Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-78-2018.pdf
PDF · 106.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Csp/78/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. B. XXX/XX, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 503,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 47,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 47,47 eur od 3.11.2015 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca, ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. z titulu zlúčenia sa žalobou doručenou súdu dňa 17.8.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 503,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 3.11.2015 do zaplatenia. V žalobe ďalej žalobca uviedol, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. dňa 15.3.2014 uzavrela so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. 20653319, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 687,20 eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve. Podľa zmluvy mal žalovaný povinnosť splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach po 49,21 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky 1181,04 eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil sumu 639,73 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. listom z 27.8.2015 - predžalobná upomienka vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade dlžných splátok a upozornila žalovaného na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Dňa 19.10.2015 spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. a úver zosplatnila. Túto pohľadávku predstavujúcu len istinu (žalobca si neuplatňuje náklady na vymáhanie a ani zmluvnú pokutu) žalovaný neuhradil, je v omeškaní a preto má žalobca nárok i na úrok z omeškania. V žalobe žalobca označil a k žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy.
2. Súd žalobu spolu s prílohami doručil žalovanému s tým, že mu umožnil vyjadriť sa k nej, označiť dôkazy, zároveň ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. V konaní ide o spotrebiteľský spor, ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd postupom podľa ust. § 297 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie.
4. Súd z tvrdení žalobcu, ktoré zo strany žalovaného neboli popreté a z listinných dôkazov žalobcu, a to: Zmluva o pôžičke zo dňa 15.3.2014, predžalobná upomienka zo dňa 27.8.2015 s doručenkou, oznámenie zo dňa 28.10.2015 o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľad splátok a úhrad, Notárska zápisnica N3283/2017 zo dňa 11.12.2017 s prílohou zistil, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so žalovaným uzatvoril dňa 15.3.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa Consumer Finance Holding, a.s. so žalovaným dohodli na poskytnutí pôžičky na kúpu tovaru - televizor-UE46F6740. Účastníci zmluvy sa dohodli na podmienkach: výška pôžičky 687,20 eur, celková čiastka: 1147,68 eur, s poistením: 1181,04 eur, celkové náklady spotrebiteľa: 460,48 eur, počet splátok: 24, splátka: 47,82 eur, s poistením 49,21 eur, ročná úroková sadzba 71,29 %, RPMN 71,29 %, priemerná hodnota RPMN 46,30 %. Termín konečnej splatnosti: 03/2016. Dňa 27.8.2015 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vyzvala žalovaného k úhrade dlžnej splátky v mesiaci 6/2015 v lehote do 5.10.2015, s upozornením na možnosť zosplatnenia celého dlhu. Listina zo dňa 27.8.2015 bola žalovanému doručená dňa 11.9.2015. Listom zo dňa 28.10.2015 adresovaným žalovanému spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oznamuje, že dlh zo zmluvy č. 20653319 sa stáva splatným v celom rozsahu, t.j. vo výške 503,28 eur. Ďalej z predložených listín spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Prehľad splátok a úhrad na meno klienta-žalovaného vyplýva, že žalovaný spoločnosti Consumer Finance Holding,a.s. uhradil sumu 639,73 eur. V bode 12.4 zmluvy zo dňa 15.3.2014 je uvedené, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. Pohľadávku zo zmluvy zo dňa 15.3.2014 voči žalovanému nadobudol žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31320155, ktorá sa v dôsledku ich zlúčenia zo dňa 11.12.2017 stala nástupnickou spoločnosťou spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. Z výpočtu RPMN prostredníctvom interaktívnej kalkulačky bežne dostupnej na verejnej sieti portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR vyplýva, že pri pôžičke poskytnutej na základe zmluvy zo dňa 15.3.2014 je výška RPMN 72,12 %. Z listiny-Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny rok 2014 (bežne dostupné na internetovej stránke Národnej banky Slovenka) je zrejmé, že v podobných prípadoch poskytnutia finančných prostriedkov ako v prípade Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.3.2014 banky v období 3/2014 poskytovali úvery s úrokom 10,21 % (a v priemere v roku 2014 s úrokom vo výške 10,58 %).
5. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014).
6. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
8. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
9. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
10. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), alebo v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
11. Podľa § 39 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
12. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
13. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
14. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
16. Uvedená zmluva zo dňa 15.3.2014 má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý poskytnutím pôžičky uspokojoval svoje osobné potreby a žalobca resp. predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014). Na uvedenom závere nič nemení, že následne pohľadávka z tejto zmluvy prešla v dôsledku zlúčenia na iný subjekt. Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a vzhľadom na predmet zmluvy i zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle citovaného zákona musí mať zmluva o spotrebiteľských úveroch písomnú formu a musí obsahovať v zákone taxatívne uvedené náležitosti. Zákon priamo sankcionuje absenciu určitých náležitostí, stanovuje, že zmluva síce je platná, ale úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy bol i údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a tento údaj v zmluve musí byť uvedený a nie je možné, aby sa k tomuto údaju dopracovával účastník zmluvy výkladom alebo výpočtom a v zmluve je len údaj 3/2016, nie je zrejmý presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Taktiež v zmluve nie sú uvedené údaje, správne údaje o všetkých predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, zmluva obsahuje len údaj o ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že v zmluve sa nachádza predformulovaný text o poistení schopnosti splácať splátky, avšak zmluva vôbec nepredpokladá odmietnutie tohto poistenia, pripúšťa odmietnutie len iného typu poistenia (B), komplexného poistenia). Zo znenia formulárovej zmluvy zo dňa 15.3.2014 vyplýva, že dohoda o poistnom, uvedená v základných parametroch úveru (pôžičky) bola podmienkou uzavretia zmluvy a žalovaný musel podpísať aj dojednanie o poistnom, pokiaľ chcel dosiahnuť poskytnutie pôžičky. Pokiaľ tvorilo výšku splátky úveru aj poistné vo výške 1,39 eur (ako 49,21-47,82, splátka s poistením a bez poistenia) malo byť nevyhnutne toto poistné ako také zahrnuté pre účely výpočtu RPMN. Všetky tieto okolnosti (predformulovaný text zmluvy bez možnosti odmietnutia poistenia, výška poistného) nasvedčujú tomu, že poistenie uzavreté veriteľom nie je osobitnou službou poskytnutou dlžníkovi, ale bolo vecou obchodných nákladov samotného veriteľa, predchodcu žalobcu. A preto náklady na poistenie bolo potrebné zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa, pretože to bolo podmienkou toho, aby žalovaný získal spotrebiteľský úver alebo ho získal za ponúkaných podmienok. Vychádzajúc z výšky celkových nákladov úveru a výšky RPMN uvedenej v zmluve vyplýva, že suma mesačného poplatku spojeného s poistením schopnosti splácať splátky dojednaného na dobu 24 mesiacov nebola do celkových nákladov a tak nebola zohľadnená ani pri výpočte RPMN a preto výška RPMN bola vypočítaná nesprávne (72,12 % namiesto 71,29 %, napr. podľa výpočtov interaktívnej kalkulačky dostupnej na verejnej sieti, portál finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR ). S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že z tohto dôvodu je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v úverovej zmluve je obligatórny údaj nesprávny, je v neprospech spotrebiteľa čo spôsobuje, že veriteľ nemôže požadovať úroky a poplatky. V úverovej zmluve je tento obligatórny údaj nesprávny, je v neprospech spotrebiteľa, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume „preplatenia“ úveru, čo spôsobuje, že veriteľ nemôže požadovať žiadne úroky a poplatky.
17. Ďalej súd poukazuje, že zmluva o pôžičke je odplatnou zmluvou len za predpokladu, že sa tak strany dohodli. Odplata pri peňažnej pôžičke môže spočívať v dohode o úrokoch, pričom dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Pri nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky. Rozhodne nie však viac ako 100% oproti priemeru bank, aj napriek týmto skutočnostiam bol medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke dohodnutý úrok (71,29 % ročne), ktorý viac ako 100 % prekračuje úrokovú mieru dohodnutú pri úveroch, ktoré poskytovali v roku 2014 banky (10,58 %), čo nie je akceptovateľné. Aj keď maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012 sp.zn. 5Cdo 26/2011). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR č. 21 Cdo 1484/2004,v zmysle ktorého neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na neprimeraný rozdiel odplaty (úroku) dohodnutej zmluvnými stranami v zmluve o pôžičke a odplaty (z úveru) v bankách súd má za to, že odplata bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, a preto je Zmluva o pôžičke v časti dohodnutých úrokov neplatná, a žalobca, ktorý vstúpil na základe zmluvy o zlúčení do práv veriteľa, ako veriteľ nemá i z tohto dôvodu nárok na úroky z poskytnutej pôžičky.
18. Zmluva o pôžičke zo dňa 15.3.2014 je z vyššie uvedených dôvodov bezúročná a vzhľadom na § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa táto zmluva považuje za bezúročná i bez poplatkov. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil mal súd za preukázané, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutú pôžičku riadne nesplácal. Žalovaný z dôvodu, že spotrebiteľský úver- pôžička, ktorá mu bola poskytnutá na základe zmluvy zo dňa 15.3.2014 je bezúročná a bez poplatkov, tak bol povinný vrátiť žalobcovi iba skutočne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 687,20 eur, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Z tvrdení žalobcu a z predloženej listiny žalobcu - prehľad splátok a úhrad, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil súd zistil, že žalovaný žalobcovi uhradil len sumu 639, 73 eur a na základe týchto skutočností a zákonných ustanovení žalobcovi patrí právo na zaplatenie sumy 47,47 eur (687,20-639,73) spolu s úrokom z omeškania. Žalovaný si svoju povinnosť v celom rozsahu nesplnil. Pohľadávku z tejto zmluvy nadobudol žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s.,) a to na základe zlúčenia zo dňa 11.12.2017 a preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť zostatok nevrátených poskytnutých finančných prostriedkov žalobcovi a vo zvyšku istiny i spolu s uplatneným príslušenstvom (úrokom z omeškania) súd žalobu zamietol.
19. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi istinu vo výške 47,47 eur (poskytnuté a doteraz nevrátené finančné prostriedky). Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi právo popri dlžnej istine i na úhradu úroku z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 3.11.2015, t.j. po dni 28.10.2015, kedy listom oznámil žalovanému, že v dôsledku neuhradenia dohodnutých splátok si uplatnil právo na celé plnenie. Nakoľko uvedený vzťah medzi účastníkmi zmluvy bol posúdený ako občianskoprávny vzťah, i dojednania ohľadne úroku z omeškania sa musia spravovať občianskoprávnymi ustanoveniami, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného v čase uzatvorenia právneho úkonu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase keď sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku či už s jednotlivými splátkami pôžičky i následne celého úveru, celej pôžičky t.j. v čase od 10.9.2014 do 9.12.2015 predstavovala výšku 0,05 % a preto výška úroku z omeškania je 5,05 % ročne. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania v uplatnenej výške 5,05 % z priznanej časti (zostatku nevrátených finančných prostriedkov) od uplatneného dňa t.j. od 3.11.2015, ktorý deň nepredchádza dňu omeškania žalovaného s celým dlhom a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol.
20. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
21. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 47,47 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie 455,81 eur bol žalovaný úspešný (v ktorej časti i s príslušenstvom bola žaloba zamietnutá) a preto by žalovanému patril nárok na náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania si neuplatnil, z priebehu sporu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli a preto súd rozhodol že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).