Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Cob-79-2017.pdf
PDF · 109.18 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/79/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta, a sudcov JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu JASTAV s.r.o., 029 51 Lokca 321, IČO: 36 416 223, práv. zast.: Mgr. Gabriel Vons, advokát so sídlom Komenského 497, 029 01 Námestovo, IČO: 37 975 218 proti žalovanému L. T., T. L. Y. XXXX/X, XXX XX L., N.: XX XXX XXX (L. U. D. L. Č. W. J. XX.XX.XXXX), práv. zast.: JUDr. František Komka, advokát, Hlavná č. 27, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 054, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 21Cb/153/2014-92 zo dňa 23.03.2017, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov ďalej len („súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.123,60 eura a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 9.123,60 eura od 17.10.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol že, žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.4.2014, žiadal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.123,60 eura a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 9.123,60 eura od 17.10.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, z dôvodu neuhradenia odplaty za vykonané stavebné práce na stavbe v L. J., Č. G..
3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovanému, na základe jeho požiadavky - objednávky č. XX, vykonal práce na stavbe L. J.. Vykonané práce žalovanému fakturoval faktúrou č. XXXXXXXX s lehotou splatnosti 16.9.2013 na sumu 9.123,60 eura. Žalovaný uvedenú faktúru, aj napriek tomu, že od splatnosti predmetnej faktúry už uplynul dlhší čas, žalobcovi neuhradil.
4. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 536 ods. 1, 2, 3, 546 ods. 1, 548 ods. 1, § 365 ods. 1, 2, 3, 4, 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1, 2 a § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť z konkludentne uzatvorenej zmluvy o dielo, keď žalobcovi doposiaľ nezaplatil odplatu za vykonané stavebné práce na stavbe L. J. Č. G., napriek tomu, že žalobca pre žalovaného objednané práce riadne a včas vykonal a odplatu za vykonané práce vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXX sumou 9.123,60 eura, splatnou dňa 16.9.2013. Vykonaným dokazovaním bolo teda preukázané, že žalovaný žalobcovi titulom nezaplatenej odplaty za vykonané stavebné práce dlhuje
sumu 9.123,60 eura. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 9.123, 60 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu.
5. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd prvej inštancie v súlade s ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj na zaplatenie príslušného zákonného 8 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 9.123,60 eura odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, teda od 17.10.2013, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
6. Pokiaľ ide o obranu žalovaného v tom smere, že žalobcom vystavená faktúra nemala zákonom požadované náležitosti, je podľa okresného súdu potrebné uviesť, že táto skutočnosť by síce mohla mať za následok porušenie daňových predpisov a prípadnú zodpovednosť voči daňovým orgánom, ale z hľadiska rozhodnutia o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie odplaty za vykonané práce bolo rozhodujúce či práce, za ktoré si žalobca uplatňuje odplatu, boli aj skutočne vykonané. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vzniká totiž nárok na cenu diela, resp. cenu prác vykonaním diela, resp. vykonaním prác. Vykonaným dokazovaním bolo podľa prvoinštančného súdu nepochybne preukázané, že žalobca pre žalovaného stavebné práce na predmetnej stavbe riadne vykonal za čo mu vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie odplaty v celkovej výške 9123,60 eura. Súd prvej inštancie preto na túto obranu žalovaného neprihliadal a považoval ju za účelovú, a to aj z toho dôvodu, že žalovaný tieto skutočnosti nenamietal bezprostredne po doručení faktúry zo strany žalobcu a z jeho strany ani nedošlo k vráteniu tejto faktúry žalobcovi z uvádzaných dôvodov - neúplnosť faktúry. 7. Ani obranu žalovaného v tom smere, že práce doposiaľ neboli odovzdané, nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú. Práce na predmetnej stavbe pracovníkom žalobcu, okrem žalovaného, zadával splnomocnený zástupca žalovaného pán Ž., ktorý aj vykonané práce následne preberal, a to zápismi v stavebnom denníku a podpísaním výkazov výmer. To, že na to bol žalobcom ústne splnomocnený, potvrdil vo svojej výpovedi aj vypočutý svedok L. X., keď uviedol, že: „Keď sme prišli na stavbu, išli sme k unimobunkám, kde sme sa stretli s pánom T. a jeho švagrom pánom Ž.. Ja som sa pri tom stretnutí pýtal, kto mi bude ako parťákovi podpisovať výkaz pracovnej činnosti. Zo strany pána T. bolo povedané, že to bude on alebo pán Ž., ktorý bol jeho švagor. Na stavbe vykonával funkciu stavbyvedúceho“. Pravdivosť týchto tvrdení svedka potvrdzuje samotný fakt, že pán Ž. aj skutočne podpísal výkazy výmer o prácach vykonaných zo strany pracovníkov žalobcu a urobil aj zápisy v stavebnom denníku. Vyjadrenie žalovaného v tom smere, že pán Ž. je jeho švagor, ktorého na stavbe poveril tým, ak by chýbal nejaký materiál na stavbe, tak ho mal dodať ľuďom, alebo ak by chýbala nejaká projektová dokumentácia, tak mal ju zabezpečiť, ale nikdy ho nesplnomocnil na to, aby za neho podpisoval záznamy v stavebnom denníku a ak tak urobil, tak presiahol svoju kompetenciu, považoval za účelové, urobené len v snahe vyhnúť sa zaplateniu odplaty za vykonané stavebné práce. 8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP spojený s § 262 ods. 1 CSP tak že priznal žalobcovi voči žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.
9. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalovaný včas odvolanie keď mal súd prvej inštancie dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie odôvodnenie svojho rozsudku síce správne konštatuje jednotlivé ustanovenia Obchodného zákonníka, avšak tieto ustanovenia nesprávnym a nezákonným postupom nesprávne vykladá naviac v rozpore so zisteným skutkovým stavom.
10. V prejednávanej veci zo samotného obsahu súdneho spisu podľa odvolateľa vyplýva, že medzi účastníkmi sporu nedošlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme, že zo strany žalovaného bola žalobcovi zaslaná iba písomná objednávka bez akejkoľvek špecifikácie a určenia rozsahu a druhu prác ako aj v dohodnutej cene za vykonanie prác. V záujme zabezpečenia dôkazných prostriedkov pri zhotovovaní diela je podľa odvolateľa potrebné zabezpečiť zapisovanie všetkých skutočností, ktoré majú vplyv na priebeh vykonávania diela a plnenie dohodnutých povinností oboch strán. Zmluvné strany pritom využívajú zápisy do stavebného denníka ktorý má právny význam, a ktorý musí viesť zhotoviteľ podľa § 46d Zák. č. 50/1976 Zb.. Podľa tohto ustanovenia sa v stavebnom denníku zaznamenávajú všetky podstatné okolnosti, ktoré sa stali na stavenisku a všetky dôležité údaje o stavebných prácach. Stavebný denník by preto mal byť objektívnym podkladom pre zisťovanie postupu práv (zrejme mal odvolateľ na
mysli prác - poznámka odvolacieho súdu) zhotoviteľa, ale aj dokladom o plnení povinností na dohodnuté spolupôsobenie objednávateľa.
11. Pokiaľ si zmluvné strany nedohodli spôsob oznámenia o vykonaní diela podľa žalovaného tak musí zhotoviteľ urobiť písomne s tým, že ak sa jedná o stavbu tak miestom odovzdania diela je miesto stavby. Odovzdanie diela, predmetom ktorého je stavba sa vykonáva na základe spísanej zápisnice. V zápisnici je potrebné opísať stav odovzdávaného diela, špecifikáciu a rozsah vykonaných prác ako aj uviesť, že dielo sa preberá.
12. Z písomných dôkazov, ktoré predložil žalobca (stavebný denník, faktúra zo dňa 31.08.2013 ako aj výkaz výmer) podľa žalovaného vyplýva, že všetky tieto doklady nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu, nemožno ich považovať pre podklad pre rozhodnutie súdu, pretože podľa žalovaného neobsahujú zákonom požadované náležitosti, majú výslovne skresľujúci a laický charakter a nemožno opodstatňovať akýkoľvek vznik povinností pre žalovaného naplnenie t.j. zaplatenie ceny za vykonanie diela.
13. Žalovaný elektronickou formou reagoval na doručenú faktúru zo dňa 31.08.2013, ako aj namietal absenciu špecifikácie súpisu vykonaných prác (výkaz výmer), nesprávne vedenie stavebného denníka, ako aj neodovzdanie a neprevzatie diela, pričom na tento list reagoval žalobca svojim listom zo dňa 28.01.2013.
14. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne pri hodnotených dôkazov vyhodnotil aj výpoveď svedka L. Ž., ktorý pracoval pre žalovaného, ktorý nemal ani ústne ani v písomnej forme oprávnené povinnosti vystupovať a konať za žalovaného, a to z toho dôvodu, že sám žalovaný sa v prevažnej miere osobne zúčastňoval na stavbe v objekte L. J., kde aj sám kontroloval vykonané práce najmä ich kvalitu a rozsah, a popisoval všetky písomnosti (stavebný denník, výkaz výmer, protokoly o odovzdaní a prevzatí diela). I napriek týmto skutočnostiam prvej inštancie uveril tvrdeniam žalobcu, že to bol práve tento svedok, ktorý mal podpísať výkaz výmer o vykonaných prácach zo strany pracovníkov žalobcu ako aj stavebný denník. Stavebný denník nie je podpisovaný za prevedený každý deň zápisu, ale je podpísaný iba ojedinele a okrajovo na ukončení strany a na konci posledného zápisu, čo značí a potvrdzuje ten fakt, že bol stavebný denník vedený nesprávne, dodatočne v rozpore so stavebným zákonom. Aj žalobcom predložený a označený „výkaz výmer“ svojim obsahom a formou nie je podľa žalovaného takýmto výkazom, nie je datovaný, neobsahuje jednotlivé položky špecifikácie vykonaných prác, ich množstvo a cenovú jednotku, naviac je škrtaný a prepisovaný, slovom je laický a nepoužiteľný, t.j. nemôže byť hodnoverným podkladom pre skutočné a objektívne vyhotovenie fakturácie. Vystavená faktúra podľa žalovaného v ničom nespĺňa a nemá náležitosti daňového dokladu. Žalobcom vystavená faktúra neobsahuje množstvo a druh daného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, a z tohto dôvodu nemôže byť faktúra vystavená platne, ktorá by zaväzovala objednávateľa k úhrade sumy takýmto spôsobom neurčito v nej uvedenej. Takto vystavená faktúra by zo strany kontrolného orgánu, daňového úradu pri kontrole nemala byť považovaná za daňový doklad a v žiadnom prípade by nemohla byť akceptovaná ako výdavková položka.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené v rámci svojho odvolacieho návrhu žalovaný navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel, s tým že v prípade úspechu v odvolacom konaní si uplatnil náhradu trov celého konania.
16. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ako aj s jeho odôvodnením. Podľa žalobcu si žalovaný nesplnil svoju povinnosť z konkludentne uzatvorenej zmluvy o dielo, keď žalobcovi nezaplatil odplatu za vykonané stavebné práce na stavbe L. J. P. Č. G.. Žalobca objednané stavebné práce riadne a včas dodal a odplatu za vykonané práce vyúčtoval faktúrou, ktorú mu žalovaný nezaplatil.
17. Všetky tvrdenia žalovaného považoval v odvolaní žalobca za špekulatívne a účelovo uvádzané tak, aby sa vyhol plateniu za vykonané práce. Žalovaný totižto najskôr namietal formálne náležitosti daňového dokladu - faktúry ako aj ostatných listinných dokumentov potvrdzujúcich rozsah vykonaných prác. Až neskôr v konaní žalovaný začal namietať aj samotný rozsah vykonaných prác, avšak nikdy neuviedol, ktoré konkrétne práce nemali byť zo strany žalobcu vykonané.
18. Žalobca len okrajovo uvádza, že má za to, že žalovaný do dnešného dňa nezaplatil žalobcovi za vykonané práce z toho dôvodu že on sám nedostal za tieto práce zaplatené. Dokonca si objednávateľ voči nemu uplatnil zmluvnú pokutu, čo sám uviedol na pojednávaní konanom dňa 01.12.2016. Z tohto dôvodu mal žalobca za to, že žalovaný sa chce vyhnúť plateniu za vykonané práce. Žalobca však nemôže niesť zodpovednosť a následky za obchodné vzťahy, ktoré má žalovaný so svojimi obchodnými partnermi.
19. Tvrdenia žalovaného sú všeobecné a v zásade namieta len iné hodnotenie vykonaných dôkazov, ako to robil súd prvej inštancie, pričom predložené dôkazy nepovažoval za podklad pre súdne rozhodnutie. Nespochybňoval, že samotnú podstatu konania, a teda že žalobca pre neho na základe písomnej objednávky dodal dielo - stavebné práce v dohodnutom rozsahu.
20. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobca, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
21. Žalovaný vo svojej duplike k replike žalobcu, k jeho odvolaniu uviedol, že tento vo svojom vyjadrení absolútne v ničom nereaguje na konkrétne skutočnosti a právnu argumentáciu, ktorú žalovaný vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uvádza. V ďalšom vo svojej duplike žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní najmä, že vystavená faktúra nezodpovedá zákonu.
22. K doručenej duplike žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.
23. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
24. K procesnému postupu Krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom v spojení s ust. § 378, ods. 1 CSP.
25. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
26. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
27. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
28. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnenie obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
29. Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli opakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postup krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn IV. ÚS 350/09 zo dňa 08.10.2009 v zmysle ktorého... „odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvorí jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého... „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu 1. stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25.04.2012, podľa ktorého... „odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa neporušil zákon ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“
30. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne posudzoval zistený skutkový stav podľa § 536 ods. 1, § 546 ods. 1 a § 548 Obchodného zákonníka.
31. V konaní nesporne z dokazovania vyplynulo, že žalovaný predložil žalobcovi písomnú objednávku, na základe ktorej si objednal tesárske práce na stavbe L. J. P. Č. G.. Uvedenú skutočnosť nenamietal ani žalovaný, že žalobca na základe tejto objednávky žalovaného vykonal stavebné práce v predmetnom objekte L. J.. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že žalovaný v podanom odpore neuviedol žiadnu zo svojich odvolacích námietok s výnimkou tej skutočnosti, že predmetná faktúra, na základe ktorej žalobca vyúčtoval žalovanému tieto stavebné práce nie je v súlade so zákonom o účtovníctve a so zákonom o DPH, a tým pádom nie je daňovým dokladom.
32. Odvolací súd zdôrazňuje, že tým, že žalovaný zaslal žalobcovi objednávku, na základe ktorej žalobca vykonal stavebné práce, vystavil sa tým riziku, že v prípade ak by zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe záväznej objednávky, kde je presne definovaný rozsah prác objednávateľom a až následne sa začne na základe uvedenej objednávky dielo zhotovovať, bolo by dôkazné bremeno na preukázanie rozsahu prác na strane zhotoviteľa, avšak v danom prípade pokiaľ došlo k predloženiu bianko objednávky objednávateľa zhotoviteľovi, je povinnosť objednávateľa, teda v danom prípade žalovaného preukázať, že rozsah respektíve kvalita prác neboli vykonané v takom rozsahu, v akom to uvádza žalobca ako zhotoviteľ a ako je to uvedené vo výkaze výmer, respektíve v stavebnom denníku.
33. V tomto smere je smerodajná výpoveď samotného žalovaného, ktorý sám uviedol, že si nepamätá jednotkové ceny tak ako si ich dohodli so štatutárom žalobcu, pričom podľa svojho vyjadrenia mal priamo on zadávať zamestnancom žalobcu práce a kontrolovať ich výkon, kvalitu a zároveň aj preberať tieto práce s tým, že namietal, že tieto práce mu neboli odovzdané a nijako nenamietal rozsah týchto prác v zmysle výkazu výmer, respektíve kvalitu prác, pričom uviedol že tento rozsah prác „ nemal čas si to premerať sám“.
34. Pokiaľ žalovaný v pôvodnom odvolaní namietal, že nedošlo k riadnemu prevzatiu diela, tak odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 536 Obchodného zákonníka, kde je zakotvená ako základná povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo. Ďalej je potrebné poukázať na ustanovenie § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, kde v zmysle tohto ustanovenia splnenie povinností vykonať dielo implikuje splnenie dvoch povinností, a to riadne ukončenie diela a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi. Žalovaný v konaní ani v podanom odvolaní nijako nenamietal riadne ukončenie diela, ktoré z dôvodu, že nebolo zmluvne dohodnuté, malo byť v stave, v ktorej vyhovuje dohodnutému alebo obvyklému účelu. Ak dielo nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, má vady a nie je teda riadne ukončené. Za riadne ukončené diela sa považuje dielo ukončené bez vád.
35. Je potrebné konštatovať tak ako to videl odvolací súd vyššie, že žalovaný žiadne vady žalobcovi nevytkol, ani ich nenamietal počas konania, a ak by aj dielo malo vady žalovaný si nesplnil svoju notifikačnú povinnosť, neoznámil vady a neoznámil nároky z vád. Žalovaný rovnako nijako nepreukázal, že poskytol súčinnosť žalobcovi pri odovzdaní diela, a aj keď poukazuje v podanom odvolaní na nedostatky stavebného denníka respektíve výkazu výmer nijako bližšie nešpecifikoval, ktoré konkrétne práce zahrnuté do tohto stavebného denníka, respektíve výkazu výmer neboli zo strany žalobcu žalovanému dodané. Odvolateľ v podanom odvolaní síce na jednej strane spochybňuje úlohu L. Ž., ktorý nemal byť splnomocnený podľa žalovaného na kontrolou stavebných prác žalobcu, ale na druhej strane tak ako to uviedol odvolací súd vyššie, samotný žalovaný uviedol, že čo sa týka dodávania prác, kontroly, výkonu a kvality prác, tak toto zadával on sám, pričom na druhej strane uviedol, že sa nedala kvalita
úplne skontrolovať vzhľadom na to že ,, išlo o šalovanie a táto kvalita sa ukáže až keď sa odšaluje“, avšak následne túto kvalitu, ktorá mala byť zjavná až po odstránení debnenia nijako nenamietal, pričom jedinou námietkou vo vzťahu k realizácií diela bolo to, že dielo žalobca žalovanému riadne neodovzdal. Rovnako na druhú stranu sám žalovaný uviedol, že za tieto tesárske práce, ktoré pre neho žalobca robil nedostal zaplatené zo strany spoločnosti H. N., t.j. vzhľadom k tomu, že sa žalovaný domáhal zaplatenia aj týchto prác od svojho objednávateľa je nepochybné, že musel mať za to, že tieto práce boli dodané v požadovanej kvalite.
36. Krajský súd nepovažoval za relevantnú ani námietku žalovaného v tom smere, že vystavená faktúra nemá náležitosti podľa Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, keď ohľadom tejto námietky uvádza, že faktúra ako daňový doklad predstavuje jednostranný úkon účastníka právneho vzťahu, ktorým uplatňuje voči druhému účastníkovi právneho vzťahu návrh na zaplatenie vo faktúre uvedenej čiastky. Prípadný nedostatok náležitostí faktúry, ktoré sú pre daňový doklad vyžadované v zmysle zákona o účtovníctve tak nemá žiaden vplyv na riešenie medzi účastníkmi spornej otázky, či žalobcovi vznikol alebo nevznikol návrh na zaplatenie ceny za vykonané dielo.
37. V zmysle uvedeného bolo preto dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie, a to tak v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu ako aj v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania, ktorý nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý.
38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods.1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto krajský súd rozhodol tak, že má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške tejto náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie cestou súdneho úradníka v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).