Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/137/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31335004 proti žalovaným: 1. L. U., O.. XX. XX. XXXX, V. G. XXX/XX, X. O. Z., 2. W. U., O.. XX. XX. XXXX, V. G. XXX/XX, X. O. Z. o zaplatenie 835,30 eur s prísl. t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaní v 1/, 2/ rade sú p o v i n n í, spoločne a nerozdielne, zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 835,30 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,70 % ročne zo sumy 835,30 € od 20.12. 2017 do zaplatenia, všetko im povoľuje uhradiť v 50-eurových mesačných splátkach, splatných vždy každého 30-teho dňa toho ktorého mesiaca, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným v 1/, 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu sumu 835,30 eur s 7,70 % úrokom z omeškania zo sumy 835,30 eur od 20. 12. 2017 do zaplatenia ako aj trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X 02 bola s žalovanými uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X 03 a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 19. 09. 2005, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 7.966,54 eur. Žalovaní sa zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 46,41 eur, ktorá bola v zmysle čl. II. zmluvy o úvere započítaná na dohodnuté 6,99 % p.a. úroky mimoriadného medziúveru. Žalovaní sa zároveň zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výšky 39,84 eur, a to do nasporenia 40% cieľovej sumy. V zmysle čl. I zmluvy o úvere dňa 31. 07. 2011 nastalo pridelenie cieľovej sumy a zaúčtovaním konta mimoriadného medziúveru s kontom stavebného sporenia sa medziúver v zmysle uvedeného ustanovenia zmenil na stavebný úver. Ku dňu pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení bol na konte mimoriadného medziúveru dlh vo výške 8.032,93 eur. na konte stavebného sporenia bola nasporená suma vo výške 3.311,92 eur. rozdiel medzi týmito sumami je výškou poskytnutého stavebného úveru - 4.721,01 eur ( 8.032,93 eur - 3311,92 eur). žalovaní sa zaviazali splácať splátkový úver vrátane 4,70 % p.a. úrokov za úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 69,72 eur. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 03. 11. 2017 vyzval žalovaných na doplnenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplnené, žalobca bude požadovať splnenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplnené žalobca dňa 19. 12. 2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalovaní uskutočnili na konto stavebného úveru celkové vklady vo výške 4.694,55 eur. Žalovaná suma, t.j. dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti stavebného

úveru (19. 12. 2017), predstavuje sumu vo výške 835,30 eur, pričom pozostáva zo sumy zostatku poskytnutého stavebného úveru vo výške 823,28 eur, z nezaplatených poplatkov za rok 2017 vo výške 9 eur a z čiastočne nezaplateného úroku za úver za rok 2017 vo výške 3,02 eur. V zmysle č. VII bod 8. a 10. sa splatná istina, neplatené úroky a poplatky zaúčtovali do jednej sumy, z ktorej úrok z omeškania vo výške 7,70 % p.a. odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti ( t.j. do 20. 12. 2017).

3. Žalovaní so žalobou súhlasili a žiadali o splátky vo výške 50 eur mesačne.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania, Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení, výzvami na úhradu, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19. 12. 2017, výpisom z účtu medziúveru a zistil tento skutkový stav veci:

5. Medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným ako dlžníkom, žalovaným 2 ako spoludlžníkom, došlo dňa 14. 09. 2005 k uzatvoreniu Zmluvy o úvere č. XXXXXXX X 02 (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť medziúver pod č. 0961284 9 03 vo výške 7.966,54 eur.

6. Podľa článku I. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ( ďalej len „zmluva“ ) uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi, žalobca na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytol dlžníkom mimoriadny medziúver pod č. XXXXXXX X XX vo výške 7.966,54 eur (240.000 Sk), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných ako aj všeobecných podmienok sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 4.779,92 (144.000 Sk) pod č. XXXXXXX X XX. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.

7. V zmysle článku II. zmluvy - Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru dňom poskytnutia medziúveru je dlžník povinný v súlade so zmluvou ako aj zmluvou o stavebnom sporení pravidelne poukazovať na účet zmluvy o stavebnom sporení mesačne vklad vo výške 39,83 eur (1200,- Sk). Dlžník sa zároveň zaväzuje uhradiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku, výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 6,99% ročne ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy. Do nasporenia 40% cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 1200 Sk. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru mesačnými splátkami vo výške 46,44 eur (1.398 Sk). Čo sa týka stavebného úveru, tak dlžník sa zaväzuje uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70% p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 69,71 eur (2100 Sk). Splátka je splatná prvého každý mesiac a musí byť uhradená veriteľovi do 15. dňa mesiaca. V splátke sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru.

8. V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie splácania - bod 3. v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

9. Podľa článku VI. zmluvy - bod 4. v prípadoch uvedených v odseku 3. čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si 3% ročný úrok pri stavebnom úvere a 5% ročný úrok pri medziúvere z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zostatku dlhu a zameškaných splátok.

10. Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení.

11. Listom zo dňa 19. 12. 2017 žalobca oznámil žalovaným, že ku dňu 19. 12. 2017 nastala mimoriadna splatnosť úveru. Oznámenie bolo žalovaným doručené dňa 27. 12. 2017.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase zavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebitelia, ktorí nemohli individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

19. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

20. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

21. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

22. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

23. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak časť plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, keďže nepochybne ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Uvedené znamená, že možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda zmluvne strany dojednali si úrok z omeškania, ktorý je síce v súlade s úpravou § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale presahuje úrok z omeškania prípustný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dojednanie úroku z omeškania nad výšku prípustnú podľa predpisov Občianskeho zákonníka odchyľuje od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v danom prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisov vydaných na jeho základe. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/40/2012 zo dňa 12.7.2012.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorou sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi medziúver vo výške 7.966,54 eur a žalovaní zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalobca si svoj záväzok riadne splnil a poskytol žalovaným dohodnutý mimoriadny medziúver. Žalovaní však svoj záväzok riadne a včas neplnili a s jeho plnením sa dostali do omeškania. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že žalovaní podstatne porušili zmluvu, žalobca listom zo dňa 19. 12. 2017 úver zospaltnil a zároveň žiadal o uhradenie celého zostatku úveru. Súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny tak, ako si ho žalobca uplatnil v podanej žalobe, pričom tento nárok nebol zo strany žalovaných rozporovaný. Do podania žaloby nebola pohľadávka žalobcu s príslušenstvom uhradená, preto zaviazal na jej zaplatenie žalovaných ako dlžníkov.

26. Z ustanovení § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Žaloba požadoval úrok z omeškania len do výšky podľa predpisov občianskeho práva v spojení s naradením vlády ako ich citoval vyššie. Žalovaní svoj peňažný záväzok riadne a včas neplnili a dostali sa s jeho plnením do omeškania. Žalobca žiadal zaviazať žalovaných na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,70 % p.a. zo sumy 835,30 eur do 20. 12. 2017 až do dňa zaplatenia, čo súd žalobcovi priznal.

28. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

29. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. Príjem žalovaných je spolu 900 eur, pričom majú aj ďalšie splátky. Účelom priznania dlžnej sumy súdnym rozhodnutím nemôže byť likvidačné pôsobenie na spotrebiteľa, ktorý sa dostáva z finančných problémov, ale uspokojenie nároku veriteľa. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (napríklad rozsudok Krajského súd Trnava sp.zn. 10Co/293/2016 zo dňa 14. 06. 2017. Vzhľadom na uvedené, súd priznal žalovaným splátky vo výške vo výške 50 eur mesačne, pričom má za to, že uvedená splátka je vzhľadom na vyššie uvedené primeraná.

30. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. V danom prípade súd žalobe vyhovel a preto zaviazal žalovaných na trovy konania v rozsahu 100%.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.