Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3Csp/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu: Accentus s.r.o., so sídlom Bratislava, Nové Záhrady I 13/A, IČO: 44 731 744, proti žalovanému: K., trvale bytom N., o zaplatenie 17.841,12 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 17 814,12€ s 8,05%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 13 012,60€ od 05.11.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobcu sa žalobou zo dňa 08.08.2016, doručenou Okresnému súdu Partizánske dňa 11.08.2016, domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 17.841,12 € s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 3Csp/30/2016-53 zo dňa 30.03.2017 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný.

3. Proti rozhodnutiu tunajšieho súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Odôvodnil ho tým, že pre prvoinštančný súd nie je rozhodujúci dátum skutočného zosplatnenia, ani skutočnosť, že ku dňu 15.05.2013 veriteľ nemohol v zmysle právneho poriadku SR de facto takúto splatnosť vyhlásiť. Právo žalobcu sa mohlo vykonať prvýkrát deň po zosplatnení celej pohľadávky, keďže do tohto dátumu pohľadávka nebola splatná. Od tohto dátumu počíta žalobca premlčaciu dobu. Premlčacia doba začala plynúť podľa názoru žalobcu od 15.08.2013. Žaloba bola doručená súdu 11.08.2016. Žalobca teda uplatnil právo pri zachovaní 3 ročnej premlčacej doby. Navyše, dohoda strán sporu obsiahnutá v čl. 9 ods. 9.1 cit. Obchodných podmienok CSOB nie je uzavretá v zmysle § 565 OZ, ide o osobitnú dohodu medzi zmluvnými stranami. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nebolo vykonané na základe § 565 OZ, ale na základe odlišnej dohody zmluvných strán. Ustanovenie § 565 neupravuje právo spotrebiteľa, ale právo veriteľa, ktoré môže veriteľ využiť, len ak je to vopred dohodnuté, čo v tomto prípade nebolo. Zároveň nie je možné spätne odrátať od dátumu zosplatnenia 3 mesiace v zmysle § 53 ods. 9 a tvrdiť, že od tohto dátumu bol dlžník v omeškaní. Z výpisu denného prehľadu platobnej disciplíny vyplýva, že žalovaný bol nepretržite v omeškaní, a to od 16.12.2012. Žalobca, resp. právny predchodca žalobcu, uvedený stav omeškania toleroval až do augusta 2013, kedy vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Ak by akceptoval právny názor súdu, interpretáciou ad absurdum by sa dospelo k záveru, že pri dlhodobých úveroch v trvaní niekoľko desiatok rokov (napr. hypotekárne úvery, dlhodobé spotrebné úvery a pod.) by sa pri prílišnej tolerancii omeškania dlžníka veriteľova pohľadávka premlčiavala spätne.

Zároveň z rozhodnutia súdu vyplýva, že premlčaná je pohľadávka aj v tej časti, ktorá ku dňu omeškania nebola splatná (všetky dohodnuté splátky po prvom dni omeškania), s čím nesúhlasil. Rozhodnutie považuje za extrémne nespravodlivé, v rozpore so zmyslom a účelom zákona a v rozpore požiadavkou ústavne-konformného výkladu právnych predpisov. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je založené na populárnom, avšak v tomto prípade neadekvátnom a účelovom argumente ochrany spotrebiteľa, resp. slabšej zmluvnej strany. Súd úplne ignoroval dohodu strán sporu o spôsobe vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a na skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu. Za daných transparentných a preskúmateľných okolností poskytnutia úveru neexistuje relevantný dôvod nerešpektovať základnú zásadu súkromného práva pacta sunt servanda a zásadu slobodnej a autonómnej vôle zmluvných strán. Skutočnosť, že žalobca toleroval omeškanie žalovaného, pričítal žalobcovi nepochopiteľne na škodu.

4. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 17Co/351/2017-83 zo dňa 04.07.2018 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že jediným dôvodom zamietnutia žaloby bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd prvej inštancie bol povinný ho aplikovať. Napriek tomu, vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 11/2016 je tento nález treba vnímať tak, že ním bol od počiatku vyhlásený nesúlad napadnutého ustanovenia (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) s Ústavou SR. Pre protiústavnosť vyššie uvedeného ustanovenia, ktoré aplikoval súd prvej inštancie nemohol odvolací súd potvrdiť napadnutý rozsudok. V odvolacom konaní bolo potrebné nesprávny (hoci v tom čase zákonný procesný postup súdu prvej inštancie napraviť. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie len za účelom skúmania premlčania a preto je vo veci potrebné vykonať dokazovanie, resp. jeho doplnenie dokazovania za účelom posúdenia nároku žalobcu. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Trenčíne rozhodol tak, ako je uvedené vyššie. Zároveň konštatoval, že súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

6. Súd sa oboznámil so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 29.03.2012 a zistil, že na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 14.000 €. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 84 mesačných splátkach vo výške 283,58 €. Zmluva zároveň obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. V bode 9 obchodných podmienok je dohodnutá možnosť zosplatnenia úveru veriteľom v prípade riadneho nesplácania a omeškania so splatením jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace.

7. Súd sa oboznámil s prehľadom splátok a zistil, že žalovaný celkovo uhradil sumu 4.215,11 €.

8. Súd sa oboznámil s výpisom čerpania žalovaného zo dňa 30.06.2014 a zistil, že žalovaný k 29.03.2012 čerpal spotrebiteľský úver vo výške 14.000 €.

9. Súd sa oboznámil s Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 03.12.2014 a zistil, že týmto listom predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu.

10. Súd sa oboznámil s výzvou na zaplatenie zo dňa 16.01.2013 a zistil, že týmto listom predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru.

11. Súd sa oboznámil s oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 16.08.2013 a zistil, že týmto listom predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že pristúpil k zosplatneniu dlžnej sumy k 15.08.2013..

12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

20. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

21. V zmysle § 180 súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorí mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

23. Vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 11/2016, ktorým bol konštatovaný nesúlad ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR a to, že žalovaný v konaní premlčanie nenamietal, súd na premlčanie neprihliadal.

24. Súd zmluvu uzatvorenú medzi predchodcom žalobcu a žalovaným posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú medzi dodávateľom a spotrebiteľom fyzickou osobou na vopred pripravenom predtlačenom formulári. Predmetom zmluvy bol úver vo výške 14.000 €, s mesačnou splátkou vo výške 283,58 €, počtom splátok 84, s fixnou výškou úrokovej sadzby vo výške 16,90% ročne, priemernou hodnotou RPMN 12,45%, RPMN 21,99%, s termínom konečnej splatnosti 15.03.2019. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil 4.215,11 €. Súd mal za to, že zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z predložených dôkazov nebolo sporné, že predchodca žalobcu so žalovaným predmetnú zmluvu uzatvorili, žalovaný úver čerpal, prestal vykonávať pravidelné mesačné splátky a došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti čo vyplýva z predložených dôkazov zo strany žalobcu, ktoré súd považoval za nesporné. Vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.10.2016 žalovaný svoj dlh uznal.

25. Nakoľko v konaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný si svoju povinnosť vrátiť poskytnutý úver riadne a včas splnil, súd žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.814,12 €.

26. Súd sa následne zaoberal nárokom žalobcu na zmluvný úrok vo výške 16% ročne zo sumy 13.012,60 € od 05.11.2014 do zaplatenia. Žalobca si však zmluvný úrok uplatnil po zosplatnení. Zmluvný úrok si žalobca môže uplatniť len do zosplatnenia. Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Dohodnuté úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka a sú splatné spolu s istinou, teda doba splatnosti úrokov je rovnaká ako doba splatnosti úveru, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania. Avšak dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi iba do splatnosti jeho dlhu, pretože po vyhlásení splatnosti úveru sa istina ďalej neúročí. V prípade, že dôjde k splatnosti (mimoriadnej resp. predčasnej splatnosti) je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, nie však už dohodnuté zmluvné úroky. Po vyhlásení splatnosti požaduje veriteľ peňažné prostriedky vrátiť v poskytnutej výške, teda nie je oprávnený požadovať aj zmluvne dohodnuté úroky. Tento názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo 143/98). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami. Ak žalobca žiada priznať úroky, ktoré by mu patrili v prípade trvania záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ a aj spotrebiteľ budú plniť v termínoch dohodnutých v zmluve (ak by teda nedošlo k predčasnému zosplatneniu), tak tým, že došlo k zosplatneniu úveru zo strany žalobcu, došlo aj k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa - žalovaného a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa, čo so sebou prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa § 53 ods. 9 OZ. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa a ide o jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne spláca, a teda vracia veriteľovi, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom (mimoriadnom) zosplatnení vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej sumy, čím odpadá obmedzenie jeho práva disponovať s ňou. Ak nastal (po zosplatnení úveru) stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, ale je povinný zaplatiť úver jednorazovo, neexistuje dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu inak patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Jednorazovým zosplatnením úveru vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania vzniká nárok veriteľovi na úroky z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal úrok vo výške 16% ročne zo sumy 13.012,60 € od 05.11.2014 do zaplatenia a v tejto časti žalobu zamietol.

27. Vzhľadom k tomu, že je žalovaný so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, a to vo výške podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Súd teda priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 13.012,60 € od 05.11.2014 do zaplatenia (sadzba úrokov z omeškania v právnych vzťahoch vzniknutých do 31.01.2013 pri vzniku omeškania 05.11.2014 je 8,05%). Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,50% a preto v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

28. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

29. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalobca mal vo veci úplný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.