Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-102-2020.pdf
PDF · 208.15 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/102/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: Elbian spol. s r.o., Žirany 37, IČO: 51 137 011, zastúpeného: JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, IČO: 00 166 405, o správnej žalobe zo dňa 29. 06. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č.: PO/BEZ/2020/3410 O-117/2020 zo dňa 27. 04. 2020, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č.: PO/BEZ/2020/3410 O-117/2020 zo dňa 27. 04. 2020 ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č.: 302/20/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2020/3853 zo dňa 26. 02. 2020 a v e c v r a c i a Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že správny orgán prvého stupňa - Inšpektorát práce Nitra (v ďalšom texte len „inšpektorát“) vykonal u žalobcu inšpekciu práce v dňoch 28. 05. 2019, 05. 06. 2019 a 24 06. 2019, pričom dňa 24. 06. 2019 vypracoval Protokol o výsledku inšpekcie č. INA-87-17-2.2/P-E22,A23,A24,A25-19. Výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu dodržiavania právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Predmetný protokol bol s konateľom žalobcu, R. F. prerokovaný dňa 24. 06. 2019, ktorý sa pri prerokovaní k protokolu uviedol, že zistené nedostatky berie na vedomie a odstráni ich v stanovenom termíne.
2. Podaním zo dňa 11. 02. 2022 oznámil inšpektorát žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty.
3. Inšpektorát práce Nitra vydal dňa 26. 02. 2020 rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi pokutu v sume 2.500,- eur za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v treťom bode zákona o inšpekcii práce, pričom sa jednalo o závažné porušenie povinností podľa ust. § 19 ods. 3 písm. f/ zákona o inšpekcii práce, konkrétne za porušenie ust. § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 28. 05. 20019 bezplatne neposkytol zamestnancovi X. V. potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky - pracovné rukavice, postroj na prácu vo výške, pracovnú
prilbu a pracovné okuliare na základe predloženého vypracovaného zoznamu pre jeho pracovnú pozíciu
- montážny pracovník a zároveň za použitia absorpčnej zásady podľa § 19 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v treťom bode zákona o inšpekcii a to konkrétne za porušenie § 7 ods. 3 v nadväznosti na ust. § 7 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zák. č. 124/2006 Z. z. zamestnávateľ si nesplnil povinnosť a nezabezpečil, aby zamestnanci: X. V., R. W., F. F., R. L., N. L., boli pri prijatí do zamestnania zrozumiteľne a preukázateľne oboznámení s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi, s existujúci a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a s ochranou pred nimi, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej v dňoch 28. 05. 2019, 05. 06. 2019 a 24. 06. 2019 u žalobcu.
4. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu v podaní zo da 11. 03. 2020 odvolanie. Ku ktorému pripojil faktúru o nákupe OOPP, faktúru za školenie z BOZP, práce vo výške a plošiny, dohody o pracovnej činnosti zamestnancov spoločnosti Enelstav s.r.o., dohody o pracovnej činnosti spoločnosti Elbian spol. s r.o., záznamové knihy z BOZP, práce vo výškach a plošiny a svedecké výpovede zamestnancov F., W. a L., fotografie zamestnancov - pracovné v OOPP i X. V..
5. Súčasťou administratívneho spisu sú pracovné zmluvy uzavreté medzi žalobcom ako zamestnávateľom a zamestnancami: X. V. zo dňa 29. 06. 2018, R. W. zo dňa 29. 06. 2018, F. F. zo dňa 29. 06. 2018, R. L. zo dňa 29. 06. 2018 a N. L. zo dňa 29. 06. 2018, ďalej záznamová kniha o vykonaní vzdelávania a overenie vedomostí s X. V. zo dňa 11. 12. 2017, záznamová kniha o vykonaní vzdelávania a overenia vedomostí pracovníkov z ochrany zdravia pri práci subjektom LM+ JM s.r.o. zo dňa 24. 07. 2017 s prezenčnou listinou, zo dňa 14. 07. 2017 s prezenčnou listinou, zo dňa 25. 07. 2017 s prezenčnou listinou a zo dňa 11.12.2017 s prezenčnou listinou, zápisnica o podaní informácie zo dňa 05. 06. 2019 s X. V. vo veci pracovného úrazu a evidenčná karta pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov X. V..
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
6. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím z dňa 27. 04. 2020, ktorým zmenili výrok rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra, č. k. : 302/20/práv. zo dňa 26. 02. 2020 v nasledovnom znení: ukladá sa pokuta vo výške vo výške 2.500,- eur (slovom dvetisícpäťsto eur) podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona č. 125/2006 Z. z., pričom sa jednalo o závažné porušenie povinnosti podľa ust. § 19 ods. 3 písm. f) zákona č. 125/2006 Z. z., konkrétne za porušenie: § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 124/2006 Z. z.) tým, že účastník konania ako zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ku dňu výkonu inšpekcie práce, dňa 28. 05. 2019 bezplatne neposkytol zamestnancovi X. V., bytom V. XXXX/XX, W., pracovná zmluva zo dňa 29. 06. 2018, druh práce: pomocné elektrikárske a stavebné práce, montážny pracovník, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky - pracovné rukavice, postroj na prácu vo výške, pracovná prilba a pracovné okuliare, na základe predloženého vypracovaného zoznamu, pre jeho pracovnú pozíciu: montážny pracovník a zároveň za použitia absorpčnej zásady za porušenie § 7 ods. 3 v nadväznosti na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. tým, že účastník konania ako zamestnávateľ si nesplnil povinnosť a nezabezpečil, aby zamestnanci X. V., ktorému na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2018 pracovný pomer vznikol dňa 01. 07. 2018, R. W., ktorému na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2018 pracovný pomer vznikol dňa 01. 07. 2018, F. F., ktorému na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2018 pracovný pomer vznikol dňa 01. 07. 2018, R. L., ktorému na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2018 pracovný pomer vznikol dňa 01. 07. 2018, N. L., ktorému na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2018 pracovný pomer vznikol dňa 01. 07. 2018, boli pri prijatí do zamestnania zrozumiteľne a preukázateľne oboznámení s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi,
s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a s ochranou pred nimi, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. v dňoch 28. 05. 2019, 05. 06. 2019 a 24. 06. 2019 u účastníka konania.
7. V odôvodnení uviedol, že v dňoch 28. 05. 2019, 05. 06. 2019 a 24. 06. 2019 uskutočnil u účastníka konania výkon inšpekcie práce so zameraním na kontrolu právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Pri tomto výkone inšpekcie práce bolo zistených celkom 5 nedostatkov z oblasti predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a jeden nedostatok z oblasti pracovnoprávnych predpisov, ktoré boli zdokumentované v protokole č. INA-87- 17-2.2/P- E22,A23,A24,A25-19 zo dňa 24. 06. 2019, následne prerokovanom s konateľom účastníka konania - R. F., ktorý ku skutočnostiam a nedostatkom zisteným pri výkone inšpekcie práce uviedol, že zistené nedostatky berie na vedomie a že tieto odstráni v stanovenom termíne.
8. Protiprávne konanie účastníka konania spočívalo v tom, že tento ako zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ku dňu výkonu inšpekcie práce, t. j. dňa 28. 05. 2019 bezplatne neposkytol zamestnancovi X. V., s ktorým mal založený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2018, s dojednaným druhom práce: pomocné elektrikárske a stavebné práce, montážny pracovník, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky, konkrétne pracovné rukavice, postroj na prácu vo výške, pracovná prilba a pracovné okuliare, na základe predloženého vypracovaného zoznamu, pre jeho pracovnú pozíciu: montážny pracovník.
9. V danej súvislosti odvolací orgán akcentuje, že neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov (v danom prípade majúc na mysli neposkytnutie pracovných rukavíc, postroja na prácu vo výške, pracovnej prilby a pracovných okuliarov, ktorých poskytnutie si nevyhnutne vyžadovala vykonávaná profesia zamestnancom X. V.) sa kvalifikuje ako závažné porušenie povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bodu 3. zákona č. 125/2006 Z. z. Z dôkazu - Poskytovanie OOPP, vypracovaného účastníkom konania, je evidentne a výslovne zrejmé, že účastník konania zamestnancom na pracovnej pozícii: „montážny pracovník“ má poskytovať nasledovné osobné ochranné pracovné prostriedky, a to pracovný odev - montérky - raz za 2 roky, pracovné rukavice - podľa potreby, postroj pre prácu vo výške - podľa potreby, pracovná prilba
- raz za 5 rokov, pracovné okuliare - raz za pol roka, pracovná obuv S3 - raz za 2 roky, reflexná vesta
- raz za 2 roky.
10. Žalobcom predložená Evidenčná karta pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov, zamestnanca X. V., za obdobie od júna 2018 do apríla 2019, znejúca na „profesiu, vykonávanú činnosť: montážny pracovník“ nie je opatrená vlastnoručným podpisom dotknutého zamestnanca, v dôsledku čoho nepreukazuje účastníkom konania bezplatné pridelenie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov, konkrétne pracovných rukavíc, postroja na prácu vo výške, pracovnej prilby a pracovných okuliarov dotknutému zamestnancovi.
11. Skutkovú okolnosť, že účastníkom konania neboli menovanému zamestnancovi poskytnuté vyššie uvedené potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky potvrdil v zápisnici o podaní informácie zo dňa 05. 06. 2019 spísanej o 12.30 h i samotný zamestnanec X. V., ktorý po riadnom zákonnom poučení uviedol, že mu bola pridelená reflexnú bundu, prilbu, rukavice, okuliare ani postroj nemal. Tieto osobné ochranné pracovné prostriedky mu zamestnávateľ nepridelil. Rovnako tak potvrdil, mu zamestnávateľ nepridelil pracovné rukavice, postroj na prácu vo výške, pracovnú prilbu, pracovné okuliare, reflexnú vestu.
12. Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný skonštatoval, že správny orgán prvého stupňa bez akýchkoľvek pochýb preukázal spáchanie tohto zisteného skutku žalobcom. Žalobca v priebehu správneho konania vedeného na oboch stupňoch nepreukázal žiadnym rukolapným dokladom/ dôkazom splnenie danej zákonnej povinnosti vo vzťahu k zamestnancovi X. V., t. j. preukázateľné poskytnutie účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov, konkrétne pracovných rukavíc, postroja na prácu vo výške, pracovnej prilby a pracovných okuliarov.
13. V dôsledku takto dôsledne a preukázateľne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k tomuto skutku nemohol žalovaný vziať zreteľ na odvolacie námietky žalobcu súvisiace so spochybňovaním
výpovede zamestnanca X. V. a súvisiace s tým, že i ďalší zamestnanci potvrdili vo svojich výpovediach poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov zo strany žalobcu a že uvedené potvrdzuje i fotodokumentácia. Žalovaný uviedol, že po starostlivom posúdení všetkých dôkazov súvisiacich s týmto zisteným skutkom, nevynímajúc zápisnicu o podaní informácie spísanú so zamestnancom X. V., nezistil žiaden legitímny dôvod, ktorý by mal spochybňovať pravdivosť tvrdení tohto dotknutého zamestnanca podaných do zápisnice. Ani tvrdenia účastníka konania vo všeobecnej rovine ohľadne toho, že i ostatní zamestnanci potvrdili prideľovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov účastníkom konania nemôže byť akceptovateľné. Z jednotlivých získaných dôkazov plynú tie skutočnosti, že žalobca prideľuje určité konkrétne osobné ochranné pracovné prostriedky, napr. pracovnú obuv, montérky, tričko, mikinu a pod., avšak z týchto obstaraných dôkazov je nespochybniteľne zrejmé i to, že účastník konania zamestnancovi X. V. riadne a preukázateľne nepridelil potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky, konkrétne pracovné rukavice, postroj na prácu vo výške, pracovnú prilbu a pracovné okuliare, v dôsledku čoho sa mu za nesplnenie tejto zákonnej obligatórnej povinnosti ukladá sankcia.
14. Prezentoval ďalej názoru, že prvostupňovým správnym orgánom bolo spoľahlivo preukázané i spáchanie absorbovaného deliktu účastníkom konania posúdeného ako porušenie § 7 ods. 3 v nadväznosti na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. ktorého spáchania sa účastník konania tým, že tento ako zamestnávateľ nesplnil povinnosť a nezabezpečil, aby zamestnanci, konkrétne X. V., ktorému na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2018 vznikol pracovný pomer dňa 01. 07. 2018, R. W., ktorému na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2018 vznikol pracovný pomer dňa 01. 07. 2018, F. F., ktorému na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2018 vznikol pracovný pomer dňa 01. 07. 2018, R. L., ktorému na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2018 vznikol pracovný pomer dňa 01. 07. 2018, N. L., ktorému na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2018 vznikol pracovný pomer dňa 01. 07. 2018, boli pri prijatí do zamestnania zrozumiteľne a preukázateľne oboznámení s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi, s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a s ochranou pred nimi.
15. V danej súvislosti uviedol, že oboznamovanie zamestnancov predstavuje zákonnú povinnosť zamestnávateľa, ktorá je nevyhnutným predpokladom, aby zamestnanec vykonával prácu bezpečne, dodržiaval právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku, určené pracovné postupy a vyvaroval sa nebezpečnému konaniu, ktoré by mohlo ohroziť jeho život alebo zdravie. Zákonodarca ukladá zamestnávateľovi povinnosť pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s širokou škálou problematiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalovaný akcentoval, že z hľadiska spôsobu plnenia tejto povinnosti je dôležité, aby oboznamovanie bolo vykonávané pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne. Na účely preukázania splnenia zákonnej povinnosti preukázateľne oboznamovať zamestnancov je zamestnávateľ povinný z oboznamovania zamestnancov vyhotoviť písomný doklad, z ktorého musí byť zrejmé, kto vykonal oboznamovanie, konkrétny obsah oboznámenia, spôsob a výsledok overenia vedomostí zamestnancov. Predmetný písomný doklad môže byť dôležitý napr. pri vzniku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Túto zákonnú obligatórnu oboznamovaciu povinnosť vo vzťahu k zamestnancovi musí zamestnávateľ realizovať vždy pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie alebo nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku.
16. Zo správneho spisu je výslovne zrejmé, že žalobca legitímne založil pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami X. V., R. W., F. F., R. L. a N. L. na základe uzatvorených pracovných zmlúv zo dňa 29. 06. 2018 s dojednaným vznikom pracovného pomeru na deň 01. 07. 2018 a s dojednaným druhom práce pomocné elektrikárske a stavebné práce.
17. V priebehu výkonu inšpekcie práce predložil písomný dokument - Záznamovú knihu o vykonaní vzdelávania a overenia vedomostí pracovníkov v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. a vyhlášky č. 356/2007 Z. z., datovanú dňom 11. 12. 2017, spolu s prezenčnými listinami zo dňa 11. 12. 2017, na základe ktorej zamestnanci X. V. a R. L. boli oboznámení s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, absolvovali školenie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo potvrdili svojimi podpismi na prezenčnej listine zo dňa 11. 12. 2017. Menovaným zamestnancom, však vo vzťahu k účastníkovi konania na základe uzatvorených pracovných zmlúv zo dňa 29. 06. 2018 vznikol pracovný pomer až dňa 01. 07. 2018, a teda účastník konania si riadne a preukázateľne vo vzťahu k týmto zamestnancom nesplnil pri ich prijatí do zamestnania svoju zákonnú povinnosť plynúcu mu z ustanovení § 7 ods. 3 v nadväznosti na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z.
18. Žalobca v štádiu výkonu inšpekcie práce predložil i písomný dokument - Záznamovú knihu o vykonaní vzdelávania a overenia vedomostí pracovníkov v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. a vyhlášky č. 356/2007 Z. z. zo dňa 24. 07. 2017, spolu s prezenčnými listinami, z ktorých plynú tie skutočnosti, že zamestnanec N. L. bol oboznámený s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a absolvoval školenie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dňa 24. 07. 2017, čo potvrdil svojim podpisom na prezenčnej listine; že zamestnanec R. W. bol oboznámený s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a absolvoval školenie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dňa 14. 07. 2017, čo potvrdil na prezenčnej listine a že zamestnanec F. F. bol oboznámený s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a absolvoval školenie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dňa 25. 07. 2017, čo opatril svojim podpisom na prezenčnej listine. Uvedeným zamestnancom, však pracovné pomery vo vzťahu k účastníkovi konania vznikli až dňa 01. 07. 2018 na základe uzatvorených pracovných zmlúv zo dňa 29. 06. 2018 a účastník konania si nesplnil ani vo vzťahu k týmto zamestnancom svoju zákonnú oboznamovaciu povinnosť k týmto zamestnancom pri ich prijatí do zamestnania vyplývajúcu mu z ustanovení § 7 ods. 3 v nadväznosti na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. Z obsahu správneho spisu a z jeho jednotlivých podkladov dospel žalovaný k zisteniu, že zamestnanci X. V., R. W., F. F., R. L. a N. L. boli v kalendárnom roku 2017, t. j. v období, na ktoré sa žalobca odvoláva a tvrdí, že si splnil svoju vyššie uvádzanú zákonnú povinnosť, zamestnancami spoločnosti ENELSTAV s.r.o.
19. Žalovaný nemohol vzhliadnuť na odvolaciu obranu žalobcu ohľadne toho, že títo zamestnanci boli riadne oboznámení s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ešte v čase, keď boli zamestnancami firmy ENELSTAV s.r.o. a že dňa 27. 12. 2017 všetci zamestnanci podpísali dohody s firmou Elbian, s.r.o. (žalobca) a od 01. 07. 2018 prešli vo firme Elbian, s.r.o. na trvalé pracovné pomery, kde majiteľom oboch spomínaných firiem je účastník konania. Odvolací orgán uvádza, že takáto existujúca situácia, ktorú popisuje účastník konania v odvolaní, nie je spôsobilá oslobodiť účastníka konania od spáchaného deliktu, nakoľko v čase, keď dotknutí zamestnanci boli oboznámení s predpismi a absolvovali školenia právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli zamestnancami úplne inej firmy, než ktorej správne orgány ukladajú sankciu za porušenie danej obligatórnej zákonnej povinnosti, naviac tieto školenia boli v prípade troch zamestnancov (N. L., R. W. a F. F.) realizované pred viac ako šiestimi mesiacmi a v prípade dvoch zamestnancov (X. V. a R. L.) pred viac ako rokom. V danom posudzovanom prípade je úplne bezpredmetné, že majiteľom, resp. konateľom oboch firiem bola tá istá osoba; jednalo sa o dva samostatné právne subjekty oprávnené nezávislé od seba uzatvárať pracovnoprávne vzťahy a každý takýto samostatný právny subjekt má povinnosť dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci samostatne a nezávisle od seba. I odvolacia námietka, že školenie pre zamestnancov ENELSTAV s.r.o. v roku 2017 vykonávala subdodávateľsky firma LM+JM s.r.o je vo vzťahu k preskúmavanému prípadu bezpredmetná, nakoľko sankcionuje sa spoločnosť Elbian spol. s.r.o. (účastník konania) za nesplnenie oboznamovacej povinnosti vo vzťahu k dotknutým zamestnancom ku dňu 01. 07. 2018, a nie spoločnosť ENELSTAV s.r.o. za nesplnenie uvedenej povinnosti v období 11. 12. 2017 a 24. 07. 2017.
20. V spojení s výškou uloženého sankčného postihu žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán pristúpil k uloženiu úhrnnej sankcie a svoje rozhodnutie ohľadne jej výšky a účelnosti i zákonne a vecne odôvodnil, čo do dôvodu a čo do výšky, s prihliadnutím pritom na osobitosti a špecifiká daného prípadu a v súlade s aplikáciou absorpčnej zásady a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. f) a § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., a preto uložená sankcia vo výške 2.500,- eur za spáchanie týchto správnych deliktov
sa javí ako primeraná, plniaca preventívnu a výchovnú funkciu, a keďže bude citeľná i v majetkovej sfére žalobcu, plniaca i svoju represívnu funkciu s následkom odradiť ho od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti.
21. Správny orgán prvého stupňa posúdil spáchané správne delikty predovšetkým z hľadiska povinnosti uložiť sankciu a z hľadiska závažnosti následku zisteného porušenia povinností a za uplatnenia absorpčnej zásady ustálil záver, že najzávažnejším správnym deliktom, za ktorý správny orgán postihuje účastníka konania úhrnnou sankciou vo výške 2.500,- eur, je správny delikt posúdený ako porušenie ustanovenia § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. V danom posudzovanom prípade s odkazom na nižšie citovanú zákonnú dikciu nemá žiadnu zákonnú možnosť odpustiť, resp. upustiť od uloženia sankcie, keďže povinnosť jej uloženia plynie inšpekčnému orgánu priamo zo zákona č. 125/2006 Z. z.
22. Rovnako odvolací orgán má za to, že prvostupňový správny orgán uložením tejto úhrnnej pokuty vo výške 2500 eur sledoval predovšetkým jej výchovný a represívny význam, pričom citoval v abstrakte z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sž-oKs 56/2006. V tejto súvislosti poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp 27/2011, v ktorom súd judikoval, že uložená pokuta má vo sfére vinného zo správneho deliktu naplniť úlohu preventívno-výchovnú, ale aj represívnu, z toho dôvodu je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu.
23. Vo vzťahu k zmene výroku žalovaný uviedol, že tento po preskúmaní napadnutého individuálneho správneho aktu zistil vo výroku rozhodnutia zrejmú chybu v písaní, ktorá sa javí v duplicitnom uvedení písm. a) pri správnom delikte posúdenom ako porušenie § 7 ods. 3 v nadväznosti na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. Z obsahu celého napadnutého aktu, ako i z obsahu jednotlivých dôkazných listín založených v správnom spise je nespochybniteľne zrejmé a zistiteľné, že v danom posudzovanom prípade sa zo strany účastníka konania jednalo o porušenie zákonnej povinnosti premietnutej do zákonného ustanovenia § 7 ods. 3 v nadväznosti na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. Z dôvodu, že uvedená zrejmá chyba v písaní je z jednotlivých relevantných rozhodujúcich podkladov vydaného napadnutého aktu zrejmá a bez potreby overovania ďalšej určitej skutočnosti zjavne zistiteľná a nemá za následok zmenu právnej situácie založenej napadnutým správnym aktom, pristúpil správny orgán druhého stupňa na základe oprávnenia daného mu ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku k odstráneniu tejto zistenej vady i z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti správneho konania.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
24. V podanej žalobe zo dňa 29. 06. 2020 žalobca tvrdil, že bol postupom a rozhodnutím žalovaného, resp. Inšpektorátu práce Nitra ukrátený a poškodený na svojich subjektívnych právach, resp. správne trestaný (sankcionovaný) neoprávnene, nakoľko a) napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, ako aj c) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, d) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, resp. e) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
25. Predovšetkým namietal, že či už napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutie ktoré mu predchádzalo, sú založené jednak na nesprávne, resp. nedostatočne zistenom skutkovom stave ako aj na nesprávnom právnom posúdení, a to z časti v dôsledku nesprávneho a nedostatočného zistenia skutkového stavu, resp. aj nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu veci.
26. Z rozhodnutí, ich podkladov a napokon ani z konania a postupu správnych orgánov, ktoré rozhodnutiam predchádzalo vyplýva, že žalobca viedol evidenciu ochranných pracovných pomôcok, ktoré svojim zamestnancom bezplatne poskytoval (poskytol). Svedčí o tom evidenčná karta, ktorú predložil aj v správnom konaní. Poukázal na to, že žiadny zákonný ani podzákonný predpis podľa jeho vedomosti neupravuje náležitosti takej evidencie zamestnávateľa. Zo žiadneho predpisu nevyplýva,
že by evidenčná karta zamestnancovi poskytnutých ochranných pracovných pomôcok musela byť zamestnancom aj podpísaná. Môže byť síce pravdou, že ak žalobca nedisponuje podpísanou evidenčnou kartou konkrétneho zamestnanca, t. j. formálny dôkaz, môže mať ohľadom tejto okolnosti sťaženú dôkaznú situáciu. Preukázanie poskytnutia ochranných pracovných pomôcok to však bez ďalšieho nevylučuje, nakoľko evidenčná karta podpísaná zamestnancom nepochybne nie je jediným dôkazom, ktorý je spôsobilý preukázať splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 6 ods. 2, písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z.
27. Z tohto hľadiska namietam, že ak správne orgány k uvedenej skutočnosti pristúpili zjavne formálnym, až arbitrárnym spôsobom, ak zjavne svoje rozhodnutie, ktorým skonštatovali porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 6 ods. 2, písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z., založili de facto len na tomto zistení, bez toho, aby sa ďalej zaoberali a ďalej zisťovali skutočný skutkový stav veci, tak ako im to za povinnosť kladie ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku, t. j. presne a úplne, pričom nie sú viazané len návrhmi účastníkov konania.
28. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, ako, akým spôsobom a na základe akých dôvodov sa správne orgány vysporiadali s ďalšími dôkazmi predloženými v rámci správneho konania žalobcom. Nie je zrejmé, akým spôsobom, resp. akou úvahou, na základe akého (myšlienkového a argumentačného) postupu správnych orgánov správneho orgány vyriešili rozpory v tvrdeniach žalobcu, ostatných jeho zamestnancov a pána X. V.. Zostalo nevysvetlené, prečo správne orgány neprihliadali na dôkazy produkované žalobcom, keď napr. ním predloženú fotodokumentáciu, z ktorej v spojení s ostatnými dôkazmi produkovanými žalobcom vyplýva, že zamestnancovi V. boli ochranné pracovné pomôcky pridelené ((vid. fotografia na stavbe Národného futbalového štadióna z decembra 2018) a priklonili sa výlučne k výpovedi pána X. V., ktorá je zjavne objektívne nepravdivá, čo napokon vyplýva, aj z obsahu administratívneho spisu, najmä z zápisníc o podaní informácie ostatných zamestnancov, predložených faktúr a tvrdení žalobcu. Javí sa pritom až absurdným vychádzať zo zistenia, ktoré je založené na výpovedi len jedného zo zamestnancov o tom, že mu neboli pridelené ochranné pracovné pomôcky, čo sa naviac javí aj ako nepravdepodobné (že by ostatní piati zamestnanci mali pomôcky zamestnávateľom poskytnuté, a len jeden nie), ak napríklad aj ich pracovné pomery vznikli v rovnakom časovom období. Ak odôvodnenie neobsahuje dôvody ani vysvetlenie, prečo správny orgán nepovažoval ostatné dôkazy svedčiace o opaku za legitímne, nemožno chápať postup a závery správnych orgánom inak ako formálne a neodôvodnené.
29. S ohľadom na uvedené vznikli, trvali a de facto aj aktuálne pretrvávajú rozpory v tvrdeniach dotknutých osôb, t. j. na strane jednej tvrdenia X. V. v zmysle jeho podania informácie zo dňa 05.06.2019, a na druhej strane tvrdenie účastníka konania a jeho ostatných zamestnancov, podporené ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré mali správne orgány buďto odstrániť, a to napríklad na síce fakultatívnom, no v danej situácii o to viac žiadúcom ústnom pojednávaní, a ak ho správne orgány nevykonali, o to viac sa mali dôsledne, až vyčerpávajúco vysporiadať so zjavnými rozpormi v odôvodnení svojich rozhodnutí.
30. Nemožno teda hovoriť ani o tom, že by správne orgány dôsledne zistili skutkový stav veci. Je zarážajúce, a nasvedčuje to naozaj arbitrárnosti konania a rozhodnutia, ak bez akejkoľvek zmienky v tomto zmysle (tvrdenie X. V. vs. skutočnosti uvádzané žalobcom, jeho zamestnancami, naviac podporené ďalšími listinnými dôkazmi) správny orgán konštatuje, že bolo „... bez akýchkoľvek pochýb ...“ preukázané spáchanie zisteného skutku účastníkom konania. Rovnako absurdne v tejto súvislosti vyznieva aj konštatovanie prvostupňového správneho orgánu, ktorý bez ďalšieho skonštatoval, že nepokladal za potrebné vo veci vykonať ďalšie dokazovanie.
31. Žalobca v podanej žalobe ďalej namietal, že správny orgán nepostupoval ani v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď žalobcovi nedal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, t. j. napríklad priamo namietať, rozporovať tvrdenie X. V. a v tomto smere navrhnúť dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie vyvrátili. Z protokolu zo dňa 24.06.2019 pritom nevyplýva, na základe akých podkladov správny orgán skonštatoval porušenie povinnosti prideliť (poskytnúť) bezplatne zamestnancovi X. V. ochranné pracovné pomôcky, keď žalobca o opaku, okrem iných, predložil evidenčné karty. Je zrejmé, že žalobca nemal akúkoľvek vedomosť o tom, že pán X. V. podal dňa 05.06.2019 informáciu, ktorá mala žalobcu usvedčovať zo spáchania správneho deliktu, tzn. nebol oboznámený s podkladmi pre
rozhodnutie, nemohol sa vyjadriť k spôsobu ich zistenia, a nemohol teda navrhnúť ich doplnenie, čím bolo konanie, ktoré predchádzalo napadnutým rozhodnutiam nepochybne zaťažené vadou, ktorá predstavuje podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
32. V priamom rozpore s administratívnym spisom žalovaný konštatuje, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce, že žaloba nespáchal správny delikt kladený mu za vinu. Obchádza žalobcom predloženú fotodokumentáciu, pričom mal za to, že s ohľadom na ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku, resp. s ohľadom na zásadu materiálnej pravdy, na ktorú poukazuje napokon aj správny orgán, sa mal sám bližšie zaoberať, a aj vysporiadať s dôkazmi, ktorými žalobca preukazoval, že X. V. mal ochranné pracovné pomôcky pridelené, resp. poskytnuté, t. j. že správny delikt a nestal. S ohľadom na vyššie uvedené sú potom napadnuté rozhodnutia správnych orgánov nedostatočne odôvodnené, prijaté naviac na základe nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, a preto sú nepreskúmateľné. Rovnako je vzhľadom na vyššie uvedené zrejmé, že zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
33. S poukazom na vyššie namietaný postup orgánov verejnej správny nemôže z hľadiska zákonnosti rozhodnutia ako aj ochrany subjektívnych práv osôb, s ktorými orgány verejnej správy konajú v rôznych administratívnych konaniach postačovať len jednoduché konštatovanie orgánu verejnej správy, bez toho aby sa akokoľvek vyporiadal s predloženými dokladmi žalobcu, jeho tvrdeniami, predstavuje sám o sebe nezákonnosť rozhodnutí, ktoré naviac vyúsťuje do ďalších dôvodov a vád, pre ktoré by malo byť rozhodnutie orgánu verejnej správny súdom zrušené. Odmietnutie tvrdení žalobcu a ním predložených dokladov, a to bez akéhokoľvek, čo i len náznaku vysvetlenia, prečo ich orgán verejnej správy odmietol, prečo nevykonal ďalšie dôkazy apod.
34. Čo sa týka nesprávneho právne posúdenia na okraj namietam, že správne orgány nesprávne právne posúdili prijatie do zamestnania, keď uvedené bez ďalšieho zamenili so vznikom pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2018. Pritom podľa Zákonníka práce je možno na plnenie úloh zamestnávateľ uzavrieť so zamestnancami tiež dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pričom aj v takom prípade pôjde o zamestnávanie a zamestnanie zamestnanca. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi nevznikla dňa 01.07.2018 oboznamovacia povinnosť, tzn. nemohol ju týmto dňom ani porušiť, ako nesprávne odvodzujú správne orgány, tzn. nedošlo k naplneniu ani tohto správneho deliktu, tak ako je správnymi orgánmi špecifikovaný a ustálený v napadnutých správnych rozhodnutiach, a to bez ohľadu na aplikovanú absorpčnú zásadu.
35. Z uvedeného je zrejmé, ak je podkladom pre napadnuté rozhodnutie nesprávne zistený skutkový stav, ktorý je naviac aj nesprávne právne posúdený, ak zistenie skutkového stavu je vzhľadom na existujúce a neodstránené rozpory v tvrdeniach nedostatočné, ak v dôsledku toho sú postupy správnych orgánov neodôvodnené a rozhodnutia nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a ak má súd v zmysle ustanovenia § 119 SSP vychádzať zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, sú bez ďalšieho dané dôvody na zrušenie.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
36. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol že má za to, že oba správne orgány, vrátane žalovaného, po dôslednom posúdení všetkých získaných relevantných dôkazov nepochybne preukázali, že zo strany žalobcu preukázateľne došlo k spáchaniu správneho deliktu, ktorý i popisuje. Žalovaný uviedol, že na základe žalobcom vypracovaného dokumentu, konkrétne Poskytovanie OOPP, je výslovné a jasné, že žalobca zamestnancom na pracovnej pozícii: „montážny pracovník“, na ktorú bol zaradený i X. V., má poskytovať nasledovné osobné ochranné pracovné prostriedky, a to pracovný odev - montérky - raz za 2 roky, pracovné rukavice - podľa potreby, postroj pre prácu vo výške - podľa potreby, pracovná prilba - raz za 5 rokov, pracovné okuliare - raz za pol roka, pracovná obuv S3 - raz za 2 roky, reflexná vesta - raz za 2 roky. Spáchanie uvedeného deliktu žalobcom mal žalovaný preukázaný nielen evidenčnou kartou pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnanca X. V., za obdobie od júna 2018 do apríla 2019, v ktorej absentoval vlastnoručný podpis uvedeného zamestnanca, ale i zápisnicou o podaní informácie zo dňa 05. 06. 2019 spísanou o 12.30 h s menovaným
zamestnancom, v ktorej dotknutý po riadnom zákonnom poučení o dôsledkoch nepravdivej výpovede a o dôsledkoch marenia výkonu inšpekcie práce tieto skutočnosti potvrdil. Žalovaný nezistil žiaden legitímny ani objektívny dôvod, ktorý by mal spochybňovať pravdivosť tvrdení tohto uvedeného zamestnanca podaných do zápisnice. Žalovaný ani tvrdenia žalobcu, že i ostatní zamestnanci potvrdili prideľovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov žalobcom, nevzal za relevantné, nakoľko tieto tvrdenia nijako nespochybnili a nevyvrátili nepridelenie osobných ochranných pracovných prostriedkov žalobcom X. V. a súčasne ani nijako nespochybnili tvrdenia tohto zamestnanca, ktoré tento podal do zápisnice dňa 05. 06. 2019. Naviac žalovaný pre úplne vysvetlenie a dokreslenie celej situácie upriamuje pozornosť súdu na tú skutočnosť, že žalobca sa odvoláva na zápisnice o podaní informácie, ktoré s inkriminovanými zamestnancami (R. W., F. F. a R. L.) spísal sám v období marec 2020 a január 2020, t. j. až takmer po viac ako ôsmich až desiatich mesiacoch potom, čo bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce, resp. šetrenie úrazu, kde si účelovo a tendenčne prispôsobil dôkaznú situáciu ohľadne prideľovania osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnancovi X. V. (zamestnanec, ktorý utrpel u žalobcu pracovný úraz) vo svoj prospech. Žalovaný vníma tieto žalobcom dodatočne vyhotovené zápisnice o podaní informácie ako účelové, kde osoby, ktoré podávali tieto informácie boli už v tom čase do veľkej miery ovplyvňované samotným žalobcom a ich vysvetlenia a podania žalovaný nevníma ako intuitívne a hodnoverné, teda za také, ktoré by boli podávané bez akéhokoľvek možného ovplyvňovania, či zavádzania zo strany žalobcu. Z uvedeného titulu ich žalovaný vyhodnocuje ako nepravdivé a tendenčné.
37. Žalovaný netvrdí, že žalobca nedisponoval osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami pre svojich zamestnancov. Uvádza, že skutočnosť, že osobné ochranné pracovné prostriedky objednal, fakturoval a mal ich fyzicky uložené vo svojich priestoroch nijako nepreukazuje, že potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky konkrétnemu zamestnancovi X. V. boli žalobcom i bezplatne poskytnuté.
38. K námietke žalobcu, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by evidenčná karta musela byť zamestnancom aj podpísaná, uviedol, že i keď zákonodarca priamo explicitne nestanovuje povinnosť podpísania evidenčnej karty o poskytnutí konkrétnych osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnancom, žalobca však z hľadiska princípu právnej istoty si musí byť vedomý toho, že je na samotnom žalobcovi, aby v prípade potreby preukazovania plnenia si ním konkrétnych zákonných povinností disponoval rukolapnými relevantnými dôkazmi/dokumentmi vierohodne preukazujúcimi splnenie si jeho jednotlivých zákonných povinností.
39. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu ohľadne nedostatočnosti jednotlivých častí odôvodnenia žalovaného a k tomuto uviedol, že žalovaný v odôvodňujúcich častiach svojho vydaného aktu reagoval na jednotlivé vznesené námietky žalobcu, ktoré tento vzniesol v priebehu celého správneho konania; kvalifikovaným a dostatočným spôsobom reagoval na námietku žalobcu ohľadne nepravdivých tvrdení X. V. podaných v zápisnici o podaní informácie, ako na námietky súvisiace s tým, že ďalší zamestnanci potvrdili vo svojich výpovediach poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov zo strany žalobcu a že uvedené potvrdzuje i fotodokumentácia. Z uvedeného titulu žalovaný má za to, že odôvodňujúca časť jeho vydaného aktu disponuje všetkými zákonnými atribútmi plynúcimi zo zákonného ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, apeluje na aktuálnu aplikačnú prax súdov v správnom súdnictve, nakoľko z odôvodňujúcej časti jeho vydaného aktu je výslovne zrejmé a zjavné, ktoré konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými správnymi úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení získaných dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
40. Žalovaný rezolútne nesúhlasil so vznesenou námietkou žalobcu ohľadne toho, že správny orgán nedal žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne neumožnil žalobcovi navrhnúť jeho doplnenie, túto považuje za plne účelovú a tendenčnú. K tomuto žalovaný konštatuje, že žalobcovi bolo v priebehu začatého správneho konania správnym orgánom prvého stupňa umožnené riadnym procesným úkonom uplatniť jeho procesné právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, právo vyjadriť sa pred vydaním samotného rozhodnutia vo veci samej k jeho podkladom a k spôsobu ich zisťovania. Zo samotného spisu je nepochybne zrejmé, že žalobca v začatom správnom konaní nevyužil toto svoje procesné právo, a to i napriek tomu, že správny orgán mu riadne umožnil v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku jeho uplatnenie, avšak žalobca ostal absolútne pasívny, nepredložil žiadne nové dôkazy, ani nenavrhol ich doplnenie, či vykonanie nových dôkazov.
41. Naviac, žalovaný nemôže vzhliadnuť ani na žalobnú námietku, že žalobca nemal akúkoľvek vedomosť o tom, že p. X. V. podal dňa 05. 06. 2019 informáciu, ktorá mala usvedčovať žalobcu z neposkytnutia ochranných pomôcok, túto považuje za zvádzajúcu a nepravdivú. K tomuto uvádza, že žalobca mohol a musel mať vedomosť o existencii zápisnice o podaní informácie zo dňa 05. 06. 2019, spísanej s X. V., keďže táto bola správnym orgánom prvého stupňa v procesnom úkone - začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty - oznámenie uvedená na jeho druhej strane v časti pojednávajúcej o zozname dokladov a dôkazov, ktoré mali preukazovať zistené porušenia a ktoré mali tvoriť obsah správneho spisu. Naviac žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca využil svoje právo v zmysle § 23 Správneho poriadku a dňa 02. 03. 2020 nazrel, resp. nahliadol do správneho spisu, z ktorého si urobil fotokópie prostredníctvom mobilného telefónu, čo je zaznamenané v úradnom zázname zo dňa 02. 03. 2020, čím plne realizoval svoje procesné právo podľa § 23 Správneho poriadku.
42. Žalovaný k čestnému prehláseniu predloženému žalobcom v rámci podanej správnej žaloby uviedol, že skutočnosti a vyhlásenia urobené žalobcom v rámci tohto čestného prehlásenia, že dodatočne bola žalobcom v rámci dezinfekcie jeho priestorov objavená prilba s jeho údajnými vlastnoručnými iniciálmi a s jeho ďalšími osobnými popiskami, čo má preukazovať doložená fotografia, nemajú a ani nemôžu mať žiadnu dôkaznú a výpovednú hodnotu, a to z dôvodu, že správne orgány, a teda i žalovaný, v tomto sankčnom konaní sa neocitli v dôkaznej núdzi, práve naopak disponujú dôkazmi, ktoré sú upotrebiteľné pre dané konanie a vykazujú, resp. majú takú dôkaznú silu, že spoľahlivo a bez pochýb preukazujú zistenia ohľadne sankcionovaného skutku a sú teda pre daný zistený skutkový stav dostatočne upotrebiteľné. Čestné vyhlásenia si nemožno z právneho hľadiska zamieňať s dôkazom (teda toto nie je dôkazom v pravom zmysle), pretože tieto nie sú výsledkom dokazovania, ale takéto dôkazy iba nahrádzajú, prípadne prostredníctvom nich sa určitá skutočnosť, existencia alebo poznania dôležité pre rozhodnutie vo veci iba osvedčujú.
43. Žalovaný nesúhlasil so žalobnou argumentáciou, že správne orgány nesprávne posúdili prijatie do zamestnania, keď uvedené bez ďalšieho zamenili so vznikom pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2018. Žalovaný má za to, že tento správne na základe dôkazov získaných v štádiu výkonu inšpekcie práce vyhodnotil okamih prijatia do zamestnania zamestnancov X. V., R. W., F. F., R. L. a N. L., ktorým na základe uzatvorených pracovných zmlúv, ktoré boli uzatvorené medzi vyššie identifikovanými zamestnancami a žalobcom dňa 29. 06. 2018, vznikol pracovný pomer dňa 01. 07. 2018, a teda žalobcovi ku dňu prijatia týchto zamestnancov do zamestnania, t. j. ku dňu 01. 07. 2018 vznikla zákonná povinnosť zrozumiteľne a preukázateľne oboznámiť týchto zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi.
44. Žalobca v priebehu výkonu inšpekcie práce predložil písomný dokument, konkrétne Záznamovú knihu o vykonaní vzdelávania a overenia vedomostí pracovníkov v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. a vyhlášky č. 356/2007 Z. z. zo dňa 11. 12. 2017, spolu s prezenčnými listinami z toho istého dňa, ktoré potvrdzujú tie skutočnosti, že zamestnanci X. V. a R. L. boli dňa 11. 12. 2017 oboznámení s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, avšak týmto zamestnancom vo vzťahu k žalobcovi, na základe uzatvorených pracovných zmlúv zo dňa 29. 06. 2018, vznikol pracovný pomer dňa 01. 07. 2018 a žalobca k uvedenému dňu, t. j. ku dňu prijatia dotknutých zamestnancov do zamestnania, nepreukázal splnenie uvedenej zákonnej oboznamovacej povinnosti vo vzťahu k týmto dvom zamestnancom (X. V. a R. L.). Žalobca v štádiu výkonu inšpekcie práce predložil i písomný dokument, konkrétne Záznamovú knihu o vykonaní vzdelávania a overenia vedomostí pracovníkov v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. a vyhlášky č. 356/2007 Z. z. zo dňa 24. 07. 2017, spolu s prezenčnými listinami, z ktorých plynú tie skutočnosti, že zamestnanec N. L. bol oboznámený s právnymi predpismi a ostatnými predpismi dňa 24. 07. 2017, zamestnanec R. W. bol oboznámený s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dňa 14. 07. 2017, a zamestnanec F. F. bol oboznámený s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dňa 25. 07. 2017. Žalovaný vo vzťahu k týmto skutkovým zisteniam uvádza, že zamestnancom N. L., R. W. a F. F. na základe uzatvorených pracovných zmlúv zo dňa 29. 06. 2018 vo vzťahu k žalobcovi pracovné pomery vznikli dňa 01. 07. 2018, a teda žalobca uvedeným dokumentom vo vzťahu k týmto trom zamestnancom nepreukázal splnenie
jeho zákonnej oboznamovacej povinnosti pri ich prijatí do zamestnania vyplývajúcej mu z ustanovení § 7 ods. 3 v nadväznosti na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z.
45. Žalovaný na záver uviedol, že žalobca ani v rámci prebiehajúceho konania na druhom stupni neuviedol také skutočnosti a nedoplnil také dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a s ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho práv, alebo preukázal, že žalovaný svojim postupom porušil základné zásady správneho konania zakotvené v Správnom poriadku. S odkazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Nitre zamietol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh konania
46. K vyjadreniu žalovaného podal vyjadrenie i žalobca, a to v podaní zo dňa 04. 01. 2021, v ktorom uviedol obdobné argumenty, ako v samotnej správnej žalobe. Z vyjadrenia je zrejmé, že žalovaný ďalej potvrdzuje pochybenia správnych orgánov a namietané chyby predchádzajúceho správneho konania, ak ani v konaní pred súdom nevysvetľuje v reakcii na žalobné dôvody predchádzajúci postup správnych orgánov, najmä jeho adekvátnym odôvodnením, a to predovšetkým na podklade namietaných nedostatkov, spočívajúcich jednak v neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia, teda jeho nepreskúmateľnosti, ako aj nesprávnom právnom posúdení. Tak ako v predchádzajúcom konaní, napriek deklarovanému dôslednému zaoberaniu sa a posúdeniu všetkých dôkazov, žalovaný zostal aj naďalej len v rovine konštatovaní, najmä čo sa správnosti jeho záverov bez ďalšieho týka, bez toho, aby vysvetlil, prečo dôkazy predložené žalobcom považoval/považuje na irelevantné, nespôsobilé vyvrátiť výpoveď svedka V., to všetko napriek viacerým objektívnym dôkazom (evidenčná karta, faktúra za ochranné pomôcky, fotografie, vyjadrenia ostatných zamestnancov atď.), preukazujúcim práve v ich vzájomnej súvislosti, ale aj pri ich samostatnom posúdení, presný opak toho, čo, ako jediný, tvrdil svedok V..
47. Žalovaný nevysvetlil ani to, prečo skutočnosť poskytnutia ochranných pracovných pomôcok nezisťoval výsluchom žalobcu ako zamestnávateľa, resp. ostatných jeho zamestnancov, tak ako to žalobca namietal už v svojom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Rovnako s ohľadom na namietaný nedostatok dôvodov rozhodnutí žalovaný nevysvetlil, prečo v rámci povinnosti presne a úplne zistiť skutočný stav veci nezisťoval, či aj evidenčné karty pridelených ochranných pracovných prostriedkov ostatných zamestnancov boli zamestnancami podpísané alebo nie, ak dôvody svojich rozhodnutí stavia na zistení, že evidenčná karta svedka V. nebola ním podpísaná, napriek tomu, že to žiadny zákonný, podzákonný alebo iný predpis neprikazuje ani nevyžaduje. S ohľadom na povinnosť správneho orgánu presne a úplne zistiť skutočný stav veci, potrebný na odôvodnené rozhodnutie, keď správny orgán nie je naviac viazaný len návrhmi účastníkov konania, správny orgán nemôže z hľadiska odôvodnenia svojho rozhodnutia vystačiť so záverom, že žalobca nepredložil rukolapný dôkaz o opaku skutočnosti, ktorá naviac vyplýva len z jedného dôkazu (výpoveď svedka V.), a ktorá je naviac vyvracaná viacerými inými dôkazmi žalobcu.
48. Nie je zrejmé, prečo faktúra o nákupe ochranných prostriedkov, fotografie, na ktorých je zrejmé, že svedok V. ochranné prostriedky (aspoň niektoré, o ktorých v svojej výpovedi tvrdí, že mu vôbec neboli pridelené - napr. ochranná prilba pridelené) mal, resp. prečo vyjadrenia ostatných zamestnancov nie sú legitímnym, resp. objektívnym dôvodom pre spochybnenie tvrdení svedka V., ktorý naviac nebol ani náležite poučený o možnosti odoprieť výpoveď. Zo zápisnice o podaní informácie pritom nevyplýva ani to, že bol svedok poučený o jeho povinnosti vypovedať pravdivo. Čo sa týka formy výsluchu svedka V., namietal aj to, že napriek základnému dôkaznému prostriedku, a to aj podľa ustanovenia § 34 Správneho poriadku, podľa ktorého sú dôkazmi najmä výsluchy svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka, zápisnica o podaní informácie nie je relevantným, nie to rukolapným podkladom/dôkazom, na ktorom (len) by bolo možné postaviť rozhodnutie správneho orgánu, a to tým skôr, ak skutočnosti tvrdené osobou podávajúcou informáciu, sú vyvrátené, minimálne spochybnené inými dôkazmi.
49. Je zrejmé, že ak Zápisnica o podaní informácie vo veci pracovného úrazu zo dňa 05. 06. 2019, t. j. naviac nie vo veci správneho trestania, nie je zápisnicou o výsluchu svedka podľa ustanovenia § 34 ods. 2 Správneho poriadku. Ak má byť Zápisnica o podaní informácie vo veci pracovného úrazu zo dňa
05. 06. 2019 dôkazným prostriedkom podľa ustanovenia § 34 ods. 2 Správneho poriadku, neobsahuje zákonné poučenia podľa ustanovenia § 35 Správneho poriadku.
50. Okrem toho v súvislosti s absenciou relevantného odôvodnenia, teda absenciou dostatočných dôvodov aj naďalej namietal, že žalovaný nevysvetlil, prečo vo veci nenariadil ústne pojednávanie, ktoré by nepochybne podstatným spôsobom prispelo k skutočnému zisteniu a objasnenia skutočného stavu veci, najmä čo sa týka zjavných rozporov v tvrdeniach svedka V. a predloženej fotodokumentácie, resp. písomných vyjadrení ostatných zamestnancov žalobcu, ktoré mohli a mali byť správnymi orgánmi odstránené.
51. Trval na tom, že pochybenie správnych orgánov spočívalo aj v nedostatočne zistenom skutkovom stave, ktoré bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Trval tiež na nesprávnom právnom posúdení veci z hľadiska povinnosti žalobcu zabezpečiť pri prijatí zamestnancov do zamestnania dňa 01. 07. 2018 ich oboznámenie s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a bezpečnými pracovnými postupmi, atď., keď predmetní zamestnanci boli prijatí do zamestnania už dňom 01. 01. 2018, resp. 27. 12. 2017, kedy s nimi žalobca podpísal dohody o pracovnej činnosti. Ak teda vznik pracovného pomeru nie je v zmysle zákonných definícií a zákonných konštrukcií zamestnávania prijatím do zamestnania, s ktorým sa v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. spája oboznamovacia povinnosť, nemohla žalobcovi dňom 01. 07. 2018 táto povinnosť ani vzniknúť, a žalobca túto povinnosť nemohol dňa 01. 07. 2018 ani porušiť, tak ako porušenie tejto povinnosti namietajú správne orgány. 52. Z odôvodnenia prvostupňového, ale ani odvolacieho správneho orgánu jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovali, ktorá skutočnosť robí ich rozhodnutia nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Javí sa, že správne orgány sa nedostatočne zaoberali námietkami žalobcu, tieto nedostatočne zdôvodnili a nebrali pritom ohľad na skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre v inom, obdobnom konaní (sp. zn. 26S/5/2020), kde z práve z dôvodu nedostatočného zaoberania sa námietkami žalobcov, nevyporiadaním sa s nimi, z dôvodu nedostatočného zistenia stavu veci, a teda z dôvodu nedostatkov dôvodov napadnutých rozhodnutí, tzn. ich nepreskúmateľnosti, tak ako to je namietaná aj v tomto konaní, súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v rámci ktorého súd uložil správnemu orgánu povinnosť doplniť dokazovanie, a to s poukazom na argumenty žalobcov.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
53. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
54. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 20. 07. 2020 (ďalej len zákon č. 125/2006 Z. z .), inšpekcia práce je a/ dozor nad dodržiavaním 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.
Podľa § 19 ods. 1, písm. a/, ods. 3 písm. f/ vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak,
a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur, Závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je f) neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave.
Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
55. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 03. 04. 2020, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný b) bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí.
Podľa § 7 ods. 1, písm. a/, b/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 10) so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi, Zamestnávateľ je povinný zamestnanca oboznámiť v súlade s odsekmi 1 a 2 pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku.
56. Podľa § 3 ods. 1, 5 zák. č. 71/1968 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, účinného v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
57. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. a/ SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 191 ods. 1, písm. e/, ods. 4, 6 správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
58. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č.: PO/BEZ/2020/3410 O-117/2020 zo dňa 27. 04. 2020, ktorým žalovaný o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Nitra č.k. : 302/20/práv. zo dňa 26. 02. 2020 (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodol tak, že mu uložil pokutu vo výške vo výške 2.500,- eur podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona č. 125/2006 Z. z., pričom sa jednalo o závažné porušenie povinnosti podľa ust. § 19 ods. 3 písm. f) zákona č. 125/2006 Z. z., konkrétne za porušenie:
- § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. tým, že žalobca ako zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ku dňu výkonu inšpekcie práce, dňa 28. 05. 2019 bezplatne neposkytol zamestnancovi X. V., potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky - pracovné rukavice, postroj na prácu vo výške, pracovná prilba a pracovné okuliare, na základe predloženého vypracovaného zoznamu, pre jeho pracovnú pozíciu: montážny pracovník a
- zároveň za použitia absorpčnej zásady za porušenie § 7 ods. 3 v nadväznosti na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. tým, že žalobca ako zamestnávateľ si nesplnil povinnosť a nezabezpečil, aby zamestnanci X. V., R. W., F. F., R. L., N. L., boli pri prijatí do zamestnania
zrozumiteľne a preukázateľne oboznámení s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi, s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a s ochranou pred nimi, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. v dňoch 28. 05. 2019, 05. 06. 2019 a 24. 06. 2019 u žalobcu.
59. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis správneho orgánu prvého stupňa zistil, že prvostupňový správny orgán v dňoch 28. 05. 2019, 05. 06. 2019 a 24. 06. 2019 u žalobcu ako zamestnávateľa vykonal inšpekciu práce zameranú na kontrolu právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. O výsledku tejto inšpekcie spísal Protokol č. INA-87-17-2.2/P- E22,A23,A24,A25-19 zo dňa 24. 06. 2019. V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli u žalobcu zistené nedostatky pri prideľovaní OOPP, pričom jedným z nedostatkov bolo porušenie povinnosti v § 6 ods. 2 písm. 2) zákona č. 124/2006 Z. z. tak, ako je definovaný vo výroku prvostupňového správneho orgánu.
60. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, sú založené na nesprávne, resp. nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení. Ďalej namietal, že z odôvodnení rozhodnutí nie je zrejmé, ako, akým spôsobom a na základe akých dôvodov sa vysporiadali s dôkazmi predloženými žalobcom v odvolacom konaní.
61. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že v konaní správne orgány postupovali vo veci uloženia pokuty žalobcovi podľa § 19 ods. 3 písm. f) zákona o inšpekcii práce, a teda na toto konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).
62. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu, že postupom správnych orgánov bolo porušené jeho procesné právo a že sa nemohol oboznámiť s obsahom spisu pred vydaním rozhodnutia, túto považoval správny súd za nedôvodnú, nakoľko z oznámenia o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 11. 02. 2020 vyplýva, že žalobca bol, okrem iného, poučený v súlade s ust. § 33 správneho poriadku o tom, že ako účastník konania má právo oboznámiť sa so spisom nahliadnutím a vyjadriť sa ku všetkým podkladom pre vydanie rozhodnutia. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca toto svoje právo nevyužil, a preto nemôže namietať porušenie tohto procesného práva, nakoľko to, či ho žalobca ako účastník konania využije, je na jeho úvahe. Pokiaľ sa však rozhodne tak, že toto svoje právo nevyužije, ako to urobil i v tomto prípade žalobca, nemôže sa úspešne brániť tým, že boli porušené jeho práva na oboznámenie sa s podkladom rozhodnutia.
63. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že konateľ žalobcu bol oboznámený so zisteniami uvedenými v protokole, a tieto nerozporoval. Žalobca nereagoval ani na oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, avšak svoje námietky vzniesol v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, s ktorým predložil dôkazy podporujúce jeho tvrdenie. Takýto postup žalobcu však žiadnym spôsobom nemá viesť k tomu, aby správne orgány rezignovali na to, aby mali pre svoje rozhodnutie dostatok dôkazov a aby bol skutkový stav zistený dostatočne.
64. Súčasťou administratívneho spisu je i zápisnica o podaní informácie zo dňa 05. 06. 2019 so zamestnancom X. V., podľa ktorej je táto spísaná vo veci pracovného úrazu, pričom ale inšpekcia práce, podľa popísaného zamerania uvedeného v protokole zo dňa 24. 06. 2019, nemala za cieľ zistiť príčiny pracovného úrazu, ale dodržiavanie predpisov na zaistenie BOZP. Zo zápisnice spísanej dňa 05. 06. 2019 je však zrejmé, že obsahom podanej informácie zo strany zamestnanca žalobcu X. V. bol popis, ako došlo k jeho pracovnému úrazu dňa 30. 04. 2019, kde sa vyjadruje i k tomu, aké osobné ochranné pomôcky mu žalobca ako zamestnávateľ pridelil, resp. nepridelil. V administratívnom spise sa potom nachádza evidenčná karta pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnanca X. V., hoci z protokolu vyplýva, že mal byť predložený zoznam pridelených OOPP zamestnancom a evidenčné karty aj ostatných zamestnancov tam uvedených. Okrem toho mal byť predložený i záznam o registrovanom pracovnom úraze zamestnanca X. V. zo dňa 02. 05. 2019. Uvedené listiny, ktoré mali byť inšpektorom práce predložené, sa však v spise nenachádzajú.
65. Pokiaľ jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty bola podaná informácia o podaní vysvetlenia jedného zo zamestnancov žalobcu - X. V., ktorej obsahom je popis vzniku pracovného úrazu tohto zamestnanca, nie je súdu zrejmé, z akého dôvodu neboli žiadaní ostatní zamestnancov žalobcu o poskytnutie informácie a rovnako tak i konateľ žalobcu. Na základe uvedeného sa i súdu javí, že správny orgán prvého stupňa vzal do úvahy pri svojom rozhodovaní len tie dôkazy, ktoré boli získané jednostranne, naviac, od zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz a teda s tým je spojené riziko, že vo svojej výpovedi k okolnostiach pracovného úrazu sa bude snažiť vyviniť. Inak povedané, jeho výpoveď mohla byť účelová a inšpektorom potom postačovalo zistenie, že jeho evidenčná karta o pridelených OOPP nebola zamestnancom podpísaná. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že pokiaľ by bola evidenčná karta zamestnancom podpísaná, nedostal by sa žalobca do dôkaznej núdze. Nie je však možné tieto zistenia založiť len na formálnom dôkaze, ak je možnosť zistiť skutkový stav aj inými dôkazmi, na ktoré poukazoval žalobcu i v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.
66. Žalobca namietal, že orgány verejnej správy na prejednanie správneho deliktu nenariadili ústne pojednávanie, ktoré je síce fakultatívne, ale v tomto prípade sa i súdu javí ako žiadúce. Správny súd má za to, že uvedená námietka je dôvodná. Správny poriadok v ust. § 21 ukladá orgánu verejnej správy povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, ak to ustanoví osobitný zákon alebo to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Citované ust. § 21 teda dáva orgánu verejnej správy možnosť zvážiť (ak osobitný zákon neustanovuje povinnosť nariadiť ústne pojednávanie), či k prejednaniu veci s ohľadom na jej povahu je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Cieľom ústneho pojednávania v správnom konaní je predovšetkým zistiť skutočný stav veci, odstrániť rozpory medzi tvrdeniami viacerých účastníkov správneho konania, prípadne vykonať obhliadku, resp. výsluch svedkov. Je teda možné uzavrieť, že nariadenie ústneho pojednávania orgánom verejnej správy je obligatórne iba v prípade, ak tak ustanovuje osobitný predpis, pričom v ostatných prípadoch je len na zvážení konajúceho orgánu verejnej správy, či ústne pojednávanie nariadi alebo nie. Zákon č. 125/2006 Z. z. ako osobitný predpis povinnosť nariadiť ústne pojednávanie orgánu verejnej správy v konaní o uložení pokuty za správny delikt podľa § 19 citovaného zákona neustanovuje. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, ale i pred žalovaným potom, čo boli produkované dôkazy spolu s podaným odvolaním, vystala potreba objasniť vec na ústnom pojednávaní, keďže podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy bol Protokol o výkone inšpekcie práce zo dňa 24. 06. 2019 a zápisnica o podaní informácie len jedným zo zamestnancov, ktorý utrpel pracovný úraz. Je síce pravdou, že žalobca vyslovene nežiadal nariadiť ústne pojednávanie ani v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ale z povahy dôkazov ním predložených k podanému odvolaniu bolo celkom jednoznačne zrejmé, že bolo potrebné doplniť dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci. Z charakteru dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že v tomto konkrétnom prípade by nariadenie ústneho pojednávania prispelo k objasneniu veci. Za takýchto okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že neuskutočnenie ústneho pojednávania v administratívnom konaní mohlo byť na ujmu požiadavkám uvedeným v čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania. V súdenej veci, pokiaľ by správny orgán mal ambíciu zistiť skutkový stav tak, aby nevznikli pochybnosti, sa javí i súdu potrebné nariadiť ústne pojednávanie, resp. doplniť dokazovanie, vykonaním výsluchov ostatných zamestnancov, ktorí boli prítomní pri pracovnom úraze X. V. a vedeli by sa vyjadriť k tomu, aké pracovné pomôcky mal na sebe, a teda tým prispieť k objektívnemu zisteniu okolností pridelenia OOPP X. V..
67. Napriek tomu, že žalobca v podanom odvolaní ako jeho prílohy predložil dôkazy spochybňujúce skutočnosti zistené správnym orgánom prvého stupňa pri inšpekcii práce, žalovaný správny orgán nepovažoval za potrebné sa nim zaoberať a bez ďalšieho sa priklonil k zisteniam, ktoré produkoval správny orgán prvého stupňa. Svoje úvahy však nevysvetlil spôsobom, z ktorého by bolo správnemu súdu zrejmé, z akého dôvodu nepovažoval za potrebné sa zaoberať dôkazmi produkovanými žalobcom. Odôvodnenie je podstatnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia a jeho úlohou je presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán reaguje na dva okruhy problémov a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti je potrebné považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym
posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a prázdnym posúdením.
68. Účastník správneho konania má právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania. Pod pojmom vyrovnať sa s námietkami účastníka konania znamená to, že správny orgán uvedie dôvody, prečo prijal alebo odmietol argumentáciu účastníka konania, a ak argument odmietol, je správny orgán povinný tento argument vyvrátiť alebo spochybniť alebo vysvetliť, prečo ho považuje za irelevantný.
69. V preskúmavanej veci bolo nesporné, že žalovaný ako odvolací orgán sa pri rozhodovaní odvolania obmedzil iba na konštatáciu, že prvostupňový správny orgán vyhodnotil všetky dôkazy správne, zistil skutkový stav správne a odvolací správny orgán bol povinný aj napriek týmto skutočnostiam, ktoré konštatoval v rozhodnutí preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, pričom bol povinný zistiť skutočný stav veci a nemal sa obmedziť iba na tie skutočnosti a dôkazy, ktoré boli realizované v prvostupňovom konaní. Pri preskúmavaní rozhodnutia bol žalovaný ako odvolací orgán povinný postupovať nezávisle s konaním prvostupňového správneho orgánu posúdiť vec samostatne z hľadiska tak skutkového, ako aj právneho vyhodnotenia veci, z čoho by vyplývalo, že mal aj z vlastného podnetu vykonať nové dôkazy v záujme dostatočného zistenia skutkového stavu. Správny súd poukázal na to, že správne konanie tvorí jeden celok, a preto s dôrazom na ustanovenie § 46 zákona o Správnom konaní žalovaný ako odvolací orgán zodpovedal za to, že rozhodnutie o odvolaní, je v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
70. K námietkam žalobcu týkajúcim sa porušenia ust. § 7 ods. 3 zák. č. 124/2006 Z. z. súd uvádza, že sa s nimi nestotožňuje, nakoľko pracovný pomer u žalobcu vznikol zamestnancom X. V., R. W., F. F., R. L. a N. L. dňa 01. 07. 2018, čo preukazujú pracovné zmluvy založené v administratívnom spise. Žalobca preukazoval oboznámenie zamestnancov, ktorí predtým vykonávali prácu na základe dohody o vykonaní práce dodávateľsky, spoločnosťou LM + JM s.r.o. pre odberateľa ENELSTSAV s.r.o., ktorá spoločnosť mala uzatvorené dohody o vykonaní prác s tými istými zamestnancami v roku 2017 a ktorá spoločnosť je personálne prepojená so žalobcom. Skutočnosť, že uvedení zamestnanci sa stali na základe pracovných zmlúv zamestnancami žalobcu od 01. 07. 2018 znamená, že sa na žalobcu ako zamestnávateľa vzťahovala povinnosť oboznámiť ich s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, ako i s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi, v súlade s ust. § 7 zák. č. 124/2006 Z. z.
K uvedenému však súd považuje za potrebné uviesť, že z hľadiska materiálneho porušenia uvedeného ustanovenia by sa javilo ako správne prihliadnuť na skutočnosť, že zamestnanci boli oboznámení s predpismi na ochranu BOZP a ďalšími pri uzatvorení dohôd o vykonaní práce a vyhnúť sa tak prílišnému formalizmu pri určení zodpovednosti žalobcu za správny delikt, prípadne i pri učení výšky pokuty.
71. Správny orgán má povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a zadovážiť si dostatok podkladov, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazovali, že žalobca sa dopustil skutku, ktorým mal porušiť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo o BOZP. Podľa názoru správneho súdu zo zisteného skutkového stavu takýto záver prijať nemožno, a preto je dokazovanie potrebné doplniť o výsluchy svedkov - ostatných zamestnancov žalobcu, ako i konateľa žalobcu k tomu, či len jeden zamestnanec žalobcu - X. V. nemal bezplatne pridelené potrebné a účinné OOPP, prípadne vykonať i konfrontáciu rozdielnych výpovedí, a to aj z pohľadu overenia ich vierohodnosti z hľadiska účelu, ktorému majú viesť, ktoré dokazovanie by odstránilo vzniknuté pochybnosti.
72. Súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia (opatrenia) a postupu správneho orgánu je posudzovať, či si správny orgán, príslušný na konanie, zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav a či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako i procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.
73. Správny orgán má povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a zadovážiť si dostatok podkladov, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazovali, že žalobca sa dopustil skutkov, ktorými mal porušiť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo o BOZP. Podľa názoru správneho súdu zo zisteného skutkového stavu takýto záver prijať nemožno, a preto je dokazovanie potrebné doplniť a až po jeho doplnení opäť vo veci rozhodnúť.
74. S poukazom na vyššie uvedené bolo potrebné v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. e/, c/ SSP zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (čoho sa žalobca i domáhal) a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
75. V ďalšom konaní bude správny orgán viazaný vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP). Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V ďalšom konaní bude preto potrebné, aby správny orgán prvého stupňa na základe podkladov zhromaždených v rámci doplneného dokazovania opätovne a vyporiadal sa dôkazmi, ktoré navrhol žalobca v podanom odvolania a aby súčasťou podkladom rozhodnutia boli objektívne zistené a zrozumiteľne identifikované skutočnosti podložené obsahom administratívneho spisu a so zákonom.
76. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe) priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP).
77. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté 7v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.