Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13P-24-2015.pdf
PDF · 107.79 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/24/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletého T. I. S., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - I. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. C. J., C. XXX/XX, zastúpená Mgr. Lajosom Mészárosom, advokátom, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328 a otec - Á. S., F.. XX.XX.XXXX, občan E., trvale bytom F., W. G. Xa/XX, E., korešp. adresa F. Ž., R. XXX, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd z v y š u j e otcovi výživné k mal. I. T. S., F.. XX.XX.XXXX zo sumy 3.000 Sk (99,58 eur) na sumu 125 eur mesačne, počnúc dňom 01.07.2017.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 01.07.2017 do 26.11.2018 vo výške 425 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur mesačne, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
II. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
III. Týmto sa mení v časti úpravy výšky výživného rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10P/127/2007-41 zo dňa 19.06.2008.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 06.05.2015 sa otec domáhal „dočasného“ zníženia výživného voči maloletému dieťaťu na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne od júna 2013 (v priebehu konania upravil obdobie zníženia výživného od júna 2012). Návrh odôvodnil závažnými negatívnymi sociálnymi a osobnomajetkovými pomermi, ku ktorým došlo počnúc rokom 2009 a trvajú do súčasnosti. Uviedol, že nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni na Slovensku, je nezamestnaný a vedený na úrade práce v Maďarsku, medzičasom uzavrel manželstvo, zaňho aj za manželku zdravotné poistenie vzhľadom na ich sociálny stav hradí štát. Za takéhoto stavu nie je schopný postarať sa ani sám o seba a snaží sa plniť vyživovaciu povinnosť aspoň minimálne, čo však matka dieťaťa odmieta prijímať. Výživné na dieťa platí z prostriedkov od známych a rodiny.
(2) Matka dieťaťa na návrh otca reagovala písomne podaním zo dňa 16.07.2015 návrhom na zvýšenie výživného, ktorým žiadala zvýšiť otcovi výživné na čiastku 200 eur mesačne od mája 2015. Uviedla, že otec napriek svojim tvrdeniam má možnosť sa zamestnať a zabezpečiť pre dieťa výživné, otec vlastní rodinný dom, pozemky, osobné motorové vozidlo a telefón. Sama má zvýšené výdavky na dieťa, stará sa o jeho hmotné zabezpečenie a zvýšenie výživného žiada, aby potreby dieťaťa boli bezbariérové. V priebehu konania ponechala rozhodnutie o jej návrhu na zvýšenie výživného na zváženie súdu s tým, že rozhodne nesúhlasí so znížením výživného, minimálne navrhla ponechať výživné v pôvodnej výške.
(3) Súd po vykonaní dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 13P/24/2015-139 zo dňa 10.10.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 13P/24/2015-271 zo dňa 13.11.2017, ktorým znížil výživné otcovi zo sumy 99,58 eur (určenej rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10P/127/2007-61 zo dňa 19.06.2018) na sumu 80 eur mesačne od podania návrhu, návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Na odvolanie oboch rodičov odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia druhoinštančný súd okrem iného uviedol, že dokazovanie súdu prvej inštancie nebolo dostatočne sústredené na zistenie skutočného príjmu otca a životnej úrovne rodiny a jeho samotného všeobecne, treba zisťovať, k akému účelu slúžia nehnuteľnosti, ktoré otec sám vlastní a akým spôsobom s nimi nakladá. Je potrebné bližšie tiež preskúmať pomery maloletého dieťaťa. V ďalšom konaní musí súd prvej inštancie komplexne vyhodnotiť pomery rodičov dieťaťa, zistiť ich príjmy a výdavky, ustáliť zárobkové a majetkové pomery rodičov .
(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, rozhodnutím súdu a obsahom spisu k predchádzajúcej úprave výživného a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(5) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10P/127/2007-41 zo dňa 19.06.2008 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný k plateniu výživného sumou 3.000 Sk (99,58 eur) mesačne od 08.11.2007. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu podala matka cestou úradu práce z dôvodu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. V čase rozhodnutia bol maloletý vo veku 7 mesiacov. K zárobkovým pomerom rodičov bolo zistené, že matka poberala mesačne rodičovský príspevok 4.560 Sk, poberala prídavok na jedno dieťa 540 Sk a dávku v hmotnej núdzi 370 Sk, v čase pred nástupom na materskú dovolenku bola od februára 2007 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, poberala dávku v hmotnej núdzi, naposledy určenú vo výške 3.600 Sk mesačne; otec bol živnostníkom, podnikal v oblasti stavebníctva, podľa potvrdenia daňového úradu v daňovom priznaní za rok 2007 vykázal čistý príjem 97.159 Sk a za rok 2006 čistý príjem 100.737 Sk. Majetkové pomery rodičov prešetrené neboli, zvýšené výdavky na starostlivosť o dieťa matka neuviedla. Dňa 10.02.2012 podal otec návrh na zníženie výživného (vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 6P/26/2012) s odôvodnením, že je nezamestnaný a žije v zahraničí v novom manželstve bez príjmu, jeho manželka má rizikové tehotenstvo. Dňa 12.07.2012 podala matka návrh na zvýšenie výživného (vec sp. zn 12P/96/2012) s odôvodnením, že poberá len invalidný dôchodok a prídavok na dieťa, ktorá suma však nestačí k nákladom na život, dieťa rastie a jeho potreby sa zvyšujú. V spojenom konaní bolo dokazovaním zistené, že Z. D. J. I. P. Z. J. Arriva s. r. o. so sídlom v Belej, podľa vyjadrenia Z. bola spoločnosť nečinná, od augusta 2012 mal na 3 roky pozastavené prevádzkovanie živnosti. Maloletý (v tom čase vo veku štyroch rokov) navštevoval materskú školu, bol v starostlivosti psychiatra pre konfliktné rodinné zázemie. Matka poberala dávku v hmotnej núdzi 108,72 eur mesačne (do septembra 2011), invalidný dôchodok 189,20 eur mesačne a prídavok na jedno dieťa 22,54 eur mesačne, od roku 2009 vlastnila byt, nebola zamestnaná. Otec uvádzal, že žije v E. so svojou súčasnou manželkou, ktorá trpí panickým syndrómom a musí sa o ňu starať, pre správanie matky maloletého otec uvádzal zdravotné problémy s tým, že je v starostlivosti a liečení psychiatra, podľa ktorého nemôže pracovať. Matka k zvýšeným výdavkom na dieťa uviedla výdavky do škôlky a pre problémy dieťaťa s prijímaním potravy špecifickou stravou. Podľa predloženej lekárskej správy psychiatra otec bol otec od októbra 2011 práceneschopný pre ťažkú predĺženú depresívnu reakciu s poruchou adaptácie, ešte v októbri 2012 bol v liečbe psychiatra, neschopný fyzickej ani psychickej práce. Práceneschopnosť bola ukončená v septembri 2012. Podľa daňového priznania za rok 2011 vykázal príjem netto 2.735 eur s nulovou daňovou povinnosťou (za rok 2010 v daňovom priznaní vykázal základ dane 4.016,01 eur, opäť s nulovou daňovou povinnosťou). Rozsudkom zo dňa 18.02.2014 súd návrhy oboch rodičov zamietol.
(6) Otec vo svojej výpovedi (dňa 17.07.2015) uviedol, že zamestnanie si hľadá, poistenie zaňho platí štát, živnosť F. J. zrušil. Žiadal, aby si súd vyžiadal potvrdenia o jeho zdravotnom stave a zdravotnom stave jeho manželky (nar. XXXX). Návrh na zníženie výživného podal z dôvodu svojho zdravotného stavu. Poukázal na to, že je nezamestnaný a v súčasnosti už štátnym príslušníkom E. S., v ktorej však neodpracoval žiadne roky a preto nemá nárok na podporu. Spolu s manželkou sú bez príjmu. Návrh matky na zvýšenie výživného odmietol. Výživné vo výške 27 eur platí prostredníctvom svojej dcéry alebo známych a rodiny na účet konajúceho exekútora. K zdravotným problémom uviedol písomne, že má psychickú traumu spôsobenú tým, že mu matka bráni v styku s dieťaťom, k čomu podal v roku 2011 aj podnet na zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti, tieto vážne zdravotné problémy naďalej aj v súčasnosti lieči. Okrem toho sa stará aj o svoju manželku, ktorá si vybavuje úplnú invaliditu, čo jeho zdravotnému stavu ešte priťažuje. V doplňujúcej výpovedi (dňa 10.10.2016) uviedol, že jeho pomery sa od podania návrhu ešte zhoršili, je bez akéhokoľvek príjmu, evidovaný na úrade práce v E., jeho manželka má vážne zdravotné problémy, žijú z toho, čo im požičajú príbuzní alebo keď predá nejaké veci do záložne, hrozí im vypratanie z bytu, ktorý pre jeho manželku kúpil jej príbuzný, avšak neplatia ani za služby spojené s bývaním. K majetkovým pomerom uviedol, že je spoluvlastníkom v podiele jednej polovice rodinného domu s pozemkom s jeho dcérou pochádzajúcou z prvého manželstva, v dome býva dcéra s rodinou. Telefón, ktorý používa, mu platí jeho kamarát, doposiaľ používa vozidlo zn. Nissan, ktoré nadobudol ešte v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného. Vlastní ďalší pozemok - ornú pôdu nadobudnutý dedením po matke, nevie ani, kde sa presne nachádza. Je vyučený v odbore maliar - natierač.
(7) K tvrdeniam otca a zisteniu jeho pomerov boli predložené listinné dôkazy: Podľa potvrdenia Okresného úradu Dunajská Streda zo dňa 15.07.2015 otec ukončil podnikanie na základe živnosti dňom 18.07.2015 oznámením o ukončení podnikania. Okresný úrad F. (R. E.) potvrdil, že otec je v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie od 05.12.2014. Dňa 16.02.2015 otcovi bolo vystavené povolenie Okresným úradom F. k využívaniu zdravotníckych služieb na základe sociálnej odkázanosti - do 10.02.2016. Podľa informácie lekára zo dňa 04.05.2016 manželka otca je v starostlivosti ich zdravotného strediska ako pacient s obličkovými chorobami a trikrát do týždňa sa zúčastňuje trvalého dialyzačného programu pre nedostatočnú činnosť obličiek. Z informácie praktického lekára otca zo dňa 23.06.2016 vyplýva, že je jeho pacientom od 01.04.2015, odvtedy sa do ambulancie dostavil 10-krát pre sťažnosti pohybového ústrojenstva, podľa zdravotných záznamov v roku 2014 navštívil psychiatrickú ambulanciu, za posledných 6 mesiacov v ambulancii praktického lekára nebol. Podľa rozhodnutia primátora mesta F. bola manželke otca poskytnutá jednorazová dávka pomoci s poukazom na sociálnu odkázanosť vo výške 10.000 HUF (cca 33 eur). Z ďalšieho úradného potvrdenia predloženého otcom vyplýva oprávnenie využívať zdravotnú starostlivosť zo strany štátu v období od 09.06.2016 do 08.06.2017. Spolu s ďalšími dvoma osobami založil v januári 2010 obchodnú spoločnosť Arrivi, s. r. o. so sídlom v Belej, ktorej je od jej vzniku aj konateľom. Podľa účtovných závierok za roky 2015 až 2017 spoločnosť vykazovala výsledky hospodárenia vo výške 1.840 eur (rok 2015), 8.186 eur (rok 2016) a 881 eur (rok 2017). Z daňového priznania obchodnej spoločnosti za rok 2017 vyplývajú výnosy z hospodárskej a finančnej činnosti vo výške 149.177,50 eur, náklady 147.336,37 eur. Vlastní (výlučne od roku 2003) pozemok pod rodinným domom vo R., k domu má spoluvlastnícky podiel 1/2 (druhú polovicu vlastní jeho dcéra - dedením v roku 2012) a priľahlý pozemok (výlučne od roku 2000). Dňa 24.09.2018 doplnil, že je bez príjmu, finančne ho podporuje dcéra so svojím partnerom. V marci t. r. mu zomrela manželka (dom manželky ešte počas jej života predali, vyplatili dlhy a zvyšok minuli na jej zdravotnú starostlivosť), má nedoplatky na platbách do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. Obnovil živnosť, aby mal nejaký príjem. V súčasnosti býva v rodinnom dome s dcérou a jej rodinou, dom je zaťažený hypotékou, ktorú platí jeho dcéra. V obchodnej spoločnosti nie je činný, za minulý rok dostal z jej činnosti cca 1.400 eur a v tomto roku mu poslali asi 600 eur na pohreb manželky. Nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako zamestnanec, nie je evidovaný na úrade práce. Má zdravotné problémy - nahromadená tekutina a zistená cysta v kolene.
(8) Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom otca znížiť mu výživné nesúhlasí, pretože jeho majetok je väčší než jej. Otec má rodinný dom - trojposchodový a podpivničený, dva mobilné telefóny, osobné motorové vozidlo a dva pozemky, pričom všetky doklady sú založené v spise tunajšieho súdu zn. 6P/26/2012. Podľa nej si otec pozastavil živnosť, aby nemusel platiť výživné, aj jeho manželstvo je len formálne (na papieri), pretože ho vídava v Dunajskej Strede a Bratislave. Sama predala svoj trojizbový byt a teraz má dvojizbový, aby mohla platiť zvýšené výdavky, maloletý v minulom roku začal navštevovať F. S. ZŠ. V doplňujúcej výpovedi uviedla, že má príjem len z invalidného dôchodku, vlastní dvojizbový byt, v ktorom býva aj s dieťaťom. Prácu si hľadá. Výpoveď doplnila dňa 24.09.2018 tým, že absolvovala cez úrad práce viaceré pohovory k pracovným miestam, ale po zistení jej zdravotných ťažkostí ju neprijmú. Má vrodené postihnutie - nevie riadne ovládať pravú ruku a má kratšiu jednu nohu. Kvôli problémom s chrbtom nevie vykonávať fyzickú prácu, nevie pracovať vo svojej profesii ako zdravotná sestra, nemôže pracovať na počítači.
(9) Listinné dôkazy predložené k tvrdeniam matky a k jej pomerom:
Matka maloletého poberá v súčasnosti invalidný dôchodok 205,50 eur mesačne (predtým 197,40 eur mesačne), namiesto otca jej je (od septembra 2012) vyplácané náhradné výživné vo výške 99,58 eur mesačne štátom. Poberá prídavok na dieťa. Od 19.02.2016 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Výdavky na bývanie preukázala matka SIPO dokladmi vo výške 12 eur mesačne na dodávke plynu, 123 eur mesačne na správu bytu a 4,64 eur mesačne na koncesionárskom poplatku, ďalej platí 15 eur mesačne na zálohách na elektrinu.
(10) Maloletý je žiakom X. triedy ZŠ, výdavky matka na maloletého spojené so začiatkom školského roka špecifikovala (potvrdením školy) sumou 77 eur na prebiehajúci školský rok, platí mu stravné v školskej jedálni 25 eur mesačne a poplatok do ŠKD 9 eur mesačne. Je sledovaný lekárom pre vysoký vzrast (158 cm), musí mu kupovať pánske oblečenie. Trpí kožným ochorením pre oslabenú imunitu, kupuje mu v lekárni kozmetické prípravky. V minulom školskom roku bol v škole v prírode za 70 eur, na školskom výlete v Tatrách, na čo mu matka kúpila nové topánky a potrebné oblečenie. Rád hrá futbal.
(11) Svedkyňa T. S., dcéra otca maloletého vypovedala, že jej otec v súčasnosti (od decembra 2017) býva v ich spoločnom rodinnom dome, v ktorom býva aj svedkyňa so svojimi dvoma deťmi a partnerom. Výdavky na bývanie platí jej partner, sama platí splátky hypotéky. Jej otec je chorý, nevládze pracovať, čaká ho operácia, živí ho ona, otec jej pomáha pri starostlivosti o jej deti. Otcovi jej partner sprostredkuje niekedy príležitostné práce (interiérové stavebné práce). Otec má u jej partnera dlh vo výške 5.000 eur.
(12) Kolízny opatrovník navrhol s poukazom na záujem dieťaťa a jeho odôvodnené potreby vyhovieť návrhu matky.
(13) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(14) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(15) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(16) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 zák. o rodine)
(17) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(18) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(19) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 sa rozumie výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre dieťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho teba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Účelom výživného je uhradzovanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.
(20) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výšky výživného (pred 10 rokmi) došlo k zásadnej zmene pomerov, a to predovšetkým na strane maloletého dieťaťa. Otec tvrdí, že je v súčasnosti pre zdravotné ťažkosti bez príjmu, (od decembra 2014) bol evidovaný na úrade práce v E., zdravotné poistenie mal hradené štátom, spolu s manželkou boli posúdení ako sociálne odkázané osoby (hoci má preukázaný majetok - nehnuteľnosti, obchodný podiel v 1/3). V júli 2017 navyše obnovil živnosť, čo odôvodnil zabezpečením príjmu. Jeho obchodná spoločnosť vykazuje činnosť, aj výnosy. Daňové priznanie za rok 2017 za živnosť nepredložil, pričom nijako nepreukázal ani svoje tvrdenia, že z dôvodov svojho zdravotného stavu nemôže pracovať, (aj keď dlhodobá) práceneschopnosť mu bola ukončená v septembri 2012, nepreukázal aktuálne návštevy psychiatra, ani praktického lekára. Navyše svedkyňa potvrdila, že otec príležitostne pracuje. Dôvod na zníženie výživného (čo otec inak sám vo svojom návrhu na začatie konania určil za dočasné) tak zo strany otca súdu nebol preukázaný. Matka sa pre svoje zdravotné problémy nedokáže riadne zamestnať, poberá invalidný dôchodok. Na strane dieťaťa ako osoby výživou oprávnenej jednoznačne došlo k zmene pomerov, maloletý má v súčasnosti 11 rokov, plní si povinnú školskú dochádzku na I. stupni spojenú aj s finančnými nákladmi, jeho odôvodnené potreby sú podstatne vyššie, než v čase poslednej úpravy výživného, aj vzhľadom na jeho súčasný rýchly fyzický vývoj. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že v súčasnosti - minimálne od času, kedy otec obnovil živnosť, a teda má predpokladane z nej aj príjem, je tu daný dôvod na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti, otec sa musí podieľať po finančnej stránke na nákladoch maloletého do školy, pričom za primeranú posúdil sumu 125 eur mesačne. Pri určení novej výšky výživného súd poukazuje aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe súdov má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive dieťaťa/detí približne v rozsahu 20%, najviac 25% z jeho príjmu (čo obrátene v prípade otca predstavuje potrebu zabezpečiť si príjem v rozsahu cca 500 eur, čoho musí byť schopný, keďže nepreukázal tvrdené zdravotné problémy, ktoré by mu bránili riadne pracovať). Určené výživné spolu so starostlivosťou a výživným od matky (tu súd pripomína, že matka je tiež povinná voči dieťaťu vyživovacou povinnosťou, ktorú však z prevažnej časti vyvažuje ešte osobnou starostlivosťou a zabezpečovaním bývania) a prídavkom na dieťa, budú takto pokrývať súčasné odôvodnené potreby dieťaťa.
(21) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od obnovenia živnosti, kedy prestal byť sociálne odkázaná osoba. Otcovi od toho času do rozhodnutia o výživnom (výživné za mesiac november už bolo splatné v celosti 15. dňom) vznikol na zvýšenej čiastke výživného dlh za obdobie 17 mesiacov (x 25 eur). Výšku splátky súd určil tak, aby bol dlh splatený približne do dvoch rokov (dlhšia lehota nie je v záujme dieťaťa).
(22) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(23) Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)