Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/32/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. E., nar. XX. K. XXXX a E. E., nar. X. I. XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zast. procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov - matka: R. E., nar. X. V. XXXX, bytom D. XXXX/X, Y. a otec: O. E., nar. XX. I. XXXX, bytom G. XX, P., zastúpený Alegal Partners s. r. o., so sídlom Galvaniho Business Centrum IV, Galvaniho 17/C, Bratislava, IČO: 47 238 615, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 40P/4/2017-276 zo dňa 31. januára 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil otcovi zročné výživné na maloleté deti vo výške 1.000 eur za obdobie od 11.8.2017 do 30.11.2017 (na maloletého S. 250 eur mesačne a maloletého E. 250 eur mesačne); vo zvyšnej časti návrh matky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 24 ods. 1,3,4 a 5, § 25 ods. 2, § 26, § 62 ods. 1,2,3 a 5, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne tým, že návrh matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom je čiastočne dôvodný. Počas konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva došlo k rozvodu manželstva rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 39P/9/2017-49 zo dňa 27.11.2017 a k schváleniu dohody rodičov o zverení maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Rodičia sa dohodli, že obaja budú oprávnení a povinní zastupovať maloletých a spravovať majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu oboch maloletých detí každému sumou vo výške 250 eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a taktiež každému sumou 50 eur mesačne určenou na tvorbu úspor, ktorú sumu sa zaviazal poukazovať na osobitný účet zriadený matkou do 15.dňa v mesiaci vopred s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rodičia si dohodli úpravu stretávania, ktorá sa stala súčasťou rozsudku súdu. Rodičia sa zaviazali vzájomne si oznamovať prekážku realizácie styku. Rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 1.12.2017, právoplatnosť dňa 8.12.2017. Z uvedeného dôvodu sa predmetom konania stala len úprava výživného od podania návrhu do vykonateľnosti rozsudku sp. zn. 39P/9/2017 v časti o výživnom, nakoľko otázka osobnej starostlivosti, zastupovania maloletých a spravovania majetku maloletých bola právoplatne rozhodnutá rozsudkom zo dňa 27.11.2017. K uzavretiu dohody rodičov, ktorá bola schválená súdom prvom inštancie v konaní sp. zn. 39P/9/2017 o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode došlo v deň totožný ako bolo druhé pojednávanie súdu v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 40P/4/2017. Nakoľko o výživnom rozhodoval súd po tom, čo matka neuzavrela dohodu na pojednávaní v časti výživného, keď neprijala otcom navrhovanú sumu 250 eur mesačne na každé maloleté dieťa a súd rozhodol o odročení pojednávania na deň 31.1.2018, pričom následne v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností po rozvode matka s otcom dohodu v časti výživného uzavrela bez zistenia podstatnej zmeny pomerov na strane matky ako aj otca došiel súd k záveru, že výživné vo výške 250 eur tak ako bolo poňaté v dohode rodičov v tzv. rozvodovom rozsudku zo dňa 27.11.2017 zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca ako osoby povinnej. Preto v prevyšujúcej časti 50 eur na každé z detí súd návrh matky zamietol. Pri výpočte zročného výživného za obdobie odo dňa podania návrhu matkou o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu do dňa nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku o výživnom na čas po rozvode, t. j. od 11.8.2017 do 1.12.2017 súd prihliadol na to, že otec dňa 11.8.2017 poukázal na účet matky sumu 350 eur so správou pre príjemcu „deti“ a sumu 650 eur so správou pre príjemcu „iné výdavky“. Príjemcom bola matka R. E.. Na plnenia otca na účet matky pred začatím konania vo výške v priemere 600 eur mesačne súd osobitne neprihliadol, tieto nezapočítaval na výživné k maloletým deťom na čas po rozpade spoločnej domácnosti, nakoľko išlo o sumy vo výške bežne poukazovaných otcom matke, s mesačnou periodicitou a zodpovedajúcim životnému štandardu, ktorí si ako manželia vytvárali. Na osobitné plnenia otca približne každý štvrťrok, naposledy prevedených vo výške 3.000 eur dňa 27.5.2017, taktiež súd neprihliadol a to z dôvodu, že výživné je pravidelne sa opakujúce plnenie v mesačných intervaloch, ktorej povinnosti sa nemožno zbaviť jednorazovým, aj keď vyšším, plnením v podobe predplatenia si úhrady na pol roka vopred. Nakoniec k skutočnému rozchodu rodičov došlo až po E. narodeninách, teda v júli 2017, kedy sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti. V máji 2017 otec matke oznámil jeho nezáujem na spoločnej budúcnosti, podľa vlastného tvrdenia to bolo 23.5.2017, kedy matke oznámil, že sa chce rozviesť. Platba zo dňa 27.5.2017 nemá osobitne určenú správu pre príjemcu, plynule na ňu nadväzujú bežné mesačné plnenia na chod domácnosti v júni a v júli 2017, a aj preto nemožno usudzovať, že by šlo o plnenie výživného na maloleté deti so započítaním na mesiace september a október 2017. Súd nemal preukázanú žiadnu úhradu výživného otcom za mesiac november 2017. Nakoľko otec plnil v auguste 2017 na účet matky 1.000 eur, súd toto plnenie započítal na výživné vo výške 250 eur na maloletého S. a vo výške 250 eur na maloletého E. za mesiac august a september 2017 s tým, že ku dňu rozhodovania súdu súd nemal preukázanú úhradu výživného na maloleté deti za mesiace október 2017 a november 2017. S návrhom otca prostredníctvom právnej zástupkyne, aby došlo k poukázaniu zročnej sumy výživného, na tezaurovaný účet, sa súd prvej inštancie nestotožnil. Matka uviedla, že tieto mesiace sa zadlžila, finančne ju podporovali rodičia a je jej povinnosťou dlhy vzniknuté pri zabezpečovaní výživy maloletých detí uhradiť, preto uložil povinnosť otcovi dlh na výživnom zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Nakoľko rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením, je povinnosťou otca nedoplatok uhradiť k rukám matky do troch dní od dourčenia tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, v časti výživného, podal odvolanie otec, keď sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by mu bolo uložené platiť na výživu maloletého S. 200 eur mesačne a maloletého E. 150 eur mesačne. Odôvodnil to tým, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že matkou preukazované náklady neboli dokladované ani preukázané, matka je taktiež zamestnaná a je aj jej povinnosťou podieľať sa na výživnom, nebolo prihliadnuté na rodičovský príspevok poberajúci matkou, neboli vzaté do úvahy výdavky otca v súvislosti s cesto do Y. za deťmi, nebolo zohľadnené zaplatenie výživného za mesiac november 2017, nebolo prihliadnuté na rozdielny vek detí.

3. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka v tom smere, že poukázala na výdavky v súvislosti s maloletými ako aj na to, že platby, ktoré jej poskytol otec do rozpadu ich rodiny boli platbami na chod domácnosti.

4. K vyjadreniu matky k odvolaniu otca sa vyjadril otec v tom smere, že matka nepreukázala skutočnú výšku výdavkov na deti za obdobie do rozvodu manželstva.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len C.m.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 C.m.p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C.m.p.), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 C.m.p.), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 C.m.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom pre maloleté deti je odvolanie otca nedôvodné, preto v tejto jedinej napadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre určenie zročného výživného otca na maloleté deti v rozsahu, ako k nemu došlo preskúmavaným rozsudkom súdu prvej inštancie.

7. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

8. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

9. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

10. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

11. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (ods. 1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (ods. 3).

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

18. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, sledujúc v prvom rade záujem maloletých detí, dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že podmienky pre určenie zročného výživného pre maloleté deti sú jednoznačne splnené, a to i pokiaľ ide o jeho záver o výške výživného. Podľa odvolacieho súdu totiž za daného stavu preukázaným odôvodneným potrebám maloletých, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného otca, zodpovedá práve súdom prvej inštancie určená suma 250 eur mesačne na každé dieťa, ktorá okrem iného bola určená aj v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode v rámci konania o rozvode manželstva rodičov, keď aj odvolací súd má za to, že pomery, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie v rámci konania o rozvode manželstva rodičov neboli diametrálne odlišné od pomerov, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie v rámci tohto konania. Čo sa týkalo platieb poskytnutých matke otcom maloletých detí do rozvodu manželstva, tu poukazuje odvolací súd na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa v dostatočnej miere vyporiadal a logicky zdôvodnil, o aké platby sa jednalo, že sa nejednalo o platby, ktoré boli určené na výživné pre maloleté deti, ale sa jednalo o plnenia poskytnuté matke v súvislosti s chodom domácnosti.

19. Odvolací súd preto vychádzajúc z uvedeného potom rozsudok v napadnutej časti zročného výživného - ako vecne správny, včítane závislého a správneho výroku o náhrade trov konania, odvolaním osobitne nenapadnutého, s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

20. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 C.m.p. s použitím § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov ani návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 C.m.p. nepodal.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).