Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9P-216-2018.pdf
PDF · 99.59 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/216/2018
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o maloletého K. C., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko J. R. K., A. P. č. XXX/XA, t. č. V. č. XXX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracoviskom J. R. K., dieťa matky T. C., nar. 9. 1. XXXX, trvalé bydlisko J. R. K., A. P. č. XXX/XA, občianky Slovenskej republiky a otca K. C., nar. XX. X. XXXX, ktorý zomrel dňa X. X. XXXX, občana Slovenskej republiky, o návrhu starých rodičov maloletého dieťaťa: H. C., nar. XX. X. XXXX a N. C., nar. XX. X. XXXX, obidvaja trvalé bydlisko V. č. XXX, adresa na doručovanie písomností V. XXX, občanov Slovenskej republiky, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a návrhu na určenie výživného pre maloleté dieťa, na pojednávaní na Okresnom súde Žilina dňa 26. 11. 2018, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa:
K. C., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko J. R. K., A. P. č. XXX/XA, t. č. V. č. XXX, občana Slovenskej republiky,
do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti
.
starých rodičov: H. C., nar. XX. X. XXXX a N. C., nar. XX. X. XXXX, obidvaja trvalé bydlisko V. č. XXX, adresa na doručovanie písomností V. XXX, občanov Slovenskej republiky.
II. Starí rodičia H. C. a N. C. sú o p r á v n e n í a p o v i n n í vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého K. C..
Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú iba v bežných veciach.
III. Súd u r č u j e v ý ž i v n é matky T. C., nar. X. X. XXXX, pre maloletého K. C. vo výške 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne, ktoré bude poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd n e u p r a v u j e styk matky T. C. s maloletým K. C..
V. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 21. 8. 2018, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 21. 8. sa navrhovatelia domáhali, aby súd zveril maloleté dieťa do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti a určil výživné pre maloleté dieťa.
2. Návrh navrhovatelia odôvodnil tým, že ich syn K. C. (otec maloletého dieťaťa) zomrel dňa X. X. XXXX. Matka maloletého dieťaťa sa následne odsťahovala k priateľovi, ktorý sa k maloletému dieťaťu zle správal. Matka maloleté dieťa požíva alkoholické nápoje a fyzicky trestala syna. O maloleté dieťa sa starali prakticky od narodenia. Majú vytvorený pekný vzťah. Vzťah medzi matkou dieťaťa a jej priateľom vyvrcholil tým, že ich fyzicky napadol. Odvtedy je maloletý K. v ich osobnej starostlivosti.
3. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 27. 8. 2018, sp. zn. 9P 216/2018 bolo maloleté dieťa zverené predbežným opatrením do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina.
4. Matka maloletého dieťaťa sa k návrhu navrhovateľov v určenej lehote nevyjadrila.
5. Matka bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná. Na pojednávanie sa nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania. Preto súd rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti matky.
6. Navrhovatelia vo výpovedi na pojednávaní zhodne uviedli, že sa o maloleté dieťa starajú prakticky od narodenia. Ich syn K. C. zomrel v roku XXXX. Nevesta sa odsťahovala následne k svojmu priateľovi. Odišla aj s dieťaťom. Potom si začali brávať vnuka cez víkendy. Bolo to asi v roku 2016. Brávali si ho čoraz častejšie. Od 8/2018 sa o vnuka starajú nepretržite. Matka bola na protialkoholickom liečení tento rok. Priateľ matky dieťaťa ich fyzicky napádal. Matka nemá vytvorené podmienky, aby sa o dieťa starala. K. je u nich spokojný. Navštevuje ZŠ v V.. Predtým navštevoval ZŠ v J. R. K.. Majú vytvorený s K. dobrý vzťah. Ich zdravotný stav im umožňuje sa o vnuka starať. Neboli odsúdení ani priestupkovo postihnutí. Bývajú v rodinnom dome. Obidvaja sú na invalidnom dôchodku, ich mesačný príjem je 500 EUR. K. je zdravý a má diagnostikovanú ľahkú formu autizmu. Priemerné mesačné výdavky s vnukom sú asi 150 EUR. Matka navštívila vnuka naposledy v septembri 2018. Doniesla mu kartičku do mobilu a nič iné. Nič mu nekupuje. Vnuk s ňou ani komunikovať nechce. Vyjadruje sa tak, že chce byť u nich. Pokiaľ bude matka triezva, v žiadnom prípade nebudú brániť tomu, aby sa stretávala so svojim dieťaťom.
7. Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu vyhovieť. V starostlivosti o dieťa neboli zistené nedostatky. Navrhla určiť výživné matky pre maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa.
8. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:
Z rodného listu maloletého dieťaťa zistil, že jeho matkou je T. C. a otec K. C..
Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 15P 61/2013 súd zistil, že otec maloletého dieťaťa zomrel dňa X. X. XXXX.
Z vykonaných lustrácií súd zistil, že navrhovatelia neboli odsúdení ani priestupkovo postihnutí. Sú občanmi Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území SR. Poberajú invalidné dôchodky. Matka dieťaťa poberá vdovský dôchodok 190, 10 EUR. Naposledy bola zamestnaná vo firme O. E. I., s.r.o.
- do 31. 12. 2017. V roku 2018 pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti od 29. 3. 2018 do 10. 4. 2018.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka U. súd zistil, že matka dieťaťa poberala od 1. 8. 2017 nemocenské dávky v celkovej výške 197, 50 EUR. Je jej vyplácaný aj sirotský dôchodok 122, 40 EUR.
Z lekárskych správ súd zistil, že navrhovatelia sú zdravotne spôsobilí starať sa o maloleté dieťa.
Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine starých rodičov súd zistil, že navrhovatelia sa riadne starajú o maloleté dieťa v rodinnom dome. Medzi maloletým dieťaťom a starými rodičmi je veľmi pekný vzťah. Maloleté dieťa sa vyjadrilo tak, že chce zostať so starými rodičmi, ktorí sa oň starali prakticky od narodenia. Matka bola opakovane na protialkoholickom liečení. Jej partner ju fyzicky napáda, kvôli čomu bola aj v nemocnici. Maloletý K. má diagnostikovanú ľahkú formu autizmu. Navrhovatelia majú v obci dobrú povesť. Je v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov.
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 44 ods. 2 zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
Podľa § 45 ods. 3 zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práva povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Podľa § 45 ods. 7 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160701>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20160701> sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.
10. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom navrhovateľov, výsluchom kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.
11. Z vykonaného dokazovania vyplýva nasledovný skutkový stav veci:
Matka dieťaťa vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje. Otec dieťaťa zomrel. O maloleté dieťa sa od narodenia prakticky starajú navrhovatelia. Sú zdravotne spôsobilí vychovávať maloleté dieťa, bezúhonní a majú v mieste bydliska dobrú povesť. Sú poberatelia invalidných dôchodkov. Maloleté dieťa má k navrhovateľom pozitívny vzťah, vyjadrilo sa tak, že chce bývať u navrhovateľov.
Navrhovatelia sa o maloleté dieťa riadne starajú, majú ho dočasne zverené na základe predbežného opatrenia. Spĺňajú všetky zákonné predpoklady, aby sa o dieťa mohli starať. Majú vytvorené všetky
podmienky pre starostlivosť o dieťa a súd poukazuje aj na blízke rodinné väzby (starí rodičia). V starostlivosti navrhovateľov o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky.
Záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, keďže matka nie sú schopná aktuálne takúto starostlivosť sústavne zabezpečovať. Súd prihliadol aj na názor maloletého dieťaťa, ktoré už vie pochopiť predmet konania. Pokiaľ by sa pomery na strane matky zmenili, nie je vylúčené, že v budúcnosti bude maloleté dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti, ak to bude v jeho najlepšom záujme.
V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 45 ods. 9 Zákona o rodine, podľa ktorého súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia (v konkrétnom prípade matka) môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
Matka maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine maloletého dieťaťa bude aj naďalej vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria starým rodičom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Matka má právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa so starými rodičmi, ktorým bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodne o výkone tohto práva, rozhodne na jej návrh súd.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol, že nie je potrebné v súčasnosti upravovať styk matky s maloletým dieťaťom. Navrhovatelia uviedli, že nebudú brániť matky v styku s dieťaťom za predpokladu, že nebude pod vplyvom alkoholu.
13. Súd určil výšku výživného, ktoré je povinná platiť matka na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, keďže nebolo preukázané, že matka má príjem (okrem vdovského dôchodku) a má aj zdravotné problémy, a to od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, keďže takúto povinnosť súd určil už v uznesení o nariadenom neodkladnom opatrení. Dlh na výživnom preto matke nevznikol. Vyživovacia povinnosť matky voči maloletému dieťaťu, jeho zverením do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom nezaniká.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania ani náhradu trov konania nežiadali. Neboli zistené ani osobitné dôvody na priznanie nároku na náhradu trov konania účastníkom konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.