom bol uhradený v čo najkratšom čase, vzhľadom na možnosti a schopnosti otca. V prípade porušenie platenia splátok riadne a včas, otec stráca výhodu splátok a nedoplatok je splatný naraz.

26. Súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového konania žiadnemu zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3