Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Pc-1-2022.pdf
PDF · 73.52 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Antóniou Svičinovou, v právnej veci navrhovateľa: V. P., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. N. XXX, proti odporkyni: G. P., J.. XX. XX. XXXX, G. E. XXX/XX, O., o zrušenie výživného pre dospelé dieťa, takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/383/2011-38 zo dňa 20.10.2011 tak, že s účinnosťou od 04.02.2022 zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k plnoletému dieťaťu G. P., J.. XX.XX.XXXX.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.02.2022 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k dospelej dcére.
2. Svoj návrh dôvodil tým, že jeho dcéra, odporkyňa, v roku 2019 ukončila štúdium na škole a odsťahovala sa k priateľovi. Dňa 06.12.2021 porodila dieťa, takže je už matkou. S odporkyňou už nie je v kontakte, pretože s ním odmieta komunikovať.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil listinné dôkazy, a to súdom vyžiadané správy, ostatný spisový materiál a zistil takýto skutkový a právny stav:
4. Súd uskutočnil pojednávanie dňa 08.03.2022 v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Odporkyňa svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila.
5. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, vyplýva, že odporkyňa nepoberá dávku v nezamestnanosti, ani dávky nemocenského a dôchodkového poistenia.
6. Zo správy ÚPSVaR Rožňava doručenej súdu dňa 15.02.2022 vyplýva, že odporkyňa je spolu posudzovanou osobou na dávke v hmotnej núdzi, ktorej poberateľom je P. M., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX, O. od 10/2021 vo výške 258,80 eur a nie je poberateľom rodičovského príspevku. K 15.02.2022 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Rožňava od 22.11.2021 a evidencia trvá.
7. Podľa ust. § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa ust. § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine
(1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
9. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k dospelej dcére. Uvedené dôvodil tým, že v roku 2019 ukončila štúdium na škole, odsťahovala sa k priateľovi a v roku 2021 porodila dieťa. V zmysle zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Teleológia ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívny, negatívne dôsledky si ponesie sám. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa objektívne schopné sa samé živiť a uspokojovať svoje potreby, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu na ťarchu rodičov, a to v tom zmysle, aby boli rodičia naďalej povinní svoje dieťa živiť(citované z nálezu Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. I.ÚS 2306/12 zo dňa 13. 03. 2013). Odporkyňa ukončila štúdium ešte v roku 2019, od tej doby nie je zamestnaná a v štúdiu nepokračuje. Od 22.11.2021 je evidovaná na príslušnom úrade práce ako nezamestnaná a poberá dávky v hmotnej núdzi. Navyše s partnerom majú dieťa, čím by si mala byť odporkyňa vedomá povinnosti zabezpečiť výživu svojho dieťaťa. Súd nevidí žiadne dôvody, ktoré by mohli objektívne ovplyvniť možnosť odporkyne zabezpečovať svoje potreby a jej príjmové pomery. Súd o.i. prihliadol aj na pasivitu odporkyne v konaní, ktorá žiadnym spôsobom nenamietala, ani inak nespochybnila tvrdenia navrhovateľa, aj napriek tomu, že jej bol návrh, vrátane výzvy súdu na vyjadrenie sa, riadne doručený. Pojednávania vo veci samej sa nezúčastnila a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporkyňa je aktuálne schopná sa sama živiť, zabezpečovať svoje potreby a súčasne niesť negatívne dôsledky v prípade vlastnej pasivity. Súd preto zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni deň po dovŕšení plnoletosti odporkyne.
11. Súd o povinnosti nahradiť trovy konania nerozhodoval v zmysle ust. § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rožňava písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.