Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/236/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205 proti žalovanému F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M. W. XXXX/XX, S., štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 702,94 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca Consumer finance holding, a.s. žalobou podanou dňa 18.12.2017 požiadal súd, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 702,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 3.3.2015 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke ev. č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol pôžičku v sume 2.100 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sú všeobecné obchodné podmienky. Pôžičku sa žalovaný zaviazal veriteľovi splatiť v 60 mesačných splátkach po 49,79 Eur, t.j. celkovú sumu 2.987,40 Eur. Do podania žaloby uhradil žalovaný titulom pôžičky sumu 2.252,28 Eur. Žalovaný svoj záväzok splácať pôžičku riadne a včas porušil, preto žalobca listom zo dňa 31.12.2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru, no keďže dlžné splátky žalovaný neuhradil, žalobca úver zosplatnil ku dňu 19.2.2015, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 25.2.2015. Žalobca zmluvnú pokutu v sume 91,25 Eur proti žalovanému neuplatňuje. Úrok z omeškania uplatňuje žalobca odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktoré bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou a považuje sa za doručené 5. dňom od podania na poštovú prepravu v zmysle čl. 13 zmluvných podmienok. Dlh žalovaný dobrovoľne nesplnil, preto sa žalobca obrátil na súd.

2. V priebehu konania pôvodný žalobca zanikol dňa 1.1.2018, jeho právnym nástupcom sa stal VÚB, a.s., s ktorým súd na základe uznesenia č.k. 20Csp 236/2017-13 zo dňa 26.3.2018 pokračoval ako so žalobcom. Nový žalobca postúpil pohľadávku proti žalovanému obchodnej spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., a žalobca navrhol pripustiť zmenu účastníka na strane žalobcu. Preto súd uznesením č.k. 20Csp 236/2017-27 zo dňa 19.6.2018 pripustil, aby do konania namiesto žalobcu VÚB, a.s. vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o..

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci mu bola aj s výzvou na vyjadrenie doručená.

4. Súd vec prejednal podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý neprítomnosť svoju a žalobcu ospravedlnil, súhlasil s rozhodnutím v ich neprítomnosti a trval na podanej žalobe.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením žaloby, zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa XX.XX.XXXX, všeobecných obchodných podmienok, listu zo dňa 31.12.2014 - predžalobnej upomienky, fotokópie doručenky od žalovaného, oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 25.2.2015, prehľadu splátok a úhrad ohľadom zmluvy o pôžičke, návrhu na zmenu žalobcu zo dňa 5.4.2018, prílohy č. 3 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenia zo dňa 21.3.2018 o postúpení pohľadávky, poštového podacieho hárku, podania žalobcu zo dňa 23.11.2018, a zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Consumer finance holding, a.s., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke ev. č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 2.100 Eur žalovanému, s tým, že žalovaný sa zaviazal uhradiť veriteľovi 60 mesačných splátok pôžičky po 49,79 Eur, celková suma pôžičky bola uvedená vo výške 2.987,40 Eur, celkové náklady spotrebiteľa vo výške 887,40 Eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 15,90%, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 15,90%, priemerná hodnota RPMN vo výške 20,68%, termín konečnej splatnosti je vymedzený: 12/2015. V závere zmluvy o pôžičke je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sú všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj „VOP“). Podľa bodu 6.1. VOP je klient povinný splácať riadne a včas pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume uvedenej v zmluve a v termíne podľa bodu 6.2. týchto podmienok. V zmysle bodu 6.2. VOP pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.4. VOP prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, alebo po doručení služby pokiaľ nie je dohodnuté inak. Podľa bodu 12.2. veta prvá VOP klient aj spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu.

7. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve o pôžičke súd zistil, že žalovaný uhradil od 18.1.2011 do 25.9.2014 splátky pôžičky v celkovej výške 2.252,28 Eur.

8. Predžalobnou upomienkou zo dňa 31.12.2014 Consumer finance holding, a.s. vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok v sume 137,64 Eur s tým, že ak do 5.2.2015 nedôjde k úhrade splátky pôžičky splatnej v mesiaci október 2014 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Z fotokópie doručenky vyplýva, že veriteľ túto listinu zaslal žalovanému na jeho adresu uvedenú v zmluve o pôžičke, pričom zásielka bola prevzatá dňa 9.1.2015. V oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru Consumer finance holding, a.s. oznámil žalovanému, že pre nedodržanie platobnej disciplíny ani po jeho výzve, bol úver predčasne zosplatnený a vyzval žalovaného na úhradu celého zostatku úveru v sume 712,67 Eur, z čoho istina úveru predstavuje 702,94 Eur.

9. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. uzavrel zmluvu o pôžičke. Žalovaný pôžičku čerpal, splácal ju. Následne bol žalovaný práceneschopný 7 mesiacov, preto sa omeškal so splácaním pôžičky. Žalovaný má za to, že si žalobca voči nemu uplatňuje neprimerane vysoké úroky z pôžičky. Poukázal na výšku istiny pôžičky a celkovú sumu nákladov, ktoré žalobca požaduje, a ktoré žalovaný čiastočne aj uhradil. Celú istinu žalovaný už uhradil a čosi aj preplatil nad istinu. Žalovaný nie je ochotný zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť, ktorú voči nemu žalobca uplatnil.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu , najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke /ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

14. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

15. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej v zmysle § 657 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi pôžičku v sume 2.100 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazala vrátiť veriteľovi spolu s úrokmi, a to zaplatením 60 mesačných splátok po 49,79 Eur.

20. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný obsah zmluvy a formulárových VOP pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu vzorový text zmluvy používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní tovarov iným spotrebiteľom. Žalovanému poskytol pôžičku veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jeho označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého pobytu. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom opak žalobca netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy o pôžičke, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými preukázateľne nadobudol od predchádzajúceho veriteľa VÚB, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.3.2018, čo bolo preukázané z prílohy č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a z oznámenia predchádzajúceho veriteľa VÚB, a.s. zo dňa 21.3.2018 o postúpení pohľadávky zaslaného dňa 22.3.2018 žalovanému poštou, ako vyplýva z podacieho hárku. Predchádzajúci veriteľ VÚB, a.s. sa stal právnym nástupcom po Consumer Finance Holding, a.s., ktorý zanikol dňa 1.1.2018 v dôsledku rozdelenia zlúčením, ako vyplýva z výpisu z obchodného registra.

22.1. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a údaj o dobe trvania zmluvy. V tomto smere súd považuje za nedostatočný údaj v zmluve o termíne konečnej splatnosti vymedzený 12/2015. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Nie je postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti dá vyvodiť z iných ustanovení zmluvy. Povinnosť uvádzať túto obligatórnu náležitosť zmluvy bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016). Jedná sa o rozhodnutia súdov vyšších inštancií, ku ktorým sa tunajší súd prikláňa, pričom všeobecné súdy na takomto výklade citovaného ustanovenia zotrvali ako vyplýva z novšej judikatúry, napr. z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co 122/2017 zo dňa 12.12.2017, rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co 225/2017 zo dňa 25.10.2017, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co 66/2017 zo dňa 15.8.2017.

22.2. V zmluve o úvere je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 15,90%, no absentuje v nej výslovné uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN, ktoré náležitosti musia byť v zmluve o úvere tiež uvedené v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z..

22.3. Súd ďalej zistil, že v zmluve o úvere nie je uvedená náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z., a to celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Ide o mimoriadne dôležitý údaj , bez uvedenia ktorého v zmluve spotrebiteľ nemôže poznať celkový rozsah svojho záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je uvedené, že celková suma pôžičky predstavuje 2.987,40 Eur. K tomu súd uvádza, že uvedené slovné spojenie „celková suma pôžičky„ nenapĺňa dikciu zákona, keďže v zmluve malo byť jednoznačne uvedené „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“, aby túto náležitosť dokázal priemerný spotrebiteľ odlíšiť od iných ustanovení zmluvy a pochopiť jej význam a získať informáciu, akú celkovú sumu je povinný veriteľovi na základe zmluvy o úvere zaplatiť. Slovné spojenie „celková suma pôžičky“ pôsobí mätúco, pretože je zameniteľné so sumou poskytnutej pôžičky. Preto súd uzavrel, že v zmluve o úvere absentuje podstatná náležitosť v zmysle zákona: celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

22.4. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahu úveru. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyložil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 zákona. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text zmluvných ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia dôslednej a účinnej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v písomnej forme obsahovať stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý zodpovedá za to, že zmluva má zákonne náležitosti nasledujú pre neho primerané a odrádzajúce sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K rovnakému záveru dospeli aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.2.2016 a Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/363/2016-115 zo dňa 19.4.2017. Pre absenciu uvedených náležitostí sa teda úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Keďže predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca od žalovaného nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky, ktoré boli v zmluve dojednané. Žalobca má nárok na vrátenie istiny pôžičky. Žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2.100 Eur, pričom súd mal z predloženého prehľadu splátok a úhrad a tvrdení žalobcu preukázané, že žalovaný uhradil veriteľovi splátky pôžičky do začatia súdneho konania v sume 2.252,28 Eur. Aj žalovaný potvrdil, že veriteľovi uhradil viac než sumy istinu pôžičky. Istinu pôžičky žalovaný preplatil o 152,28 Eur. Preto je zrejmé, že ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistoval zo zmluvy o pôžičke nesplnený dlh žalovaného voči žalobcovi.

24. S poukazom na uvedené skutočnosti súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania žalobu výrokom I. v celom rozsahu zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 255 ods. 2 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Vzhľadom na zásadu úspechu má žalovaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Preto súd podľa § 255 ods. 1 priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.