Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-44-2018.pdf
PDF · 105.26 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/44/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matky, X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., R. XXX/X a otca, W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., P. XX/X, o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, na odvolanie matky a na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/25/2018- 149 zo dňa 06. septembra 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II., III., IV. a V. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa mal. W. zveruje do osobnej starostlivosti otca s tým, že matka je oprávnená sa s mal. W. stretávať každý prvý kalendárny týždeň v mesiaci od piatku 16,00 hod. do nedele 18,00 hod. tak, že si maloletého v čase dohodnutom ako začiatok styku pred bytom otca riadne na styk pripraveného prevezme a na tom istom mieste v čase dohodnutom ako koniec styku otcovi vráti. Výrokom II. súd prvej inštancie uložil matke povinnosť platiť počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia na výživu mal. W. mesačne sumu 110,- eur, k rukám otca, mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa kalendárneho mesiaca. Týmto rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 6P/20/2016-27 zo dňa 13.5.2016 (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.). Otcovi aj matke uložil výrokom V. rozhodnutia povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 5,- eur každý, na účet súdu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že maloletý pochádza z manželstva jeho rodičov, ktoré bolo právoplatne rozvedené dňa 15.01.2015 rozsudkom súdu č.k. 5P/55/2014-62 zo dňa 12.01.2015. Týmto rozsudkom bol maloletý W. zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bolo určené platiť na výživu brata maloletého, A., sumou 200,- eur mesačne a na výživu mal. W. mesačne sumu 160,- eur. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 6P/20/2016-27, zo dňa 13.05.2016, právoplatným 06.04.2014, súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý W. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že každý nepárny týždeň v mesiaci a to od nedele v párnom týždni od 16,00 hod. do nasledujúcej nedele v nepárnom týždni do 16,00 hod., bude maloletý v osobnej starostlivosti otca a každý párny týždeň v mesiaci a to od nedele v nepárnom týždni od 16,00 hod. do nasledujúcej nedele v párnom týždni do 16,00 hod., bude maloletý v osobnej starostlivosti matky. Súčasne súd rozhodol, že otec mal. W. si v určenom čase prevezme dieťa v mieste bydliska matky a matka si prevezme dieťa v určenom čase v mieste bydliska otca s tým, že každý z rodičov dieťa riadne pripraví a odovzdá do starostlivosti druhého rodiča. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd vyživovaciu povinnosť ani jednému z rodičov voči maloletému W. neurčil. Z výsluchu oboch rodičov mal súd preukázané, že striedavá osobná starostlivosť rodičov voči maloletému sa od marca 2017 nerealizuje. Od tohto času maloletý zostal v podstate bývať u svojho otca s tým, že jeho kontakt s matkou sa výrazne obmedzil, k stretávaniu sa dochádzalo len sporadicky a komunikácia medzi nimi prebiehala v podstate len prostredníctvom sms-správ. Vzájomné vzťahy medzi rodičmi maloletého sú veľmi zlé. Po vypočutí mal. W. na pojednávaní, obaja rodičia maloletého uzavreli rodičovskú dohodu, podľa ktorej maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti otca a matke bude upravený styk s maloletým v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti rozhodnutia. Kolízny opatrovník navrhol rodičovskú dohodu schváliť. O vyživovacej povinnosti matky voči mal. W. sa rodičia v priebehu konania nedokázali dohodnúť. V návrhu otec žiadal, aby súd uložil matke vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- eur mesačne, pričom v priebehu konania, po vykonanom dokazovaní požadoval od matky na maloletého výživné aspoň vo výške 120,- eur mesačne. Matka spočiatku súhlasila s vyživovacou povinnosťou otca na maloletého len vo výške 60,- eur mesačne, pričom v priebehu konania, po vykonanom dokazovaní, súhlasila s výškou výživného vo výške 90,- eur mesačne. Kolízna opatrovníčka po vykonanom dokazovaní považovala výšku výživného navrhovanú matkou za nízku. Súd prvej inštancie uviedol, že v súčasnosti obaja rodičia maloletého W. majú vyživovaciu povinnosť len voči nemu. Sú spoluvlastníkmi bytu, v ktorom býva otec spolu so spoločnými deťmi rodičov, mal. W. a dospelým A.. Otec je takisto podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX výlučným vlastníkom stavby (Záchranný systém Slovakia) spolu s pozemkami. Iný majetok väčšej hodnoty rodičia maloletého nemajú. Každý rodič vlastní len staršie osobné motorové vozidlo. Otec je samostatne zárobkovo činná osoba. Z účtovnej závierky k 31.12.2016 mal súd zistený jeho majetok za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie vo výške 91 623,- eur a za bežné účtovné obdobie vo výške 78 886,- eur, záväzky za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie vo výške 45 143,- eur a za bežné účtovné obdobie vo výške 42 828,- eur. Z daňového priznania otca za rok 2016 mal súd zistené celkové príjmy otca vo výške 38 073,- eur, výdavky vo výške 34 149,64 eur, základ dane vo výške 3 923,36 eur a daň na úhradu 0 eur. Z účtovnej závierky k 31.12.2017 mal súd zistený jeho majetok za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie vo výške 78 886,- eur a za bežné účtovné obdobie vo výške 79 225,- eur, záväzky za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie vo výške 36 058,- eur a za bežné účtovné obdobie vo výške 33 753,- eur. Z daňového priznania otca za rok 2017 mal súd zistené celkové príjmy otca vo výške 71 283,22 eur, výdavky vo výške 64 077,14 eur, základ dane vo výške 7 206,08 eur a daň na úhradu vo výške 218,32 eur. Zo svojho príjmu otec mesačne platí zálohové platby za plyn v sume 10,- eur, elektrinu 21,50 eur a za rozhlas a televíziu mesačne sumu 4,64 eur. Ďalšie mesačné platby otca zo svojho príjmu predstavujú ostatné náklady na bývanie v byte v celkovej výške 164,01 eur. Podľa vyjadrenia otca celkové náklady na stravu pre celú rodinu predstavujú mesačne sumu 250,- eur až 300,- eur. Matka maloletého je zamestnaná, do 30.04.2018 pracovala v spoločnosti Slovaktual s.r.o., pričom jej priemerný čistý mesačný príjem bol za obdobie mesiacov jún 2017 až apríl 2018 vo výške 632,19 eur, s tým, že v mesiaci september 2017 bola matke vyplatená takisto náhrada za práceneschopnosť vo výške 107,01 eur, teda za 11 mesiacov vyššie uvedeného obdobia bol priemerný mesačný príjem matky vo výške 641,92 eur. Pracovný pomer s vyššie uvedeným zamestnávateľom matka ukončila podľa jej vyjadrenia z dôvodu, že tento zamestnávateľ nemal pre ňu dostatok práce. Od 01.05.2018 je matka zamestnankyňou spoločnosti Brose Prievidza, spol. s r.o., pričom za mesiac máj 2018 dosiahla čistý príjem vo výške 666,55 eur. Matka v súčasnosti býva u svojho priateľa, ktorý je takisto zamestnaný a ktorý podľa tvrdenia matky mesačne zarobí sumu cca 650,- eur. Náklady na bývanie u matky a jej priateľa sú vo výške 123,14 eur plus inkaso 45,54 eur (plyn záloha 6 eur, plyn faktúra SPP 7,90 eur, elektrina záloha 27 eur, RTVS 4,64 eur), z ktorej sumy matka uhrádza polovicu, sumu 84,34 eur. Takisto podľa vyjadrenia matky na stravu a hygienu mesačne s priateľom vynaložia sumu 250,- eur. Mesačné náklady u matky za telefón, internet a splátku tabletu mesačne predstavujú podľa matky sumu 80,- eur (k tejto platbe matka uviedla, že v úverovom registri je vedená ako neplatič a v prípade, ak chcela mať prístup k internetu, musela si zabezpečiť tablet a preto jej mesačné náklady spolu s telefónom, internetom a splátkami za tablet predstavujú mesačne sumu 80,- eur). Ďalšie náklady matky pozostávajú zo splátok spotrebiteľského úveru v súvislosti s kúpou chladničky (predchádzajúca chladnička sa jej pokazila), keď mesačná splátka predstavuje sumu 48,45 eur, zo splátky úveru spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. v sume 51,50 eur, ktorý úver si matka podľa jej vyjadrenia vzala ako finančnú výpomoc na podnikanie manžela, z nákladov na pohonné hmoty na cestovné do práce 50,- eur, z poistenia motorového vozidla vo výške 133,12 eur ročne, z nákladov na komunálny odpad vo výške 26,82 eur ročne, a s platením stravy maloletému W. v školskej jedálni vo výške 30,- eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca na pojednávaní, maloletý nenavštevuje žiadne krúžky. V minulosti navštevoval doučovanie v anglickom a v nemeckom jazyku, v súvislosti s čím mal jednorazový výdavok vo výške 150,- eur začiatkom júna 2018. Maloletý žiadne ďalšie osobitné náklady nemá, je zdravý. Maloletému nepravidelne uhrádza náklady na oblečenie. V školskom roku 2017/2018 si maloletý podľa otca zakúpil pracovné zošity: matematika 4,50 eur, anglický jazyk 7,- eur, geografia 2,80 eur, fyzika 2,20 eur, chémia 2,80 eur, a zaplatil rodičovský príspevok v sume 15,- eur. V školskom roku 2018/2019 si maloletý zakúpil pracovné zošity: matematika 4,50 eur, anglický jazyk 7,50 eur, geografia 2,80 eur, fyzika 2,30 eur, biológia 2,80 eur, chémia 2,80 eur, nemecký jazyk 6,70 eur a zaplatil rodičovský príspevok vo výške 15,- eur. Zo správy MUDr. Márie Falátovej, ošetrujúcej lekárky maloletého, zo dňa 24.07.2018, mal súd zistené, že maloletý netrpí na žiadne vážne chronické ochorenie a jeho celkový zdravotný stav je dobrý. Máva problémy s prejavmi peľovej alergie v jarných mesiacoch, vtedy užíva protialergické lieky. V roku 2016 bol častejšie chorý na dýchacie cesty s nutnosťou užívania antibiotík, spolu navštívil jej ambulanciu v sprievode rodiča 10-krát, vrátane kontrol, preventívnej prehliadky a očkovania. V roku 2017 bol v jej ambulancii maloletý trikrát v sprievode rodiča a v roku 2018 navštívil jej ambulanciu trikrát v sprievode otca.
3. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti matky voči maloletému vychádzal súd prvej inštancie z odôvodnených potrieb maloletého, z majetkových pomerov jeho rodičov a z možností a schopností oboch rodičov. U maloletého zohľadnil súd predovšetkým jeho vek 14 rokov a skutočnosť, že navštevuje vyšší stupeň základnej školy a že zdravotné problémy v podstate nemá žiadne, resp., že doplatky na lieky sú u neho len minimálne. Ďalej zohľadnil, že žiaden z rodičov nemá okrem mal. W. ďalšiu vyživovaciu povinnosť a takisto skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletého v podstate zabezpečuje otec sám, ktorá osobná starostlivosť vyvažuje vyživovaciu povinnosť matky, ktorej styk s maloletým je týmto rozhodnutím určený len na čas troch dní v mesiaci. Vychádzajúc potom aj z majetkových pomerov rodičov, ktorí sú spoločnými vlastníkmi bytu, v ktorom zostal bývať otec so spoločnými deťmi rodičov a otec je vlastníkom aj ďalších nehnuteľností, z príjmov oboch rodičov, keď otec ako živnostník je spôsobilý mať čistý mesačný príjem z podnikania vo výške 582,31 eur (v daňovom priznaní za r. 2017 mal celkové príjmy vo výške 71.283,22 eur a výdavky vo výške 64.077,14 eur, rozdiel predstavuje základ dane vo výške 7.206,08 eur a po odrátaní uhradenej dani vo výške 218,32 eur predstavuje rozdiel sumu 6.987,76 eur za rok, čo za jeden mesiac predstavuje sumu 582,31 eur) a matka vo výške cez 642,- eur (u predchádzajúceho zamestnávateľa bol jej priemerný čistý mesačný príjem vo výške 632,19 eur + bola jej vyplatené náhrada pri PN vo výške 107,01 eur), ako i zo všetkých nákladov oboch rodičov súvisiacich s bývaním, stravu, oblečenie, hygienu a podobne, zohľadniac aj úverové splátky matky na zakúpenie novej chladničky (na ktorých by sa však rovným dielom mal podieľať aj matkin priateľ, keďže s matkou žije v spoločnej domácnosti) a takisto náklady oboch rodičov na telefón a cestovné do práce, považoval súd za primerané určiť matke počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku vyživovaciu povinnosť voči maloletému vo výške 110,- eur mesačne. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti matke súd neprihliadol na splátky úveru spol. Home Credit Slovensko, a.s., ktoré náklady matky nebolo možné zohľadniť, keďže podľa vyjadrenia matky išlo o jej finančnú pomoc bývalému manželovi, súvisiacu s jeho podnikateľskými aktivitami, keďže v danom prípade teda nešlo o náklady, ktoré by bolo potrebné nevyhnutne vynaložiť, boli teda vynaložené na ujmu maloletého, a teda vyživovacia povinnosť na maloletého mala v tomto prípade pred týmito nákladmi prednosť.
4. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.
5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP. Ďalej, štát v priebehu konania preddavkovo zaplatil z rozpočtových prostriedkov súdu MUDr. Falatovej sumu 10,- eur, na základe ňou vystavenej faktúry zo dňa 03.90.2018, za podanie správy na žiadosť súdu o zdravotnom stave maloletého. Civilný sporový poriadok ani Civilný mimosporový poriadok neobsahujú také ustanovenie, ktoré by upravovalo inú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu náhrade trov konania štátu a ktoré by tak mohlo byť analogicky aplikované pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu. Z uvedeného dôvodu, keď nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho ustanovenia CSP, resp. CMP na otázku náhrady trov konania štátu, je preto potrebné, aby konajúci súd prejednal a rozhodol otázku náhrady trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva CSP. Takýmto požiadavkám najlepšie vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že štát má podľa výsledkov konania proti strane sporu právo na náhradu trov konania, ktoré platil a ak sú u niektorej zo strán sporu predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tejto strane sporu zníži o rozsah, v ktorom by jej súd oslobodenie priznal. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania je v zásade rozhodujúci výsledok konania. V danej veci sa rodičia maloletého na výške vyživovacej povinnosti matky dohodnúť nevedeli, otec v návrhu žiadal uložiť matke výživné vo výške 150,- eur mesačne, kým matka bola ochotná súhlasiť len s výživným vo výške 60,- eur mesačne. Súd uložil matke vyživovaciu povinnosť voči maloletému vo výške 110,- eur mesačne. Z vyššie uvedených dôvodov uložil súd každému z rodičov zaplatiť štátu náhradu trov konania v jednej polovici, teda každému z nich vo výške 5,- eur.
6. Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku II., ktorým bola zaviazaná platiť na maloletého výživné, podala včas odvolanie matka dieťaťa. Namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedla, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, aká je výška nákladov na uspokojenie potreby maloletého. Otec preukázal len výšku nákladov na nákup školských potrieb a rodičovský príspevok, pričom doklad, ktorý predložil, je nedôveryhodný, pretože mu chýba pečiatka školy alebo podpis učiteľky. Súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že druhý syn A. je plnoletý, podľa jej informácií je zamestnaný u otca, teda je zárobkovo činný a mal by sa primerane podieľať na úhrade nákladov spojených s bývaním, stravou a podobne. Súd prvej inštancie sa nezaoberal dostatočne ani príjmom otca v tom smere, že neskúmal, či všetky výdavky, zahrnuté do daňového priznania sú nevyhnutné a odôvodnené. Otcom deklarovaný príjem je nereálny, pretože len výška splátok úveru, ktoré mesačne platí, je asi 700,- eur. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že na splátky úveru, ktorý si zobrala matka, nemohol prihliadať. Spotrebný úver si vzala za trvania manželstva, v čase, keď žili v spoločnej domácnosti a zabezpečovali náklady rodiny. Po rozvode manželstva úver splatila práve z úveru Home Credit Slovensko, s.r.o.. Ak by úver prestala splácať, veriteľ by sa ho domáhal súdnou cestou. Náklady na kúpu chladničky nemožno prikázať jej priateľovi, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Súd neprihliadol na to, že po rozvode manželstva užíva všetky hnuteľné a nehnuteľné vecí, ktoré boli predmetom BSM, otec dieťaťa. Ak by nemala priateľa, musela by si zabezpečiť nájom bytu, kde by sa mesačné náklady pohybovali vo výške 250,- až 400,- eur mesačne. Býva však priateľovom byte, za bývanie prispieva len na úhradu reálnych nákladov, teda neplatí žiadne nájomné. Keďže priateľ matky zo svojho príjmu asi 650,- eur mesačne uhrádza splátky hypotéky 320,- eur mesačne, nepovažuje za správne, že priateľ sa mal podieľať na kúpe chladničky. Za primeranú by považovala sumu výživného 90,- eur mesačne. S takouto sumou súhlasil aj kolízny opatrovník. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jej uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 90,- eur.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti vo výroku II. podal včas odvolanie aj otec dieťaťa. Namietal, že suma výživného určená matke neprimerane nízka. Matka od 11.03.2017 na výživu syna neprispieva, nezaujíma sa o to, z čoho kryje jeho potreby. Od toho času sám zabezpečuje všetky jeho životné potreby. Syn je žiakom deviatej triedy základnej školy, jeho náklady sa rovnajú nákladom dospelého muža. Nepovažoval za potrebné preukazovať potreby syna pokladničnými blokmi, pretože každý človek, ktorý vychováva dieťa v jeho veku, má predstavu o nákladoch na také dieťa. Jeho príjem zo živnosti je ovplyvnený tým, koľko motorových vozidiel opraví. Sú obdobia, keď je jeho príjem vyšší, ale sú obdobia, kedy má príjem nízky. Výkon jeho osobnej starostlivosti o syna čiastočne vyvažuje platby matky. Syn A. je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, preto nemá z čoho prispievať na chod domácnosti. Do konca septembra 2018 mu chodil vypomáhať do servisu, ale v súčasnosti to už tak nie je. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie napadnutej časti zmenil tak, že matke uložil povinnosť platiť na syna výživné po 150,- eur mesačne.
8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam matky a otca písomne vyjadril tak, že určenú vyživovaciu povinnosť považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám dieťaťa. Žiadal, aby súd prvej inštancie napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
9. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 2 ods. 1,2, § 65 a 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
11. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nebolo potrebné na prejednanie odvolania matky a odvolania otca nariaďovať pojednávanie.
12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.
13. V danom prípade bolo o vyživovacej povinnosti vo vzťahu k dieťaťu naposledy právoplatne rozhodnuté rozsudkom súdu č.k. 5P/55/2014-62 zo dňa 12.01.2015, ktorým bol mal. W. zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bolo určené platiť na jeho výživu mesačne sumu 160,- eur. Následne, rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 6P/20/2016-27, zo dňa 13.05.2016, právoplatným 06.04.2014, súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý W. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd vyživovaciu povinnosť ani jednému z rodičov voči maloletému W. neurčil. Na základe návrhu otca na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného matke, bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či od tohto posledného rozhodnutia došlo v zmysle § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine k podstatnej zmene pomerov, ktorá zmena by odôvodňovala aj zmenu rozhodnutia o výživnom.
14. Na základe preskúmania správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne na základe skutočnosti, že rodiča dieťaťa uzavreli v priebehu súdneho konania dohodu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a o úprave styku matky s dieťaťom, ktorá sama osebe znamená podstatnú zmenu okolností oproti predchádzajúcemu stavu, prikročil k úprave vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa do osobnej starostlivosti zverené nebolo, teda matky. Súd prvej inštancie V tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.
15. Odvolacie námietky otca i matky v podstate smerujú proti tomu, že súd prvej inštancie nevyhodnotil správne skutočné majetkové pomery rodičov dieťaťa, jeho odôvodnené potreby a na základe uvedeného vec nesprávne právne posúdil.
16. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentami účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie sa zaoberal príjmami a výdavkami matky dieťaťa, nákladmi na výživu dieťaťa a príjmami a výdavkami otca dieťaťa, vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania a na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom matky na jednej strane a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca na druhej strane, zodpovedá vyživovacia povinnosť matky po 110,- eur mesačne. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec dieťaťa zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, ktorá sama osebe čiastočne kompenzuje plnenie výživného v peňažnej forme (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Plnenie si zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je z hľadiska zákona pohľadávkou prednostnou a akékoľvek ďalšie výdavky povinného rodiča ( tu matky) majú miesto až potom, ako táto bude v zodpovedajúcej miere uspokojená. Nedôvodne preto matka dieťaťa poukazuje na svoje prípadné iné výdavky, napr. na spotrebný úver. V konaní nielenže nepreukázala, ale ani netvrdila nevyhnutnosť takéhoto svojho finančného zaťaženia. Z tohto titulu vzniknuté náklady nemožno preto dôvodne hodnotiť ako na jej strane nevyhnutné, s následkom ich akceptovania z hľadiska primeranosti výšky určenej mu vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu. Je totiž zákonnou povinnosťou povinného rodiča z hľadiska primeranosti svojho finančného zaťaženia nastaviť si toto tak, aby prednostne a za každých okolností zabezpečil plnenie svojej zákonnej vyživovacej povinnosti v zodpovedajúcej, s určujúcimi zákonnými kritériami súladnej miere a až prostriedky ktoré mu následne zostanú, môže ďalej dôvodne rozvrhnúť podľa priority na svoje ďalšie výdavky (§ 62 ods. 5 zákona o rodine). Vyhodnotiac tieto okolnosti, nemožno záveru súdu prvej inštancie o tom, že matka je vzhľadom k zákonom stanoveným rozhodujúcim kritériám spôsobilým plniť si vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu v určenej výške, z hľadiska jeho správnosti nič vytknúť.
17. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo výroku II. vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. V tejto súvislosti podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil i súvisiace výroky súdu prvej inštancie o zmene predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, týkajúceho sa maloletého a o trovách konania účastníkov i štátu.
18. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 v spojení s § 2 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa ro zhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).