Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého L. L., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T. dieťa matky: Y. L., nar. X.X.XXXX, bytom G. X, T., právne zastúpená JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, Masarykova 2, Prešov a otca: T. L., nar. XX.X.XXXX, bytom E.. J.. L. XX, T., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 30P/45/2017-49 zo dňa 14.11.2017 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok o zvýšení výživného zo sumy 50,- eur na sumu 160,- eur mesačne s povinnosťou platiť výživné k rukám matky do 15.dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 1.9.2017 opakovane do budúcna.

II. V prevyšujúcej časti sa rozsudok mení tak, že sa návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 1.2.2017 do 31.8.2017 zamieta.

III. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2017 do 30.11.2018 vo výške 1.650,- eur sa povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur splatných spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu pod hrozbou straty výhody splátok.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „Mení rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 27P/106/2013 zo dňa 18.09.2013 tak, že Zvyšuje výživné zo strany otca na mal. L. L., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50,00 Eur mesačne na sumu 160,00 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.02.2017 opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 01.02.2017 do 30.11.2017 pre mal. L. vo výške 1.100,00 Eur je otec oprávnený splácať v splátkach po 50,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 62 ods. 1 a 2, § 62 ods. 4 a 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.

3. V odôvodnení uviedol, že naposledy bolo výživné na maloleté dieťa zvýšené rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 27P 106/2013 zo dňa 18.9.2013 na sumu 50,-eur mesačne. V tom čase maloletý L. nastupoval do prvého ročníka základnej školy, v súčasnosti je žiakom druhého stupňa základnej školy. Výdavky na jeho výchovu a výživu sa prirodzene zvýšili aj s jeho vekom a fyzickým vzrastom ako aj inou potrebou trávenia voľného času primeraným veku.

4. Matka spolu s maloletým synom žila v spoločnej domácnosti so svojím otcom, ktorý jej finančne vypomáhal, v súčasnosti žije so synom sama s príjmom vo výške cca 430,-eur mesačne. Matka zo svojho príjmu neodkáže pokryť všetky náklady na maloletého syna aj pri zarátaní výživného od otca vo výške 50,-eur mesačne, ktoré je už podľa názoru súdu dlhodobo nedostatočné. Matka sa o syna osobne stará, otec sa na jeho výchove okrem platenia výživného iným spôsobom nepodieľa. Zároveň bolo preukázané, že otec okrem syna inú vyživovaciu povinnosť nemá, pracuje v spoločnosti Q. s mesačným príjmom v priemere 453,26 eur, pričom z podaného ospravedlnenia vyplýva fakt, že pracuje aj v zahraničí. Otec uvádzal na pojednávaní závažné zdravotné problémy, ktoré žiadnym spôsobom nedokladoval, na ďalšie pojednávanie vo veci sa už nedostavil, ani súdu nezaslal doklady o svojom príjme a zdravotnom stave. Vychádzajúc z dôkaznej situácie mal súd za to, že na strane otca je dostatočný príjem na zvýšenie výživného na maloletého syna. Súd výživné zvýšil na sumu 160,-eur, ktorá vzhľadom k veku maloletého dieťaťa, návštevy druhého stupňa základnej školy, ako aj s prihliadnutím k príjmu matky, ktorá sa o syna osobne stará, je výškou potrebnou na zabezpečenie jeho riadnej výchovy a výživy.

5. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného vo výške 200,-eur zamietol, pretože v konaní nebol preukázaný taký príjem otca, ktorý by odôvodňoval takú výšku výživného a aj vzhľadom k potrebám dieťaťa by nebola adekvátna.

6. Súd zároveň priznal zvýšenie výživného spätne od 1.2.2017, teda od mesiaca, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného do 30.11.2017, kde dlžné výživné je vo výške 1 100,-eur, ktoré umožnil otcovi splácať v splátkach po 50,-eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia dlhu, tak, aby otec jednorazovým uhradením dlžného výživného sa nedostal do finančnej tiesne.

7. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP.

8. Proti rozsudku, s výnimkou zamietavého výroku podal odvolanie otec maloletého. Namietal, že matka má mylné informácie pokiaľ tvrdí, že otec pracuje v E.. V E. síce bol, no zo zdravotných dôvodov sa vrátil späť na Slovensko v roku 2015. Istý čas bol bez zamestnania aj na Slovensku. Následne si našiel prácu v spoločnosti Q., kde z dôvodu kardiostimulátora odišiel. Známy mu vybavil prácu v W. v kuchyni, išlo o obdobie od 03.09.2017. Dlho sa tam nezdržal, keďže to bola preňho príliš náročná práca a zárobok bol nízky. Okrem pojednávania, z ktorého ho ospravedlnila manželka o inom nevedel, nebolo mu doručené predvolanie, iné oznámenie. Na pojednávanie by sa určite dostavil, nemá dôvod vyhýbať sa mu. V čase, kedy pracoval v spoločnosti Q. mu exekútor vykonával zrážky zo mzdy. Z W. sa vrátil začiatkom decembra 2017, odvtedy sa zdržiava na Slovensku. Od mája 2017 býval u svokry vo U. U. z dôvodu jej vážneho ochorenia, doma však poštovú schránku vyberal. Panelák, v ktorom býva prechádza od minulého roku rekonštrukciou, schránky sú pootvárané, preto nevedel o súdnom pojednávaní. S navrhovaným výživným nesúhlasí, keďže momentálne nemá stálu prácu, pracuje len na dohodu vo vývarovni, de facto ho živí manželka a jej dospelé deti. Nevlastní žiaden majetok, byt ani hotovosť, momentálne cez Centrum právnej pomoci rieši osobný bankrot z dôvodu finančných problémov a exekúcií. Má časté zdravotné problémy. Pri rozchode medzi ním a matkou maloletého bola dohoda, že otec syna nesmie navštevovať a výživné sa meniť nebude. Rozsudok súdu prvej inštancie prevzal náhodou, keď si bol na súde vyžiadať výpis exekúcií, nemohol preto naňho reagovať skôr. Rozhodnutie prevzal 02.05.2018. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zvýšenie výživného nepriznal.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie bolo podané oneskorene, je preto potrebné ho odmietnuť. V podaní zo dňa 15.11.2018 uviedla, že otec vedel o vydaní a obsahu rozsudku najneskôr v polovici januára 2018, kedy mu túto informáciu zdelila pri stretnutí na autobusovej zastávke. Od času poslednej úpravy uplynulo viac ako 5 rokov, výdavky na maloletého sa zvýšili. Otec pracoval v spoločnosti Q. so mzdou vo výške 453,26 Eur mesačne, v súčasnosti pracuje ako kuchár pre zamestnávateľa R. Y. - M.- M.. Otec svoje tvrdenia o zdravotnom stave nepreukázal, o maloletého sa od narodenia nezaujíma. Výdavky matky predstavujú mesačne cca 350 Eur. Jej príjem je vo výške 400 Eur

mesačne. Výdavky na mal. L. sú vo výške cca 160 -180 Eur. Maloletý musí nosiť ortopedické vložky do topánok, zo strany lekárov bolo odporúčané, aby začal plávať. Navrhla odvolanie odmietnuť, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

10. Vo vzťahu k včasnosti podania odvolania Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uvádza, že za dátum účinného doručenia rozsudku súdu prvej inštancie otcovi považuje deň 02.05.2018 (č.l. 53 spisu), kedy si otec rozsudok prevzal osobne na súde prvej inštancie. Otcovi bol pôvodne napadnutý rozsudok doručovaný poštou, pričom zásielka sa vrátila súdu prvej inštancie ako neprevzatá v odbernej lehote (č.l. 52), dôsledkom čoho súd prvej inštancie uplatnil fikciu doručenia rozsudku otcovi a za deň doručenia považoval deň vrátenia zásielky súdu - t.j. 02.01.2018. Uvedené doručenie rozsudku fikciou však nevyvolalo právne účinky predpokladané zákonom (začatie plynutia lehoty na podanie odvolania) vzhľadom na skutočnosť, že otec nebol v konaní poučený v zmysle § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len o tom, že pokiaľ sa zásielku nepodarí doručiť na adresu trvalého pobytu, považuje sa za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Naviac otec v odvolaní uviedol, že v čase pôvodného doručovania rozsudku boli na adrese jeho trvalého pobytu problémy s doručovaním poštových zásielok vzhľadom na rekonštrukciu bytovky, otvorené poštové schránky. Berúc zreteľ na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že dňom účinného doručenia rozsudku je deň 02.05.2018, teda odvolanie podané otcom osobne na súde prvej inštancie dňa 15.05.2018 bolo podané v zákonnej 15-dňovej lehote v zmysle § 362 ods. 1 CSP.

11. Odvolací súd na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len a §§ 380, 381 v spojení s § 2 ods. 1 CMP, na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 385 .

12. Otec sa z pojednávania ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti, o odročenie pojednávania nepožiadal. Z pojednávania sa ospravedlnil aj kolízny opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny T..

13. Odvolací súd na pojednávaní dňa 27.11.2018 zopakoval dokazovanie, oboznámil doterajší priebeh konania, obsah prednesov, vykonaných dôkazov, rozsudok súdu prvej inštancie, odvolanie otca, vyjadrenie matky k odvolaniu, obsah pripojeného spisu 27P/106/2013, podanie matky z 15.11.2018, ktoré podľa udania právneho zástupcu matky bolo otcovi zaslané poštou dňa 16.11.2018.

14. Na pojednávaní matka uviedla, že jej otec zomrel 30.10.2017, dosť jej pomáhal. Momentálne je de facto samoživiteľka. Mesačne platí cca 150,- eur za byt, ktorý zdedila, plyn 8,- eur, elektrina 26,- eur, televízia a internet 23,- eur, mobil 10,- eur, bytové družstvo 11,- eur, strava 100,- eur na mesiac, MHD 16,60 eur, životná poistka 20,- eur, úrazové poistenie 10,- eur. Synovi na stravu cca 60,- až 80,- eur, keď príde domov je už hladný. Stúpli náklady aj na oblečenie, sú to drahé veci. Má príjem v čistom od 400,- do 430,- eur s daňovým bonusom 21,- eur. Pracuje ako operátorka výroby pri káblových zväzkoch v spoločnosti M. L., a.s., má tiež prídavky 23,- eur. Otec jej posiela 50,- eur na výživné, nič iné nezasiela. S maloletým sa nestretáva. Naposledy ho videl, keď mal syn 4 roky, teda približne pred siedmimi rokmi. Nezakazuje mu stretávať sa so synom. Jeho manželka si to však neželá, matka nemá problém s tým, aby sa otec so synom kedykoľvek stretával v domácnosti matky. Pokiaľ vie, otec pracoval na U. vo vývarovni M.-M.. Býval nejaký čas pri chorej svokre vo U. U., teraz majú s manželkou byt. Čo sa týka syna, je šikovný, rozumný, chodí na tanečný krúžok za mesačný poplatok 3,- eurá, potom na krúžok varenia, kde je potrebné kupovať veci. Otec je vyučený ako murár, ale kvôli platničke nevykonáva svoju profesiu. Syn je sporadicky chorý, začal nosiť okuliare, ktoré stáli 80,- eur, ortopedické vložky, venuje sa futbalu, knihám, zaujíma ho vesmír, má telefón. Prospech v škole má dobrý. Na margo tvrdenia otca o tom, že o rozsudku sa dozvedel až v máji 2018 uviedla, že v čase, keď už bolo rozhodnuté, stretli sa na zastávke, otec bol v domnení, že ešte nie je rozhodnuté. Keď mu povedala, že súd priznal výživné 160,- eur, uviedol, že sa odvolá.

15. Právny zástupca matky v záverečnom prednese uviedol, že si uvedomujú, že ide o rapídne zvýšenie výživného, ale primerané. Vzhľadom na okolnosti sa vzťah otca k synovi dá vyjadriť 50-eurovou sumou, vôbec sa o neho nestará, nezaujíma, nad rámec výživného neprispieva. Matka sama musí zvládnuť výchovu a výživu syna, dieťa postúpilo na druhý stupeň, občas jej pomôže len brat. Veľká zmena nastala

úmrtím otca matky, ktorý platil kompletné náklady na byt. Čo sa týka tvrdení otca, tento doposiaľ nič nepreukázal, vrátane jeho zdravotných problémov. Matka navrhla rozsudok potvrdiť.

16. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 a 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 35/2006 Z.z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

20. Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu; ide o jeho zákonný nárok, explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

21. Ust. § 62 Zákona o rodine vrátane čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd garantuje právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Toto právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej aj nemateriálnej povahy na tom, aby sa dieťa mohlo riadne rozvíjať.

22. Pri rozhodovaní o zmene výživného (§ 78 ods. zákona o rodine) je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase rozhodnutia nového. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom nemôže byť akákoľvek zmena pomerov, musí ísť o výraznú zmenu okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť aj vyšší vek dieťaťa.

23. Ako vyplynulo z dokazovania realizovaného súdom prvej inštancie a odvolacieho súdu, v predmetnej veci k takejto kvalifikovanej zmene pomerov došlo.

24. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27P/106/2013-52 zo dňa 18.09.2013, v zmysle ktorého bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 50 Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2013. Rozsudok vychádzal z pomerov rodičov, kedy príjem matky činila dávka v hmotnej núdzi vo výške 69 Eur, príjem otca cca 320 - 360 Eur mesačne. Mal. L. mal 6 rokov, nastúpil na základnú školu.

25. Od poslednej úpravy pomerov ubehli viac ako 4 roky a je evidentné, že nástupom maloletého na druhý stupeň základnej školy (od 09/2017) došlo k zvýšeniu výdavkov na uspokojovanie jeho potrieb v súvislosti so vzdelávaním. Výdavky rovnako rastú s pribúdajúcim vekom maloletého, maloletý sa vyvíja, zvyšujú sa výdavky na ošatenie, stravu, voľnočasové aktivity. Navštevuje tanečný krúžok, kurz varenia. Nosí okuliare.

26. Je zrejmé, že matka v maximálnej možnej miere vynakladá úsilie zabezpečiť synovi všetko potrebné, či už v súvislosti s bývaním, ošatením, stravou, voľnočasovými aktivitami. Je zamestnaná v spoločnosti M. L. a.s. s príjmom cca 400 - 430 Eur mesačne, poberá prídavok na dieťa v sume 23 Eur. Výdavky na byt

činia cca 150 Eur mesačne, strava 100 Eur, cestovné 16,60 Eur, televízia, internet, mobil 33 Eur. Synovi hradí stravu v škole v sume 60 - 80 Eur mesačne, školské potreby, ošatenie ako aj ostatné výdavky.

27. Otec mal nielen v prvoinštančnom ale aj v odvolacom konaní možnosť predložiť listinné dôkazy na preukázanie svojich majetkových, sociálnych pomerov, zdravotného stavu, na zdokladovanie svojich pomerov bol vyzvaný aj odvolacím súdom v predvolaní na pojednávanie. Počas celého konania otec žiadne listinné dôkazy nepredložil. Nepreukázal, že má zdravotné problémy, voperovaný kardiostimulátor. Súd prvej inštancie len vlastnou činnosťou zisťoval príjmové pomery otca. Ako vyplýva z potvrdenia spoločnosti Q. M. s.r.o. (č.l. 46), otec mal v období od 02/2016 do 08/2017 priemerný mesačný zárobok vo výške 453 Eur. V odvolaní otec tvrdil, že pracovnú činnosť v spoločnosti Q. M. s.r.o. ukončil zo zdravotných dôvodov, uvedený dôvod však odvolací súd nemá za preukázaný. Následne otec pracoval vo vývarovni M. - M., na základe dohody o vykonaní práce, čo potvrdzuje odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že otec je schopný pracovať a dosahovať pravidelný príjem cca 450 Eur mesačne. Vyživovacia povinnosť voči mal. L. je jeho jedinou vyživovacou povinnosťou, otec svoje mesačné výdavky nepreukázal, iba uviedol, že platí nájom v sume 340 Eur, elektrinu 24 Eur, lieky 30 Eur, strava 250 Eur, výživné na syna 50 Eur. K tomuto však odvolací súd uvádza, že otec býva v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, na úhradách spojených s bývaním, energiami, a pod. sa preto nepodieľa iba otec. Naproti tomu matka maloletého je po smrti svojho otca nútená znášať všetky výdavky na chod domácnosti sama, vzhľadom na skutočnosť, že otec sa so synom nestretáva, nezaujíma sa oňho, nekomunikuje s ním, výlučne sama sa stará o syna a jediným príspevkom zo strany otca maloletého je výživné.

28. Na dôvažok odvolací súd uvádza, že otec ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní pred odvolacím súdom práceneschopnosťou. K ospravedlneniu predložil potvrdenie o práceneschopnosti vystavené v W.. Uvedené nasvedčuje skutočnosti, že otec je aktuálne zamestnaný v zahraničí, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že občania SR odchádzajú do zahraničia v dôsledku možnosti dosiahnutia lepšieho zárobku než na L.. Odvolací súd však nemal nijako preukázané akú prácu a za akú mzdu otec v zahraničí vykonáva, preto nemohol zvažovať zvýšenie výživného nad sumu 160 Eur mesačne. Ani z výpovede matky nevyplynulo, že by táto mala vedomosť o aktuálnom zamestnaní otca v zahraničí a príjme z tejto pracovnej činnosti.

29. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého popísaných vyššie, na dobu, ktorá ubehla od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti a schopnosti a možnosti povinného rodiča je dôvodné zvýšenie výživného na maloletého zo strany otca na sumu 160 Eur mesačne.

30. Keďže nárast nákladov na uspokojovanie potrieb maloletého L. opodstatňujúci zvýšenie výživného nastal v súvislosti s jeho nástupom na druhý stupeň základnej školy, odvolací súd rozhodol o zvýšení výživného počnúc septembrom 2017 a nie v zmysle návrhu matky od 01.02.2017.

31. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok o zvýšení výživného zo sumy 50,- eur na sumu 160,- eur mesačne s povinnosťou platiť výživné k rukám matky do 15.dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 1.9.2017 opakovane do budúcna (§ 387 ods. 1 a v prevyšujúcej vyhovujúcej časti ho postupom podľa § 388 zmenil tak, že návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 1.2.2017 do 31.8.2017 zamietol.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že otec doposiaľ platí výživné na maloletého v sume 50 Eur mesačne, pričom výživné bolo zvýšené od 09/2017 na sumu 160 Eur mesačne, otcovi vznikol dlh na výživnom predstavujúci rozdiel medzi uhradeným výživným a súdom určeným zvýšeným výživným za obdobie od 01.09.2017 do 30.11.2018 vo výške 1650 Eur (15 mesiacov x 110 Eur). Tento dlh odvolací súd otcovi povolil splácať spolu s bežným výživným v sume 30 Eur mesačne tak, aby platenie dlžného výživného spolu s bežným výživným otca nadmerne finančne nezaťažilo.

33. trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .