Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_11CoP-56-2018.pdf
PDF · 95.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/56/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci manželky - navrhovateľky: A. K., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trval bytom V., ul. K. č. XXX/XX a manžela: A. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., ul. K. č. XXX/XX, t. č. bytom V., ul. L., právne zastúpený AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Martin, ul. Ambra Pietra č. 10645/17, IČO: 50 157 892, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu: R. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, ako kolíznym opatrovníkom, na čas po rozvode, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 23P/185/2017-58 zo dňa 23.07.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode, vo výroku, ktorým sú obaja rodičia oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, vo výroku o určení výživného, vo výroku o styku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Výroku, ktorým súd manželstvo navrhovateľky A. K., rod. R. a manžela A. K. rozviedol, sa nedotýka.
Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľky a jej manžela rozviedol. Maloletú R. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal platiť výživné pre maloletú R. vo výške 125,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu manželstva. Ďalej vyslovil, že styk rodičia žiadali neupraviť.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že manželstvo účastníkov rozviedol, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. S rozvodom manželstva súhlasil aj manžel. Na základe vykonaného dokazovania rozhodol o zverení maloletej R. do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti sa aj nachádza. So zverením maloletej matke súhlasil aj otec a kolízny opatrovník. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prvej inštancie prihliadal najmä na skutočnosť, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú, pričom otec sa s ňou aktuálne stretáva, pokiaľ mu to pracovné povinnosti dovolia (pracuje na 10-dňové turnusy). Matka s maloletou žije v domácnosti aj s matkinou matkou. Otec pracuje a jeho príjem je okolo 628,- eur, z čoho si platí náklady na bývanie, stravu, keď je doma a pranie vo výške 200,- eur. Cestovné si hradí približne 50,- eur mesačne, 10,- eur minie na telefón a 10,- eur platí poistku. Otcovi zostáva mesačne suma približne 350,- eur, z ktorej si hradí ostatné výdavky. Maloletá je študentkou
strednej školy. Matka zabezpečuje všetky výdavky na domácnosť, ako aj ostatné výdavky súvisiace so školou maloletej a s jej vekom, rastom a záľubami (otec si výživné dobrovoľne neplnil). Výška výživného 125,- eur je podľa názoru okresného súdu primeraná s ohľadom na vek maloletého dieťaťa, pričom súd zohľadnil najmä skutočnosť, že otec nemá iné výdavky (súdu ich nepreukázal) ako tie, ktoré sú spomenuté vyššie. Pokiaľ má otec na trávenie času pri alkohole s kamarátmi v pohostinstvách (čo sám priznal a nepoprel), nemôže byť táto skutočnosť na úkor maloletej, a teda musí plniť najmä svoju povinnosť vyživovať maloletú a až následne používať finančné prostriedky na iné účely (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Maloletá je už vo veku blízkemu veku dospelosti. Takto určené výživné odzrkadľuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ktorý pracuje a jeho príjem je 628,- eur mesačne. Iné ako osobné výdavky a výdavky na domácnosť neuviedol. Pokiaľ matka žiadala určiť výživné vo výške 150,- eur, v tejto prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol, keďže takáto suma je neprimerane vysoká na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. S ohľadom na vek maloletej a na skutočnosť, že ani jeden z rodičov nežiadal styk upraviť, keďže na stretávaní sa vie otec s maloletou dohodnúť, súd prvej inštancie styk neupravoval. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z nich.
3. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Mal za to, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení nedostatočne vysporiadal a odôvodnil úvahy vedúce k ustáleniu výšky výživného na maloleté dieťa. Nedostatočne sa vysporiadal aj s tvrdeniami, argumentmi a vyjadreniami manžela, ktoré súdu oznámil v písomnom vyjadrení zo dňa 02.07.2018, ako aj na pojednávaní 23.07.2018, čo je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal ani posúdením všetkých majetkových a príjmových okolností strán sporu, osobitne vyhodnotením výšky príjmu navrhovateľky v porovnaní s príjmom manžela navrhovateľky, ktorý je nižší, ako aj s faktom, že navrhovateľka vlastní nehnuteľný majetok, konkrétne 1/2-icu rodinného domu č. s. XXX, V., pričom odvolateľ nevlastní žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok. Neskúmal ani výdavky vynakladané navrhovateľkou na maloleté dieťa, ich výšku, dôvodnosť a primeranosť. Napadnutý rozsudok neobsahuje presvedčivé odôvodnenie, ktorá skutočnosť ho robí nepreskúmateľným. Na tomto základe súd prvého stupňa odňal odvolateľovi možnosť konať pred súdom. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že navrhovateľka nepreukázala výdavky na maloletú, nepredložila prehľad pravidelných, resp. mimoriadnych výdavkov. Pokiaľ ide o jeho mesačný príjem 628,- eur, tento nie je konštantný, nakoľko sú mesiace, kedy zarobí aj o 100,- eur menej. Potom mu na živobytie ostane len suma 125,- eur na mesiac, z ktorej nie je možné nakúpiť si stravu a nevyhnutné hygienické potreby, príležitostne oblečenie a obuv. Na rozdiel od toho, navrhovateľka zarába v priemere 717,48 eur, a teda má príjem vyšší ako on. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá poberá dôchodok a prispieva na náklady bývania a vedenia spoločnej domácnosti. Vzhľadom na uvedené sa domnieval, že súd vykonané dôkazy nesprávne právne vyhodnotil a rozhodol nesprávne.
4. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že manžel je schopný platiť výživné v stanovenej výške. Nepreukázal tvrdenú výšku poplatku za bývanie 200,- eur a nepredložil ani vyhlásenie, že prispieva na bývanie sestre. Je v jeho možnostiach a schopnostiach si privyrobiť, má možnosť ísť do zahraničia, avšak jemu vyhovuje takýto spôsob života, len, aby mal na pivo a na vysedávanie s kamarátmi v krčmách. Zároveň poukázala na to, že aj náklady na právne zastupovanie v tejto veci mohol otec použiť na úhradu výživného na maloletú. Matka zdôraznila, že dcéra študuje odbor cukrár, a teda na začiatku školského roka je potrebné vynaložiť aj finančné prostriedky na kúpu ošatenia a pomôcok na prax. Suma výživného 125,- eur na 17-ročnú študentku strednej školy je podľa jej názoru nízka. Mesačne vynakladá na nákup oblečenia a pomôcok na prax 30,- eur a na nákup potravín na prax 20,- eur, príspevok na večierok k ukončeniu štúdia 10,- eur, oblečenie 30,- eur, obuv 10,- eur, cestovné 25,- eur, telefón 15,- eur, hygiena 20,- eur, poistenie 40,- eur, strava doma 100,- eur, školská jedáleň 30,- eur a záujmová činnosť 15,- eur, čo spolu predstavuje 345,- eur. Tieto výdavky sú odvolateľovi známe, a aj súdu z iných pojednávaní, pričom je všeobecne známe koľko predstavujú výdavky na dievča vo veku 17 rokov. Od podania návrhu na rozvod a od odchodu zo spoločnej domácnosti otec vôbec neprispieva na dcéru. Ďalej uviedla, že mesačné výdavky na bývanie a poplatky súvisiace s bývaním predstavujú 170,- eur a tiež platí cestovné do práce, telefón a poistenie.
5. Otec maloletej v tzv. odvolacej replike zotrval v zásade na dôvodoch svojho odvolania. Doplnil, že nie je pravdivé tvrdenie o neprispievaní na dcéru po odchode zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka si ponechala vkladnú knižku so sumou nasporenou z jeho výlučných prostriedkov v celkovej výške 4.067,-
eur, ktorú mu odmietla vydať, a teda disponuje sumou, ktorú by mohla použiť na výživu dcéry. Otec nemal z čoho prispievať a navyše bol nútený zo spoločnej domácnosti odísť, keďže dom, v ktorom bývali, patrí navrhovateľke a jej matke. Z tohto dôvodu býva pri sestre, ktorej samozrejme musí za bývanie platiť, a to 200,- eur mesačne. Uzavrel, že prispievať dcére chce, avšak v sume, ktorá je aj pre neho únosná a popri ktorej si bude môcť zabezpečiť aspoň základné životné potreby.
6. Matka v rámci tzv. odvolacej dupliky uviedla, že zotrváva na svojom tvrdení, že otec na dcéru po odchode zo spoločnej domácnosti neprispieva. Pokiaľ ide o vkladnú knižku, tá bola založená v roku 1973 ako detská vkladná knižka na jej meno a rodičia jej ju odovzdali vo veku 18 rokov s nasporenou sumou 698,64 eur. V roku 2011 pripísala do vkladnej knižky aj manžela. Na vkladnú knižku bola dňa 22.02.2016 vložená suma 3.345,19 eur z prostriedkov pohrebného sporenia jej matky, ktorú pre zdravotné problémy čakala operácia a vzhľadom na vek mala obavy, či operáciu zvládne. Nakoľko je jej jediná dcéra, tieto prostriedky jej dala na zabezpečenie pohrebu. Ak odvolateľ tvrdí, že peniaze sú jeho, nech uvedenú skutočnosť dokladuje. Otec nepriniesol do manželstva žiadnu vkladnú knižku a navyše uvedené je predmetom vyporiadania BSM.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode, vo výroku, ktorým sú obaja rodičia oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, vo výroku o určení výživného, vo výroku o styku a vo výroku o trovách konania potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP. Výrok, ktorým súd manželstvo navrhovateľky a manžela rozviedol, ponechal nedotknutý.
8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné.
10. Krajský súd konštatuje, že pokiaľ odvolateľ namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd poznamenáva, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde prvej inštancie, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má preukázať rozhodnú skutočnosť tvrdenú účastníkom konania. V tejto súvislosti treba konštatovať, že je žiaduce vylúčiť taký dôkaz, ktorý nemôže smerovať k preukázaniu rozhodných skutočností a týka sa skutočností právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci konania navrhli s úmyslom vytvárať prekážky pre efektívne vydanie súdneho rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu, boli v konaní preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti pre samotné rozhodnutie vo veci samej, a to v rovnakom rozsahu vo vzťahu k zisteniu pomerov manžela, ako aj navrhovateľky. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, vek a odôvodnené potreby maloletej.
11. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak aj si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovne svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 Zákona o rodine). Aj keď výška výživného výslovne v zákone stanovená nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska o tom, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov a ktorú by
rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Výživné sa určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia tak, aby sa prostredníctvom stanoveného výživného zabezpečila dieťaťu primeraná životná úroveň zodpovedajúca úrovni detí jeho veku.
12. Súdom prvej inštancie určená výška výživného v sume 125,- eur aj podľa názoru odvolacieho súdu rešpektuje jednak odôvodnené potreby maloletej, ako aj možnosti, schopnosti a zárobkové pomery otca, ktorého mesačný príjem predstavuje 628,- eur. Pokiaľ otec poukazuje na to, že matkin príjem je vyšší ako jeho príjem, odvolací súd poukazuje na to, že matka z mesačného príjmu 717,48 eur musí hradiť výdavky spojené s bývaním a stravou maloletej, ako aj jej náklady na štúdium, keďže maloletá navštevuje strednú školu, odbor cukrár, a teda má zvýšené výdavky na pomôcky a oblečenie na prax. Matka sa výraznou mierou podieľa na výžive maloletej a prevažnú časť nákladov spojených so starostlivosťou o maloletú hradí ona a zároveň v prevažujúcej miere zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Otcovi po odpočítaní nevyhnutných mesačných výdavkov ostáva ešte suma 350,-eur, a vzhľadom na to možno konštatovať, že je v schopnostiach a možnostiach otca podieľať sa na plnení vyživovacej povinnosti vo výške 125,- eur mesačne.
13. K námietke otca, že vzhľadom na nestálosť jeho príjmu nie je v jeho schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť určenú súdom prvej inštancie vo výške 125,- eur, odvolací súd poznamenáva, že otec je povinný správať sa zodpovedne tak, ako to vyplýva zo Zákona o rodine a využiť všetky nástroje a možnosti, aby si zabezpečil také príjmy, ktoré zodpovedajú jeho objektívnym schopnostiam a možnostiam, vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie a plnil si tak svoju zákonnú povinnosť v primeranej výške. Bremeno zvýšených výdavkov na už takmer plnoletú dcéru nemôže byť ponechané iba na matke, ktorá navyše dcére zabezpečuje aj osobnú starostlivosť a potrebu bývania, ktoré plnenia sú postavené na roveň vyživovacej povinnosti.
14. Napokon odvolací súd dodáva, že ostatné argumenty, ktoré uvádza otec maloletej v odvolaní už boli známe v prvoinštančnom konaní, pričom okresný súd sa s nimi v dostatočnej iere zaoberal a vysporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia.
15. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento potvrdil rozsudok vo výroku o výživnom ako vecne správny. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie aj čo do zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, ako aj vo výroku, ktorým sú obaja rodičia oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, vo výroku o styku, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tieto vykazujú vecnú správnosť, hoci neboli odvolaním napadnuté.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)