Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-87-2018.pdf
PDF · 103.74 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/87/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Bratislava, Michalská 18, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, proti žalovanej: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. I. XX, XXX XX P. I. o zaplatenie 1 236,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. novembra 2017, č.k. 23C/184/2016-75 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, aplikujúc ust. §497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1,3 , § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 2 písm. j/, ods. 3 z.č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
2. V odôvodnení uviedol, že na základe žiadosti žalovanej o vydanie ČSOB Kreditnej karty vystavil dňa 29.01.2009 žalobca Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania, ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Obchodné podmienky pre ČSOB Kreditnú kartu (ďalej tiež "OP") a Podmienky pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty. Predmetnom Zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej úver do výšky úverového limitu 600 €, ktorý žalovaná bola oprávnená čerpať počnúc dňom 29.01.2009. Žalovaná sa zaviazal uhradiť žalobcovi dlžnú sumu predstavujúcu zostatok čerpaného úveru, úroky a poplatky najneskôr v 25. deň v mesiaci v ľubovoľnej sume, najmenej však vo výške minimálnej splátky. Minimálna splátka bola dojednaná na 5 % dlžnej sumy minimálne však 16,60 €. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, v dôsledku čoho žalobca určil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Nesplatenú istinu úveru má žalobca právo úročiť úrokovou sadzbou 19,50 %. Celková pohľadávka žalobcu ku dňu 31.03.2016 predstavovala sumu 1 236,11 €, ktorá pozostávala zo sumy istiny 720,07 €, úroku z úveru v sume 334,34 € vyčísleného ku dňu 31.03.2016, úroku z omeškania v sume 181,70 € vyčísleného ku dňu 31.03.2016. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila.
3. Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový a právny stav: Z oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte vyplýva, že žalobca dňa 29.01.2009 prijal žiadosť žalovanej, na základe ktorej žiadala o poskytnutie úveru k ČSOB Kreditnej karte, čím došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou k uzavretiu úverovej zmluvy s úverovým limitom 600 €, ktorý mala žalovaná možnosť čerpať od 29.01.2009, s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 18,50% ročne, s dohodnutou výškou debetnej úrokovej sadzby 30 % ročne. Uvedenie údaja ročnej percentuálnej miery nákladov
absentuje. Oznámenie bolo podpísané žalobcom a žalovanou. Listom zo dňa 26.10.2013 žalobca oznámil žalovanej, že bola už niekoľkokrát vyzvaná na zaplatenie dlžnej čiastky zo Zmluvy o úvere, avšak nakoľko ju nevyrovnala žalobca využil svoje oprávnenie a dňom 25.10.2013 vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú. Súčasne vyzval žalovanú, aby v lehote do 05.11.2013 uhradila dlh vyčíslený na sumu 664,66 €. Ako vyplýva z obálky výzvu žalovaná neprevzala. Z výpisu z úverového účtu je preukázané, že žalovaná vyčerpala v súčte sumu vo výške 1 461,78 € a žalovaná splatila v súčte sumu vo výške 2 016,24 €.
4. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Zmluva uzatvorená so žalovanou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 258/2001 Z.z., keďže na úver poskytnutý na základe kreditnej karty sa nevzťahuje výnimka uvedená v § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.. S poukazom na to súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 tohto zákona. Súd zistil, že zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona, a to uvedenie RPMN, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva obsahuje len údaj o výške úveru
- úverového limitu, deň splatnosti, výšku úrokových sadzieb, avšak chýba údaj o RPMN. S poukazom na to je úver bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené, je možné žalobcovi priznať len nesplatenú istinu, t.j. istinu po odčítaní úhrad žalovanej. Žalovaná z úverového limitu vyčerpala celkovo sumu 1 461,78 € a uhradila celkovo sumu 2 016,24 €. S poukazom na uvedené je zrejmé, že žalovaná to, čo vyčerpala z poskytnutého úverového rámca kreditnou kartou, aj splatila. Žalobca si ďalej okrem istiny uplatnil riadne úroky a to kapitalizované v sume 334,34 € ako i nekapitalizované v sadzbe 19,50% ročne zo sumy 720,07 €, ale nakoľko je úver bezúročný a bez poplatkov, súd tieto nemohol priznať a aj v tejto časti žalobu zamietol. Nakoľko žaloba bola nedôvodná v celej časti istiny, súd žalobcovi nepriznal ani na ňu sa viažuce príslušenstvo titulom úrokov z omeškania (kapitalizovaných v sume 181,70 € ako aj úrokov z omeškania 8,50% ročne zo sumy 1 054,41 €). Zhrnúc uvedené, súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol v celom rozsahu.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1 236,11 € s príslušenstvom, pričom súd žalobu zamietol v celom rozsahu. V predmetnej veci tak žalovaná mala plný úspech, a preto žalovanej patrí vo vzťahu k žalobcovi náhrada trov konania. Nakoľko žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol žalobca, navrhujúc odvolaciemu súdu v tejto časti jeho zrušenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery), namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie v tom, že dotknutá spotrebiteľská zmluva nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, z ktorého dôvodu je potrebné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol, že nebolo sporné, že účastníci uzatvorili zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver formou kreditnej karty. Pokiaľ súd prvej inštancie k zamietavému rozhodnutiu dospel na základe toho, že zmluva má obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov , tak tento záver nie je namieste, vzhľadom na charakter poskytovaného produktu. Súd neprihliadal na to, že v danom prípade išlo o úver revolvingový, ktorý nie je časovo ohraničený, charakteristický odlišnosťami od iných spotrebiteľských úverov s jednorazovým čerpaním finančných prostriedkov, z ktorého dôvodu sa mu priznáva osobitný režim pri aplikácií noriem spotrebiteľského práva. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, veriteľ úver dopĺňa, časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Je výlučne v dispozícii dlžníka koľko čerpá, a teda aj koľko bude povinný s poukazom na to zaplatiť. Obmedzenie zmluvy o kreditnej karte na určitý časový úsek, by bolo nielen v rozpore s produktom kreditnej karty, ale aj podstatnou náležitosťou uzatvorenej zmluvy prejavenou vôľou zmluvných strán. Ani súd nemôže svojvoľne meniť zmluvné ustanovenia o čase trvania zmluvy, ktoré bolo riadne dojednané medzi zmluvnými stranami. Uvedenému zodpovedajú aj závery rozsudku Krajského súdu Prešov 1Co/29/2014 a 6Co/95/2010. Záver súdu, aplikujúc ust. § 3 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. , nie je správny, keď v čase uzatvorenia zmluvy právna úprava nezakotvovala povinnosť uvádzať RPMN. Súd nemôže svojim postupom negovať základnú charakteristiku zmluvy o úvere, ktorou je povinnosť zaplatiť úrok, a to od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Úrok nemá sankčný charakter, preto ho nemožno zamieňať
s úrokom z omeškania. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je dostačujúce (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, resp. d/ CSP). Skutočnosť, že súd sa nedostatočne zaoberal revolvingovou podstatou úveru, vyvoláva dôvodnú pochybnosť o odôvodnení rozsudku. S poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 625/03 zo dňa 14.04.2005 poukazoval na spôsob, akým by mal súd nazerať na sporové konanie, spotrebiteľské spory nevynímajúc. Základnou podmienkou je predovšetkým zhoda vôle zmluvných strán na obsahu zmluvy. Sankcia uplatňovaná konajúcim súdom má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový, čo predstavuje zásah do prejavenej vôle zmluvných strán napriek tomu, že sa žalobca neobohatil na úkor spotrebiteľa. Uviedol, že poukazuje na judikatúrou opakovane prezentovanú doktrínu, podľa ktorej nie je možné aplikáciu právnych noriem na ochranu spotrebiteľa uskutočňovať selektívne a spätne, nie je možné dospieť k záveru, že ochrana spotrebiteľa umožňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia len s odôvodnením, že je pre spotrebiteľa výhodnejšie. Vnášalo by to do právnych vzťahov značnú neistotu a znamenalo by to výrazný zásah do zásady rovnosti účastníkov týchto vzťahov, v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutia českých súdov. S poukazom na základný obsah princípu materiálnej rovnosti a princípu právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď, je legitímny očakávaním žalobcu, že obdobne bude jeho nárok posúdený aj v predmetnom konaní. Súčasne ako súvisiaci výrok napadol formálne odvolaním aj výrok o trovách konania avšak bez skutkovej argumentácie. V závere uvádza, že má za to, že rozsudok Okresného súdu Trenčín ako súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Žalovaná nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v odvolaním dotknutej časti a jemu predchádzajúceho konania.
9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP).
11. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý strana sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, tiež akým spôsobom sa súd vysporiadal s prostriedkami procesného útoku, či procesnej obrany uplatňovanými stranami, je pre tieto veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.
12. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP , pričom stranám musí dať odpoveď na
podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.
13. Posúdením zostávajúceho obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ďalšie odvolacie námietky žalobcu smerujú proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje zamietajúce rozhodnutie o absencii obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v ust. § 4 ods. 2 písm. j/ zák. č. 258/2001 Z.z. (RPMN), s následkom posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov, keď súd prvej inštancie nezohľadnil špecifiká daného úverového produktu (revolvingový úver), čo viedlo podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
14. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
16. Je nepochybné, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 29.01.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo forme úverového rámca 600,- eur na kreditnej karte, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v mesačných splátkach, vo výške 5% z vyčerpanej sumy úveru, minimálne vo výške 500,- Sk . Z oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte k žiadosti č. 003062404R zo dňa 29.01.2009 vyplýva, že úroková sadzba je 18,50% ročne, debetná úroková sadzba 30,00 % ročne a sadzba úrokov z omeškania je vo výške 15% ročne. Aktuálna priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty je 20,70 % ročne. Uzavretá zmluva je typickou formulárovou zmluvou, pripravená vopred na predtlačenom formulári bez možnosti dojednávať obsah zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná zmluva však neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.
17. Na predmetný zmluvný vzťah je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo , že žalovaná na základe zmluvy o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte zo dňa 29.01.2009 čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 1.461,78 Eur a žalobcovi uhradila celkovo 2.016,24 Eur.
18. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia správne skonštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá žalobcom a žalovanou neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z., keď neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Preto v prípade uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je úver poskytnutý formou kreditnej karty, pri ktorom opakovaným čerpaním v rôznej výške sa menia údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, veriteľ je povinný uviesť v zmluve tieto údaje vypočítané pre maximálnu výšku úverového limitu podľa podmienok
uvedených v texte zmluvy (úverový limit 600,- €, splátka 5 % z vyčerpanej sumy úveru) a môže tieto údaje uviesť aj pre jeden alebo niekoľko z možných rôznych variantov čerpania úveru spotrebiteľom tak, aby spotrebiteľ mohol získať aspoň orientačne základné potrebné informácie pre rozhodnutie o uzatvorení zmluvy, a to s povinným uvedením týchto parametrov minimálne pre prípad vyčerpania celkového úverového rámca (600,- €) a jeho následného postupného splatenia dohodnutými splátkami (5 % z čerpaného úveru). Keďže zmluva tento údaj neobsahuje, nespĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Absencia tohto údaju je ustanovením § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z. sankcionovaná v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. tým, že úver poskytnutý žalovanej sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaná je tak povinná zaplatiť žalobcovi iba istinu čerpaného úveru.
19. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie stotožňuje a na zdôraznenie uvádza:
20. Význam RPMN súvisí s jednoduchším orientovaním sa spotrebiteľa pri výbere úverového produktu . RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Spotrebiteľ v zásade uzatvára zmluvu v banke s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré banka pripraví v písomnej forme a predloží klientovi na podpis. Preto odvolacie námietky žalobcu, že poskytol žalovanej všetky dostupné informácie o poskytnutom produkte nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že podľa ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. je potrebné poskytnúť dlžníkovi všetky potrebné informácie pre rozhodnutie o uzatvorení zmluvy ako i pre prípadné porovnanie s inými podobnými zmluvami.
21. Je zrejmé, že údaj o RPMN sa dá určiť na začiatku úverového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne v tomto čase zistiteľné. Zo spisu nepochybne vyplýva, že výška poskytnutého úverového rámca bola vopred známa, keď na základe oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte poskytol žalobca žalovanej úver s úverovým limitom vo výške 600,- eur. V prípade poskytnutia úveru sú známe všetky premenné / prvý deň čerpania úveru, deň splatnosti, úroková sadzba, debetná úroková sadzba, výška sadzby úroku z omeškania/ , a teda nie je daná žiadna prekážka vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Pri úvere je suma poskytovaného úverového rámca už známa, a túto v ustálenej výške poskytuje veriteľ, preto nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že pri revolvingovom úvere výšku sumy určuje spotrebiteľ svojim úkonom.“
22. Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia či ide o revolving, resp. iný druh úveru), akcentujúc jej dôležitosť zákonným znením, že ak nie je RPMN uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov jedným z najdôležitejších údajov, pretože tento zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tak spotrebiteľ môže pomocou RPMN pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver, resp. pôžička je pre neho výhodnejší. Z tohto dôvodu je RPMN najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Tento údaj slúži spotrebiteľovi na porovnávanie úverových produktov, poskytovaných viacerými veriteľmi a nepochybne je spôsobilý ovplyvniť spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právna úprava § 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ je kogentnou právnou normou, v zmysle ktorej je potrebné poskytnúť ochranu slabšej strane zmluvného vzťahu. Sankciou neuvedenia RPMN je nevyvrátiteľná zákonná domnienka, podľa ktorej je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.
23. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.
24. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, potom nebolo možné považovať za opodstatnené.
25. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
26. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tejto vznik trov v odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplynul.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).